Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010090
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118010090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a prísediacich

sudcov RNDr. Ing. Ladislav Franeka a PhDr. Gabriely Brestovanskej, v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému D. Q., prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

D. Q., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Q. nad
A., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

od 13.07.2017,

j e v i n n ý, ž e

dňa 13.07.2017 v čase asi o 06:20 hod. v Trnave po cestnej komunikácii na ulici Hlbokej smerom od
ulice Špačinskej v ľavom jazdnom pruhu určenom pre odbočenie na ulicu Starohájska pod vplyvom
alkoholuakovodičviedolneprimeranourýchlosťouosobnémotorovévozidloznačkyVolkswagenPassat

Kombi, čiernej metalízy, ev. č.: TT-XXXGV, kde v nadväznosti na uskutočnenie obiehacieho manévru
spočívajúceho v preradení sa do pravého jazdného pruhu určeného pre jazdu ďalej rovno smerom
na Kollárovu ulicu po dodatočnej akcelerácii bezprostredne pred križovatkou s ulicou Starohájskou
dosahujúc rýchlosť okolo 120 km/h nerešpektoval signál svetelného signalizačného zariadenia s
červeným svetlom „Stoj!“ a ignorujúc situáciu v cestnej premávke vošiel do tejto križovatky, kde na
riadenom a riadne vyznačenom priechode pre chodcov prednou pravou časťou vozidla sprava zboku
narazil do tadiaľ prechádzajúcej chodkyne W. B., ktorá v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným
nárazomutrpelaťažkúpolytraumurezultujúcudozlyhaniavšetkýchfunkciíjejorganizmu,t.j.centrálneho

nervového systému, obehovej sústavy, srdca a iných orgánov pri rozvíjajúcom sa úrazovom šoku s
devastačným rozmliaždením až rozdrvením viacerých orgánov a mnohopočetnými zlomeninami skeletu
lebky, trupu a končatín, teda spôsobil jej zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahla
a súčasne vlastníkovi osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Kombi, ev. č.: TT-XXXDV
Q. W. spôsobil škodu poškodením vozidla pri dopravnej nehode vo výške 2.426,- Eur, pričom dychovou
skúškou vykonanou bezprostredne po dopravnej nehode dňa 13.07.2017 v čase o 06:38 hod. mu bola
nameraná hodnota 1,01 mg/l alkoholu v dychu, čo po prepočte zodpovedá 2,10 g/kg (‰ hmotnostných)

s tým, že svojím konaním ako vodič zároveň porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b), ust. § 4 ods. 1 písm. f), ust.
§ 15 ods. 5 písm. e) a ust. § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom išlo o porušenie pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. a), c), f), n) a r) označeného zákona,

t e d ainému z nedbanlivosti ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť
vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, smrť a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods.4 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l)

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, ods.5 písm. b)Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným:

- R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, A., vo výške 130,52 Eur,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom U. cesta 2, Q., vo výške 3,16 Eur.

Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku sa poškodený R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, A.,

odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší okresný súd dňa 11.01.2018 pod sp. zn. 2Pv
461/17/2207-32 podľa 234 ods.1 Tr.por. obžalobu zo dňa 10.01.2018 na obvineného D. Q. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené.

Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného D. Q., ktorý učinil vo veci vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr.
poriadku, ďalej výsluchom svedka- poškodeného Q. W., oboznámením listinných dôkazov a odborných

vyjadrení k náhrade škody, prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria L.. R. F.,
tiež sa oboznámil s reláciami na obžalovaného, ostatným spisovým materiálom a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

ObžalovanýD.Q.nahlavnompojednávanípopredneseníobžalobyazákonnompoučeníurobilvzmysle

ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásenie, keď uviedol, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 2Pv 461/17/2207-32 zo dňa 10.01.2018 v
celom rozsahu.

