Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200834
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115200834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu P. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana
Q. republiky, bytom O. XXX, E., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody D., F. námestie
1, D., zastúpeného F.. X. Hrubovou, advokátkou, so sídlom F. námestie XX, D. proti žalovanej T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Q. republiky, bytom O. XXX, E., zastúpenej JUDr. Róbertom G.,
advokátom, so sídlom C. XX/XX, X. B. o vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 27C/27/2015-85 zo dňa 28. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento, po pripustení
jej zmeny konajúcim súdom, domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
daroval žalovanej a ktorý dar žiadal od žalovanej vrátiť /výrok I./ a rozhodol, že žalovaná má nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 70 % /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia
súd uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX pre k.ú. E. - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra C parc.

č. XXX o výmere 485 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj pozemku parcely registra C parc. č.
XXX o výmere 485 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcely registra C parc. č. XXX vo
výmere617m2,ktorédarovalžalovanejdňa20.09.2004spolusmatkoužalovanej.Uviedol,žežalovaná,
ktorá je jeho dcérou, sa k nemu systematicky správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy najmä
tým, že opakovane na neho podáva bezdôvodne trestné oznámenia, snaží sa ho pripraviť o bývanie,
nakoľko dňa 07.10.2013 podala na Okresnom súde Trenčín žalobu o zrušenie vecného bremena na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. E.. Dcéra voči nemu začal exekúciu vedenú pod sp.

zn. 59Er/4980/2013, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená, správa sa k nemu nevďačne napriek
tomu, že ju zabezpečil majetkom - dvomi rodinnými domami a pozemkami v E. i v G.. Žalovaná nejaví o
neho žiaden záujem ako o otca, pričom sa nezaujíma ani o jeho zdravotný stav a to napriek tomu, že je
invalidný dôchodca. Vykonštruovala voči nemu rôzne neopodstatnené obvinenia, ktoré sa doposiaľ javia
ako účelové. Žalovaná mu chce zrušiť vecné bremeno na nehnuteľnostiach, a tým ho prakticky pripravili
o strechu nad hlavou, a to napriek tomu, že všetky zárobky, úspory, čas a svoju prácu venoval tomu, aby
žalovaná a jej sestra sa mali dobre a boli do budúcna zabezpečené. Tiež bol nútený voči dcére podať

oznámenie proti občianskemu spolunažívaniu v apríli 2014. Po pripustení zmeny žaloby súdom žalobca
žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 vyššie uvedených nehnuteľností.2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že vo forme notárskej zápisnice Z Nz XXXXX/XXXX
zo dňa 20.09.2004 napísanej na notárskom úrade notárky P.. K. A. žalobca a jeho manželka M. B.
ako darujúci uzavreli so žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu so zriadením práva vecného

bremena, ktorou ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v k.ú. E. na LV č. XXX tieto
darovali do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že cena darovaných nehnuteľností predstavuje sumu
21.576,05 eur (650.000,- Sk). Účastníci zmluvy zriadili vecné bremeno v obsahu, že darujúci žalobca
bude oprávnený bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele
registra C parc. č. XXX, ako aj parcelu registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

485 m2 a parcelu registra C parc. č. XXX - záhrady vo výmere XXX m2 tak, ako tieto nehnuteľnosti
užíval doposiaľ. Žalovaná ako obdarovaná sa zaviazala toto vecné bremeno trpieť. Z výpisu z LV č.
XXX pre k.ú. E., obec E., okres D. vyplynulo, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností - parcely registra
C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2, parcely registra C parc. č. XXX -
záhrady o výmere 617 m2, rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele parc. č. XXX v podiele
X/X na základe darovacej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností vkladom č. V 1862/2004. Na

predmetných nehnuteľnostiach viazne ťarcha, a to vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
bývania a užívania v prospech žalobcu. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. G., obec G., okres G. vyplynulo,
že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností - parcely registra C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 257 m2, rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/X v podiele
1/1 na základe kúpnej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností vkladom č. V Zo spisu Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 13C/214/2014 vyplynulo, že žalobca podal proti svojej bývalej manželke M. B.
návrhnaurčeniepríspevkunavýživurozvedenéhomanžela.Manželstvoúčastníkovuvedenéhokonania
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. č.k. 8C/50/2011-10 zo dňa 09.05.2011. Uznesením č.k.
13C/214/2014-110 zo dňa 10.03.2016, právoplatným dňa 06.04.2016, súd konanie v časti o povinnosti
M. B. prispievať žalobcovi na jeho výživu v sume 100,- eur mesačne zastavil. Okresný súd Trenčín

rozsudkom č.k. 13C/214/2014-161 zo dňa 05.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 19Co/462/2016-196 zo dňa 26.01.2017, právoplatným dňa 21.02.2017, návrh žalobcu zamietol. Zo
spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/128/2013 bolo zistené, že žalovaná podala proti žalobcovi
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. E. z dôvodu jeho násilného správania voči nej. Z potvrdení Obvodného

oddelenia PZ Ilava zo dňa 15.07.2013 a dňa 26.07.2013 vyplynulo, že M. B. a F. U. podali oznámenie
o priestupku, z ktorého je podozrivý žalobca. Podľa záznamu Obvodného oddelenia PZ Ilava zo dňa
01.10.2013 žalovaná podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa
mal dopustiť žalobca dňa 30.09.2013 tak, že sa v čase okolo 20:00 hod. dobíjal do domu v E., O.
XXX/XXX, kričal na ňu, vulgárne jej nadával. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 27C/128/2013-18

