Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203469
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113203469.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. A., št.

občana SR, nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. A., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C., D. XXX/
XX, obaja zastúpení Q.. Q. K., advokátom so sídlom C., R. 2, proti odporcom 1/ R. V., št. občana SR,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ J.. V. V., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C., Q. XXX/X, obaja
zastúpení Q.. Q. S., advokátom so sídlom C., A. XK, o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovatelia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1/, 2/ náhradu trov

konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia XXX,XX €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet zástupcu odporcov X/, X/.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú, aby: 1/ súd odporcom X/, 2/ uložil, aby v prípade, ak zo
strechy ich domu, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X sa zosunie, resp. spadne sneh k bočnému
múru rodinného domu s.č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľov X/, X/, tento
sneh zo svojho pozemku parc. č. XXX/X neodkladne do XX hodín odstránili na vzdialenosť minimálne
XX cm od bočného múru rodinného domu navrhovateľov; 2/ súd uložil odporcom X/, 2/ umiestniť na
strechu domu, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X zábrany, prípadne vykonať také opatrenia,

ktoré zabránia zosúvaniu a zosypávaniu snehu z tejto časti strechy tak, aby sa tento sneh nezosypal
bližšie než XX cm od bočného múru rodinného domu s.č. XXX vo vlastníctve navrhovateľov X/, X/. D. si
uplatnili nárok na náhradu trov konania. L., že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s.č.
XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D.. N. 1/ je výlučným
vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D.. T. dom bol skolaudovaný v roku
XXXX a je postavený na hranici s pozemkom parc. č. XXX/X, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
odporcov X/, X/, a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D.. Y. X/, 2/ na základe stavebného povolenia č.

B.-XXXX/XXXX-XXX, V.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX postavili rodinný dom s odstupom X m od
ich domu, teda od hranice pozemkov. Rodinný dom odporcov má sedlovú strechu, z ktorej jedno krídlo
je spádované smerom k domu navrhovateľov a prečnieva asi XX cm za obvodový múr domu odporcov,
teda jej ukončenie je vo vzdialenosti asi X,X metra od rodinného domu navrhovateľov. Odporcovia
nedostatočne zabezpečili strechu svojho domu snežnými zábranami, v dôsledku čoho sa pravidelne, pri
napadnutí už asi 10 cm snehu, tento sneh zo strechy odporcov prakticky z celej jej plochy nasmerovanej
na dom navrhovateľov lavínovitým spôsobom zosunie. Tento sneh nespadne kolmo k zemi, ale sa

zosúva so značnou intenzitou šikmo na bočný múr domu navrhovateľov, do ktorého naráža a odkiaľ
postupne opadáva tak, že ostáva v kope na zemi po celej dĺžke obvodového múru zo strany odporcov.
Prvý raz takáto situácia nastala v decembri 2010, kedy sa sneh zosunul, zašpinil bočný múr domu a jeho
zvyšky zostali zosypané pri múre domu do výšky asi 40 cm. Táto situácia sa opakovala aj v roku XXXXa XXXX a dá sa povedať, že sa opakuje pravidelne. Navrhovatelia vyzývali odporcov, aby si na strechu
umiestnili zábrany, ktoré zamedzia masívnejšiemu pádu snehu s tým, že nedostatočným zabezpečením
strechy im spôsobujú škodu. Odporcovia odmietajú čo len odpratať zosypaný sneh, ktorý je navalený

na múr domu navrhovateľov. Zatiaľ nezistili, že by sneh poškodzoval vlhkosťou dom, ale v januári 2011
potom, ako sa zosunul sneh zo strechy, zistili, že pri okne v obývacej izbe, ktorá je umiestnená v časti
domu smerom ku odporcom, sa objavili praskliny v omietke, možno aj v múre, ktoré podľa nich boli
vyvolané intenzitou nárazu masy snehu do bočného múru domu. Z tohto dôvodu sú nútení domáhať sa
ochrany vlastníckeho práva na základe ustanovení § 126 a § 417 Občianskeho zákonníka.

Odporcovia 1/, 2/ sa k návrhu vyjadrili písomne dňa XX.XX.XXXX tak, že žiadali, aby súd návrh zamietol
a zaviazal navrhovateľov na náhradu trov konania. L., že ako vlastníci pozemkov, zapísaných na LV č.
XXXX, k.ú. D., na základe stavebného povolenia mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. B.-XXXX/XXXX-
XXX/Šb, potvrdeného Krajským stavebným úradom v Trenčíne, právoplatného XX.XX.XXXX, realizovali
výstavbu rodinného domu. N. boli účastníkmi stavebného konania, mali možnosť k stavebnému zámeru

predkladať pripomienky a námietky a mali právo, aby sa s námietkami stavebný úrad vysporiadal. B.
užívajú na základe kolaudačného rozhodnutia mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. L právoplatného
dňa XX.XX.XXXX, pričom v kolaudačnom konaní bolo preverené, že stavba bola realizovaná v súlade
s projektovou dokumentáciou schválenou v stavebnom konaní, neboli vznesené žiadne námietky a
stanoviská dotknutých orgánov a organizácií boli kladné. Stavbu teda realizovali a užívajú prísne v

súlade so stavebným povolením. Navrhovatelia im z neznámych príčin kládli neodôvodnené prekážky
vo výstavbe, sústavne namietali technické riešenie stavby, vzdialenosť domu od hranice pozemkov, keď
trvali na vzdialenosti 4 m, hoci ich dom je postavený bezprostredne na hranici pozemkov, namietali, že
stavba spôsobí tienenie na ich pozemok, v dôsledku čoho na vlastné náklady dali vypracovať štúdiu
osvetlenia, v zmysle záverov ktorej preslnenie rodinného domu navrhovateľov vyhovuje podmienkam

normy a túto námietku stavebný úrad zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že k
obvodovému múru ich stavby padá v zime sneh, je tomu najmä preto, že ich stavba nemá krov
prečnievajúci nad obvodový múr, v dôsledku čoho pri každom snežení navrhovateľom padá sneh priamo
k ich múru, a to bez ohľadu na existenciu stavby odporcov. V minulosti, pokiaľ nestál dom odporcov,
dochádzalo dokonca k naviatiu snehu k múru navrhovateľov, ktorí ho neodstraňovali a nechali ho

rozpustiť sa. Účelom podanej žaloby nie je ochrana vlastníckych práv navrhovateľov, ale nedôvodná
šikana odporcov. Navrhovatelia opakovane v priebehu výstavby iniciovali štátny stavebný dohľad v
súvislosti s tvrdeným zosuvom snehu, pričom v záujme dobrých susedských vzťahov odporcovia
dobrovoľne súhlasili s umiestnením ďalších dvoch radov tzv. snežných hákov k už existujúcim dvom
radom. Účelom týchto hákov je zabránenie zosuvu snehových krýh. Ďalej v zadnej časti domu,

ktorá susedí s vchodom do pivnice domu navrhovateľov, umiestnili tzv. rebríkový zachytávač snehu
o dĺžke cca 4 m, účelom ktorého je zabránenie zosuvu snehu na pozemok navrhovateľov. Takúto
zábranu nie je možné umiestniť po celej šírke strechy, pretože by sa sneh udržiaval na streche, čo
by predstavovalo veľkú záťaž konštrukcie strechy a firma, ktorá snehové zábrany inštalovala, takéto
riešenie neodporúčala. Zatiaľ čo počas zimy roku XXXX/XXXX a XXXX/XXXX išlo o neobývanú stavbu,

počas zimy XXXX/XXXX už bola stavba vykurovaná, čo má tiež vplyv na zachytávanie a padanie snehu.
Navrhovatelia uvádzajú, že im v súvislosti s hromadením snehu nevznikla žiadna škoda, pričom tvrdené
praskliny v omietke sa podľa ich informácií objavili v dome navrhovateľov ešte pred výstavbou domu
a navrhovatelia si ich vznik dávali do súvislosti s prejazdom ťažkých nákladných vozidiel cez ulicu.
V predmetnej veci do vlastníckych práv navrhovateľov žiadnym spôsobom nezasahujú, navrhovatelia

pasívnu legitimáciu v spore opierajú výlučne o fakt, že sú vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti, ktorá ale
bola postavená na základe právoplatného stavebného povolenia a užívaná na základe právoplatného
kolaudačnéhorozhodnutia.Pokiaľsúnavrhovatelianázoru,žeimvsúvislostistopiacimsasnehomhrozí
škoda, podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú sami povinní na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Pokiaľ ide o aplikáciu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí ísť

o aktívne konanie škodcu, a nie o dôsledky spočívajúce v pôsobení vyššej moci, za ktoré ako odporcovia
nemôžu niesť zodpovednosť.

