Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112209499
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112209499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s. r. o.,
Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215, zastúpený advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková,
Kollárova 8, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Domová správa Trnava, s. r. o., Tehelná 3/A, 917 01
Trnava, IČO: 44 519 311, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Palkovič, Kuzmányho 1, 921 01 Piešťany,
o zaplatenie 2.647,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 02.marca 2017, č. k. 7Cb/90/2012-434, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 09.05.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2.425 eur s príslušenstvom titulom vrátenia preplatku na
vyúčtovaní za dodávku tepla na ústredné kúrenie za rok 2009. Žalobu odôvodňoval tým, že na podklade
zmluvy o výkone správy zo dňa 18.09.2009, ktorú uzatvoril žalovaný a vlastníci bytov a nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX v I., na ulici Z., č. XX-XX a na ulici B.
X, okrem iného zabezpečoval žalovaný aj dodávku tepla na ústredné kúrenie. Účastníkom zmluvy o

výkone správy bolo aj Mesto I. ako vlastník bytu č. X vo vchode č. XX a deväť nebytových priestorov na
ulici Z. XX. Žalovaný vykonal dňa 08.06.2010 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytových
priestorov za obdobie od 01.01. do 31.12.2009, podľa ktorého na dodávke tepla na vykurovanie
bol vyúčtovaný preplatok o 2.425 eur menej ako v skutočnosti mal byť. Nesprávnosť vyúčtovania
vychádza z toho, že žalovaný postupoval pri vyúčtovaní v rozpore s vyhláškou USO č. 630/2005 Z.z.,
konkrétne v rozpore s § 7, ods.2 v spojení s § 2, písm. b). Žalovaný pri vyúčtovaní uvažoval s tzv.
okurovanou plochou, pod ktorou sa rozumie priestor uzavretý, v ktorom sa nachádza radiátor, a na

ktorom sú dvere. Takýto postup výpočtu bol nesprávny, žalovaný mal vychádzať z podlahovej plochy
všetkých nebytových priestorov v objekte. Podľa vzorca podľa § 2, písm. b vyhlášky č. 630/2005 sa
podlahovou plochou nebytového priestoru rozumie celková plocha všetkých miestností nebytového
priestoru nachádzajúcich sa za vonkajšími dverami nebytového priestoru. Žalovaný vo vyúčtovaní
pre nebytové priestory vychádzal zo skutočne okurovanej plochy 529,58 m2. Vlastníkovi nebytových
priestorov bola vyúčtovaná vyššia spotreba o 114.459,80 kWh, ako by mu podľa nameraných hodnôt
v skutočnosti malo pripadnúť. Sumu 2.425 eur žalobca požaduje titulom neoprávneného obohatenia,

úrok z omeškania od 23.10.2010 žalobca požaduje z dôvodu, že listom zo dňa 22.10.2010 požiadal
o opravu rozpočítania množstva dodaného tepla, teda dňom nasledujúcim po predmetnom liste. V
prípade, že súd bude iného právneho názoru a predmetný list nebude považovať za výzvu, potom je
nesporné,žeúrokzomeškaniabyprináležalod27.04.2012,tedadňomnasledujúcimpotom,akoprávnyzástupca žalobcu písomne vyzval žalovaného na zaplatenie 2.425 eur. To, že žalovaný vyúčtovanie
nevykonalpodľacitovanejvyhlášku svedčíajtáskutočnosť,ženaschôdzivlastníkovbytovanebytových
priestorov, ktorá sa konala 31.5.2011 bolo odsúhlasené, že rozúčtovanie tepla sa nebude vykonávať

podľa vyhlášky č. 630/2005, čo je neprípustné, aby si niekto odsúhlasoval, že sa nebude postupovať
podľa právnych predpisov. Žalobca platil preddavky na dodávku tepla, čo vyplýva aj z predložených
vyúčtovaní, tieto preddavky boli vyššie ako skutočné náklady na dodávku tepla, a preto žalovaný bol
povinný mu vrátiť rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a skutočnými nákladmi, keďže tak neurobil a
zaplatenépreddavkymástáleuseba,hocimunepatria,jetohonázoru,žejepovinnýichvydaťžalobcovi.

