Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/568/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415217643
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415217643.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: B. K. R. - Z., s miestnom

podnikania G. J., C. XX, T.: XX XXX XXX, prevádzkáreň Z., A. 7, zastúpený Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401 v mene ktorej
konajú konateľky a advokátky JUDr. Tatiana Timoranská a JUDr. Ing. Petra Štofková proti žalovanej:
C. poisťovňa, a.s. Z. T. W., so sídlom K., Z. 4, T.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Danušou Tichou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie 1843,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1843,68 eur s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne od
02.12.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1843,68
eur s 9,05% úrokmi z omeškania ročne od 02.12.2014 titulom poistného plnenia a náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu dňa 26.05.2009 č. 0412010994 pre
poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bolo
poistenie nehnuteľností: budovy reštaurácie R. miesta prevádzkarne žalobcu proti združeným živlom
vo výške poistnej sumy 165969,96 eur, poistenie zásob nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti

proti združeným živlom vo výške poistnej sumy 16596,96 eur, poistenie ostatných hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti proti združeným živlom vo výške 33193,32 eur, poistenie
peňazí a cenín vo výške 995,82 eur a poistenie zodpovednosti za škodu vo výške poistnej sumy
6638,78 eur. Účastníci sa dohodli na štvrťročnom platení poistného vo výške 209,74 eur. Pre začiatok
poistenia bol zmluvne dohodnutý dátum 28.05.2009 v zmysle poistky č. 6554013265 vystavenej dňa
18.06.2009, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Budova, na ktorú sa poistná udalosť vzťahuje
bola a je riadne udržiavaná. Dňa 01.11.2014 nastala poistná udalosť, kedy v dôsledku silnej víchrice

došlo k poškodeniu strechy poistenej nehnuteľnosti a žalobcovi tak vznikla reálna škoda vo výške
1843,68 eur s DPH čo vyplýva z faktúry č. 2015003 zo dňa 25.02.2015 za opravné práce zrealizované
stavebnou firmou E. O.. Celková fakturovaná suma bola 2300,--eur, avšak táto zahŕňala aj opravu
nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu. Niekoľko dní po udalosti došlo na mieste vzniku
škodukprehliadkenehnuteľnostipoverenýmpracovníkomžalovanejpánomKazanom,priktorejžalobca
poskytol úplnú súčinnosť v rámci ktorej vypovedal o skutočnostiach nasvedčujúcich vzniku škody.
Následne bola spísaná zápisnica, v zmysle ktorej bolo preukázané, že ku škode došlo na základe

pôsobenia silného vetra - víchrice. Žalovaná vybavila škodovú udalosť ako bezpredmetnú, nakoľko
príčinou poškodenia štítu domu bol vietor, ktorý nedosahoval silu víchrice, teda škoda nie je poistením
krytá. Škoda bola likvidovaná v súlade s poistnou zmluvou so všeobecnými podmienkami a osobitnými
poistnými podmienkami. Oznámenie bolo zo dňa 24.03.2015. Žalobca listom zo dňa 20.04.2015zaslal žalovanej reklamáciu likvidácie poistnej udalosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca uviedol,
že pôsobením víchrice bola spôsobená škoda i na majetku suseda žalobcu z čoho je zrejmé, že sila
vetra presiahla štandardnú rýchlosť a mala ničivé následky. Vyrozumením zo dňa 26.03.2015, ktoré boli

