Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318010165
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5318010165.3

Uznesenie

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2018
v Čadci, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec O. O. V. U. Í. G. V. , nar. XX.XX.XXXX v Č., bytom O. Č., okres Č.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS W. D. S.,

právne kvalifikovanú obžalobou OP Čadca zo dňa 11.04.2018 č. Pv 75/18/5502 ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c / Tr. zák. pre skutok, že:

dňa 19.01.2018 v čase okolo 22:10 h, keď prišla jeho manželka S. O. domov na ulicu O. Č.. XXXX/X v
Č.V., okres Č., po vojdení do bytu sa manželka obvineného spýtala, že prečo nemohol upratať, keď on

celý týždeň len tak leží doma, načo jej odpovedal, že on sa sprchoval, následne začal vybaľovať nákup,
ktorý doniesla jeho manželka S. a počas toho, ako vyťahoval z tašky jedlo, toto začal po nej hádzať do
rúk s tým, že po nej kričal, že všetci z neho robia debila a kokota a následne okolo 22.30 h v mieste ich
terajšieho bydliska sa jej v obývacej izbe vyhrážal, že keď bude spať ju poleje vriacou vodou, aby sa už
nemohla na seba dívať v zrkadle, potom začal po zemi rozlievať Colu, na čo mu S. povedala, nech ju

nevylieva, následne zo stola zobrala nejakú prázdnu krabičku od mobilu a túto hodila do ľavého pleca
obvineného, ktorý na toto zareagoval tak, že sa postavil, skočil ku S., chytil ju oboma rukami pod krk
a takto ju dusil cca 5 sekúnd, počas toho na ňu kričal, že všetci z neho urobili debila, následne od S.
odišiel, sadol si na posteľ v obývacej izbe a šľapky, ktoré mal obuté na nohách, kopol do rúk manželky,
ktorá zo strachu pred obvineným podala trestné oznámenie na obvineného, nakoľko mala obavu o svoj
život a zdravie, nakoľko podľa nej obvinený je schopný vyhrážky splniť,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Čadca,

lebo nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa zák. č.

372/1990 Zb. o priestupkoch.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 11.04.2018 pod Pv 75/18/5502 na Okresný súd Čadca
obžalobu na obv. O. O., pre vyššie uvedený skutok, právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako
je uvedené vo výroku uznesenia.

Samosudca Okresného súdu Čadca po preskúmaní spisového materiálu na vec sa viažuceho vydal
dňa 16.04.2018 vo veci trestný rozkaz sp. zn. 1T/50/2018, ktorým uznal obžalovaného vinným podľaobžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, v ktorom žiadal predmetný trestný rozkaz
zrušiť a nariadiť hlavné pojednávanie.

Po podaní odporu obžalovaným samosudca nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal

dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej O. S., prečítal výpovede svedkov z
prípravného konania a oboznámil listinné dôkazy , z ktorých dôkazov mal súd preukázaný nasledovný
skutkový stav.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že skutok, ktorý uviedla poškodená 19.01.2018 okolo 22.10
hod. sa nezakladá na pravde, poškodenej sa nevyhrážal ani ju fyzicky nenapadol. Ona sa ho chce

zbaviť, nakoľko majú manželské nezhody. Nič čo uvádza sa nestalo, žiadnu kolu nerozlial, k žiadnemu
fyzickému ani verbálnemu útoku nedošlo, nedusil ju, nevyhrážal sa, nekopol ju, ani nehodil po nej šlapku.

Poškodená S. O. uviedla, že vtedy prišla z práce okolo 22:00 hod., obžalovaný bol doma, začali sa
hádať, niečo jej stále vykrikoval, podozrieval ju z nevery, prestalo ju to baviť, hodila po ňom prázdnu

krabičku, následne po nej skočil, chytil ju za krk, držal ju asi 1-2 sekundy. Reagovala vtedy impulzívne,
nebolo to tak. Už predtým sa pravidelne hádali. Vyhrážky tam asi neboli. Obavu z obžalovaného nemá.

Svedok M. O., syn obžalovaného a poškodenej, ktorého výpoveď súd prečítal vypovedal v prípravnom
konaní, keď malo dôjsť ku skutku nebol doma, bol vtedy vonku. Mama mu povedala, že sa klasicky

pohádali. Oni sa hádali skoro každý deň, nebolo to nič vážne.

Svedok V. C. v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovaným ani poškodenou nemá žiadne kontakty,
z ich bytu nikdy nepočul krik.