Súd vec prejednal na pojednávaní a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa
s návrhom, písomnými podaniami účastníkov, výpisom z listov vlastníctva č. XXX, XXX a XXXX, k.ú.

D., informatívnou kópiou z katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX, fotografiami, predloženými v konaní
navrhovateľmi aj odporcami, stavebným povolením č. B.-XXXX/XXXX-XXX/Šb zo dňa XX.XX.XXXX,
rozhodnutím K. stavebného úradu v C. č.š. K.-XXXX-XXX/XXX-XBr zo dňa XX.XX.XXXX, kolaudačným
rozhodnutím U. XXXXX/XXXXX/XXXX-X/Zm zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením Q. B. - tesárske prácezo dňa XX.XX.XXXX, závermi zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
vyjadreniami účastníkov, znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca J.. H. N., ostatným spisovým
materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav.

N. X/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - domu s.č. XXX, postaveného na pozemku
parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D., obec C., okres C.. N. 1/ zároveň výlučným vlastníkom
pozemku parc. č. XXX/X
vo výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D., obec C., okres C..

Odporcovia 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností: pozemkov parc. č. XXX/X o výmere
XX m2, zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X o výmere XXX mX záhrady a domu s.č. XXX,
postaveného na pozemku parc. č. XXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D., obec C., okres C..

Podľa kópie z katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX pozemok navrhovateľa 1/ parc. č. XXX/X susedí
s pozemkom odporcov X/, 2/ parc. č. XXX/X, pričom časť hranice medzi pozemkami je tvorená jednou
stenou rodinného domu, postaveného na pozemku navrhovateľa X/.

Podľa stavebného povolenia č. B.-XXXX/XXXX-XXX/Šb zo dňa XX.XX.XXXX V. C. ako príslušný

stavebný úrad povolilo stavbu: rodinný dom - novostavba na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. D. pre
stavebníkov - odporcov X/, X/. W. čl. II stavebného povolenia vzdialenosť od hranice pozemku
navrhovateľa 1/ parc. č. XXX/X bude X metre. W. čl. J.. bod XX stavebného povolenia strecha stavby
musí mať zachytávače zosúvajúceho sa snehu a stavebníci sú povinní udržiavať poriadok a čistotu
v okolí stavby a znížiť na minimum negatívny dopad na vlastníkov susedných nehnuteľností. Podľa

čl. III. bod 11 stavebného povolenia stavebník je povinný ku kolaudácii predložiť energetický certifikát
budovy podľa z.č. 555/2005 Z.z.. Podľa čl. IV stavebného povolenia vzniesol navrhovateľ 1/ námietku
tak, že požadoval, aby bola zohľadnená jeho požiadavka spočívajúca v tom, že žiadal, aby odstupová
vzdialenosť stavby od pozemku parc. H. bola určená na 4 m a aby bola dodržaná vyhláška č. 532/2002
Z.z.. Táto námietka bola zamietnutá. Podľa odôvodnenia stavebného povolenia námietka navrhovateľa

1/ bola zamietnutá z dôvodu, že podľa prepracovanej predloženej dokumentácie bude rodinný dom
vzdialený od hranice pozemku parc. č. XXX/X X m, a nie na hranici s pozemkom parc. č. XXX/X, ako
to bolo v pôvodnej projektovej dokumentácii stavby. W. pre súhlas s odstupovou vzdialenosťou domu
X metre od parc. č. XXX/X boli prepracovaná projektová dokumentácia; štúdia osvetlenia, ktorou bolo
preukázané, že celkové preslnenie existujúceho rodinného domu na pozemku parc. č. U./X vyhovuje

podmienkam B. XXXXXX, navrhovaná novostavba rodinného domu žiadnym spôsobom neovplyvní
preslnenieexistujúcehorodinnéhodomunapozemkuparc.č.XXX/Xacelkovépreslnenienavrhovaného
rodinného domu vyhovuje podmienkam B. XXXXXX; Y. riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru
v C. podľa vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX nemá pripomienky k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti
rodinného domu, pričom stavebný úrad konštatuje, že vzdialenosť X m je dostatočná na umožnenie

údržby fasády rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X. B. povolenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom XX.XX.U..

Podľa rozhodnutia Krajského stavebného úradu v C. č.š. K.-XXXX-XXX/XXX-XBr zo dňa XX.XX.XXXX
bolo zmenené rozhodnutie č. B.-XXXX/XXXX-XXX/Šb zo dňa XX.XX.XXXX V. C. tak, že časť výroku

rozhodnutia „B.: „T. dom - novostavba“ v C. - D. na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. D.“ nahradil znením
B.: „T. dom - novostavba“ v C. - D. na pozemkoch parc. č. XXX/X a parc. č. XXX k.ú. D.“. Vo výroku v
časti II bod 1, text pri tretej odrážke nahrádza znením „- vzdialenosti od rodinného domu na pozemku
parc. č. XXX - X,XX m“ a v časti J. na uskutočnenie stavby sa určujú tieto podmienky sa body 1,
X a X nahrádzajú znením: „1. B. bude umiestnená na pozemkoch parc. č. XXX/X

a parc. č. XXX, k.ú. D.. 8. B. dozor bude vykonávať J.. K. L., K.. Q. XXXX/X, C..
9. M. na to, že stavebný úrad upúšťa od vytýčenia priestorovej polohy stavby, za súlad priestorovej
polohy s projektovou dokumentáciou zodpovedá stavebník. Y. časti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia sa nemenia. V odôvodnení krajský stavebný úrad o.i. uviedol, že predložená projektová
dokumentácia, súhrnná technická správa obsahuje vyhodnotenie v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z.

s tým, že odstupové vzdialenosti povoľovanej stavby spĺňajú požiadavky urbanistické, architektonické,
životného prostredia, požiarnej bezpečnosti, hygienické, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. N. odstup stavby umožňuje údržbu stavieb a užívanie priestorov
medzi nimi. V konaní bolo preukázané dodržanie § 6 vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odstupoch stavieb.Odvolatelia (navrhovatelia 1/, 2/) k námietke voči štúdii osvetlenia neuvádzajú konkrétne, v čom podľa
nich nie je správna. Podľa výkresu situácie stavba je umiestnená západne voči domov odvolateľov zo
strany, kde stena ich rodinného domu nemá žiadne okná, čo znamená, že nemôže dôjsť k zhoršeniu

podmienok preslnenia rodinného domu odvolateľov povoľovanou stavbou.

Podľa kolaudačného rozhodnutia U. XXXXX/XXXXX/XXXX-X/Zm zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného
a vykonateľného XX.XX.XXXX, V. C. ako príslušný stavebný úrad povolilo užívanie stavby rodinný dom
- novostavba v C. - D. postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. D. pre investorov odporcov X/, X/.

W. odôvodnenia rozhodnutia sa v konaní zistilo, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou
overenou v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia a podmienky určené
v územnom rozhodnutí. V konaní neboli vznesené námietky účastníkov konania. L. stavby nebude
ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie. Ku stavbe bol doložený energetický certifikát
budovy „B“.

Podľa vyjadrenia Q. B. - tesárske práce zo dňa XX.XX.XXXX krytina, ako aj ostatné komponenty strechy
na novostavbe, postavenej na parc. č. XXX/X, k.ú. D., vrátane zachytávačov snehu sú certifikované,
vlastníkom certifikátu kvality je firma V.. V. zachytávačov snehu hodnotí ako dostatočné na daný typ
stavby domu.

Podľa záverov zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX V. C. ako príslušný stavebný úrad
vykonalo dňa XX.XX.XXXX štátny stavebný dohľad na stavbe rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X,
k.ú. D. na základe sťažnosti navrhovateľov X/, 2/ z dôvodu nedostatočného zabezpečenia ochrany proti
zosuvu snehu zo strechy rozostavanej stavby na parc. č. XXX/X, k.ú. D.. B. sa pri zosuve nezachytáva
na strešných zábranách a padá na stenu domu, ktorého sú vlastníkmi. B. úrad vykonal obhliadku stavby,

pri ktorej zistil, že súčasťou strešnej krytiny rodinného domu sú aj zachytávače snehu vo dvoch radoch
po celom obvode strechy. B. sa vyjadrili tak, že na streche bude zrealizovaných ďalších XXX kusov
zachytávačov snehu zo strany od rodinného domu navrhovateľov. Na základe zistených skutočností
stavebný úrad nariadil odporcom 1/, 2/ zabezpečiť realizovanie ďalších 100 kusov zachytávačov snehu
na strešnej krytine zo strany domu navrhovateľov, a to do XX.XX.XXXX.