Čo sa týka výšky uplatneného vrátenia preddavku ako preplatku na vyúčtovaní, žalobca vypočítal výšku
nákladov na dodávku tepla v zmysle vyhlášky, teda v súlade s § 7 v spojení s § 2 a jemu vyšla suma
preplatku tak, ako bola uplatnená v žalobe.

2. Podaním zo dňa 04.04.2013 žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal určiť povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi 2.647,03 eur s príslušenstvom a súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.04.2013 pripustil

zmenu žaloby a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.647,03 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2.425 eur od 23.10.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 222,03 eur od 4.4.2013 do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobca uviedol, že
vyúčtovanie nie je v súlade s vyhláškou č. 630/2005 Z.z., nakoľko, ak je objektom rozpočítavania budova
s viacerými odbernými miestami, jej spotreba je daná súčtom indikovaných údajov určených meradiel na

odberných miestach. Objekt Z. XX-XX je budova s dvoma odbernými miestami, teda sú nainštalované
dva merače tepla. Jeden pre vchod Z. XX a druhý pre vchody XX - XX. Avšak vo vyúčtovaní boli náklady
rozúčtované zvlášť na každé odberné miesto a taktiež zvlášť vyúčtované aj náklady na dodané teplo
na vykurovanie pre nebytové priestory, ktoré nemajú svoje samostatné meradlo na odbernom mieste.
Spôsobom rozúčtovania došlo k znevýhodneniu vlastníka nebytových priestorov.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca je oprávnený žalovať vo svojom mene pohľadávky,
ktoré vznikli pri správe majetku Mesta I., keď z čl. III bod 1 Zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi

MestomI.aspoločnosťouTT-KOMFORTs.r.o.akoprávnympredchodcomžalobcuvyplýva,žeSprávca
vykonáva správu majetku mesta s odbornou starostlivosťou, samostatne, vo svojom mene, na účet
mesta, za dohodnutú odmenu v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade s touto zmluvou.
Súdom prvej inštancie nebola akceptovaná námietka premlčania nároku uplatneného v rozšírení žaloby
zo dňa 05.04.2013 vznesená žalovaným, nakoľko vyúčtovanie bolo doručené žalobcovi dňa 08.06.2010

( ako uvádza v žalobe) a rozšírenie návrhu bolo doručené súdu dňa 05.04.2013, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty, keď v konaní nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale o nároky záväzku.
Aj v prípade posudzovania vzťahu strán sporu podľa Občianskeho zákonníka neuplynula trojročná
premlčacia lehota.
Predmetný vzťah strán je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné posudzovať ako vzťah vlastníka

nebytových priestorov ( žalobcu) a správcu bytov a nebytových priestorov ( žalovaného), ktorý vykonáva
správu bytov a nebytových priestorov na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 18.09.2009.
Podľa tejto zmluvy je žalovaný povinný zabezpečiť služby spojené s užívaním priestoru, domu a
pozemkov a 1x ročne vykonávať vyúčtovanie nákladov na služby, najneskôr do 31. mája nasledujúceho
roka.

Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia preplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
nebytových priestorov od 01.01.2009 do 31.12.2009. Vyčíslenie preplatku a jeho výpočet a tiež zvýšenie
žalovanej sumy nebolo súdu riadne preukázané ani v žalobe a ani počas konania. Vyúčtovanie
nákladovzarok2009bolodňa31.05.2010predmetomrokovaniaschôdzevlastníkovbytovanebytových
priestorov v bytovom dome v I., Z. XX až XX. Na schôdzi boli prijaté rozhodnutia, ktorým schôdza zobrala

na vedomie rozúčtovanie nákladov na teplo na vykurovanie bytov takto: 30% základná zložka ceny
(podľa vykurovanej plochy bytu) a 70% spotrebná zložka (podľa PRVN) s koeficientami bytu/miestnosti
tak, ako ich rozúčtovala firma ISTA Bratislava a zároveň schválila výsledky rozúčtovania nákladov na
služby za rok 2009. Taktiež schválila návrh, aby boli náklady za teplo na vykurovanie bytov od 1/1/2010
( teda v RV 2010) rozúčtované takto : 30% základná zložka ceny (podľa vykurovanej plochy bytu)

