Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010109
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2518010109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov

JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného F. A., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenia § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c ) Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 28.5.2018, č. k. 16T/35/2018-237, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.7.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

F. A., narodený XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko Q. č. XXXX/X, L. Z. V., t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby v Leopoldove,

odsudzuje :

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, §
41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona sa mu
ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej M. F. na vzdialenosť menšiu ako päť
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia alebo v určenom mieste, kde sa poškodená M. F. zdržuje

alebo ktoré navštevuje, s výnimkou súdom určeného styku obžalovaného s ich spoločnou maloletou
dcérou K. A., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona sa
mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia vecí: 1 ks plynovej
pištole CAT 11134, kal. 9 mm, čiernej farby, v. č. N006943, 1 ks zásobník čiernej farby s 9 ks nábojov

a 1 ks plátenné púzdro na pištoľ čiernej farby.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.5.2018, č. k. 16T/35/2018-237 bol obžalovaný F. A.
uznaná za vinného, žev bode 1/ v presne nezistenom mesiaci v roku 2016 v meste K. na adrese L. V. číslo X v polyfunkčnej
budove navštívil M. F., ktorú našiel doma vo vani, spýtal sa jej, či mu ešte raz chce povedať, že
včera nikde nebola, na čo mu odpovedala, že nie a následne ju schmatol za vlasy, obúchal jej hlavu

niekoľkokrát o vaňu a niekoľkokrát jej ponoril hlavu pod vodu, čo u M. F. vzbudilo dôvodnú obavu o jej
život,
v bode 2/ dňa 18.02.2017 v meste K. na adrese L. V. číslo X v polyfunkčnej budove navštívil M. F., ktorú
následne opakovane udieral do tela, vytrhol jej vlasy, zdvihol ju do vzduchu, hodil o zem a následne
na ňu namieril krátkou strelnou zbraňou so slovami, že ak ho opustí, tak ju zabije, čo u M. F. vzbudilo

dôvodnú obavu o jej život, v bode 3/ dňa 14.02.2018 v čase okolo 21 :00 hodiny v obci B. na adrese L.
C. XX v bytovom dome kričal po M. F., po ktorej sa rozbehol a keď sa zamkla v kúpeľni bytu, vykopol
dvere, následne ju začal škrtiť, hodil na zem a na zemi ju kopal do oblasti chrbta, čo u M. F. vzbudilo
dôvodnú obavu o jej život,
teda
v bode 1/ sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin

spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
v bode 2/ sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - blízkej osobe,
v bode 3/ sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal
v bode 1/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,
v bode 2/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 odsek

1 písmeno c/ Trestného zákona,
v bode 3/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h),
§ 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona mu
bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej M. F. na vzdialenosť menšiu
ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia alebo v určenom mieste, kde sa poškodená M.

F. zdržuje alebo ktoré navštevuje s výnimkou súdom určeného styku obžalovaného s ich spoločnou
maloletou dcérou K. A., nar. XX.XX.XXXX. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51
odsek 4 písmeno j) Trestného zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia vecí: 1 ks plynovej

pištole CAT 11134, kal. 9 mm, čiernej farby, v. č. N006943, 1 ks zásobník čiernej farby s 9 ks nábojov
a 1 ks plátenné púzdro na pištoľ čiernej farby.
Proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie.
Podané odvolanie písomne odôvodnil tým, že rozsudok okresného súdu, v časti výroku o treste,
považuje za nesprávny a nestotožňuje sa s ním, nakoľko podľa jeho názoru u obžalovaného je

dôvodné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako bol navrhnutý na hlavnom pojednávaní
intervenujúcim prokurátorom. Poukázal na skutočnosti, že súd v napadnutom rozsudku dostatočne
nezohľadnil nasledovné okolnosti:
- nesúhlasí s právnymi úvahami súdu o tom, že v danom prípade postačuje pre naplnenie účelu trestania
uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko vzhľadom na závažnosť konania