žalobcovi doručené 30.03.2015 žalovaná oznámila stanovisko, v zmysle ktorého za vzniknutú škodu
nezodpovedá, nakoľko je zrejmé, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou - víchricou a teda
nie jeho zavinením. I týmto vyrozumením žalovaná uznala, že sa jednalo o škodu spôsobenú víchricou
a i napriek tomu nepristúpila k poistnému plneniu vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe
písomne podaním zo dňa 28.10.2015, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť,

pretože v zmysle článku I. osobitných poistných podmienok poistenie veci pre prípad živelných udalostí:
základné živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve
požiarom, výbuchom, úderom blesku, nárazom alebo zrútením lietadla alebo jeho časti, atď. doplnkové
živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve povodňou
alebo záplavou, víchricou alebo krupobitím. Združené živelné poistenie sa vzťahuje na všetky živelné
poistné riziká uvedené v bodoch 1. a 2. t.j. zahŕňa základné živelné poistenie aj doplnkové živelné

poistenie. V zmysle článku II. bod 2. Poistnou udalosťou je poškodenie alebo zničenie poistenej veci
niektorou z udalostí uvedených v článku I. body 1. a 2. predpokladom vzniku práva na poistné plnenie
je poškodenie alebo zničenie poistenej veci niektorou z udalostí vymedzených v článku I. OPP č. 155.
Poistnou zmluvou je krytá len škoda, ak vietor dosahoval silu víchrice. Víchricou sa označuje vietor s
rýchlosťou 75-88 km/h (Beaufortova stupnica sily vetra). Dňa 01.11.2014 však vietor nedosahoval silu

víchrice a žalobca túto skutočnosť v žalobe nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná nemá
vedomosť o tom, že by dňa 01.11.2014 boli hlásené viaceré škodové udalosti spôsobené víchricou v
okolí miesta poistenia.

Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v období ktoré bezprostredne

predchádzalo poistnej udalosti sa na celom území Európy vrátane územia Slovenskej republiky vyskytli
silné víchrice v dôsledku hurikánu „Gonzalo“. Z poistnej zmluvy vyplýva a zástupcom žalovanej bolo
potvrdené, že poisťované veci sú nepoškodené a v dobrom technickom stave. Predmetom poistenia
bol združený živel zahŕňajúci požiar, povodeň, vietor. Dojednanie v poistnej zmluve výslovne uvádza,
že obsahom poistenia je vietor, nie víchrica. Pojem „víchrica“ v osobitných poistných podmienkach

platných ku dňu uzavretia zmluvy nie je určito a jasne definovaný a z poistných podmienok už vôbec
nevyplýva, že by sa definícia víchrice mala odvíjať od Beaufortovej stupnice sily vetra. Vzhľadom k tomu,
že absentuje zmluvné dojednanie ohľadom konkrétnych parametrov vetra mal za to, že by to malo byť
vykladané v prospech poisteného s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalovaná tvrdí, že vietor nedosiahol silu víchrice jedná sa len účelové konanie, ktorého cieľom

je vyhnúť sa poistnému plneniu. Žalovaná nerobila žiadne šetrenia pre účely prípadného zisťovania sily
vetra a uplatnený nárok zamietla. K sile vetra žalobca predložil listinné dôkazy (na č.l. 60-65).

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov a
výsluchom svedkov a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca dňa 26.05.2009 podpísal návrh poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za
škodu podnikateľov. Dňa 01.11.2014 nastala poistná udalosť na poistenej nehnuteľnosti, v zmysle ktorej
žalobcovi vznikla reálna škoda tak, ako to vyplýva z faktúry č. 2015003, v zmysle ktorej bola odberateľovi
vyfakturovaná suma 2436,--eur za vykonané stavebné práce s dátumom dodania 25.02.2015 a s
dátumom splatnosti 11.03.2015. Faktúra je krytá krycím listom rozpočtu a rozpisom prevedených prác,

z ktorého mal súd preukázané, že položky 25-29 sa týkajú nehnuteľnosti suseda žalobcu. Po odpočítaní
uvedených položiek celková suma za prevedené práce na nehnuteľnosti žalobcu predstavuje žalovanú
pohľadávku vo výške 1843,68 eur.
Poistná udalosť č. 9560609106 zo dňa 01.11.2014 bola likvidovaná a vyrozumením zo dňa 20.03.2015
bolo oznámené žalobcovi, že škodová udalosť bola vybavená bezpredmetne, pretože príčinou