Podľa záverov zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX V. C. ako príslušný stavebný úrad
vykonalo dňa XX.XX.XXXX štátny stavebný dohľad na stavbe rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X,
k.ú. D. na základe sťažnosti navrhovateľov X/, 2/ z dôvodu nedostatočného zabezpečenia ochrany proti
zosuvu snehu zo strechy rozostavanej stavby na parc. č. XXX/X, k.ú. D.. B. sa pri zosuve nezachytáva

na strešných zábranách a padá na stenu domu, ktorého sú vlastníkmi. B. úrad vykonal obhliadku stavby,
pri ktorej zistil, že na pozemku parc. č. XXX/X je realizovaná hrubá stavba rodinného domu, ktorá je
zastrešená. Súčasťou strešnej krytiny novostavby zo strany od rodinného domu navrhovateľov X/, 2/
sú zrealizované X rady zachytávačov snehu. W. vyjadrenia stavebníkov na streche boli zrealizované
ďalšie 2 rady zachytávačov snehu odbornou firmou a ešte bude zrealizovaný celoplošný zachytávač

snehu zo strany od rodinného domu navrhovateľov. Stavebníci predložia stavebnému úradu odborný
posudok, či navrhované riešenie zachytávačov snehu a celoplošného zachytávača je dostačujúce a
zabráni padaniu snehu na pozemok. Stavebný úrad nariadil stavebníkom odporcom 1/, 2/ zrealizovať
celoplošný zachytávač snehu zo strany od domu vlastníkov navrhovateľov a predložiť stavebnému
úradu odborný posudok, či navrhované riešenie zachytávačov snehu a celoplošného zachytávača je

dostačujúce a zabráni padaniu snehu na pozemok, do XX.XX.XXXX.

Navrhovatelia v konaní uviedli, že v priebehu stavby domu odporcov bol vykonaný štátny stavebný
dohľad, pri ktorom bolo zistené, že zachytávače snehu, ktoré mali odporcovia vybudované na streche,
sú nedostatočné. Najskôr im bolo uložené vybudovať ďalších 100 kusov zachytávačov snehu, z ktorých

však vybudovali len 50 kusov a pri druhom stavebnom dohľade bolo odporcom uložené, aby vybudovali
na streche celoplošný zachytávač snehu. Uvedené však odporcovia nerealizovali a došlo ku kolaudácii
stavby. Stav, ktorý je opísaný v návrhu, trvá v podstate už štvrtú zimu. Niekoľkokrát za zimu sa zo strechy
rodinnéhodomuodporcovzosuniemasasnehu,ktoránarazídobočnéhomúrudomunavrhovateľov,kde
sa časť snehu prilepí, ten sa následne topí a opakovane zamŕza, čím dochádza k narušovaniu omietky

rodinného domu navrhovateľov. Okrem toho dlhoročné zosúvanie snehu viackrát za zimu môže vyvolať
efekt baranidla a narušiť múr rodinného domu navrhovateľov a tým ohroziť celú stavbu tohto domu.
V týchto dvoch skutočnostiach vidia navrhovatelia vážne ohrozenie a pre ktoré sa domáhajú uloženia
povinnosti, ako je uvedené v návrhu. Okrem toho, zosunutie snehu a následný náraz masy snehu dodomu navrhovateľov vyvolá zvukovú vlnu, ktorou sú vystresovaní. Táto príde bez predchádzajúceho
upozornenia a vzhľadom na ich zdravotný stav, nie je žiadny dôvod, aby toto museli strpieť. Poukázali
na rozpor tvrdenia odporcov, keď na jednej strane tvrdia, že v dôsledku obývania domu a kúrenia sa

sneh na streche ich domu topí a na druhej strane, že vybudovanie rebríkového zachytávača snehu by
na streche ich domu zachytilo takú masu snehu, ktorého ťarchu by strecha nevydržala. Ďalej poukázali
na poslednú úlohu stavebníkov na strane 4 stavebného rozhodnutia, ku kolaudácii doložiť energetický
certifikát budovy, z ktorého sa bude dať zistiť, či strecha rodinného domu odporcov je zaizolovaná a do
akej miery, a či teda na nej môže dochádzať k topeniu snehu v dôsledku kúrenia v dome. Z kolaudačného

rozhodnutia nevyplýva, že by odporcovia pri kolaudácii doložili vykonanie tých opatrení, ktoré im uložil
štátny stavebný dohľad. Je celkom bežné, že ak napadne väčšie množstvo snehu, tak vlastník stavby
vyjde na strechu a sneh zo strechy odhádže. Na pojednávaní XX.XX.XXXX uviedli, že zistili, že je
poškodená fasáda ich domu zo strany rodinného domu odporcov, tak, že omietka sa oddelila od múru
rodinného domu navrhovateľov a pri poklope vydáva dutý zvuk, čo svedčí o tom, že je oddelená od steny
domu. Žiadali o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia rozsahu súčasného poškodenia

fasády domu navrhovateľov, určenia ďalšieho budúceho ohrozenia domu navrhovateľov z dôvodu
zosúvajúceho sa snehu zo strechy domu odporcov a tiež určenie spôsobu zabránenia ďalších zosuvov
snehu zo strechy domu odporcov. I keď bolo vydané odporcom užívacie povolenie pre novostavbu,
kolaudačné rozhodnutie ich neoprávňuje k poškodzovaniu domu navrhovateľov. V zime XXXX/XXXX
sa opakovala situácia z predošlých rokov. Sneh zase padal zo strechy domu odporcov, narážal a

poškodzoval majetok navrhovateľov. Už po niekoľko rokov je evidentné, že sneh zo strechy domu
odporcov naráža a padá na západnú stranu domu navrhovateľov a medzi domy odporcov k základom
domu navrhovateľov, čo je preukázané aj fotografiami, ktoré sú priložené v spise. Poukázali na fotografie
z januára 2015, z ktorých je evidentné, že ten sneh sa uvoľňuje a spôsobuje poškodenia a z tohto dôvodu
žiadali žalobe vyhovieť, nakoľko dochádza k poškodzovaniu majetku navrhovateľov. Dom navrhovateľov

sa nachádza v tesnej blízkosti s nedodržaním odstupovej vzdialenosti 4 m zo strany odporcov. Dom
navrhovateľov tam stojí už XX rokov, z druhej strany nestála žiadna stavba, a preto si vlastník umiestnil
stavbu na vlastnom pozemku ako uznal za vhodné v súlade s vtedajšími normami.

Odporcovia uviedli, že ich dom bol postavený na základe stavebného povolenia a riadne skolaudovaný.

Nachádza sa asi 2 m od hranice pozemkov účastníkov, dom navrhovateľov stojí priamo na hranici
pozemkov. Dom už je obývaný, kúri sa v ňom, aj sneh na streche sa priebežne topí a nedochádza
k náhlym zosuvom snehu, ako opisujú navrhovatelia. Odporcovia sa nebránili vykonať opatrenia
na odstránenie predchádzajúceho stavu, na mieste bol vykonaný trikrát štátny stavebný dohľad
a na základe jeho výsledkov doplnili ďalšie dva rady zachytávačov snehu a v miestach, kde by

mohlo prísť k zosuvu snehu ku vchodu do pivnice navrhovateľov, inštalovali na strechu rebríkový
zachytávač snehu. Takýto rebríkový zachytávač však nie je možné vybudovať po celej dĺžke strechy,
pretože podľa odborného vyjadrenia by konštrukcia strechy ťarchu snehu, ktorý by bol zachytený týmto
zachytávačom, nevydržala. Fotografie, ktoré predložili navrhovatelia spolu s návrhom, pochádzajú z
doby, kedy rodinný dom odporcami nebol ešte obývaný. Žiadne vážne ohrozenie navrhovateľov alebo

ich majetku neexistuje. Neroztopí sa všetok sneh, ktorý dopadne na strechu, ale len časť a zostávajúcu
časť zachytia zachytávače snehu, rebríkový zachytávač. Ak sa sneh zosúva, tak voľne padá cez okraj
strechy domu odporcov a nenaberá žiadnu kinetickú energiu tak, aby narazil až do domu navrhovateľov.
Navrhovatelia nepreukázali, že hrozí bezprostredná ujma na ich majetku. Prasklina omietky na ich dome
nesúvisí so stavbou domu odporcov, podľa ich názoru existovala už predtým, ako odporcovia začali