obžalovaného. K poškodenej ako aj skutočnosť, že pri útoku požil strelnú zbraň, je potrebné aplikovať
okrem individuálnej prevencie aj generálnu prevenciu vo vzťahu k spoločnosti, ktorá sa každým dňom
stáva agresívnejšia a násilnícka,
- k priznaniu sa obžalovaného prišlo až na hlavnom pojednávaní, pričom v priebehu prípravného konania
trestnú činnosť popieral, je toho názoru, že k priznaniu trestnej činnosti došlo pod vplyvom dôkaznej

matérie zdokumentovanej počas prípravného konania,
- súd pri ukladaní trestu dostatočne nezohľadnil tú skutočnosť, že obžalovanému ukladá trest za tri
trestné činy, ktoré vykazujú prvky hrubého správania, ktoré rezultovali nielen do podania trestného
oznámenia, ale aj do štádia, že poškodená sa doteraz bojí obžalovaného tým spôsobom, že na hlavnompojednávaní nebola schopná vypovedať v jeho prítomnosti a rovnako žiadala súd, aby ju informoval o
prípadnom prepustení na slobodu. Táto skutočnosť zvýrazňuje následok trestného činu a predstavuje
indikátor strachu, ktorý poškodená pociťovala pri samotných útokoch,

- v danom prípade nie je bez významu k ukladaniu trestu ani tá skutočnosť, že v prípade skutku číslo 2)
rozsudku použil obžalovaný na zvýraznenie hrozby aj strelnú zbraň, ktorú namieril na poškodenú, a pri
skutku číslo 3) sa dopustil konania v čase, kedy mala poškodená už maličké dieťa a ani táto skutočnosť
nebránilaobžalovanému,abyzačalpoškodenúškrtiť,hodiljunazemanazemijukopaldooblastichrbta,
- je toho názoru, že súd nemá posudzovať len pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale

v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona aj mieru závažnosti jednotlivých okolnosti. Pri komparácií
uvedených okolností § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 37 písmeno h) Trestného zákona, je
závažnosť priťažujúcej okolností vyššia, nakoľko obžalovaný spáchal tri trestné činy,
- poškodená nedala svojim správaním, resp. konaním ani najmenšiu zámienku ku konaniu
obžalovaného, pričom uvedená okolnosť bola dokazovaná zo strany obhajoby, ako aj obžaloby na
hlavom pojednávaní,

- je toho názoru, že ukladaním podmienečných trestov v prípade, ak sa obžalovaný opakovane vyhráža
poškodenej, s ktorou má aj maloleté dieťa a pri svojich vyhrážkach použil aj strelnú zbraň, resp. hrubé
fyzické násilie, je vyslaním nedobrého signálu a nenaplnením prvkov generálnej prevencie ostatným
prípadným páchateľom násilných trestných činov.
Počas záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2018 intervenujúci prokurátor

Okresnej prokuratúry Piešťany navrhol súdu, aby obžalovanému uložil nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby, za vyrovnaného pomeru
priťažujúcich ako aj poľahčujúcich okolností so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. S uložením trestu prepadnutia veci a predmetnej strelnej zbrane s
príslušenstvom sa plne stotožňuje. Navrhol odvolaním napadnutý výrok o treste zrušiť a obžalovanému

uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a trest prepadnutia vecí.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní prokurátora,
sa prokurátor pridŕžal písomného odôvodnia podaného odvolania. Obhajkyňa obžalovaného uviedla,
že napadnutý výrok o treste považujú za správny a zákonný a preto proti nemu nepodávali odvolanie.
Pokiaľ by sa aj súd stotožnil s názorom prokurátora o potrebe uložiť nepodmienečný trest odňatia

slobody, v takomto prípade by bolo správne a spravodlivé, ak by súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby tak, aby celá dĺžka trestu bola pokrytá vykonanou
väzbou.Obžalovanýurobilvyhlásenieovine,čímbolisplnenépodmienkynamimoriadnezníženietrestu.
Obžalovaný uviedol, že ho to všetky veľmi mrzí, vo väzbe si uvedomil nesprávnosť svojho konania, chce
sa vrátiť k deťom a viesť plnohodnotný život.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolaniepodalprokurátorakooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutých výrokov, ako i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel tunajší súd
k týmto zisteniam a záverom.
Odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o treste, pričom okrem chýb, ktoré odvolateľ uviedol, tunajší