poškodenia murovaného štítu domu bola vietor, ktorý však nedosahoval silu víchrice. Škoda nie je
poistením krytá nakoľko príčinou poškodenia nehnuteľnosti nebolo žiadne z rizík v zmysle poistných
podmienok a preto uvedenú škodu nemožno kvalifikovať ako živelnú poistnú udalosť. Poškodenie, ktoré
vzniklo nie je poistnou zmluvou kryté. S uvedenou likvidáciou škodovej udalosti žalobca nesúhlasil a
reklamoval likvidáciu listom zo dňa 07.04.2015. Žalovaná reklamáciu neuznala a vo svojom stanovisku

zo dňa 20.04.2015 zdôraznila, že v uvedený deň a na uvedenej adrese nemá evidovanú rýchlosť vetra
nad 74 km/h čo je podmienkou poskytnutia poistného plnenia.Žalobca si uplatnil i náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou z poistnej zmluvy, avšak žalovaná
listom zo dňa 26.03.2015 oznámila, že poistné plnenie, ako náhradu škody neposkytne. Z doložených
dokladov je zrejmé, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou - víchricou.

Slovenský hydrometeorologický ústav oznámil súdu, že dňa 01.11.2014 sa presúvala tlaková výš zo
strednej Európy ďalej na východ. V oblasti mesta Štúrovo vial slabý severovýchodný až východný vietor
s priemernou rýchlosťou okolo 4 až 9 km/h. Vietor dosiahol maximálnu rýchlosť v nárazoch až 20 km/
h. Beaufortova anemometrická stupnica platí na pevnine a charakterizuje účinky prízemného vetra na
predmety na zemskom povrchu. Rýchlosť vetra je určená pre štandardnú výšku 10 m nad zemským

povrchom vo voľnom rovinatom teréne, pričom sa berie do úvahy 10-minútový priemer rýchlosti vetra.

3.Žalobcavosvojejvýpovediupresnil,žeprevádzkubolopotrebnépoistiťzozákona.Vyhľadalhosvedok
pán J. M., s ktorým si dohodli podmienky poistenia a v žiadnom prípade mu nebolo vysvetlené čo je
združený živel a čo pod tento pojem spadá. Rovnako mu nebolo vysvetlené, aký je rozdiel pri združenom
živly,privetreaprivíchrici.Prinahlasovanípoistnejudalostižalovanánemalažiadnevýhrady.Vsporenej

nehnuteľnosti podniká 20 rokov a počas tohto obdobia sa o budovu riadne stará s tým, že v roku
2008 bola vykonaná vnútorná rekonštrukcia. Rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti nebolo potrebné
vykonávať. Bolo vykonané len premaľovanie. Likvidátor žalovanej ohliadol nehnuteľnosť po škodovej
udalosti a bol spísaný záznam.
Právna zástupkyňa žalobcu po vykonanom dokazovaní žiadala žalobe vyhovieť, pretože je nepochybné,

že žalobca uzavrel poistnú zmluvu, nastala poistná udalosť, v dôsledku silného vetra došlo k poškodeniu
poistenej nehnuteľnosti, na základe ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej pohľadávky. K
procesnej obrane žalovaného uviedla, že v poistnej zmluve nebola uvedená sila víchrice, ktorú bolo
potrebné dosiahnuť, aby mohlo dôjsť k poistnému plneniu. V návrhu zmluvy sa uvádza pri združenom
živle len označenie vietor. Žalobca nebol poučený pri uzatváraní poistnej zmluvy o sile vetra. Žalobca