Svedkyňa M. S. v prípravnom konaní uviedla, že z bytu obžalovaného a poškodenej nie je nikdy počuť
krik alebo hluk.
Svedok T. N. vypovedal, že nikdy nebol svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné:

- Obžalovaný v čase spáchanie skutku nebol pod vplyvom alkoholu (č.l. 84)
- Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca zo dňa 29.07.2015, sp. zn. 1T/44/2015 bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

- Obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo riešený pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
päťkrát pre porušenie pravidiel cestnej premávky (č.l. 99)
- Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 58) obžalovaný bol osemkrát súdne trestaný

Zo znaleckého posudku MUDr. Ľ. Č. vyplýva, že u obvineného bol zistený syndróm závislosti na

psychostimulanciách (pervitín), zneužívanie analgetík a symptomatológiu patologického hráčstva.
Odporučila uložiť ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhla obžalovaného uznať za vinného v zmysle podanej obžaloby
a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v strednom pásme trestnej sadzby so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne uložiť ochranné protitoxikomanické
liečenie.

Obhajca navrhol obžalovaného navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutok
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala,

že obavu mala asi, alebo možno. Taktiež syn obžalovaného a poškodenej uviedol, že išlo o pravidelné
hádky, pričom obžalovaný by nebol schopný akokoľvek ublížiť poškodenej. Navrhol postúpiť vec
Okresnému úradu ako priestupok.Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods.
12 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalované skutky sa stali, avšak z dôvodu absencie

znakov skutkovej podstaty trestného činu, tieto skutky nie sú trestnými činmi, ale mohlo by sa jednať
o priestupok.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami
sporné, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo dňa 19.01.2018 k slovným výmenám názorov,

pričom zo strany obžalovaného došlo aj k použitiu ,,ostrejších“ slov na adresu poškodenej z dôvodu
manželských nezhôd. Poškodená jednoznačne usvedčuje obžalovaného z vyslovenia hanlivých výrazov
na jej adresu a tiež vyhrážok vyslovených obžalovaným. Súd nemal dôvod výpovedi poškodenej neveriť,
avšak súd je toho názoru, že vyhrážky polejem Ťa vriacou vodou neboli spôsobilé u poškodenej vyvolať
dôvodnú obavu o život a alebo zdravie.

Z výpovedí obvineného, poškodenej a svedkov mal samosudca preukázané, že medzi obvineným a
poškodenou dochádzalo pravidelne k hádkam, vulgárnym nadávkam a taktiež ani k vyhrážaniu. Súd
preto takéto konanie obvineného nepovažuje za tak závažné, aby mohlo byť kvalifikované ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 360 ods.1 a ods. 2 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou
alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a
prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V zmysle
tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže byť napríklad aj vyhrážanie sa spôsobením
škody veľkého rozsahu (podpálením domu) alebo zničením veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej

má poškodený citový vzťah, alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví osobe blízkej
poškodenému a pod.

Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný. Stačí, keď páchateľ
vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie

(napr. listom, telefonicky, prostredníctvom ďalšej osoby a pod.).

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona rozumie len vážna porucha
zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej
spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy,
alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Hrozba inej ťažkej ujmy, je hrozba takým konaním páchateľa, ktoré môže viesť k vážnemu ohrozeniu
alebo porušeniu významného záujmu osoby iným spôsobom než použitím fyzického násilia. Vyžaduje sa
kumulatívne splnenie ohrozenia alebo porušenia významného záujmu, ktorým je napríklad česť, dobrá
povesť, rodinný život a zároveň objektívne vážne ohrozenie tohto záujmu, ktoré vážne pociťuje aj osoba,

ktorej záujmov sa táto iná ťažká ujma priamo týka.

Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky (ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska
úmyslujejnaplnenia,alezhľadiskajejvysloveniateda,žejuchcelvysloviťamalapôsobiťakovyhrážka).Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu
z naplnenia tejto vyhrážky, resp. nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou
zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul

obligatórny následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.

Ako je z vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona zrejmé, pre naplnenie zákonných znakov
skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, sa vyžaduje prednesenie vyhrážky takým
spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia

nejakého jej variantu. Naproti tomu o vyhrážku, ktorá je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia
nejde, ak je vyhrážka povedaná takým spôsobom, že je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca osoba
naplní, pretože buď na to nemá predpoklady, alebo samotná intenzita vyhrážky je slabá, resp. nie je
úplnemyslenávážne.Ovyhrážkunejdevtedy,keďčlovekvbežnomhnevealeboinejbežnejkomunikácii
použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek tento prejav
nemyslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú

obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky.

