Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010250

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817010250.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 22. 01. 2018 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému P. X.

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., prechodne bytom O., F. XX/XX

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí dcéry D. X., nar. XX. XX.
XXXX a syna P. X.,nar. XX. XX. XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. XXP/XXX/XXXX zo
dňa 13. 12. 2012, právoplatným dňa 22. 01. 2013, bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry D. X. vo
výške70,-euroaP.X.vovýške110,-eurovždyvopred,najneskôrdoposlednéhodňapredchádzajúceho

mesiaca k rukám matky I. O., si v Handlovej a všade tam, kde sa zdržuje úmyselne túto povinnosť
neplní, v prípade D. X. v období od mesiaca máj 2015 doposiaľ, pričom v danom období prispel len v
mesiaci október 2016 vo výške 70,- euro a v prípade P. X. ml. od mesiaca máj 2015 do 28. 10. 2015, čím
zostal na výživnom I. O., dlhovať sumu v prípade D. X. vo výške 1 880,- euro a v prípade P. X. ml. vo
výške 550,- euro, pričom počas stíhaného obdobia disponoval dostatočným príjmom zo zamestnania,
nemocenských dávok a invalidného dôchodku, ktorý mu umožňoval vyživovaciu povinnosť riadne plniť,

t e d a:

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona

a z a t o s a

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 10 (desať) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu O., podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámil: listinné dôkazy číslo listu 34 - 39, správy číslo listu 40 - 79, register trestov číslo listu 80 -

81, trestný rozkaz číslo listu 113, 115, kopije poštových poukážok číslo listu 121, správu exekútorky z
číslo listu 127.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, okrem iného, uviedol, že pokiaľ sa týka predmetu obžaloby, nevie
z akého dôvodu stojí pred súdom, bývali v spoločnej domácnosti. Poškodená mu dlhuje za byt, z ktorého
ho vyhnala. V období, kým býval v spoločnej domácnosti s poškodenou, bolo to do roku 2016, výplaty

ktoré mal, vtedy ešte pracoval, išli na jej účet. V tom období mali spoločný účet. Nevie prečo poškodená
eštežiadavýživné.Jesivedomýtoho,ževýživnézaplatiťmusí,vsúčasnostitotomujeužsťahované.Na
otázkuprokurátora,čijehovýplatychodilinaúčetpoškodenejaždoobdobia,kýmsaodsťahoval,uviedol,
že nie, dal to na syna. Bolo to roku 2015. Na ďalšiu otázku uviedol, že peniaze na účet poškodenej chodili
do mesiaca máj 2015. Potom bola výplata zasielaná synovi. Tento nedával poškodenej peniaze, ktoré

prišli na jeho účet. Poškodená peniaze z účtu syna nebrala. Na otázku prokurátora prečo teda predtým
uviedol, že poškodená až do roku 2016 brala jeho peniaze z účtu, uviedol, že v poriadku, bolo to do
roku 2015. V roku 2015 bol zamestnaný, do mája 2016 bol zamestnaný. Potom bol na operácii, štyri
mesiace bol práceneschopný, dostával nemocenské dávky. Bolo to do 400,- euro. Z tejto sumy potom
začala exekútorka sťahovať finančné prostriedky. Upresňuje výpoveď, bolo to v roku 2017. V súčasnosti

mu sťahuje tretí mesiac. Ešte upresňuje výpoveď, operovaný bol v roku 2017. Na otázku prokurátora
uviedol, že keď bol zamestnaný od roku 2015, mal príjem 800 - 900,- euro mesačne. Bol to čistý zárobok.
Nebolo to počas celého obdobia, neskôr išiel robiť šoféra, mal tam v podstate ten istý príjem. V prípade
prvého zamestnávateľa bol ukončený jeho pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
V prípade druhého zamestnávateľa dal výpoveď on, mal dlhu práceneschopnosť, bolo to preto, že mu

bol zobratý vodičský preukaz. Tento mu zobrala polícia, bolo to pre alkohol. Alkohol mal vypitý a riadil
motorové vozidlo. Bol odsúdený súdom, dostal podmienečný trest 4 mesiace odložený na skúšobnú
dobu 2 roky a zákaz šoférovať motorové vozidlá na 6 rokov. Následne sa už nezamestnal, išiel na tú
spomínanú operáciu. V súčasnosti je evidovaný tretí mesiac na úrade práce ako nezamestnaný. Na
otázku prokurátora ako platil výživné od mája 2015 uviedol, že synovi dával peniaze na ruku. V tom

období už mal syn 18 rokov. Kým dovŕšil syn 18 rokov, niekedy dal peniaze poškodenej, niekedy synovi.
Na otázku prokurátora, akým spôsobom platil výživné od mája 2015 na dcéru, uviedol, že niečo platil
šekom, bolo to asi 6 - 7 krát. Bolo to v období rokov 2016 - 2017. Môže predložiť šeky. Na otázku
prokurátora, či do októbra 2016 vôbec neplatil výživné na dcéru, uviedol, že peniaze dával dcére na
ruku. Takýmto spôsobom platil preto, lebo sa odsťahoval. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril ku

tvrdeniu poškodenej, ktorá popiera, že by platil výživné do rúk poškodenej, uviedol, že podľa neho je to
normálne. Poškodená neprizná, že jej dával takýmto spôsobom peniaze. Na otázku prokurátora uviedol,
že v súčasnosti asi tri mesiace mu finančné prostriedky strháva exekútor. Mesačne to predstavuje sumu
viac ako 100.- euro.