si uplatňuje len náklady ktoré súviseli s opravou strechy na jeho nehnuteľnosti s tým, že došlo k oprave
technológiou ,ktorá sa používala po poistnej udalosti ta rozdielna ako v čase uzatváranie zmluvy. S
poukazom na vykonané dokazovanie a s dôrazom na § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka navrhla
žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Žalovaná vo svojej výpovedi upresnila, že poistnú udalosť nahlásil žalobca najprv telefonicky a z prepisu
telefonátu je zrejmé, že žalobca oznámil, že z neznámych príčin spadla časť strechy. S poukazom
na správu z hydrometeorologického ústavu sa jednalo o mierny vietor, ktorý nemohol spôsobiť pád
tehly zo štítu nehnuteľnosti. Z fotodokumentácie zo dňa 07.11.2014 vyplýva že na nehnuteľnosti došlo
k vylepšeniu pretože bol vybudovaný betónový veniec. Žalovaná predložila listinné dôkazy, vyčíslené

prevedené práce, označené, ktoré by žalovaná uznala, ak by išlo o víchricu. Všeobecné poistné
podmienky ako aj osobitné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy a žalobca svojím podpisom potvrdil
ich prevzatie. V prípade, že by došlo ku škodovej udalosti vplyvom víchrice bola by žalovanou uhradená
škoda v takom rozsahu, ako je uvedená v zápise z obhliadky vzhľadom na posledný odsek zo záznamu,
kde je uvedené že do poistného plnenia bude poisťovňou zahrnuté iba poškodenie uvedené v tomto

zápise, čo žalobca podpísal. Žalovaná uznala i práce, ktoré boli vykonané v súvislosti s uložením tehál
i keď je to nad rozsah uvedený v zápise ohliadky. Bolo by to len v prípade, ak by boli splnené poistné
podmienky.
Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nárok na poistné plnenie žalobcovi nevznikol. Základom pre
posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na poistné plnenie je skutočnosť, či škoda na majetku žalobcu

vznikla v dôsledku víchrice. Žalobca toto svoje tvrdenie nepredložil žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Žalovaná preukázala, že v čase vzniku škodovej udalosti teda 01.11.2014 sila vetra nedosahovala
rýchlosť 75-88 km/h čo je označenie víchrice podľa stupnice sily vetra.

Vypočutý svedok J. M. vo svojej výpovedi upresnil, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2009 a

celú zmluvu vypracovávala pravdepodobne pani R. z C. W.. Nehnuteľnosť boli spolu obhliadnuť, návrh
spracovala a písala pani R. s tým, že vyhotovenú zmluvu doniesol žalobcovi na podpis, rutinne mu
vysvetlil zmluvné podmienky. Podmienky zmluvy boli žalobcovi vysvetlené i za účasti ich oboch a keď
mu priniesol zmluvu boli mu vysvetlené podmienky a predložené i ďalšie prílohy, čo je súčasť zmluvy.
Presne si nepamätal ako boli vysvetlené poistné podmienky týkajúce sa združeného živla. Podľa jeho

názoru združený živel je vietor, víchrica a v zmluve určite nie je stanovená podmienka akú rýchlosť by
mal vietor dosahovať. Počas jeho praxe sa ani raz nestalo, že by sa na žiadosť klienta zmenili všeobecné
poistné podmienky, prípadne osobitné poistné podmienky. Živel nikdy bližšie poistníkom nešpecifikovali.
Ak vietor niečo poškodí je jedno akej sily bol. Poistník poisťuje preto, že ak nastane hocijaká udalosť abymal zabezpečené poistné plnenie. Svedok zdôraznil, že ak bol v zmluve uvedený vietor, tak bol uvedený
i v osobitných podmienkach.

Svedok Ing. E. I. pracoval u žalovanej ako likvidátor v čase poistnej udalosti. Keďže sa jednalo o škodu
spôsobenú živelnou udalosťou bolo vyžiadané stanovisko SHÚ, z ktorého mali preukázané, že sila
vetra nebola na úrovni víchrice v čase škodovej udalosti, čo je rozhodujúcim kritériom vzhľadom na
poistné podmienky a preto bolo konštatované, že poškodenie ktoré vzniklo nie je poistnou zmluvou
kryté. Žalovaná má výklad pojmov kde je definovaná víchrica ako vietor dosahujúci 75 km/h. S týmito

podmienkami mal byť klient oboznámený.