súd nezistil iné chyby, na ktoré by bol povinný prihliadnuť v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 posledná
veta Trestného poriadku.
Konanie,ktorépredchádzalovydaniunapadnutýchvýrokovotrestebolovykonanévsúladesozákonom,
v rozsahu dostatočnom na spravodlivé a zákonné rozhodnutie.
Odvolací súd čiastočne súhlasí s odvolacími námietkami prokurátora, ktorý sa domáha uloženia

prísnejšieho trestu.
Uloženie trestu odňatia slobody v tej výške, aká je uvedená v napadnutom výroku okresného súdu,
považuje odvolací súd za neprimerane mierne.
Pri úvahe nad druhom trestu je potrebné súhlasiť s názorom okresného súdu, ktorý je vyjadrený na
strane 7 napadnutého rozsudku, že ukladanie alternatívnych trestov v podobe peňažného trestu alebo

trestu povinnej práce, by v tomto prípade nenaplnilo účel trestu, predovšetkým z hľadiska individuálnej
prevencie. Preto bolo správne, že okresný súd uložil obžalovanému za viacnásobnú trestnú činnosť trest
odňatia slobody.
Na rozdiel od prokurátora sa odvolací súd nedomnieva, že na naplnenie účelu trestu, ktorý sleduje
ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, je nevyhnutné rozhodnúť o tom, že uložený trest odňatia

slobody obžalovaný vykoná a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.
Vo vzťahu k všetkým dôvodom, ktoré prokurátor uviedol vo svojom odvolaní, pre ktoré nesúhlasí s
podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, odvolací súd uvádza, že tieto sú relevantné
na posúdenie otázky spôsobu výkonu trestu odňatia slobody a je ich teda potrebné pri rozhodovaní brať

do úvahy.
Na druhej strane však nie je možné opomenúť to, že v prípade obžalovaného ide o osobu prvýkrát
súdne trestanú, ktorá sa ku spáchaniu trestnej činnosti v konaní pred súdom priznala a svoje konanie
oľutovala, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo pri zohľadňovaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l) Trestného zákona.

Trest odňatia slobody je najzávažnejšia trestnoprávna sankcia, ktorá v najvýraznejším spôsobom
zasahuje do práva jednotlivca na osobnú slobodu. Preto je nevyhnutné, aby takáto trestnoprávna
sankcia bola najkrajnejším riešením, ktoré je možné zvoliť. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je
prvopáchateľtrestnejčinnosti,jedôvodnépredpokladaťto,ženanaplnenieúčelutakzvanejindividuálnej
prevencie bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude odložený na dlhšiu

skúšobnú dobu. Na rozdiel od prvostupňového súdu, je odvolací súd toho názoru, že primeraná výška
trestu odňatia slobody by sa mala pohybovať pri polovici zákonnej trestnej sadzby, nie na jej spodnej
hranici a to najmä z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil opakovaného spáchania trestnej činnosti
voči chránenej osobe. Na naplnenie účelu takzvanej individuálnej prevencie je tiež potrebné stanoviťobžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu ako 30 mesiacov a v tomto prípade považuje odvolací súd
za primeranú skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
v uvedenej výške, s určením dlhšej skúšobnej doby a zároveň s uložením primeraných povinností,

ktoré správne vymedzil okresný súd vo svojom rozsudku, splní zároveň účelom takzvanej generálnej
prevencie. Povedomie o tom, že obžalovaný bol odsúdený na dlhší podmienečný trest odňatia slobody
a že má uložené aj zákazy, ktoré za viditeľne prejavujú v jeho osobnom živote a ktoré zároveň
transparentným spôsobom majú ochraňovať osobu poškodenej počas plynutia skúšobnej doby, môžu
rovnako účinne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, čím sa napĺňa aj účel takzvanej generálnej

prevencie.
Všetky tieto skutočnosti, zhodnotené vo vzájomných súvislostiach, viedli odvolací súd k záveru, že na
dosiahnutie vyššie uvedených účelov trestu, je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo
väčšej výmere, s určením dlhšej skúšobnej doby, pri zachovaní primeraných povinností, ktoré mu boli
uložené v napadnutom rozsudku okresným súdom. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.