s výstavbou domu. Pri stavbe splnili podmienky štátneho stavebného dohľadu. Samotný montážny
návod predložený navrhovateľmi nemôže nahradiť znalecké dokazovanie, prípadné odborné vyjadrenie.
Plyn bol do domu odporcov zavedený až v apríli 2012, a preto sa určite v zime XXXX-XXXX v dome
odporcov nekúrilo. Fotografia, kde vidno dym z komína odporcov, tak môže znamenať len prípadnú
skúšku krbových kachlí, ktoré sú namontované v dome odporcov. Navrhovatelia musia preukázať

existenciu nebezpečenstva vážne hroziacej ujmy, ktorá tu nie je. Zima v r. XXXX/XXXX bola slabá,
takmer nesnežilo, a teda nedošlo k žiadnemu zosuvu snehu. V zime XXXX/XXXX sneh napadol, ale
je tu určitá zmena, pretože rodinný dom odporcov je obývaný, vykurovaný, má čiernu strechu, a teda
väčšina snehu sa roztopí, zmizne a len zvyšok spadne do prieluky medzi domami. Túto zimu na stenu
rodinného domu odporcov nespadlo žiadne väčšie množstvo snehu. Mali za to, že navrhovatelia cítia

zášť, možno nenávisť k odporcom a považujú to za šikanu, že problém, ktorý v podstate ani neexistuje,
prednášajú na súde. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi domami, hrana domu navrhovateľov vedie po
hranici medzi pozemkami. Prieluka medzi domami je teda na pozemku odporcov a situácia je zavinená
navrhovateľmi, ktorí postavili dom na hranici pozemku a nedodržali odstup od hranice. Poukázali aj namateriálnunevykonateľnosťrozsudku,vydaniaktoréhosanavrhovateliadomáhajú,keďženešpecifikujú,
aké konkrétne opatrenia si predstavujú, že by mali odporcovia na svojej streche vykonať. Z tohto
dôvodu, pokiaľ by aj súd žalobe vyhovel tak, ako je podaná, odporcovia by bližšie nešpecifikované

opatrenia nevedeli zabezpečiť. Navrhovatelia počas konania predkladali súdu jednak tvrdenia o škode,
ktorá im v minulosti údajne vznikla, ako aj o hrozbe ujmy v súvislosti s padaním snehu do budúcna.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu už údajne vzniknutej škody, túto si navrhovatelia neuplatnili, a preto
o nej v tomto konaní vôbec nemožno rozhodovať. Pokiaľ vyslovili obavu z nebezpečenstva vážneho
ohrozenia svojho majetku, tak v zmysle § 417 ods. 2 Obč. zákonníka ich zaťažovalo dôkazné

bremenopreukázaniatakéhotonebezpečenstva.Zvykonanéhodokazovaniapredpokladynanariadenie
akejkoľvek povinnosti odporcom nevyplývajú. Taktiež i sám znalec uviedol niekoľko možných príčin
vzniku trhlín na dome navrhovateľov, avšak k žiadnej z nich sa jednoznačne nepriklonil. Pokiaľ ako
jednu z možných príčin uviedol padajúci sneh zo strechy domu odporcov, tak v tomto prípade znalec v r.
2013 ešte nemohol posúdiť vplyv vykurovania rodinného domu na možný zosuv snehu a touto otázkou
sa v podanom znaleckom posudku vôbec nezaoberal. Vďaka výstavbe domu odporcov sa pri dome

navrhovateľov nachádza menšie množstvo snehu ako obvykle, keď práve dom odporcov im vytvára
dostatočnú zábranu. Navyše, samotné sneženie je bežným prírodným úkazom a dom navrhovateľov je
dostatočným spôsobom zabezpečený izoláciou, ktorá bráni prenikaniu vlhkosti pri topení sa okolitého
snehu, prípadne i počas dažďa.

Navrhovateľ 1/ pri výsluchu uviedol, že sneh zo strechy rodinného domu odporcov sa na ich dom stále
zosúva a to, že v ňom začali kúriť, sa na zosuvoch nijako neprejavilo. V dome kúrili už minulú zimu
a k obmedzeniu padania snehu nedošlo ani potom, čo vybudovali ďalšie 2 rady zachytávačov snehu.
Celkovo tam mali mať 6 radov, majú však len 4 rady. Sneh sa zo strechy odporcov zosúva tak, že
masa snehu, ktorá sa uvoľní zo strechy domu odporcov, narazí na bočnú stenu ich domu. Podľa neho

dochádza k narušovaniu fasády ich domu, hoci to zatiaľ nevidno. Sneh, ktorý sa zosype, vytvorí mokré
fľaky na stene domu, ktoré dlhšie schnú. Zostávajúci sneh, ktorý sa neprilepí o stenu, spadne k múru,
k stene domu a tam zostáva a musí ho chodiť odhadzovať, aby nedochádzalo k zavlhnutiu domu.
Odhádzať sneh chodí vždy, keď sa zo strechy odporcov zosunie. Je pravdou, že keď tam stavba domu
odporcov nebola, k stene domu im nafúkalo sneh, ale nebola to taká masa snehu a tak utlačeného ako

teraz. Okrem toho, svietilo z tej strany slnko a tento sneh sa priebežne topil. Lieči sa na vysoký krvný
tlak, berie pravidelne lieky. Keď padne sneh zo strechy odporcov, je to zvuk náhly a hlasný, akoby padla
lavína. Zľakne sa a je z toho vystresovaný. Je zamestnaný, pracuje od 6 hod. do XX:XX hod.. K. v zime
padol sneh zo strechy odporcov X-X-krát, tak to počul X-krát, v noci keď spal a tento zvuk ho
prebudil. Montáž rebríkového zachytávača na časti strechy odporcov mala pozitívny vplyv, z tých miest

už sneh do vchodu do pivnice nepadá. Zmeny v zosúvaní sa snehu, keď odporcovia namontovali ďalšie
rady zachytávačov, nepostrehol, sneh sa zosúva rovnako. Aj keď doteraz nedošlo k žiadnym škodám
na dome, ak sa to bude ďalej opakovať každý rok, škody hrozia.

Navrhovateľka 2/ pri výsluchu uviedla, že zo strechy rodinného domu odporcov každú zimu sa zosúva

sneh, asi X-X-krát za zimu, a to odkedy dom postavili. Keď sa sneh zosunie a narazí do domu, spôsobí
to veľký tresk. Keď takto padol raz v noci, spal u nich 7-ročný synovec, ktorého náraz, resp. tento
zvuk zobudil a bol z toho veľmi vyľakaný. Keď sa sneh zosunie, počujú to, za posledné tri roky to počula
asi 5-krát, hoci je zamestnaná a cez deň sa doma nezdržiava. Tiež sa lieči na srdce, manžel má vysoký
krvný tlak a obáva sa, že takýto stres zo zosuvu snehu by im mohol privodiť srdečnú príhodu. Tiež sa

obáva, že im môže vlhnúť dom. Doteraz sa to síce nestalo, ale len preto, že manžel sneh odhadzuje.
Keď tam dom odporcov nebol, neboli zo strany ich pozemku žiadne záveje snehu pri dome, len normálne
napadaný sneh. Teraz, keď sa z ich strechy zosunie, je ho množstvo a je utlačený pri stene ich domu.
Žiadny rozdiel v padaní snehu medzi touto zimou a minulými zimami nepoznala, sneh sa zosúva zo
strechy odporcov rovnako, až na tú časť, ktorá je nad vchodom do pivnice, kde je namontovaný rebríkový

zachytávač snehu. Doteraz nespozorovala žiadne známky vlhnutia základov či múrov ich domu.