a 70% spotrebná zložka ceny (podľa PRVN). Koeficienty bytu/miestnosti budú uplatnené tak, ako ich
odporúča Vyhláška ÚRSO č. 358/2009. Za tieto rozhodnutia hlasovalo 100% prítomných. Na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v I., Z. XX až XX konanej dňa 28.09.2016 bolo
schválené rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009 tak, ako hovykonal správca bytového domu spoločnosť Domová správa Trnava s.r.o., resp. na základe objednávky
správcu spoločnosť ista Slovakia, s.r.o.. Vlastníci bytov sa dohodli, že ustanovenia vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. o rozpočítaní dodaného tepla na vykurovanie za rok 2009

sa neuplatnia a uplatní sa postup zvolený správcom bytového domu (firmou ista Slovakia, s.r.o. na
základe objednávky správcu). Za prijatie hlasovalo 18, zdržalo sa 12 (aj zástupca Mesta I.), proti bol 1 z
prítomných. Z vyjadrenia zástupkyne žalobcu a žalovaného vyplýva, že nie je na súde vedené konanie
ohľadne uvedeného hlasovania na návrh žalobcu alebo Mesta I.. Je však potrebné uviesť, že v prípade,
že zástupca Mesta I. sa zdržal hlasovania, nejde v jeho prípade o prehlasovaného vlastníka bytov a

nebytových priestorov, teda hlasovanie je platné.
Ako vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. pravidlá určené v § 7 ods. 2 až 9 sa
neuplatňujú, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú postupom podľa § 14 Zákona o
vlastníctve bytov na inom postupe.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie mal preukázané, že k platnej dohode vlastníkov bytov a
nebytových priestorov došlo a dohoda bola uzatvorená na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových

priestorov dňa 21.05.2010, kde vlastníci schválili výsledky rozúčtovania nákladov na služby za rok 2009
a na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 28.09.2016, kde sa vlastníci bytov dohodli,
že schvaľujú rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009 tak, ako ho
vykonal správca bytového domu spoločnosť Domová správa Trnava s.r.o., resp. na základe objednávky
správcu spoločnosť ista Slovakia, s.r.o., zároveň vlastníci bytov sa dohodli, že ustanovenia vyhlášky č.

630/2005Z.z.orozpočítanídodanéhoteplanavykurovaniezarok2009saneuplatniaauplatnísapostup
zvolený správcom bytového domu (firmou ista Slovakia, s.r.o. na základe objednávky správcu). Keďže
táto dohoda nebola žiadnym prehlasovaným vlastníkom napadnutá na súde, je platná a nie je v tejto veci
podstatné kedy bola uzatvorená, nakoľko neexistuje právna úprava upravujúca čas uzatvorenia takejto
dohody a zákon nezakazuje dohodnúť sa na spôsobe účtovania nákladov až po vykonaní vyúčtovania

povinnými osobami. Pre rozhodovanie súdu je rozhodný stav v čase rozhodovania a v tomto čase
existovala platná dohoda vlastníkov o spôsobe vyúčtovania nákladov na množstvo dodaného tepla na
vykurovanie tak ako bolo vykonané žalovaným, preto výhrady žalobcu voči takémuto vyúčtovaniu sú
irelevantné a žaloba je nedôvodná.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobe nemohol tiež vyhovieť z dôvodu, že žalobca nepreukázal

hodnoverným spôsobom ako dospel k žalovanej sume, či pri svojom vyúčtovaní zohľadnil skutočnosť,
že žalobca vystupuje zároveň ako vlastník bytu a aj vlastník nebytových priestorov a či odpočítal zo
sumy vyúčtovania časť prislúchajúcu na neho ako vlastníka bytu. Taktiež výpočet nákladov uvedený
svedkyňou navrhnutou žalobcom nebol zrozumiteľný, keď uviedla, že „Prvotne mala Domová správa
použiť pre nebytové priestory 15,52 % podiel podlahových plôch nebytových priestorov, pričom pri