Svedok B. I. uviedol, že nastala poistná udalosť na poistnej nehnuteľnosti žalobcu a že škoda bola
spôsobená živlom, pretože fúkal silný vietor, uvoľnila sa tehla z muriva, ktorá poškodila strešnú krytinu a
odkvapovú rúru poškodeného. Riešili škody, ktoré vznikli tretej osobe a v danom prípade bola poškodená
strecha suseda čo vyplýva z princípu všeobecnej zodpovednosti. Žiadosť poškodeného bola zamietnutá

z toho dôvodu, že mali preukázané, že sa jednalo o živel, t.j. o víchricu. Po preverení, že sa nejedná o
živel mohli by odškodniť poškodeného alikvotnou čiastkou.

Svedkyňa A. R. vo svojej výpovedi upresnila, že v čase, keď sa uzatvárala poistná zmluva žalobcu
bola úplným nováčikom a pracovala pod vedením staršieho obchodníka. V tom období ak v zmluve

bol uvedený združený živel, tento zahŕňal všetky riziká bez ohľadu na kategorizáciu krupobitia, vetra,
alebo víchrice. Vo všeobecných podmienkach neboli konkretizované jednotlivé druhy združeného živlu
vo vzťahu k rýchlosti vetra, ktorá mala byť tak, ako tomu bolo neskôr. Svedkyňa si nepamätala odkedy
došlo k zmene všeobecných podmienok, kedy boli presne špecifikované údaje ohľadne združeného
živlu a sily, ktorú musel dosahovať vietor, tak, aby mohlo dôjsť k plneniu pri škodovej udalosti. V starších

zmluvách nikdy neuvádzali silu vetra, kedy by prichádzalo do úvahy plnenie pri škodovej udalosti. Nie
je tomu tak ani v novších zmluvách, pretože to je zahrnuté vo všeobecných podmienkach. Odkedy bola
sila vetra uvedená vo všeobecných podmienkach klientov na to vždy upozorňovali.

Svedok T.. P. C. uviedol, že v čase vzniku škodovej udalosti pracoval u žalovaného ako likvidátor, bol

na ohliadke, kde zistil, že bola poškodená atika v dĺžke 18 až 18 m vo výške 50 cm čo aj priznal a
podľa udania žalobcu to bolo z dôvodu silného vetra. Poškodená bola tehlová atika a opravená bola
železobetónová. V podstate sa jednalo o vylepšenie nehnuteľnosti.

Podľa § 788 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Poistná zmluva obsahuje najmä
a)výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b)výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c)poistnú dobu,
d)údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e)práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f)výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

5.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal jednoznačne
preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti

za škodu podnikateľov č. 0412010994. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú zo dňa 26.05.2009 so
začiatkom poistenia 28.05.2009. Obsahom poistenia bola reštaurácia R. v Z.. Dojednané riziko združený
živel na poistnú sumu 165969,59 eur s ročným poistným 352,02 eur, ktorý zahŕňa povodeň, vietor,
zosuv, vodovod, odcudzenie, vandalizmus. Súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre
poistenie majetku a osobitné poistné podmienky poistenie veci pre prípad živelných udalostí č. 155.
Podľa osobitných poistných podmienok čl. I bod 2 písm. b) doplnkové živelné poistenie sa vzťahuje

na poškodenie alebo zničenie poistenej veci uvedenej v zmluve víchricou alebo krupobitím (ďalej len
vietor). Bližšia špecifikácia sa v osobitných poistných podmienkach nenachádza. Uvedené skutočnosti
potvrdili súdu i vypočutí svedkovia J. M. a A. R., ktorí uzatvárali zmluvu so žalobcom, tak, ako to vyplýva
z ich výpovedí, ktorí jednoznačne potvrdili, že živel nikdy bližšie poistníkom nešpecifikovali, v starších
zmluvách nikdy neuvádzali silu vetra s tým, že neskôr boli skutočnosti namietané žalovaným uvádzané