Odporca 1/ pri výsluchu uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by zo strechy ich domu sa zosúval
sneh takým spôsobom, ako to uvádzajú navrhovatelia. Do domu sa nasťahovali pred veľkonočnými
sviatkami 2013, ale boli tam aj dva týždne cez vianočné sviatky, vtedy sneh padal a zostával na streche,

ale za 1-2 dni už bola strecha čistá, sneh sa priebežne roztopil, nezosúval sa na dom navrhovateľov.
Navrhovatelia ho nikdy nevyzvali, aby sneh od ich múru odhadzoval. Navrhovateľ 1/ odhadzuje zo
svojho pozemku sneh na jeho pozemok, ktorý je spádovaný smerom k jeho domu, takže keď sa tento
sneh topí, steká k jeho domu a sami si tým škodia. Ak sa mal v minulosti sneh zosúvať zo strechyich domu, vykonali opatrenia, aké im boli uložené, namontovali ďalšie zachytávače snehu, aj keď to
nebolo možné v takom množstve, ako im bolo uložené, pretože tieto zachytávače sú namontované na
každej škridle, ale viac ako jeden sa na jednu škridlu dať nedá. Preto sa im podarilo dať iba ďalšie

dva rady. Nevie, či to pomohlo. Je ochotný namontovať aj ďalšie 2 rady týchto zachytávačov, otázkou
však je, či to pomôže. Sneh pri stene domu navrhovateľov neodhazuje, pretože o to nebol požiadaný.
Rebríkový zachytávač, ktorý namontovali na strechu, má dĺžku asi 4 metre. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
či by bolo možné dať zachytávače snehu po celej ploche strechy na stranu, ktorá je obrátená k domu
navrhovateľov. Kúriť v dome začali asi od septembra 2012. Kúrenie asi malo vplyv na zosuvy snehu,

lebo keď sa v dome nekúrilo, tak sa asi zosúval, ale potom už nevie o tom, že by sa sneh zosúval.
Ďalšie dva rady zachytávačov, ktoré namontovali, účel plnia.

Odporkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že v minulosti sa navrhovatelia sťažovali na zosun snehu, takže
to riešili aj cestou štátneho stavebného dohľadu a vykonali opatrenia proti zosuvu - dobudovali
zachytávače. Nevie o tom, že by túto zimu sa sneh zo strechy zosúval na ich dom. Za minulé roky videla

len jedenkrát, asi pred dvomi rokmi, že na stene domu navrhovateľov, ktorá je obrátená k ich stavbe, bol
sneh, ale na druhý deň už tam nebol. Ani raz nepočula nejaký zvuk lavínového zosuvu snehu. Rovnako
tak túto zimu nevidela žiadne masy snehu ani na streche, ani pri bočnom múre domu navrhovateľov.
Sneh sa asi priebežne roztápal. Ak sneh zo strechy domu padá, tak kolmo dole, nie na stenu domu
navrhovateľov, čo vie podľa toho, kde sa na zemi nachádzal.

Podľa záverov znaleckého posudku č. X/XXXX znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby
J.. H. N. praskliny na vonkajších omietkach 1. nadzemného podlažia západnej steny domu s.č. XXX
sú povrchového charakteru, v čase obhliadky nemali sebadeštruktívny charakter. W. vzniku trhlín môžu
byť: - dodatočné chemické reakcie zložiek omietky v dôsledku prenikania vzdušnej vlhkosti do omietky

(napríklad dažďová voda), - rozdielne fyzikálno - tepelné vlastnosti jednotlivých vrstiev omietky a
steny (napríklad zmena objemu vplyvom zmeny teploty prostredia a zmeny klimatických podmienok
vo novovzniknutej prieluke stavieb), - otrasy spôsobené, napríklad okolitou automobilovou dopravou,
výstavbou rodinného domu s.č. XXX, nárazmi padajúceho snehu a ľadu z protiľahlej východnej
strešnej roviny rodinného domu s.č. XXX, - resp. kombináciou niektorých uvedených príčin. Praskliny

na vnútorných omietkach 1. nadzemného podlažia západnej steny domu s.č. XXX s.ú povrchového
charakteru, v čase obhliadky mali čiastočne sebadeštruktívny charakter. Príčinou vzniku trhlín bol prudký
sústredený náraz z vonkajšej strany steny, ako napríklad - otrasy spôsobené napríklad realizáciou
dodatočného zateplenia južnej steny domu s.č. XXX, - otrasy spôsobené napríklad nárazmi padajúceho
snehu a ľadu z protiľahlej východnej strešnej roviny rodinného domu s.č. XXX, resp. kombináciou

uvedených príčin. M. rovina strechy rodinného domu s.č. XXX má sklon cca XX %. W. uvedenom sklone
existuje reálna možnosť zosunutie snehu zo strechy vo forme strešnej lavíny. W. zníženie rizika vzniku
strešnej lavíny navrhol - vypracovať projekt úpravy strechy v zmysle B. XX XXXX- N. striech, a to osobou
oprávnenou na projektovú činnosť, - predložiť stavebnému úradu oznámenie o stavebných úpravách
na stavbe. V časti X.X.X. znaleckého posudku znalec uviedol, že pri pozorovaní vonkajších povrchov

stien domu s.č. XXX nepozoroval trhliny, ktoré by korešpondovali s trhlinami na vnútorných povrchoch.
N. trhliny na krbe, ktorý má mäkšiu konštrukciu ako ostatné časti stavby. V prípade pretrvávajúcich
otrasov môže časť popraskaných omietok odpadnúť. Y. poškodené časti omietok odstrániť, poškodené
miesta vyspraviť a pozorovať ich správanie sa. V časti X.X.X. znaleckého posudku znalec uviedol, že
podľa B. XX XXXX N. striech sa oblasť C. nachádza v 3. snehovom pásme, podľa ktorej predstavuje

maximálne zaťaženie strechy snehom X,X kN/mX (XXX kg/mX). Na východnej strešnej rovine domu
odporcov sa môže nahromadiť sneh o hmotnosti XX,X kN (XXXX kg). V dôsledku slnečného žiarenia,
resp. prenikania tepla cez strešnú konštrukciu dochádza k porušeniu väzieb snehu, a k skĺznutiu snehu
po strešnej rovine na zem. B. snehu môže nastať aj potom, keď na premočenú a zamrznutú spodnú
vrstvu snehu napadne nová vrstva snehu. W. vznik strešnej lavíny t. j. skĺznutie snehu po strešnej rovine,

platia tieto zásady: lavína z mokrého snehu môže padnúť už pri sklone okolo XX o, - dosková lavína
môže padnúť už pri sklone okolo XX o. M. strešná rovina rodinného domu s.č. XXX má sklon cca XX %.
B. lavína na takomto sklone vzniká náhlym uvoľnením a rýchly zosuvom. W. strešná lavína predstavuje
nebezpečenstvo pre osoby zdržujúce sa v jej dosahu. T. dom s.č. XXX je postavený od domu s.č. XXX
vo vzdialenosti cca X m. V stiesnených územných podmienkach má byť podľa § 6 ods. X vyhlášky V.

SR č. XXX/XXXX Z.z. vzdialenosť medzi rodinnými domami X m; v týchto podmienkach sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností podľa odseku 3, to je X m. Z tohto pohľadu mala byť vzájomná vzdialenosť domov
X m, nedodržania od stĺpovej vzdialenosti domu s.č. XXX od hraníc pozemku bolo v tomto prípade
nepodstatné. V prípade iných riešenia vzdialenosti rodinných domov ako je uvedené v § 6 ods. Xvyhlášky V. SR č. XXX/XXXX Z.z. môže byť vzdialenosť medzi domami menšia ako X m. M. pripúšťa
aj iné riešenia s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov
a meraní. Z tohto pohľadu je nepochopiteľná podmienka merania osvetlenia, keď medzi domami nie

sú osadené okná. B. úrad a projektant stavby č. XXX nepreskúmali dodržanie bezpečnosti stavby pri
jej užívaní pádom uvoľnenej časti stavby. D. skĺznutiu snehu po streche sa dá docieliť mechanicky:
osadením snehových zachytávačov, mreží sneholamu, protisnehových tyčí, protišmykových strešných
škridiel a podobne. L. zariadenia budú zachytávať sneh len po úroveň svojej výšky, pri zvýšenej vrstve
snehu nebudú dostatočne účinné. Preto odporúča kombinovať mechanické zachytávanie snehu s

temperovaním obvodu strechy, resp. strešných žľabov, ktoré zabezpečí pomalé, ale trvalé odtekanie
roztopeného snehu zo strechy. Uvedené riešenia sú v plnej kompetencii osoby oprávnenej vykonávať
projektovú činnosť. N. tomu nie je možné vylúčiť takú kombináciu prírodných podmienok, ktoré nebude
možné riešiť žiadnymi dodatočnými technickými opatreniami (s výnimkou ručného odpratávanie snehu
zo strechy). Vzhľadom na skutočnosť, že nebola dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť domov,
dokázať rozsah poškodení západnej steny domu s.č. XXX podľa popísaného druhu možných vplyvov

je veľmi zložité a vyžadovalo by si to dlhodobé vedecké pozorovanie. Pri nerešpektovaní základných
pravidiel realizácie oboch stavieb nie je možné v plnej miere uplatniť závery technických noriem, pretože
tieto s takýmito možnosťami spravidla nerátajú.