Po vyhlásení obžalovaného o vine, zodpovedaním obžalovaného na všetky otázky predsedu senátu

podľa § 333 ods. 3 písm. c) d), f), g) a h) Trestného poriadku „ áno“ a vyjadrení prokurátora,
poškodených,žesúhlasia sprijatímvyhláseniaobžalovanéhoovine,súdpodľa§257ods.7Tr.poriadku
s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovaného ku skutku uvedeného vo výroku
tohtorozsudkuprijal,pričomrozhodol,žedokazovaniečodovinysanevykoná,keďžeobžalovanýpriznal
spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, prípade

o ochrannom opatrení.Obžalovaný D. Q. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že sa ospravedlňuje
rodine poškodenej a vyjadruje jej úprimnú sústrasť. Nevie si ani predstaviť, aké to musí byť pre nich

ťažké. Bude mať do konca života pred očami, ako tej žene zobral život. Vie, že sa to nedá nikdy ničím
odpustiť, ani odčiniť, ale nikdy nechcel nikomu ublížiť. Keby to môže vrátiť, spraví všetko preto, aby
neprišiel nevinný človek o život. Naozaj toho veľmi ľutuje a mrzí ho čo sa stalo.

Na margo tohto vyjadrenia predložil súdu i list adresovaný rodine poškodenej, z ktorého vyplýva, že sa
ospravedlňuje za to, že list píše až po dlhšom čase, no nemal síl a odvahu im napísať. Vyjadril v ňom
ospravedlnenie a ľútosť za to, čo svojim nedbanlivostným správaním rodine poškodenej spôsobil.

Svedok- poškodený Q. W. /ktorý bol navrhnutý zo strany obhajoby na vypočutie v súvislosti s osobnými

charakteristikami obžalovaného/ po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa jeho
názoru bol obžalovaný až do spáchania predmetného skutku zodpovedným človekom, čo potvrdzuje
tým, že mu niekoľkokrát varoval jeho štvorročného syna, taktiež mu zopárkrát požičal auto, ktoré mu
bez akýchkoľvek problémov vždy vrátil späť a bez poškodenia, pričom ho mrzí, čo sa stalo a berie to
ako jednorazové zlyhanie mladého človeka. Náhradu škody si neuplatňoval.

Z vyjadrenia poškodeného R. B. na hlavnom pojednávaní, ako i z jeho písomných vyjadrení a potvrdení
na č.l. 69-83 vyplýva, že poškodený si uplatňoval náhradu škody vo výške 815,61 Eur za náklady
spojené s pohrebom, sumu 7.371,75 ako ušlú mzdu jeho manželky- poškodenej W. B. a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 200.000,- Eur.

Z vyjadrenia poisťovne Kooperativa, a.s. z č.l. 109-110 o poistnom plnení vyplýva, že poškodenému R.
B. bolo poskytnuté poistné plnenie v súvislosti s následkom dopravnej nehody /za náklady spojené s
pohrebom poškodenej / v celkovej sume 685,09 Eur.

Obžalovaný k uplatnenej náhrade škody uviedol, že súhlasí s výškou sumy za pohrebné náklady
poškodeného R. B. v sume 815,61 Eur v celom rozsahu a je ochotný zaplatiť rozdiel medzi uplatnenou
sumu a sumou, ktorá bola uhradená poškodenému poisťovňou Kooperativa, a.s., teda sumu vo výške
130,52 Eur /815,61 Eur - 685,09 Eur/, pričom k výške nemajetkovej ujmy a výške straty na zárobku
vzhľadom na potrebu rozsiahlejšieho dokazovania odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody

na civilný proces.

Z písomného uplatnenia na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom U. cesta 2, Q. z č.l. 93 vyplýva, že poisťovňa si uplatnila iba náhradu nákladov v
spojitosti s lekárskou službou prvej pomoci vo výške 3,16 Eur, s ktorou obžalovaný čo do jej základu

i výšky súhlasil.