vyúčtovaní použila pritom prvotnom delení nákladu 23,1 %. Pri konkrétnom rozpočítaní nákladov na
teplo, Domová správa uplatnila skutočne vykurovanú plochu nebytových priestorov vo výške 529,58
m2, pričom mala byť správne použitá podlahová plocha vo výške 631,09 m2“, pričom táto výpoveď si
odporuje, keď uvádza, že žalovaný použil menšiu plochu nebytových priestorov a zároveň, že použil
vyššie percento podielu podlahových plôch nebytových priestorov na celkovej podlahovej ploche. Teda

zo žaloby a ani z priložených dokladov žalobcom nevyplýva výpočet žalovanej sumy, ktorý by súd mohol
posúdil. Ako osoba, ktorá poskytovala žalovanému podklady pre samotné vyúčtovanie z dôvodu, že
žalobcavykonávalsprávudomueštevroku2009predžalovaným,spôsobil,žedošloknedorozumeniam
ohľadne správnej výmery plochy použitej na účely výpočtu nákladov, preto by nebolo v súlade so
zásadami poctivého obchodného styku, aby dôsledky správania žalobcu znášal žalovaný a vlastníci

bytov a nebytových priestorov. Na schôdzi vlastníkov žalobca nenamietal vyúčtovanie a spôsob jeho
výpočtu a ani nehlasoval proti uzneseniam schôdze vlastníkov, ktorými vlastníci rozhodovali o spôsobe
vyúčtovania. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď pre výpočet žalovanej sumy
nie je potrebný znalecký posudok a jednotlivé výmery neboli žalovaným sporované.
Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 a 263 C.s.p. tak, že plne

procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak,
aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania
pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy
2.647,03 eur s prísl. titulom vrátenia preplatku úhrad za dodávku tepla za obdobie roku 2009, pretože
žalovaný vyúčtoval preplatok o 2.647,03 eur menej ako mal byť v skutočnosti. Preplatok je rozdiel
medzi zaplatenými predpísanými preddavkami a skutočnými nákladmi na dodávku tepla. K nesprávnostivyúčtovania došlo z dôvodu, že žalovaný pri vyúčtovaní odplaty za dodávku tepla postupoval v rozpore s
§ 7 ods. 2 v spojení s § 2 písm. b) vyhlášky č. 630/2005 Z. z. účinnej do 15.09.2009. Rozpor s citovaným
predpisom spočíval v tom, že žalovaný vo vyúčtovaní pre nebytové priestory vychádzal zo skutočne

vykurovanej plochy 529,58 m2 a nie z podlahových plôch 631,09m2 ako stanovuje citovaná vyhláška.
Žalovaný vykonal vyúčtovanie tak, že každé odberné miesto vyúčtoval samostatne, teda v rozpore s
vyhláškou. Vlastníkovi nebytových priestorov bola vyúčtovaná vyššia spotreba o 114.459,80 kWh, ako
by mu podľa nameraných hodnôt v skutočnosti mala pripadnúť.
Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. účinnej do 14.09.2009,

podľa ktorej ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak,
rozpočítavania množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa ods. 2 až 9 sa neuplatňuje. Podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku v prejednávanej veci súd mal preukázané, že došlo k platnej
dohode vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dohoda bola uzatvorená na schôdzi vlastníkov bytov
anebytovýchpriestorovdňa21.05.2010,kdevlastnícischválilivýsledkyrozúčtovanianákladovnaslužby
zarok2009anaschôdzivlastníkovbytovanebytovýchpriestorovdňa28.09.2016,kdesavlastnícibytov

dohodli, že schvaľujú rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009
tak, ako ho vykonal správca bytového domu spoločnosť Domová správa Trnava s.r.o., resp. na základe
objednávky správcu spoločnosť ista Slovakia s.r.o., zároveň vlastníci bytov sa dohodli, že ustanovenia
VyhláškyURSOč.630/2005Z.z.orozpočítanídodanéhoteplanavykurovaniezarok2009saneuplatnia
a uplatní sa postup zvolený správcom bytového domu (firmou ista Slovakia s.r.o. na základe objednávky