Skutková podstata § 360 Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia
dôvodnej obavy.

Subjektívna stránka vyžaduje daného trestného činu úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo
úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty.

Na základe vykonaného dokazovanie nie je možné skonštatovať, že by došlo ku konaniu, ktoré by bolo
možné subsumovať pod ustanovenie § 360 ods. 1 Trestného zákona, pričom poukazujem najmä na

potrebupreukázaniaúmyslupáchateľaktakémuspôsobuvyjadreniavyhrážky,abybolspôsobilývyvolať
dôvodnú obavu z tejto vyhrážky.

Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska
úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju chcel páchateľ vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel

musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu. O
vyhrážku nejde v tých prípadoch, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z
hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že páchateľ tento prejav nemyslel
tak, že ho chcel realizovať, ani tak, že chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z
možnosti realizácie tejto vyhrážky. Nejde o vážne myslenú vyhrážku, ktorá by bola povedaná v úmysle,

aby negatívne pôsobila na človeka, ale z obyčajného hnevu.

Pri posudzovaní vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou je dôležité posúdiť,
aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako sa pri tom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké
predmety a nenaznačoval tak úmysel uskutočniť svoje hrozby, ktoré neboli vážne myslené a pod.

Pri posudzovaní znakov trestného činu nebezpečného vyhrážania nie je možné sa obmedziť iba na
vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa. Jeho výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším
konaním a prejavmi tejto osoby a až na základe komplexného posúdenia situácie je možné učiniť
záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Taktiež je nutné zistiť, či

obžalovaný je schopný dopustiť sa v podnapilom stave násilného konania a či teda jeho hrozby mohli
vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že už v čase spáchania prvého skutku (a tiež v čase
spáchania ostatných skutkov) vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli vážne narušené, pričom

toto narušenie vzťahov viedlo až k rozvodu manželstva.

Skutok zo dňa 19.1.2018 podľa názoru súdu nevykazuje znaky trestného činu nebezpečného
vyhrážania.. Je zrejmé, že takto vyslovená vyhrážka nie je spôsobilá vzbudiť u poškodenej dôvodnú
obavu.

Podľa názoru súdu, je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli v čase spáchania
skutkov vyhrotené čo viedlo až k rozvodu. Ako je vyššie uvedené, podľa názoru súdu, slová ktoré
obžalovaný vyslovil nie sú spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu, že by obžalovaný tietovyhrážky uskutočnil. V danom prípade išlo zo strany obžalovaného bežný hnev, spôsobený manželskou
krízou sa uchýlil aj k takémuto spôsobu, neuvedomujúc si možné trestnoprávne následky.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákona o priestupkoch)
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo
pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,
e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich
vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich,
hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa názoru súdu, trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť),
čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj v praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej

úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako
najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov
a hodnôt, teda tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné,
teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.

Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú
súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd
vykladať znaky skutkových podstát, aj s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou
formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného
činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané

porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne
došlo.

Súd má za to, že trestné právo a trestno - právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, je
potrebné považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má

význam celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt.

Súd majúc za preukázané, že konaním obvineného došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, teda, že
obžalovaný svojim konaním narušil občianske spolunažívanie ujmou na zdraví, drobným ublížením na

zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,. Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby takéto
konanie obžalovaného (vyhrážky, vulgárne nadávky, krik) bolo posudzované ako prečin nebezpečného
vyhrážania, nakoľko žalovaný skutok nenapĺňa formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania
(objektívna stránka), ale mohlo by sa jednať o priestupok podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch.

Podanie obžaloby podľa § 234 ods. 1 Tr. por. predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v
takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že skutok sa stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.).

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd považuje konanie obvineného skôr ako nezhody medzi
manželmi, žijúcimi v spoločnej domácnosti spôsobené najmä rozvratom ich manželského vzťahu
poškodenou, a súčasne vyjadrenie poškodenej S. O., ktorá žila v spoločnej domácnosti s obvineným, o
tom, že chcela vysťahovať obvineného zo spoločnej domácnosti, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia a postupom podľa cit. ust. § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por., z dôvodu podľa § 214 ods. 1
písm. b) Tr. por. vec obvineného O. O. postúpil Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy
Č., lebo nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do 3 dní od oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Čadca na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.