Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116214722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116214722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: N., proti žalovanej: C., o
zaplatenie 842,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 12. apríla 2018, č. k. 19Csp/37/2016-45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 842,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 842,20 eur od 05.10.2013 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II.
žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,6 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa pôvodne podanou
žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 942,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 942,85 eur od 05.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že
so žalovanou uzatvoril dňa 30.05.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol
pôžičku v celkovej výške 1.890,80 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných

60 mesačných splátkach vo výške 33,55 eur, uhradila len sumu 704,55 eur. Keďže žalovaná porušila
svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas, vyzval ju listom zo dňa 12.09.2013 k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo, avšak doposiaľ ich neuhradila. Celková suma uplatnenej pohľadávky
predstavuje rozdiel medzi istinou vo výške 1.647,40 eur a sumou úhrad vo výške 704,55 eur. Právny
predchodca žalobcu podaním zo dňa 18.07.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,65 eur
s príslušenstvom späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanej,
súd v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal o zvyšku nároku

bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla,
že záväzkovo právny vzťah medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu je vzťahom spotrebiteľským,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, tiež zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľským úveroch. Keďže zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f), k), pôžička je preto bezúročná a bez poplatkov. Žalobca môže požadovať len sumu, ktorá
predstavuje rozdiel medzi istinou bez úrokov a poplatkov a výškou, ktorú zaplatila, t. j. 1.100,- eur mínus

704,55 eur, teda 395,45 eur. Avšak splátky splatné dňa 20.05.2013, 20.06.2013 a 20.07.2013 v celkovej
výške 100,65 eur považuje za premlčané, preto je povinná uhradiť len sumu 294,80 eur (395,45 eur
- 100,65 eur = 294,80 eur).3. Uznesením pod č. k. 19Csp/37/2016-21 zo dňa 10.02.2017 pripustil súd prvej inštancie, aby z konania
vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť S., a do konania vstúpila spoločnosť N. (teraz N.) z dôvodu

postúpenia pohľadávky.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 30.05.2011, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť
žalovanej pôžičku vo výške 1.100,- eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných

splátkach po 33,55 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 25,22 %, RPMN 25,22 %
a priemerná RPMN vo výške 46,56 %. Celková suma pôžičky predstavovala sumu 1.890,80 eur a
celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 790,80 eur. Konečná splatnosť bola určená na máj
2016. Termín splatnosti splátok bol dojednaný na 20. deň v mesiaci. Účastníci zmluvného vzťahu si
tiež dojednali poistenie v sadzbe 2,9 %. Mesačná výška poistenia bola stanovená na
sumu 0,95 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo sumu 704,55 eur.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 12.09.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo vo výške 1.251,43 eur, a to do 3 dní od doručenia upomienky.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 657, § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, s odkazom na ktoré vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalobu posúdil ako
dôvodnú. Zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľ,
v tomto prípade právny predchodca žalobcu, pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú
činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú, alebo

inú činnosť. Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje podstatné náležitosti, ktoré táto
musí obsahovať, preto súd skúmal, či niektorá z nich neabsentuje a dospel k záveru, že zmluva bola
uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Právny
predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej pôžičku v celkovej výške 1.890,80
eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 33,55 eur a poistenie vo výške

0,95 eur. Žalovaná si však túto svoju povinnosť nesplnila, čo vyplynulo jednak z tvrdení žalobcu a z
prehľadu splátok a úhrad, o ktorých súd nemal dôvod pochybovať, ako aj z tvrdení žalovanej, ktorá
nesplatenie pôžičky žiadnym spôsobom nespochybňovala (rozporovala len výšku nesplateného dlhu
s poukazom na tvrdenia o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy). S poukazom na uvedené uložil
súd žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 842,20 eur predstavujúcu zvyšok neuhradenej istiny. Žalovaná

sa v konaní bránila tvrdením, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona.
K náležitosti konečného termínu splatnosti pôžičky súd uvádza, že zmluva presne obsahuje, kedy je
žalovaná povinná pôžičku splatiť, keď ako konečná splatnosť je uvedené máj 2016. Z tohto vyjadrenia
žalovaná môže pri zohľadnení termínu splatnosti každej jednej splátky (20. deň v mesiaci) bezpečne
a bez akýchkoľvek pochybností určiť, kedy je splatná poskytnutá pôžička. Nie je potrebné využívať