správcu).
Podľa názoru odvolateľa aplikovanie § 7 ods. 10 Vyhlášky č. 630/2005 Z.z. účinnej do 14.09.2009
bolo nesprávne, pretože k dohode o spôsobe rozpočítania množstva dodaného tepla na vykurovanie
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nedošlo.
Dňa 21.05.2010 (ako sa uvádza v rozsudku) sa schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov

bytového domu Z. XX - XX nekonala. Schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedeného
bytového domu sa konala dňa 31.05.2010, kedy už bolo množstvo dodaného tepla na vykurovanie
rozpočítané a bolo vykonané vyúčtovanie a predmetné vyúčtovanie aj prítomným vlastníkom bytov bolo
odovzdané, čo sa uvádza na poslednej strane zápisnice zo schôdze. O spôsobe rozpočítania množstva
dodaného tepla na vykurovanie vlastníci bytov a nebytových priestorov ani nehlasovali. V zápisnici zo

schôdze konanej dňa 31.05.2010 je uvedené, že schôdza berie na vedomie rozúčtovanie nákladov za
teplo na vykurovanie bytov takto: 30% základná zložka ceny (podľa vykurovanej plochy bytu) a 70%
spotrebná zložka ceny. Hlasovalo sa o správe o činnosti správcu v dome v roku 2009 a o schválení
výsledkov rozúčtovania nákladov na služby za rok 2009.
Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových

priestorov konanej dňa 28.09.2016, na ktorej bolo schválené rozpočítanie množstva dodaného tepla na
vykurovanie za kalendárny rok 2009 tak, ako ho vykonal správca bytového domu spoločnosť Domová
správa Trnava s.r.o., resp. na základe objednávky správcu spoločnosť ista Slovakia s.r.o.. Ďalej sa
v zápisnici uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že ustanovenia Vyhlášky
URSO č. 630/2005 Z. z. o rozpočítaní dodaného tepla na vykurovanie za rok 2009 sa neuplatnia a

uplatní sa postup zvolený správcom bytového domu (firmou ista Slovakia s.r.o. na základe objednávky
správcu). Predmetné „schválenie rozpočítania množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny
rok 2009" sa udialo po 6 a pol roku od vypracovania rozúčtovania tepla za rok 2009. Podľa názoru
odvolateľa k dohode vlastníkov bytov a nebytových priestorov o spôsobe rozpočítavania množstva
dodaného tepla na vykurovanie musí dôjsť pred tým, ako sa rozpočítavanie vykoná a nie dodatočne po

6 rokoch, čomu podľa odvolateľa nasvedčuje aj znenie § 4 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 630/2005 Z. z., podľa
ktorého, ak sú splnené termíny podľa ods. 1. rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie
a množstva tepla na prípravu teplej úžitkovej vody sa vykoná a doručí konečnému spotrebiteľovi za
zúčtovacie obdobie, ktorým je jeden kalendárny rok, najneskôr do 31. mája nasledujúceho kalendárneho
roka. V prejednávanom prípade rozpočítanie množstva dodaného tepla bolo vykonané pred termínom

31.05.2010 a doručené 31.05.2010. Takzvané „schválenie výsledkov rozúčtovania nákladov na služby
za rok 2009" na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 31.05.2010 a takzvané
„schválenie rozpočítania množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009 tak ako ho
vykonal správca bytového domu" nie sú dohodou o spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla
na vykurovanie. Vyhláška č. 630/2005 Z. z. ani zákon č. 182/1993 Z.z. úkon „schválenie rozpočítania