Svedkyňa O. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 11. 2017, okrem iného, uviedla, že s obžalovaným žili v
spoločnej domácnosti, žili spolu do februára 2016. Obžalovaný potom odišiel, mal zrušený trvalý pobyt.
Čakala do mája 2016, pričom posledná výplata na jej účet prišla v roku 2015, túto mu však dala,
obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zlikviduje. Posledné tri výplaty predtým si ponechala, obžalovaný
jej neprispieval na domácnosť. Obžalovaný potom zrušil trvalý príkaz a nechal si prevádzať finančné

prostriedky na iný účet. Ako uviedla čakala potom do mája 2016, až potom v septembri 2016 bola podať
trestné oznámenie. Výživné do mája 2015 je zaplatené, od toho obdobia nezaplatil na syna nič, na dcéru
po podaní trestného oznámenia v septembri 2016 zaplatil, v októbri 2016, 70,- euro. Potom zaplatil v
decembri 2016 70,- euro, v marci 2017 70,- euro, v máji 2017 tiež 70,- euro. Od exekútorky žiadne
finančné prostriedky neprišli. Nie je pravdou, že by jej dával do februára 2016, kým sa odsťahoval,

finančné prostriedky v hotovosti. Predpokladá, že od októbra 2016 začal posielať výživné šekom z toho
dôvodu, že podala trestné oznámenie. Na otázku prokurátora uviedla, že náhradné výživné jej nebolo
priznané z dôvodu výšky príjmu. Deti z dôvodu, že obžalovaný výživné neplatil, netrpeli núdzou. Na
hlavnom pojednávaní dňa 22. 01. 2018, okrem iného, uviedla, že za obdobie od 22. 11. 2017 neprišlo
od obžalovaného žiadne výživné. Ku dňu 22. 01. 2018 predstavuje dlžné výživné od obžalovaného na

obe deti 2 430,- eura.Na čísle listu 47 sa nachádza správa Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 09. 12. 2016 z
ktorej vyplýva, že obžalovaný poberá invalidný dôchodok 196,10 euro.

Na čísle listu 48 sa nachádza potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 28. 12. 2016 z
ktorého vyplýva, že v období od 18. 11. 2015 do 14. 06. 2016 bolo obžalovanému vyplatené nemocenské
v celkovej výške 3 930,20,- euro.

Na čísle listu 62 - 66 sa nachádzajú správy od firmy D. E., z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol
zamestnaný v tejto firme od 09. 08. 2016 ako vodič - závozník, v období druhého polroku 2016 mal čistý
mesačný príjem 546,87,- eura.

Na čísle listu 68 sa nachádza správa od firmy F. s. r. o.; Bardejov zo dňa 20. 11. 2016, podľa ktorej
obžalovaný bol vo firme zamestnaný od 19. 07. 2016 do 20. 07. 2016. Pracovný pomer bol ukončený z

dôvoduhrubéhoporušeniapracovnejdisciplíny,obžalovanýopustilpojednomdnizneznámychdôvodov
prácu.

Na čísle listu 73 sa nachádza správa od firmy R. Prievidza zo dňa 02. 11. 2016, podľa ktorej obžalovaný
u nich pracoval od 28. 10. 2014 do 16. 11. 2015. K rozviazaniu pracovného pomeru došlo pre závažné

porušenie pracovnej disciplíny, obžalovaný dňa 16. 11. 2015 po príchode do zamestnania bol pod
vplyvom alkoholu, nafúkal a odmietol sa podrobiť krvnej skúške. Predtým bol viackrát písomne a ústne
upozornený na porušenie pracovného poriadku.

Na čísle listu 113 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. XT XX/XXXX zo dňa 20.

03. 2017, právoplatný dňa 30. 03. 2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 4
mesiace podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlávšetkéhodruhunadobu72mesiacov.Zoskutkuvyplýva,žedňa18.03.2017prikontrolepolíciou
obžalovaný, potom čo viedol ako vodič motorové vozidlo, mal v krvi vyše 2 promile alkoholu.