žiadne zložité výpočty, aby sa žalovaná dopracovala k termínu konečnej splatnosti. Súd preto jej
námietku ohľadne nedostatku tejto podstatnej náležitosti vyhodnotil ako neopodstatnenú. Čo sa týka
nedostatku podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, v tejto súvislosti súd poukazuje na
aktuálnerozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo146/2017,podľaktoréhozapoužitiaeurokonformnéhovýkladu
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,

teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k) zákona uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej

splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení
informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu,
úverový úrok a iné platby. Preto aj túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V
konečnom dôsledku ako bezpredmetnú posúdil tiež súd prvej inštancie námietku žalovanej o premlčaní

splátok splatných dňa 20.05.2013, 20.06.2013 a 20.07.2013, keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu
späťaplnenieztýchtosplátoknepožadoval.Keďžežalovanážalobcovipredmetnúpôžičkuriadneavčas
nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania,
ktoré mu súd priznal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 8,5 % ročne zo sumy842,20 eur od 05.10.2013 do zaplatenia § 517 ods. 2 OZ, § 3 nar. vlády č. 87/1995 z.z.). Lehotu na
splnenie povinnosti, t.j. 15 dni od právoplatnosti rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým,
že takto stanovenú lehotu považoval za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

6. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods.
2 CSP a keďže v predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo
výške 89,3 % v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, žalovaná mala úspech vo výške 10,7 %; rozdiel
ich pomerných úspechov predstavuje 78,6 %). Žalobca bol v konaní úspešnejší, preto mu súd priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,6 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutiestým,žesisúčasneuplatnianároknanáhradu

trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. V odvolaní uviedla, že uplatňuje dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP (porušenie práv na spravodlivý proces v dôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva, existenciu inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a nesprávne právne posúdenie veci). Namietala, že vec je potrebné posudzovať podľa ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (30.05.2011), vychádzajúc z ktorého, keďže zmluva
o pôžičke neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona (dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), podľa jej
názoru je bezúročná a bezpoplatková, z ktorého dôvodu mala povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu

294,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 05.10.2013 do zaplatenia, zaplatila mu však
čiastku vyššiu.

8. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako v celom rozsahu vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť

dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo

rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

12. Posúdením obsahu odvolania žalovanej odvolací súd zistil, že žalovaná namieta nesprávne

právne posúdenie veci dôvodiac, že podľa jej názoru súd prvej inštancie vzhľadom na absenciu
obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia dotknutej zmluvy (30.05.2011) a to doby trvania úveru a konečnej
splatnosti úveru, mal uvedený právny predpis na danú vec aj aplikovať (dôvod na odvolanie, uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla tiež, že uplatňuje dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365

ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a tiež odvolací dôvod uvedený v ust. § 365
ods. 1 písm. d/ CSP (existenciu inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).13. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. § 365
CSP. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady

odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne
polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov
nemožno rozumieť len obyčajné citovanie ust. § 365 CSP, prípadne jeho niektorých odsekov, alebo
písmen. Takéto vymedzenie nenapĺňa náležitosť odvolania vyžadovanú ust. § 363 CSP a to v celku, či
v jeho jednotlivých častiach.

14. V posudzovanej veci odvolateľka o.i. uviedla, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. §
365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a tiež existenciu inej vady spôsobilej
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP), pričom však skutkovo ani právne nevymedzila, v čom vzhliada ich naplnenie, teda vo
vzťahu k týmto formálne uplatneným odvolacím dôvodom chýba riadne vymedzený rozsah prieskumu

odvolacieho súdu, ktorý je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 CSP), preto tieto nie sú spôsobilé k
odvolaciemu prieskumu z hľadiska spochybnenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či jemu
predchádzajúceho konania.

15. V zostávajúcej časti odvolania žalovaná namieta nesprávne právne posúdenie veci, domáhajúc

sa aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (30.05.2011), keď na základe ňou tvrdenej absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke
obsiahnutých v uvedených ustanoveniach (doby trvania úveru a konečnej splatnosti úveru), je táto
bezúročnou a bezpoplatkovou (dôvod na odvolanie, uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

17. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového

stavu vyvodil správny právny záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu založeného
dotknutou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (§ 52 ods. 1 a nasl. OZ), ktorú je
potrebné posudzovať (a nároky z nej) podľa noriem spotrebiteľského práva ( tiež zák. č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. ku dňu 30.05.2011) a preskúmaním jej obsahu,
tiež z hľadiska odvolateľkou namietanej absencie obligatórnych náležitostí zmluvy uvedených v ust. §

9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. (doby trvania úveru a údaju o konečnej splatnosti úveru) správne
posúdil, že zmluva tieto obsahuje, s poukazom na ktoré zistenia, ju nemožno posúdiť ako bezúročnú
a bezpoplatkov, preto dôvodne žalobe v zostávajúcej časti (nad rámec obmedzenia žalobného nároku
v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby) vyhovel, žalovanú zaviazal na plnenie, pričom žalobcovi s
prihliadnutím na jeho prevažujúci úspech v spore, priznal tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu

78,6% (§ 255 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade
s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti a s prihliadnutím na skutkovo vymedzený dôvod odvolania žalovanej,

uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

19. Keďže ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere
právneho vzťahu, založeného právnym predchodcom žalobcu a žalovanou predmetnou zmluvou o
pôžičke, súd prvej inštancie správne posúdil, že táto je podriadená tiež režimu zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (30.05.2011) a dôvodne (tiež
z hľadiska obrany žalovanej) skúmal, či táto obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy z hľadiska ust. §
9 ods. 2 cit. zákona, teda aj náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. t.j.
konečnú splatnosť úveru a dobu trvania úveru, ktorých absenciu namieta žalovaná v odvolaní.20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musela obsahovať údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

22. Vychádzajúc teda z cit. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ
by v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbala čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je to postačujúce

pre to, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie svoj záver o dôvodnosti uplatneného nároku (po jeho obmedzení v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby) založil o.i. aj na odvolaním namietanom závere, že zmluva obsahuje všetky (aj
žalovanou namietané) obligatórne náležitosti, teda tiež údaje o konečnej splatnosti úveru a dobe trvania
úveru, predpísaných ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu zatvorenia zmluvy.

23. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd sa plne identifikuje so záverom súdu prvej
inštancie, že nemožno dôvodne prijať záver o absencii žalovanou tvrdených náležitostí zmluvy, keďže
táto jednoznačne obsahuje výšku splátok (33,55 eur mesačne), ich splatnosť (k 20. dňu v mesiaci), ako
termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený mesiac a rok (máj 2016) a odvolací súd tiež dodáva, že

obsahuje tiež splatnosť prvej splátky (k 20. dňu v mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy) a dátum
uzatvorenia zmluvy (30.05.2011), čím aj podľa názoru odvolacieho súdu je pre priemerného spotrebiteľa
zrozumiteľným a jasným spôsobom, bez akýchkoľvek ďalších potrebných výpočtov, či pochybností,
opoznateľná dĺžka trvania úverového vzťahu a tiež konečná splatnosť úveru.

24. Nad rámec vyššie uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na to, že Národná rada Slovenskej
republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa v § 9 ods. 2 písm. d/ (v čase uzatvorenia zmluvy
písm. f/), vypustili slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

25. Z hľadiska vymedzenia odvolacieho prieskumu, tak nebolo možné pre absenciu odvolateľkou
namietaných náležitostí posúdiť úver ako bezúročný a bezpoplatkov. Právny predchodca žalobcu si
svoju povinnosť uvedené náležitosti do zmluvy uviesť splnil a žalovaná ako spotrebiteľ, tak mala
vedomosť o týchto údajoch už v čase podpisu zmluvy.

26. Odvolateľka sa naviac nad rámec citovania úplného znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
obmedzila v odvolaní len na strohé tvrdenie o absencii ňou uvedených náležitostí, avšak žiadnym
spôsobom nekonkretizovala, ktorý z dotknutých skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie k
nim sa vzťahujúcim považuje za nesprávny, nedostatočný, či nepresný (a v čom), aby tak bol spôsobilým
k odlišnému záveru, aký vyvodil súd prvej inštancie.

27. V konečnom dôsledku tak odvolací súd uzatvára, že odvolacia námietka žalovanej o potrebe
aplikácie zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy na daný právny
vzťah (keďže súd prvej inštancie nepochybne právnemu režimu tohto zákona zmluvu podrobil), nemá
opodstatnenie. Odvolací súd síce zistil (i keď to v tomto zmysle odvolateľka nenamieta), že súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citujúc plné znenie ust. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, zrejmým nedopatrením pravdepodobne v dôsledku opisnej činnosti neuviedol
číslo tohto právneho predpisu, uvedený nedostatok však nie je spôsobilý mať dopad na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, keďže z kontextu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je bez pochybnosti zrejmé, že bol aplikovaný práve zákon o spotrebiteľských

úveroch (č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy).

28. Keďže spotrebiteľský úver teda nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej
inštancie správne vychádzajúc z obsahu zmluvy zaviazal žalovanú k plneniu aj nad rámec istiny a tov rozsahu rozdielu medzi už poukázanou čiastkou úhrad (s pripočítaním sumy o ktorú žalobca žalobu
obmedzil) a celkovou sumou, na zaplatenie ktorej sa žalovaná v zmysle zmluvy zaviazala a to spolu s
príslušným úrokom z omeškania.

29. Preskúmaním veci odvolací súd tak dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je
spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť.

31. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako síce úspešnej

strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto
vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a tento náhradu trov odvolacieho konania
ani neuplatnil.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).