Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117206934
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117206934.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: O., právne zastúpený

Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, proti
žalovanému: H., o zaplatenie 2.000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400,- eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania od
1.1.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.2.2017 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú
sumu vo výške 2.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 € od
01.01.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 2.000 eur a to na kúpu 35
oviec a kôz pri cene 40 eur za kus, spolu 1400 eur, jedného búrskeho capa za sumu 100 eur a jedného
plemenného barana za sumu 100 eur. Žalobca požičal žalovanému tiež aj sumu 400 eur, nakoľko sa

nachádzal v nepriaznivej finančnej situácií. Všetko požičal v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488
Občianskeho zákonníka. Žalovaný nakoľko si bol vedomý toho, že dlhuje žalobcovi sumu vo výške 2.000
eur vystavil v prospech žalobcu dňa 26.05.2016 vlastnú zmenku na sumu 2.000 eur, ktorá bola splatná
dňa 31.12.2016 v Žiline. Žalobca si však neuplatňuje nárok zo zmenky voči fyzickej osobe ale zo titulu
ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Predmetná zmenka predstavuje len listinný dôkaz, ktorým žalobca
preukazuje existenciu pôžičky, pretože zmenka vzhľadom na nesprávne vyplnené miesto plnenia nie je

perfektná a z tohto dôvodu predstavuje iba listinný dôkaz. Žalovaný dlh ani čiastočne neuhradil. Žalobca
za účelom zmierlivého riešenia sporu niekoľkokrát žalovaného kontaktoval, tento však zostal nečinný.
Z dôvodu omeškania s vrátením peňažného dlhu si okrem istiny uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania
v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy došlo k
omeškaniu s plnením, v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.

3. Vo veci súd vydal dňa 25.4.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu

však podal žalovaný odpor, ktorým nároky čiastočne poprel. Záväzok uznal v rozsahu 400,- eur, avšak
poprel, že by mu žalobca požičiaval na kúpu zvierat.4. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Poukazoval na skutočnosť,
že všetky ich záväzky boli vyrovnané zmenkou, predstavovala určité vyúčtovanie. Peňažné prostriedky
dával žalovanému do ruky po častiach, 200 - 300 eur. Ovce a kozy kupoval od neho.

5. Žalovaný uviedol, že žalobcovi a R. sa staral o zvieratá, teda 2x zimoval im ovce a kozy. Keďže mal
stým náklady, musel ich kŕmiť, ustajniť, hoci si krmivo a veci platil žalobca, vynakladal vlastnú prácu.
Preto po prezimovaní požadoval, aby zvieratá ostali uňho a aby z ich produktov si pokryl náklady,
minimálne za prácu. Tieto preto zadržal a tým sa to vyhrotilo. Zmenku mu predložila p. T., ktorá sumu

zdôvodnila utrpenou ujmou žalobcu. Túto podpísal pod nátlakom, vlastne len preto, aby mal doklad o
vzájomnom vzťahu, pretože by ináč nemal nič. Mimo pôžičky 400 eur žiadne peniaze neprevzal. Na
takýto postup mala žalobcu nahovoriť práve VO..

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne R., výsluchom strán a oboznámením kópie zmenky.

7. Svedkyňa R. uviedla, že spolu so žalobcom chceli zdravo žiť a založili si farmu. Žalovaného
spoznala cez žalobcu. Žalovaný si neplnil povinnosti, zneužíval žalobcu, ktorý ho podporoval. Situácia
sa zhoršovala neustálymi sľubmi. Preto na potvrdenie hotovosti chcel to dať žalobca „na papier“ a dal
podpísať žalovanému zmenku. Jednalo sa o splatenie dlhov. Žalovaný si všetko pripravoval na vlastné
obohatenie.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

9. Pôžička predstavuje reálny kontrakt. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o
prenechaní veci, ktorá je druhovo určená s povinnosťou vrátiť vec rovnakého druhu v dohodnutom
čase. Pre vznik zmluvy o pôžičke nestačí dohoda o základných náležitostiach ale je nevyhnutné reálne
odovzdanie veci. Pri tomto právnom úkone absentuje podstata konsenzuálnej zložky, pretože bez
reálneho odovzdania veci zmluva o pôžičke nevznikne.

10. Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen
dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť
k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (Ro NS ČR z 31. 3. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 1517/2008).

11. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k
bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky.