Navrhovatelia 1/, 2/ sa k posudku vyjadrili tak, že k nemu nemajú pripomienky. Oprávnenosť ich nároku

potvrdil znalec zisteniami, že vzájomná vzdialenosť domov mala byť X metre, pričom nedodržanie
odstupovej vzdialenosti domu s.č. XXX bolo v tomto prípade nepodstatné. To znamená, že navrhovatelia
nespôsobili súčasný stav. D. na viacerých miestach konštatuje ako jednu z príčin poškodenia vonkajších
a vnútorných omietok ich domu otrasy spôsobené napríklad nárazmi padajúceho snehu a ľadu z
protiľahlej východnej strešnej roviny rodinného domu s.č. XXX, pričom v prípade pretrvávajúcich

otrasov môže pokračovať rozširovanie a predlžovanie trhlín s následným odlupovaním vrstiev omietky
alebo ich odpadnutím. Z toho vyplýva, že ich dom je vystavený nebezpečenstvu pokračovania jeho
poškodzovania, ak sa zosuvy snehu a ľadu budú opakovať. W. na závery znaleckého posudku, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že súčasný stav východnej roviny strechy odporcov nevyhovuje príslušnej právnej
norme (B. XX XXXX), pretože sklon strechy vytvára reálne nebezpečenstvo pre okolie. Je povinnosťou

odporcov vykonať na východnej strane strechy úpravy tak, aby sa možnosť zásahu domu zosunutím
snehu zo strechy vo forme snežnej lavíny vylúčila. B. sú výlučne odporcovia, a preto vo vzťahu k
stavebnému úradu nie je možné navrhnúť stavebné úpravy navrhovateľom, a nie je to ani v právomoci
súdu.

Y.X/,2/sakposudkuvyjadrilitak,žeznalecuvádzaniekoľkomožnýchpríčinvznikuprasklínnazápadnej
stene domu navrhovateľov. Stotožnili sa s jeho návrhom osadiť na trhliny sadrové koláčiky a pozorovať
ich správanie sa. Znaleckým dokazovaním nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi
údajným zosuvom snehu zo strechy domu odporcov na dom navrhovateľov so zisteným poškodením
ich domu. Z tohto dôvodu návrhu nemožno vyhovieť. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k poškodeniu

vnútornej omietky v dome navrhovateľov. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ohrozenie
rodinného domu navrhovateľov padajúcim snehom, a preto sú odporúčanie znalca na zabránenie
zosuvu snehu irelevantné. Navrhované temperovanie žľabov nemôže ani teoreticky brániť zosuvu snehu
zo strechy, pretože ide o opatrenia na zabránenie vzniku veľkých a ťažkých kusov ľadu.

Na fotografiách, predložených navrhovateľmi s návrhom, sa nachádzajú detailné fotografie prasklín
vnútorných omietok, fotografie vtedajšieho domu odporcov, na ktorej sa čiastočne nachádza sneh,
fotografie prieluky medzi rodinnými domami účastníkov, v ktorej sa nachádza sneh, a to vo vyššej miere
pri a na stene rodinného domu navrhovateľov. Na fotografiách je ďalej vidno mokré stopy a stopy snehu
na stene rodinného domu navrhovateľov, ktorá smeruje k domu odporcov. Na fotografii sa nachádza aj

vstup do pivnice domu navrhovateľov, pred ktorým sa sneh nachádza v minimálnej miere.

Na fotografiách, predložených navrhovateľmi dňa XX.XX.XXXX, sa nachádza fotografia strechy domu
odporcov s plošnou strešnou zábranou, na ktorej sa drží sneh, fotografia strechy domu odporcov, na
ktorej sa čiastočne nachádza sneh a fotografia prieluky medzi rodinnými domami účastníkov, v ktorej sa

nachádza sneh, a to vo vyššej miere pri a na stene rodinného domu navrhovateľov.

Na fotografiách, predložených navrhovateľmi XX.XX.XXXX, sa nachádzajú fotografie striech iných
domov, na ktorých sa nachádzajú celoplošné zachytávače snehu v tvare rebríka, a to aj v kombináciis bodovými zachytávačmi snehu, rozmiestnenými po streche domu. Ďalej zachycujú dom odporcov s
komínom, z ktorého vychádza dym. Taktiež sa tu nachádzajú detailné fotografie praskliny na vonkajšej
stene domu navrhovateľov, ktorá smeruje k domu odporcov.

Na fotografiách, predložených navrhovateľmi dňa XX.XX.XXXX., sú viditeľné mokré stopy na stene
rodinného domu navrhovateľov, je vidno sneh na streche domu odporcov, sneh v prieluke medzi
domami účastníkov. Týmito fotografiami mienili vyvrátiť obranu odporcov, že dom postavili tak, aby mal
vykurovanú strechu tak, aby sa sneh topil a nezosúval.

Na fotografiách, predložených navrhovateľmi dňa XX.XX.XXXX, sú opätovne viditeľné mokré stopy na
stene rodinného domu navrhovateľov, je vidno sneh na streche domu odporcov, sneh v prieluke medzi
domami účastníkov, ktorý sa nachádza pri a na stene
rodinného domu navrhovateľov. Predložili aj fotografie strechy domu tretej osoby, na ktorej sa
nachádzajú zábrany proti zosuvom snehu a sneh sa na streche drží. Týmito fotografiami mienili

preukázať, že je technicky možné umiestniť zábrany, ktoré zabránia zosunu snehu z domu odporcov.
Pokiaľ by susedný dom zábrany nemal, sneh by sa z neho zosunul obdobne ako zo strechy domu
odporcov.

Na fotografiách predložených odporcami dňa XX.XX.XXXX sa nachádza fotografia domov účastníkov

konania, na ktorej v prieluke medzi domami sa nenachádza sneh, hoci v záhrade domu navrhovateľov
sa nachádza vrstva snehu; fotografia snehu v prieluke medzi domami účastníkov, ktorý sa vo vyššej
miere nachádza pri stene rodinného domu navrhovateľov; fotografia strechy domu odporcov, na ktorej
sa čiastočne nachádza sneh a fotografia, na ktorej sa v prieluke medzi domami nachádza rovnomerne
rozprestretý sneh.

Súd nevykonal dokazovanie odborným vyjadrením ohľadne možného vplyvu zvukových vĺn z nárazov
snehu na dom navrhovateľov pri zosuve snehu zo strechy odporcov na zdravie navrhovateľov a
odborným vyjadrením, či vzhľadom na energetickú izoláciu domu odporcov môže dochádzať priebežne
k topeniu snehu na streche odporcov, z dôvodu, že navrhovatelia na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na

vykonaní dokazovania týmito odbornými vyjadreniami netrvali.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa čl. 20 ods. 1 z.č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) každý má

právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 126 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže

domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Právo na ochranu vlastníckeho práva, zabezpečenú primárne čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, je pretavené do

ustanovení rôznych právnych predpisov. Čo sa týka Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo možno
chrániť nielen žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj - a predovšetkým - vlastníckou
žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vylúčená nie je napokon ani ochrana vlastníckeho
práva podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka, napríklad podľa ustanovení o škode.Ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dve typické žaloby, a to žalobu negatórnu (žaloba
proti rušeniu pri výkone vlastníckeho práva) a žalobu vindikačnú (žaloba na vydanie veci). Zatiaľ čo

žaloba na vydanie veci má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným
zadržiavaním veci, tzv. zapieracia žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva.
Žaloba z imisií podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje osobitný prípad negatórnej
(zapieracej) žaloby, pričom toto zákonné ustanovenie treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k
ustanoveniu § 126 Občianskeho zákonníka.

Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti
vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (rozhodnutie R 37/1985).

Nepriamymi imisiami sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej
nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť

suseda. O priame imisie ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú vzápätí bezprostredné účinky nielen na
vlastnú nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť.

V ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník
veci pri výkone vlastníckeho práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame

zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú určitú intenzitu rušenia: pri obťažovaní mieru
primeranúpomeromaprivýkoneprávimisioudotknutéhovlastníkasusednejnehnuteľnostistavvážneho
ohrozenia.

Priame imisie sú však zásadne neprípustné. Ochranu proti takémuto druhu zásahu do vlastníckeho

práva neposkytuje negatórna žaloba podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (lebo nejde o nepriamy
zásah), ale podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je preto dôvod takúto imisiu determinovať
mierou primeranosti pomerom či vážnosťou ohrozovania výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka
susednej nehnuteľnosti.

Uvedené právne závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. R38/2010.