množstva dodaného tepla na vykurovanie" nepozná. Takzvané schválenie rozpočítania množstva
dodaného tepla na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 31.05.2010 a 28.09.2016 boli
úkonmi nadbytočnými a právne bezvýznamnými, a preto ani predmetné schválenie rozúčtovania nebolo
napadnuté na súde. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu, že v čase rozhodovania existovala platnádohoda vlastníkov o spôsobe vyúčtovania nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie. Pokiaľ
malo dôjsť k rozpočítaniu množstva dodaného tepla na vykurovanie inak ako podľa § 7 ods. 2 až 9
vyhlášky č. 630/2005 Z.z., mala byť uzatvorená dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to

postupom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zápisnica zo schôdze mala okrem iného obsahovať jasné
a zrozumiteľné určenie spôsobu ako sa dodané teplo bude rozpočítavať. Takáto dohoda musela byť
uzatvorená ešte pred tým, ako správca rozpočítanie vykoná.
Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Súd prvej inštancie rozsudok zdôvodňuje aj tým, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom

ako dospel k žalovanej sume, či pri svojom vyúčtovaní zohľadnil skutočnosť, že žalobca vystupuje
zároveň ako vlastník bytu a aj vlastník nebytových priestorov a či odpočítal zo sumy vyúčtovania
časť prislúchajúcu na neho ako vlastníka bytu, s ktorým zdôvodnením odvolateľ nesúhlasí, pretože vo
viacerých písomných podaniach, ako aj ústnymi prednesmi na pojednávaniach, žalobca preukázal ako
dospel k žalovanej sume.
Podľa názoru odvolateľa, pokiaľ vznikli pochybnosti o správnosti žalovanej sumy, súd mal nariadiť

dokazovanie odborným posúdením a pokiaľ sa súdu javila výpoveď svedkyne ako nezrozumiteľná, mal
ju opätovne vypočuť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby i tým,
že v čase rozhodovania súdu existovala platná dohoda vlastníkov o spôsobe vyúčtovania nákladov na

množstvo dodaného tepla na vykurovanie tak, ako bolo vykonané žalovaným, preto výhrady žalobcu
voči takémuto vyúčtovaniu sú irelevantné a žaloba je nedôvodná.
Podľa právnych záverov súdu prvej inštancie takáto dohoda bola prijatá tak na schôdzi vlastníkov dňa
31.05.2010 ako i dňa 28.09.2016. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v odseku
27. odôvodnenia napadnutého rozsudku spravil zjavnú chybu v písaní, keď ako dátum konania schôdze

uviedol 21.05.2010, čo mu žalobca v odvolaní vytýka, avšak z ostaných častí odôvodnenia (odsek 14.,
26.) je zrejmé, že schôdza sa konala dňa 31.05.2010.
Žalovaný nesúhlasí s výhradami žalobcu, že k platnosti dohody vlastníkov je nevyhnutné, aby zápisnica
zo schôdze obsahovala jasné a zrozumiteľné určenie spôsobu, ako sa dodané teplo bude rozpočítavať
a musí byť prijatá pred vykonaním rozpočítania. Ustanovenie § 7 ods. 10 vyhlášky umožňuje vlastníkom

dohodnúť sa na tom, že režim vyhlášky (§ 7 ods. 1 až 9) sa neuplatňuje. Toto ustanovenie vyhlášky
nestanovuje, kedy takáto dohoda musí byť prijatá, teda nevyžaduje, aby bolo rozhodnuté pred
uskutočnením vyúčtovania. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že
dohoda vlastníkov podľa § 7 ods. 10 vyhlášky by musela byť prijatá na schôdzi pred vykonaním
rozpočítania. Zároveň ustanovenie § 7 ods. 10 vyhlášky nepredpisuje, že by dohoda vlastníkov musela

obsahovať presné určenie spôsobu rozpočítania. Nie je v rozpore s týmto ustanovením, ak vlastníci
dodatočne odsúhlasia vykonané vyúčtovanie, teda sa dohodnú na tom, že sa uplatní postup použitý
správcom.
Podľa názoru žalovaného, nakoľko žalobca nie je vlastníkom žiadneho bytu a nebytového priestoru
v predmetnom bytovom dome, nemá preto žiadne oprávnenie zasahovať do vôle vlastníkov a ich