12. Na podstatu reálneho kontraktu - teda reálneho odovzdania a prevzatia zastupiteľných vecí
poukázal NS ČR zo 16. 12. 2009, sp. zn. 33 Cdo 4047/2008 v odôvodnení rozsudku keď uviedol, „V
posudzovanom prípade nemohol byť právny vzťah účastníkov posudzovaný ustanovením § 657 OZ
už preto, že medzi nimi nedošlo k
odovzdaniu žalovanej sumy. Žalobca neodovzdal ani nepreviedol žalovanú sumu žalovanému na ním

určený účet, ale podľa dohody (postupne) zaňho hradil cenu tovaru (stavebného materiálu a prác),
ktorý mu bol dodávaný pri rekonštrukcii jeho domu. Plnil tak to, čo mal podľa práva plniť sám. Samotná
skutočnosť, že sa účastníci dohodli na tom, že žalovaný uhradí žalobcovi v dohodnutej dobe to, čo zaňho
zaplatil dodávateľom, nerobí z popísaného právneho vzťahu účastníkov právny vzťah upravený v § 657
OZ, t. j. pôžičku.“

13. V predmetnej veci vymedzil žalobca uplatnený nárok právom na vrátenie prenechaných prostriedkov.

14. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

15. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.16. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

17. Súd preto nemôže vyhľadávať nárok na základe iných skutkových tvrdení ako boli uvedené v žalobe
a to aj keby sa o nich dozvedel počas konania, ibaže došlo k zmene žaloby a súd túto zmenu pripustil.
Pri rovnakých skutkových tvrdeniach je z hľadiska strán nepodstatné právne posúdenie nároku, pretože
toto je povinnosťou súdu.

18. V konaní preto súd posudzoval vymedzený nárok na vrátenie požičaných peňazí, ktoré mal žalovaný
použiť na kúpu zvierat a vlastnú spotrebu.

19.Uvedenéskutočnostipreukazovalžalobcamimosvojhotvrdeniaajzmenkou.Vtejtosúvislostinebolo
sporné, že zmenku vystavenú na meno žalobcu na sumu 2000,- eur bez protestu žalovaný podpísal.
V konaní však neboli uplatnené nároky zo zmenky. Zmenka predstavuje abstraktný cenný papier bez

kauzálnej súvislosti k nároku zo zmenky. Teda samotná zmenka je bez kauzy a nepotvrdzuje žiadny
nárok. Môže byť vystavená aj za účelom zabezpečenia, ako platobná zmenka a pod.. V danom prípade
však súd nezistil, že by zmenka bola vystavená na úhradu pôžičky alebo za účelom jej zabezpečenia.
Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmenka bola vystavená za účelom vyrovnania záväzkov za
ovce, kozy, seno, krmivo a iné veci. Samotné poskytnutie prostriedkov, peňazí netvrdila. Spoločne so

žalobcom tvrdila, že bola vystavená ako dôkaz ukončenia spolupráce a vyrovnanie všetkých záväzkov.

20. Žalobca uvádzal, že finančné prostriedky dával žalobcovi po čiastkach 200 až 300,- eur na
kúpu zvierat, ktoré predal žalovanému. Súd však dané tvrdenie, ktoré žalovaný poprel, hodnotil ako
nedôveryhodné, nakoľko len samotným predajom zvierat by žalobcovi ako predávajúcemu vznikol voči

žalovanému ako kupujúcemu peňažný nárok na zaplatenie kúpnej ceny a je nepredstaviteľné, že by
mu odovzdával peňažné prostriedky, dokonca po častiach, za účelom úhrady jedného záväzku so
vznikom ďalšieho záväzku. Súd nepochybuje, že medzi stranami mohli byť iné nároky, ktoré mohli byť
riešené zmluvou o urovnaní, prípadne aj predaj hospodárskych zvierat, avšak jedná sa o nároky z iných
skutočností, o ktorých súd sám nemôže v tomto konaní rozhodovať. Nič na tom nemení skutočnosť, že

žalovaný podpísal zmenku. V tomto bolo práve úlohou žalobcu, ak vypĺňal zmenku, ale prijal zmenku za
účelom zabezpečenia či úhrady, aby takáto zmenka bola perfektná, prípadne nároky mohol deklarovať
či zabezpečiť aj iným spôsobom, napr. dohodou u urovnaní, uznaním dlhu, kúpnou zmluvou a pod..

21.Nárokzpôžičkynebolspornýlenvrozsahuposkytnutia400eur,ktoréuvádzalžalobcanapreklenutie

ťaživej situácie a ktoré žalovaný uznal.

22. Súd preto priznal žalobcovi nárok na vrátenie poskytnutej pôžičky v rozsahu 400 eur. Zároveň v
súlade s týmto nárokom priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.
2 Obč. zák. a podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,00% ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, teda

vo výške o 5% vyššej ako je základná sadzba stanovená ECB ku dňu omeškania.

23. Nakoľko súd nemal nárok na poskytnutie pôžičky preukázaný, žalobu vo zvyšku zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Nakoľko v spore bol žalobca úspešný len v rozsahu 20%, žalovaný v rozsahu 80%, súd priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu rozdielu úspechov, t.j. 60%..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).