Ochranu vlastníckeho práva formou uloženia opatrení k odvráteniu škody podľa § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka možno priznať iba v prípade, že vznik škody iba hrozí a zároveň ide o vážne
ohrozenie (či už majetku alebo zdravia ohrozeného). Takýto záver súdu sa opiera i o zjednocovacie

stanovisko Najvyššieho súdu č. Cpj 59/1971 zo dňa 27.06.1972, podľa ktorého žalobou podľa
ustanovenia§417ods.2Občianskehozákonníkasamožno domáhaťibazákazuzásahov,ktoréeštelen
hrozia, kým žalobou podľa ustanovení § 132 a § 489 Občianskeho zákonníka (pozn. teraz § 126
a § 127 Občianskeho zákonníka) možno sa v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré
trvajú alebo ktorých opakovanie hrozí. Ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu

iba proti hroziacej škode, a to škode vážnej, zatiaľ čo ustanovenia § 132 a § 489 Občianskeho zákonníka
poskytujú vlastníkovi aj ochranu pred akýmkoľvek zásahom.

Ak už došlo k neoprávnenému zásahu, je prostriedkom ochrany buď uloženie povinnosti zdržať sa
vymedzeného rušenia podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo uloženie inej povinnosti podľa

§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto druhom prípade však už nejde o preventívnu, ale o
represívnu ochranu, a to proti už jestvujúcemu (nie iba hroziacemu) rušeniu (viď obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 2/2008).

Uvedené rozlíšenie zásahov je pre daný prípad rozhodujúce.

V danej veci totiž z obsahu návrhu, vyjadrení navrhovateľov i z ich výsluchu, ako i z iných vykonaných
dôkazov súd zistil, že namietaný zásah zo strany odporcov - zosun snehu zo strechy rodinného domu
odporcovnastenurodinnéhodomunavrhovateľov-saužopakovanestal,atovroku2010,XXXX,XXXX
a XXXX, XXXX, pričom sami navrhovatelia uvádzajú, že tento zásah sa opakuje viac menej pravidelne

každú zimu. Tvrdia, že tento zásah je (v súlade so závermi znalca v znaleckom posudku č. 6/2014)
jednou z príčin poškodenia vonkajších a vnútorných omietok ich rodinného domu s.č. XXX a že tento
zásah rušivo zasahuje do riadneho užívania ich rodinného domu.Vzhľadom na túto skutočnosť a vyššie uvedené právne závery, nie je možné na vec aplikovať § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné výlučne v prípade, že iba v prípade, že vznik škody iba
hrozí, ale nie v prípade, ak už k zásahu došlo tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci.

Ďalej je s poukazom na vyššie uvedené zrejmé, že nárok navrhovateľov na súdnu ochranu nemožno
založiťna§127ods.1Občianskehozákonníka,podktoréustanovenienepatrí.Tentonároktrebavyvodiť
z § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zatiaľ čo z § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
návrhom na začatie konania sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa

presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo pozitívne konať (tak ak je tomu v prejednávanej
veci), ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože podľa neho
možno postihnúť subjekt, ktorý neruší výkonom svojho vlastníckeho práva (stanovisko Najvyššieho súdu
Cpj 203/1986, obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Cz 42/1973 zo dňa XX.XX.XXXX).

V ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred

akýmkoľvek neoprávneným zásahom, pričom nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti ktorému
žaloba smeruje, išlo o zásah "nad mieru primeranú pomerom", preto z tohto aspektu nie je potrebné vec
posudzovať; rozhodujúca je len samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 E. X/XXXX).

Zo znaleckého posudku nevyplýva jednoznačne, že by zosuvy snehu zo strechy domu odporcov na múr
domu navrhovateľov spôsobovali navrhovateľom škodu. Podľa záverov znalca, sú len jednou z možných
príčin (okrem dodatočných chemických reakcií zložiek omietky v dôsledku prenikania vzdušnej vlhkosti
do omietky -napríklad dažďová voda-, rozdielnych fyzikálno - tepelných vlastností jednotlivých vrstiev
omietky a steny, otrasov spôsobených napríklad okolitou automobilovou dopravou, výstavbou rodinného

domu odporcov alebo ich kombináciou, prudkým sústredeným nárazom z vonkajšej strany steny ako
napríklad otrasom spôsobeným realizáciou dodatočného zateplenia južnej steny domu s.č.
XXX), pričom dokázať rozsah poškodení západnej steny domu s.č. XXX podľa popísaného druhu
možnýchvplyvovbysivyžadovalodlhodobévedecképozorovanie.Účastnícivykonanieďalšíchdôkazov
v tomto smere nenavrhli. Nie je ale podstatné, či a do akej miery je tvrdeným neoprávneným zásahom

vytváraný závadný stav na nehnuteľnosti navrhovateľov, resp. či tento stav je vyvolaný aj konaním alebo
nekonaním navrhovateľov ako vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Okolnosti takejto povahy by mali vplyv
na výsledok konania o inej žalobe (na náhradu škody); ktorá však vo veci uplatnená nebola. Totožný
právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v už spomenutom rozhodnutí, publikovanom
pod č. R XX/XXXX.

Na druhej strane, nie je relevantný ani argument odporcov, že medzi domami účastníkov sa bude i
tak sneh hromadiť v dôsledku naviatia, pretože prirodzené naviatie snehu vetrom nie je imisiou, na
rozdielodnavrhovateľmitvrdenejsituácie,ktorúpodľanavrhovateľovvyvolaliodporcoviastavbousvojho
rodinného domu, resp. nevykonaním vhodných opatrení pri jeho stavbe.

Na základe uvedeného sa súd zaoberal výlučne otázkou, či vo veci bol zistený neoprávnený zásah
odporcov X/, 2/ do vlastníckeho práva navrhovateľov X/, 2/ v zmysle ust. § X26 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Podľa tvrdení navrhovateľov tento zásah spočíva v tom, že v dôsledku nedodržania odstupovej
vzdialenosti domu č. XXX odporcov pri jeho výstavbe od domu navrhovateľov a v dôsledku nevykonania
dostatočnýchopatreníodporcaminazamedzeniezosuvovsnehuzostrechydomuodporcov,padánaak
stene domu navrhovateľov väčšie množstvo snehu, čo ruší výkon ich vlastníckeho práva k ich rodinnému
domu s.č. XXX.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporcom 1/, 2/ ako stavebníkom bolo vydané stavebné
rozhodnutie príslušným stavebným úradom, ktorým bola stavba ich rodinného domu povolená.
Súčasťou rozhodnutia bolo aj vyporiadanie sa s námietkami účastníkov konania - navrhovateľov X/,
2/ ohľadne odstupovej vzdialenosti domu odporcov od ich susediaceho domu, resp. pozemku tak, že

podľa prepracovanej predloženej dokumentácie bude rodinný dom odporcov vzdialený od hranice
pozemku navrhovateľov vo vzdialenosti X m a nebude na hranici s ich pozemkom, ako tomu bolo v
pôvodnej projektovej dokumentácii stavby. Podkladom pre súhlas stavebného úradu s touto odstupovou
vzdialenosťou boli prepracovaná projektová dokumentácia; štúdia osvetlenia, ktorou bolo preukázané,že celkové preslnenie existujúceho domu navrhovateľov vyhovuje podmienkam STN XXXXXX a
navrhovaná novostavba neovplyvní jeho preslnenie a že celkové preslnenie navrhovaného domu
vyhovuje podmienkam STN XXXXXX a stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného

zboru v C., ktoré nemalo pripomienky k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti domu. Stavebný úrad
konštatoval, že vzdialenosť 2 m je dostatočná na umožnenie údržby fasády domu navrhovateľov.
Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ bola vec prejednaná i nadriadeným stavebným úradom, ktorý tiež
konštatoval, že predložená projektová dokumentácia, súhrnná technická správa obsahuje vyhodnotenie
v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z. s tým, že odstupové vzdialenosti povoľovanej stavby spĺňajú

požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, požiarnej bezpečnosti, hygienické,
požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Navrhovaný odstup
stavby umožňuje údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi nimi. V konaní bolo preukázané dodržanie
§ 6 vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odstupoch stavieb. Odvolatelia (navrhovatelia 1/, 2/) k námietke voči
štúdii osvetlenia neuviedli konkrétne, v čom podľa nich nie je správna. Podľa výkresu situácie stavba
je umiestnená západne voči domu odvolateľov zo strany, kde stena ich rodinného domu nemá žiadne

okná, čo znamená, že nemôže dôjsť k zhoršeniu podmienok preslnenia rodinného domu odvolateľov
povoľovanou stavbou. V priebehu realizácie stavby domu odporcov došlo na podnet navrhovateľov 1/,
2/ i k štátnemu stavebnému dohľadu, na základe ktorého odporcovia 1/, 2/ ako stavebníci v súlade s
pokynmi správneho orgánu realizovali ďalších 100 kusov zachytávačov snehu na strešnej krytine zo
stranyarodinnéhodomunavrhovateľov,čiastočneiceloplošnýzachytávačsnehuzostranyodrodinného

domu navrhovateľov. Hoci odporcovia nepredložili stavebnému úradu odborný posudok, či navrhované
riešenie zachytávačov snehu a celoplošného zachytávača je dostačujúce a nevybudovali celoplošný
zachytávač snehu, stavba rodinného domu odporcov bola stavebným úradom skolaudovaná, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa v konaní zistilo, že stavba
bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky

stavebného povolenia a podmienky určené v územnom rozhodnutí. V konaní neboli vznesené námietky
účastníkov konania. Užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie.

