Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Er/1042/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411206885
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8411206885.3

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: L. N., V.. XX.X.XXXX o vymoženie
pohľadávky vo výške 357,48 € s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX sa
z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,30 € v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n a v á .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 29.9.2011 začalo vo
veci exekučné konanie, na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený vyššie menovaný súdny
exekútor.

2. 26.9.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora, na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu,
návrhu oprávneného označeného ako "Návrh na zastavenie exekúcie" kde navrhuje zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (Ďalej len "EP").
V návrhu zároveň vyčíslil i náhradu trov exekúcie, ktorú žiadal priznať.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť
povinných. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

6. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor
poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu".

7. Súd konštatuje, že že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinných je dostatočným dôkazom o
tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný
prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.8. Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach
vyjadrený v uznesení sp. zn.: XCoE/XX/XXXX. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok
majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok

podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (dnes § 217
ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).

9. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k
záveru, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Súd má za to, že sú splnené

podmienky v zmysle cit. ustanovenia o zastavení konania, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

10. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

13. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu

trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

15. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky, poplatky za
elektronické zisťovanie celkovo v sume 17,89 €, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané
rozsahu exekúcie a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.

17. V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na
20 % DPH, teda sumu 10,22 €.

18. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 61,30 € a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s

§ 203 ods. 3 EP a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi,
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že kde niet
subjektu, niet ani majetku a preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.

19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

20. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto
konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania možno pričítať oprávnenému ale povinnému
žiadne trovy exekúcie nevznikli, súd povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. (§ 58 ods. 5 EP)

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.