v osobitných poistných podmienkach. Uvedené skutočnosti mal súd potvrdené i z osobitných poistných
podmienok č. 156, kde v čl. VIII bod 7, kde je presne zadefinovaná víchrica.
Poistnú zmluvu možno zaradiť medzi odvážne zmluvy, pretože smeruje k budúcemu plneniu, pričom
ich spája neistota, či k tomuto plneniu dôjde alebo nie. Neistota pri zmluve spočíva na okolnostiach,
v zmysle ktorých plnenie závisí od neistej udalosti, o ktorej sa nevie, či vôbec nastane, či sa

vôbec bude plniť, hodnota predmetu plnenia je neistá, nevie sa, koľko sa bude plniť. Pre odvážne
zmluvy je charakteristické, že plnenie zaviazanej strany zväčša závisí od náhody. Poistná zmluva
má synalagmatický a odplatný charakter (právu poistníka na poistné plnenie korešponduje povinnosť
poistníka platiť odplatu vo forme poistného). Práva a povinnosti účastníkov poistenia pred uzavretím
poistnej zmluvy sú upravené tak, aby to zodpovedalo zásadám poctivého zmluvného styku. V štádiu

vzniku poistnej zmluvy je dôležitá informačná povinnosť oboch zmluvných strán. Poisťovateľ pred
uzavretím poistnej zmluvy vo väčšine prípadov je odkázaný na údaje záujemcu o poistenie a neskoršie
poistníka. Preto má navrhovateľ povinnosť oznámiť poisťovateľovi všetky podstatné okolnosti, ktoré sú
rozhodné pre uzavretie zmluvy a na ktoré bol pri dojednávaní poistnej zmluvy dopytovaný a poistník
je povinný oznámiť poisťovateľovi bez meškania všetky zmeny, ktoré neskoršie v týchto okolnostiach

nastanú. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil a riadne platil poistné v štvrťročných
splátkach. Dňa 01.11.2014 došlo ku škodovej udalosti na poistenej nehnuteľnosti, na základe čoho
bola poškodená atika vplyvom silného vetra. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo zápisnice z
obhliadky škodovej udalosti zo dňa 07.11.2014, z ktorej mal súd preukázané, že žalobca oznámil vznik
škodovej udalosti, kde uviedol, že v dôsledku silného vetra došlo k pádu štítu strechy a k poškodeniu

majetku, kde uviedol rozsah poškodenia. V zápise z obhliadky sa uvádza, že bola poškodená tehla
pálená o rozmerov 11 x 0,3 x 0,15 m, čo potvrdil i vypočutý svedok Ing. P. C.. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal súd za to, že obrana žalovanej bola nedostatočná, pretože z predložených
listinných dôkazov a doplneným dokazovaním výsluchom svedkov bolo preukázané, že žalobca nijakým
spôsobom nebol upozornený na okolnosti uvádzané žalovanou vo svojej obrane, kedy by prichádzalo

do úvahy poistné plnenie z jej strany. Z týchto dôvodov súd mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný i s
poukazom na ust. § 788 ods. 4 OZ. Súd poznamenáva, že uvedenú zmluvu je potrebné považovať za
zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na účastníkov zmluvy s tým, že imanentnou obsahovou zložkou práva
je ochrana práv slabšieho. Žalobca preukázal, že mu vznikla škoda, ktorej výšku súd priznal žalobcovi
v zmysle predloženej faktúry po odpočítaní položiek, ktoré sa netýkali žalobcu. Súd návrh žalobcu o

vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne výšky žalovanej pohľadávky zamietol, pretože mal za to,
že by sa jednalo o neúmerné navýšenie trov konania. Žalovaná vo svojej výpovedi nepoprela, že ak
by súd neakceptoval jej obranu týkajúcu sa sily vetra došlo by zo strany žalovanej k plneniu, ktoré však
presne nepreukázala a s poukazom na zásadu formálnej pravdy súd vychádzal z dôkazu, ktorý predložil
žalobca. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný
úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).