Sociálnu poisťovňu, a.s. súd v zmysle § 256 ods.3, ods.4 Tr. por. / aj s poukazom na ich písomné
podanie z č.l. 461/ ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripustil, nakoľko v prípravnom konaní
do skončenia vyšetrovania si riadne a včas neuplatnila svoj nárok na náhradu škody, nakoľko z jej návrhu

nebolo zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. R. F.
zo dňa 04.10.2017 vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená závislosť na alkohole, drogách, resp.
iných návykových látok a taktiež nebolo u obžalovaného zistené narušenie osobnosti alkoholom ani

inými návykovými látkami preto ani nenavrhla uložiť žiadne ochranné liečenie. Ďalej vyjadrila názor, že
duševný stav obžalovaného nie je potrebné skúmať, nakoľko tento netrpí žiadnou psychickou poruchou
v zmysle psychózy, je plne ukotvený v realite. Znalkyňa nezistila iné skutočnosti dôležité pre posúdenie
veci.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal i z pripojených listinných dôkazov, z ktorých zistil, že:

· obžalovaný nemá v registri trestov žiaden záznam,· priestupkovo bol prejednávaný 6 krát, z toho 2 x za závažnej porušenie pravidiel cestnej premávky
v zmysle § 22 ods.1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa
14.08.2016 a 10.04.2017, kedy ako vodič motorového vozidla prekročil rýchlosť ustanovenú v osobitnom

predpise alebo prekročil rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, za
čo mu boli v blokovom konaní uložené pokuty v oboch prípadoch vo výške 150,- Eur. Rovnako má
v príslušnom registri evidované dva priestupky na úseku dopravy zrejme nižšej závažnosti zo dňa
25.07.2016 a 16.11.2016, kedy mu boli za prekročenie najvyššej povolenej rýchlo a iné konanie proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložené dve blokové pokuty vo výške po 10,- Eur. Ďalej

má obžalovaný vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 11.12.2017 evidovaný
i priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods.1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť dňa 10.09.2016 tak, že mal
vulgárne nadávať poškodenej R. F. a následne ju fyzicky napadnúť, ktorého následkom boli drobné
zranenia, za čo bola obžalovanému v rozkaznom konaní uložená sankcia vo výške 20 Eur. Posledným
evidovaným priestupkom obžalovaného je priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zák. č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 29.01.2015, kedy mal obžalovaný v OD Tesco
na ul. Veternej v Trnave odcudziť tovar v hodnote 6,29 Eur, za čo mu bola uložené bloková pokuta vo
výške 30,- Eur,

· z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Leopoldov zo dňa 13.12.2017 vyplýva, že správanie

a vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia
príslušníkov rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva, doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani
odmenený, kontakt s príbuznými udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev.

Podľa § 149 ods.1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím

slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods.2 Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku závažnejším spôsobom konania,

Podľa § 149 ods.3 Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy
o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.

Podľa § 149 ods.4 Trestného zákona rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so

svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku
spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, inému z nedbanlivosti smrť.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho

zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,

Podľa § 61 ods.1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje
páchateľa za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods.

4 Trestného zákona. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti (v danom prípade súd zohľadnil skutočnosť, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu
trestnej činnosti, ktorá je mu obžalobou kladená za vinu, túto úprimne oľutoval, urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods.1 písm. b) Tr. por..), priťažujúce okolnosti (ktoré súd nezistil žiadne), osobu páchateľa, jehopomery a možnosť nápravy, rešpektujúc pritom požiadavky zákona na zabezpečenie účelu trestu
hlavne v smere preventívneho pôsobenia a dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na povahu
predmetnej trestnej činnosti a možnosť nápravy obžalovaného svoj výchovný a preventívny účel splní

trest odňatia slobody pri strede upravenej trestnej sadzby v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
ako i obligatórny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Trestná sadzba pre prečin /§ 10 ods.1 písm. a/ Tr. zák./ usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona je /
trest odňatia slobody/ na 4 až 10 rokov, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností / ako je to v tomto

prípade/ sa znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu z 10 rokov na 8 rokov.

Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu v záverečnej reči navrhol súdu pri ukladaní trestu zohľadniť
i poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Tr. zák., teda že spáchal predmetný prečin vo veku

blízkom veku mladistvých, má súd za potrebné uviesť, že je síce preukázateľné, že tento trestný čin
spáchal obžalovaný ako 20 dvadsať ročný / resp. skoro mesiac pred dosiahnutím veku 21 rokov/, teda
ako osoba blízka veku mladistvých v zmysle § 127 ods. 2 Trestného zákona, poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. d) Trestného zákona však nebolo možné obžalovanému zohľadniť, keďže jeho vek
a z toho vyplývajúca uvedomelosť nemala resp. ani nemohla mať v uvedenom zmysle relevantný

vplyv na spáchanie žalovaného prečinu, nakoľko obžalovaný je vodičom taxislužby u ktorého sa
vyžaduješpeciálneoprávneniespojenésodbornouspôsobilosťou,ktoréniejevlastnébežnémuvodičovi
motorového vozidla, a teda obžalovaný aj z tohto dôvodu sa mal vedieť adekvátne a zodpovedne
správaťvpremávkenacestnejkomunikácii.Vkonečnomdôsledkutátoskutočnosťvzhľadomnaprevahu
poľahčujúcich okolností nemala u obžalovaného žiadny vplyv na úpravu trestnej sadzby.

Ďalej obžalovaný prostredníctvom obhajcu žiadal pri svojom záverečnom návrhu o aplikáciu ustanovení
o mimoriadnom znížení trestnej sadzby vzhľadom na to, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní
ku skutku priznal a oľutoval ho, čím boli splnené podmienky na konanie o dohode o vine a treste,
a toto nebolo bez uvedenia dôvodu začaté, preto žiadal, aby pri úvahe výške trestu prihliadol i na

stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.06.2016, sp. zn. Tpj/55/2016, ktoré je uverejnené v
zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 44, ohľadne mimoriadneho zníženia trestu v
zmysle ktorého stanoviska, ak pri konaní o dohode o vine a treste je možné mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., potom je v zmysle tohto istého ustanovenia možné mimoriadne
znížiť trest o jednu tretinu aj pri postupe v zmysle § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. Ustanovenia § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. teda možno použiť per analógiám aj v prípade vyhlásenia obžalovaného
o vine na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu, aby znížil spodnú hranicu trestu
odňatia slobody o jednu tretinu a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Na margo tohto návrhu obžalovaného má súd za potrebné uviesť, že v zmysle vyššie uvedených

skutočností, no i zaužívanej súdnej praxe je nevyhnutné, aby pri zohľadnení stanoviska trestnoprávneho
kolégia NS SR z 27.06.2016 pod č. Tpj/55/2016 o mimoriadnom znížení trestnej sadzby bola zároveň
naplnená niektorá z podmienok § 39 ods.1 Tr. zák. a teda ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, môže páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,

pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takéhocharakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho

zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a
pod.).

Zapomerypáchateľaodôvodňujúcepostuppodľatohtoustanoveniamožnopovažovaťviacvýznamných
poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť

mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný
iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že
použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

V danom prípade však súd v rámci posudzovania skutočností relevantných pre zhodnotenie druhu a
výšky trestu u obžalovaného zohľadňoval najmä okolnosti prípadu, ktoré nie že by boli okolnosťami,
ktoré sú spôsobilé na použitie nižšej trestnej sadzby, ale práve naopak, sú to okolnosti , ktoré v
danom prípade obžalovanému ako také priťažujú. Zo špecifických okolností prípadu je zrejmé, že

obžalovaný bol v danom čase pod značným vplyvom alkoholu, a to v stave viac ako dvojnásobne
prekračujúcej hladinu alkoholu, ktorý podľa súčasných lekárskych poznatkov preukázateľne vylučuje
spôsobilosť viesť motorové vozidlo, čo malo podľa všetkého za následok porušenie aj ďalších predpisov
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom. Obžalovaný po tom, čo sa
predchádzajúcu noc nadmernou konzumáciou alkoholu dostal do stavu ťažkej opitosti, si skoro ráno