Na čísle listu 121 sa nachádzajú kópie poštových poukážok, z ktorých vyplýva, že obžalovaný zaplatil
na výživnom dňa 03. 10. 2016 poškodenej 70, euro, dňa 28. 12. 2016 70 ,-euro, dňa 14. 03. 2017 70,-
eura a dňa 24. 05. 2017 70,- euro.

Na čísle listu 127 sa nachádza správa súdnej exekútorky Mgr. A. zo dňa 04. 12. 2017 z ktorej vyplýva,
že v exekučnej veci oprávnenej mal. D. X. obžalovaný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
podal námietky voči exekúcii, o ktorej ku dňu vydania správy príslušný exekučný súd nerozhodol.
Do rozhodnutia nie je možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov uvedených v paragrafe 63
exekučného poriadku.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť

vyživovať iného. Z prevedeného dokazovania je preukázané, že obžalovaný v žalovanom období od
mesiaca máj 2015 zostal dlhovať na výživnom, v prípade syna P. X. za obdobie od mája 2015 do 28.
10. 2015 kedy tento nadobudol plnoletosť, sumu 550,- euro a v prípade dcéry D. X. až do rozhodnutia
súdu do 22. 01. 2018, sumu 1 880,- euro. Pri určení výšky dlžnej sumy súd zobral do úvahy skutočnosť,
že ako to vyplýva z vyššie konštatovaných poštových poukážok na čísle listu 121, v žalovanom období

obžalovaný zaplatil na výživnom len 280,- euro. Napriek skutočnostiam, ktoré obžalovaný uvádzal
na svoju obranu, na vysvetlenie dôvodov prečo v žalovanom období, okrem zaplatenia výživného
280,- euro na obe deti, ďalšie výživné nezaplatil, je možné hodnotiť tieto skutočnosti ako právne
irelevantné. Skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi tohto nezbavujú trestnej zodpovednosti. Zo
zhromaždených dôkazov, z výpovedí poškodenej na hlavnom pojednávaní a oboznamovaných správ

od predchádzajúcich zamestnávateľov je jednoznačne preukázané, že obžalovaný počas obdobia od
mája 2015 do rozhodnutia súdu 22. 01. 2018 disponoval dostatočným príjmom zo zamestnaní, v ktorých
pracoval, mal príjmy taktiež z invalidného dôchodku a taktiež počas práceneschopnosti z vyplatených
nemocenských dávok vo výške 3 920,- euro. Z oboznamovaných správou od zamestnávateľov D.Lužianky, F. s. r. o.; Bardejov, R. Prievidza vyplýva, že keď v týchto firmách obžalovaný pracoval,
výška príjmov u týchto zamestnávateľov, obžalovanému postačovala na plnenie vyživovacej povinnosti.
Pracovný pomer u týchto zamestnávateľov obžalovaný ukončil svojim zavinením, v prípade, že by tomu

tak nebolo, obžalovaný mohol pracovať v týchto firmách naďalej a mohol si v plnom rozsahu plniť
svoju zákonnú povinnosť na deti. Obžalovaný si zrejme dostatočným spôsobom neuvedomil dôsledky
svojho konania, v jednom prípade dokonca ukončil pracovný pomer potom, čo nespĺňal podmienky na
ďalšie zamestnanie, keďže vo veci Okresného súdu Prievidza č. XT XX/XXXX v súvislosti s riadením
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, prišiel o vodičský preukaz. Súd poskytol obžalovanému

možnosť medzi dvoma pojednávaniami, od 22. 11. 2017 do 22. 01. 2018, dodatočne splniť svoju
vyživovaciupovinnosť,totoobdobieobžalovanýžiadnymspôsobomnevyužil,výživnénezaplatil,naopak
zvýšila sa výška zameškaného výživného na dcéru D. X. až na sumu 1 880,- euro. Podľa názoru
súdu vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov na základe ktorých bolo
možné obžalovaného uznať vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz šesťkrát súdne trestaný, naposledy vyššie
konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. XT XX/XX zo dňa 20. 03. 2017,
právoplatným dňa 30. 03. 2017. Správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti neuvádza, podľa výpisu z
evidencie priestupkov za obdobie od 24. 12. 2011 do 16. 01. 2017 bol postihnutým za tri priestupky v

oblasti dopravy a jeden priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil
dňa 24. 12. 2011 voči poškodenej v tejto trestnej veci.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz šesťkrát
súdne trestaný, trestnej činnosti sa dopustil aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Prievidza č. XT XX/XXXX. Vzhľadom na to súd uložil obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom pre výkon trestu tohto zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej
činnosti nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Uložený trest vo výmere 10 mesiacov
považuje súd, berúc do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona
pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (obžalovaný už bol
za trestný čin odsúdený), bola zvýšená dolná hranica trestnej sadzby na 8 mesiacov odňatia slobody;

za trest primeraný, potrebný na ochranu spoločnosti z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním
obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.