rozhodnutí o tom, ako budú svoj majetok spravovať a akým spôsobom sa budú podieľať na úhrade
nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom ich vlastníckych práv. Platnosť rozhodnutia schôdze
vlastníkov môže byť preskúmavaná len na základe osobitnej žaloby podľa § 14 zákona o vlastníctve
bytov. Takáto žaloba musí byť podaná v zákonnej prekluzívnej lehote, pričom stranami sporu takéhoto
súdneho konania musia byť i všetci vlastníci. Žalovaný je toho názoru, že zákon o vlastníctve bytov a

nepodanie žaloby v prekluzívnej lehote nemožno obchádzať tým spôsobom, že súd bude v inom konaní
posudzovať ako predbežnú otázku platnosť rozhodnutí vlastníkov prijatých na schôdzí vlastníkov.
Žalovaný sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo žaloby ani z priložených
dokladov nevyplýva výpočet žalovanej sumy, ktorý by súd mohol posúdiť. Žalobca žiada vrátenie
preplatku, teda rozdielu medzi preddavkami a skutočnými nákladmi, pričom žalobca nedokázal počas

celého konania zrozumiteľne uviesť, ako tento rozdiel vyčíslil. Žalovaný zdôraznil, že žalovaná suma
ako i spôsob výpočtu boli medzi stranami sporu od počiatku spornými a v tejto súvislosti poukázal i
na jeho podanie zo dňa 19.04.2013, ktoré je venované výhradne nesprávnosti a nelogickosti výpočtu
predloženého žalobcom.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca v odvolaní nenapadol správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa

ktorého uplatňovanie žalovanej pohľadávky v súdnom konaní je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a preto nemôže odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie preskúmavať
a je potrebné ho považovať za správny, odôvodňujúci zamietnutie žaloby.Žalovaný žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody(§365ods.1C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si
to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po jeho preskúmaní v medziach odvolacích a
vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( § 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery vo veci samej dostatočne zrozumiteľne
vysvetlil a odôvodnil.

8. Ust. § 132 ods. 1 C.s.p. zakotvuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách

sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako

procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

9. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, ani
žiadnym iným spôsobom nevyvrátili právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie
za nedôvodné.

10. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedôvodnosti žalobného návrhu,
pretože žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom ako dospel k vyčísleniu žalovanej sumy 2.647,03
eur, keď ani v odvolaní nevyvrátil tento záver súdu prvej inštancie, nakoľko len všeobecné tvrdenia,
že to vyplýva z viacerých jeho písomných podaní, bez ich bližšej špecifikácie, nemožno považovať za

relevantné námietky, ktoré by spochybnili takýto záver súdu.

11. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal
záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok nemožno priznať pre rozpor so zásadami
poctivého obchodného styku, ako vyplýva z odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto

tento dôvod zamietnutia žaloby nemôže byť predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. XX - XX sa konala
dňa 21.05.2010, odvolací súd uvádza, že zrejme ide o chybu v písaní, keď namiesto dátumu 31.05.2010

je v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedený ako dátum schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov 21.05.2010, keď z obsahu celého odôvodnenia a konkrétne aj z odsekov 14., 26.
vyplýva, že predmetná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa konala dňa 31.05.2010.13. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, bez toho, aby uviedol ktoré konkrétne navrhnuté dôkazy nevykonal a na
zisteniektorýchkonkrétnychskutočnostíbolopotrebnéichvykonať,apreto tátovšeobecneformulovaná

námietka nemohla byť predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi

rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol procesne úspešný v odvolacom

konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu.
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku
nesprávne uviedol o zaplatenie sumy 2.425 eur s príslušenstvom, keď z odôvodnenia napadnutého
rozsudku ako aj z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom sporu bolo žalobcom uplatnený
nárok po pripustení zmeny žalobného návrhu o zaplatenie 2.647,03 eur s príslušenstvom, a preto bude

povinnosťou súdu prvej inštancie túto zrejmú nesprávnosť odstrániť vydaním opravného uznesenia v
zmysle ust. 224 C.s.p.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.