bez ďalšieho rozmyslu sadol za volant motorového vozidla, pričom svojou riskantnou a bezohľadnou
jazdou spôsobil fatálne následky. Obvinený napriek svojim šoférskym skúsenostiam a profesii taxikára,
absolútne nebol schopný vyhodnotiť riziko, ktoré pre ostatných účastníkov cestnej premávky v takomto
rozpoložení predstavoval a súčasne nezohľadnil ani skutočnosti, že alkohol pri vedení motorového
vozidla je absolútne neprípustný. Rovnako je zistiteľné, že obžalovaný pri vedení motorového vozidla

v tomto vylučujúcom stave nereagoval ani na svetelné signalizačné zariadenia v čase vjazdu do
križovatky, pričom obrovskou rýchlosťou, ktorú v danom čase s vozidlom dosahoval nestačil reagovať
ani prítomnosť chodkyne na riadne vyznačenom a riadenom priechode pre chodcov až do okamihu
samotného nárazu. Jeho neschopnosť vnímať realitu a následky v danom čase naznačuje i fakt , keď s
brzdením vozidla začal obžalovaný až niekoľko desiatok metrov za miestom zrážky. Z toho je zrejmé, že

účinky veľkého množstva alkoholu v krvi obžalovaného boli jednoznačne príčinou jednak porušovania
značného množstva predpisov potrebných pre správne vedenie motorového vozidla v cestnej premávke,
ale aj príčinou samotných smrteľných následkov.

Obžalovaný týmto nedbanlivostným konaním preukázateľne naplnil všetky obligatórne znaky objektívnej

stránky skutkovej podstaty daného prečinu, ako i okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej
sadzby. Obžalovaný totiž nielenže vykonával predmetnú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť
motorového vozidlo, keďže dychová skúška vykonaná po dopravnej nehode vykazovala pozitívny
výsledok na úrovni 2,10 ‰, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť (§ 149 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona), no svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené mu zákonom č. 8/2009 Z. z. o

cestnej premávke, nerešpektovanie ktorých podstatným spôsobom zvyšovalo riziko porušenia záujmov
chránených Trestným zákonom a v konečnom dôsledku zohrávalo v skutkovom deji posudzovaného
prípadu významnú úlohu - podstatné prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti o viac ako dvojnásobok
povoleného limitu v obci (120 km/h), predchádzanie cez odbočovací pruh, nerešpektovanie svetelného
signalizačného zariadenia „stoj“ a nedanie prednosti chodcovi, ktorú vstúpil na vozovku a prechádza

cez priechod pre chodcov (§ 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona).

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto i uložený represívny trest odňatia pri strede upravenej
trestnej sadzby považuje súd (vzhľadom na tieto a ostatné špecifické okolnosti daného prípadu, ktoré

majú v danom smere význam) za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti a
jeho nezvrátiteľného následku, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s
požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie.Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie
v zmysle § 61 ods.1, ods.5 písm. b)Trestného zákona, nakoľko v danom prípade ide o obligatórnu
povinnosť súdu na ukladanie takéhoto druhu trestu zákazu činnosti, bez ohľadu na ďalšie okolnosti
prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.

Pokiaľ ide o náhradu škody uplatnenú poškodenými už v prípravnom konaní, súd zaviazal obžalovaného
na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom U.
cesta 2, Q., vo výške 3,16 Eur, ktorej základ aj výšku obžalovaný uznal v celom rozsahu, a poškodenému
R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, A., náhradu škody v rozsahu uplatnených nárokov za
pohrebné náklady odčítajúc sumu mu už uhradenú poisťovňou Kooperativa poisťovňa a.s., a teda

celkovo náhradu škody vo výške 130,52 Eur, ktorú sumu taktiež obžalovaný uznal čo do základu i výšky.
Poškodeného R. B., nar. XX.XX.XXXX, následne so zvyškom jeho nároku na náhradu škody súd
odkázal na civilný proces, pretože zisťovanie podkladov potrebných pre rozhodnutie o náhrade škody v
tomto smere (náhrady nemajetkovej ujmy a pod.), by zjavne presiahlo rámec potrieb trestného stíhania
a neprimerane by ho predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti
ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.