Z uvedeného vyplýva, že v rámci stavebného konania boli stavebným úradom vyporiadané všetky
námietky účastníkov stavebného konania, teda aj navrhovateľov, a to konkrétne námietky ohľadne

odstupovej vzdialenosti domu odporcov i ohľadne opatrení na zabezpečenie zábran proti padaniu snehu
na pozemok navrhovateľov, ktoré sú dôvodmi pre podanie žaloby v tejto prejednávanej veci. Pokiaľ
znalec v posudku uvádza, že „vzájomná vzdialenosť domov mala byť 4 m a nedodržanie odstupovej
vzdialenosti domu s.č. XXX od hraníc pozemku bolo v tomto prípade nepodstatné....je nepochopiteľná
podmienka merania osvetlenia, keď medzi domami nie sú osadené okná..... Stavebný úrad a projektant

stavby č. XXX nepreskúmali dodržanie bezpečnosti stavby pri jej užívaní, a to pádom uvoľnenej
časti stavby....“, súd konštatuje, že súdu v tomto konaní a už vôbec nie znalcovi neprináleží hodnotiť
právoplatné a vykonateľné rozhodnutia správnych orgánov vydaných v stavebnom konaní.

Vykonaným dokazovaním potom nebolo preukázané žiadne úmyselné alebo nedbanlivostné konanie

odporcov X/, X/, smerujúce k neoprávnenému zasahovaniu do vlastníckych práv navrhovateľov. Stavba
rodinného domu odporcov bola realizovaná v súlade s vydanými rozhodnutiami stavebného úradu. Zo
záverov znaleckého posudku č. X/XXXX pritom vyplýva, že je možné, že i vykonaním navrhovaných
úprav tvrdený následok rušenia vlastníckeho práva navrhovateľov (zosun snehu zo strechy rodinného
domu odporcov na stenu rodinného domu navrhovateľov), nebude odstránený, keď znalec výslovne

uvádza, že nie je možné vylúčiť takú kombináciu prírodných podmienok, ktoré nebude možné riešiť
žiadnymi dodatočnými technickými opatreniami.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľom sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu
neoprávneného, právom nedovoleného, zásahu odporcov X/, 2/ do vlastníckeho práva navrhovateľov

X/, X/, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Nie je tiež možné opomenúť, že znalcom navrhovaným uložením povinnosti vypracovať projekt úpravy
strechy rodinného domu odporcov X/, 2/ v zmysle normy B. XX XXXX a následne
vykonať mechanické a iné úpravy strechy rodinného domu odporcov X/, 2/ podľa tohto projektu v

zmysle záverov znaleckého posudku č. X/XXXX, by súd rozhodoval o otázkach patriacich do právomoci
stavebnéhoúradu,čímbyprekročilsvojuprávomocvymedzenúvustanovení§7ods.XO.s.p..Stavebné
predpisy upravujú povoľovanie a uskutočňovanie stavieb a stavebných prác všetkého druhu, ktoré
možno prevádzať len podľa predpísanej projektovej a rozpočtovej dokumentácie a podľa rozhodnutiao prípustnosti stavby. Pôsobnosť podľa týchto predpisov vykonávajú stavebné úrady. Takýto záver
vychádza z právneho posúdenia obdobnej veci Najvyšším súdom v rozhodnutí sp. zn. XCz XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.

Záverom, pre úplnosť, súd udáva, že sa stotožnil i s námietkou odporcov ohľadne materiálnej
nevykonateľnosti rozsudku súdu v prípade, že by návrhu navrhovateľov vyhovel v celom rozsahu.

Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou

rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie
lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Materiálne
podmienky vykonateľnosti rozhodnutia sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne
existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, pričom musia byť v rozhodnutí
dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na
plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia.

Navrhovatelia, ktorí sú v konaní zastúpení advokátom, sa podaným návrhom domáhajú, aby: 1/ súd
odporcom 1/, 2/ uložil, aby v prípade, ak zo strechy ich domu, postaveného na pozemku parc. č.XXX/X
sa zosunie, resp. spadne sneh k bočnému múru rodinného domu s.č. XXX na pozemku parc. č. XXX/
X vo vlastníctve navrhovateľov X/, 2/, tento sneh zo svojho pozemku parc. č. XXX/X neodkladne do 24

hodín odstránili na vzdialenosť minimálne XX cm od bočného múru rodinného domu navrhovateľov; 2/
súd uložil odporcom 1/, 2/ umiestniť na strechu domu, postaveného na pozemku parc. č. 204/2 zábrany,
prípadne vykonať také opatrenia, ktoré zabránia zosúvaniu a zosypávaniu snehu z tejto časti strechy tak,
abysatentosnehnezosypalbližšienežXXcmodbočnéhomúrurodinnéhodomus.č.XXXvovlastníctve
navrhovateľov X/, X/. C. navrhovaný žalobný petit neupravili ani potom, ako bol vo veci vykonaný

znalecký posudok ohľadne navrhovaných opatrení na zabránenie zosuvu snehu zo strechy odporcov,
a to napriek tomu, že sa s týmto v plnom rozsahu stotožnili. Je nepochybné (a potvrdené aplikačnou
praxou), že navrhovatelia ako účastníci konania nie sú povinní úplne presne, doslovne, navrhnúť výrok
požadovaného rozhodnutia súdu, ale podľa názoru súdu žalobný návrh v bode 2/ v navrhovanom znení
nie je materiálne vykonateľný, pretože nie je zrejmé, akých konkrétnych opatrení zo strany odporcov

sa navrhovatelia domáhajú. B. pritom nemôže nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľov až v takom
rozsahu, že by sám vyvodil a doplnil, aké konkrétne opatrenia (ktoré navrhovatelia v žiadnom podaní v
priebehu konania nešpecifikovali) mali navrhovatelia na mysli.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celosti ako nedôvodný.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že plne úspešným odporcom priznal
proti navrhovateľom náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia 578,65 €
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“). Vzhľadom na to, že nie je možné vyjadriť hodnotu sporu v peniazoch, súd

sa stotožnil s vyúčtovaním trov zástupcom odporcu v tom smere, že základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky,
čo v roku 2013 predstavovalo sumu 60,07 €, v roku 2014 sumu 61,87 € a v roku 2015 sumu 64,53
€. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zástupca odporcov zastupoval dve osoby, teda

základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži pri každom odporcovi o 50 %, čo v konečnom dôsledku pri
zastupovaní dvoch odporcov znamená 100 % základnej sadzby tarifnej odmeny (50 % + 50 %). V roku
2013 zástupca odporcov vykonal 5 úkonov právnej služby á 60,07 € (prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe zo dňa 02.05.2013, účasť na pojednávaniach 09.05.2013, 25.06.2013 a účasť na
ohliadke 30.12.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, resp. § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení

účinnom ku dňu vykonania toho- ktorého úkonu); v roku 2014 1 úkon právnej služby á 61,85 € (písomné
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 05.03.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení
účinnom ku dňu vykonania úkonu); v roku 2015 1 úkon právnej služby á 64,53 € (účasť na pojednávaní
31.03.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu). Zástupcoviodporcov patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál á 7,81 € za 5 úkonov v roku 2013,
1 x režijný paušál á 8,04 € za úkon v roku 2014 a 1 x režijný paušál á 8,39 € za úkon v roku
2015. Vzhľadom k tomu, že zástupca odporcov je platiteľom DPH, patrí mu aj DPH zo sumy odmeny a

režijných paušálov (spolu 482,21 €) vo výške 96,44 €.

Súd v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľov na zaplatenie náhrady trov konania na účet
zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.