zo dňa 07.10.2013 vylúčil žalobcu z užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. E.,
a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie vecného bremena doživotného bývania a
užívania zriadeného v prospech žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Na odvolanie žalobcu Krajský
súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/919/2013-54 zo dňa 20.11.2013 uznesenia Okresného súdu
zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie do skončenia konania vo veci samej tak, že žalobcovi

zakázal vstupovať do domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra C parc.č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria v k.ú. E.. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 27C/126/2013-47 zo dňa 23.10.2013
návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej
odovzdať mu kľúče od vchodových dverí a umožniť mu bývanie v dome súp. č. XXX v E. zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 59Er/4980/2013 vyplynulo, že žalovaná podala súdnemu

exekútorovi dňa 06.11.2013 návrh na vykonanie exekúcie za účelom uspokojenia práva ako oprávnenej
osoby vyplývajúce z predbežného opatrenia Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/128/2013-18 zo dňa
07.10.2013. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie uloženej povinnosti neužívať
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. žalobcom. Uznesením č.k. 59Er/4980/2013-58 zo dňa
20.05.2014, právoplatným dňa 14.06.2014 súd námietkam žalobcu proti exekúcii vyhovel. Uznesením

č.k. 59Er/4980/2013-61 zo dňa 26.06.2014, právoplatným dňa 16.07.2014, exekúciu zastavil. Zo spisu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/142/2013 vyplynulo, že žalovaná podala proti k žalobcovi a M.
B. žalobu o zrušenie vecného bremena za primeranú náhradu. Konanie nie je doposiaľ skončené. Z
lustrácie žalobcu v registri priestupkov bolo zistené, že proti žalobcovi bolo vedené priestupkové konanie
Obvodným úradom G. pre priestupok, ktorý mal byť spáchaný dňa 20.03.2012 úmyselným narušením

občianskeho spolunažívania hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví na parkovisku na ul. F.
v G., kde sa mal hrubo správať k P. a B. B., a vyhrážať sa P. B.. Konanie bolo právoplatne zastavené
dňa 29.10.2012. Proti žalobcovi bolo vedené Okresným úradom Trenčín priestupkové konanie pre
priestupok, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že i napriek rozhodnutiu Okresného súdu Trenčínsp. zn. 27C/128/2013 zo dňa 07.10.2013 naďalej užíva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú.
E.. Konanie bolo právoplatne odložené dňa 13.11.2013. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
odboru opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP4-2016/001587-009/153/2015/Sla zo dňa 09.03.2016

vyplynulo, že konanie vo veci obvineného žalobcu, ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu tým, že dňa 21.06.2015 v čase o 12:30 hod. v záhrade rodinného domu v E., O. XXX/
XXX, po predchádzajúcej výmene názorov kričal na žalovanú "ty hajzel vyjebaný, všetko je tu moje,
nechcem ťa tu vidieť, všetkých odtiaľto vyhádžem, choď do piče", teda úmyselne narušil občianske
spolunažívanie iným hrubým spôsobom, zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo

obvinenému z priestupku preukázané. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Ilava zo dňa 20.02.2014
vyplynulo, že poškodený F. U. podal na žalobcu oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Konanie o tomto priestupku bolo predložené dňa 15.08.2013 Okresnému úradu v
Trenčíne na prejednanie. Poškodená M. B. podala na žalobcu oznámenie o spáchaní priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. konanie o tomto priestupku bolo predložené dňa 15.10.2013
na prejednanie Okresnému úradu Trenčín. Poškodená žalovaná podala na žalobcu oznámenie o

spáchanípriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu.Konanieotomtopriestupkubolopredloženédňa
16.10.2013 na prejednanie Okresnému úradu Trenčín. Poškodená E. B. podala na žalobcu oznámenie
o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Konanie o tomto priestupku bolo predložené
dňa 30.10.2013 na prejednanie Okresnému úradu Trenčín. Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia PZ
DubnicanadVáhomzodňa19.10.2013žalobcavykonaloznámenieonebezpečnomvyhrážaníakrádeži

osobných vecí, ktorých sa mali dopustiť jeho M. B., žalovaná a F. U.. Z potvrdenia Obvodného oddelenia
PZ D. Č.p.: DU-254/IL-2014 zo dňa 06.04.2014 vyplynulo, že žalobca vykonal oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná. Oznámenie sa malo týkať
vylomenia dverí, hádzania psích exkrementov na schody a okolo bývania, sledovania a poskytovania
informácii o živote žalobcu a jeho pohybe cudzej osobe. Podľa potvrdenia okresného riaditeľstvo PZ

v Trenčíne, odbor poriadkovej polície zo dňa 05.10.2017 dňa 06.04.2014 bola prijatá vec - oznámenie
žalobcu o priestupku sp. č. DU-254/IL-2014, ktorá bola realizovaná ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu pod sp. zn. ORP-P-131/IL-2014, kde bol uvedený priestupok predložený k prejednaniu
na Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy. Z oznámenia Okresného úradu Trenčín,
odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že z oznámenia žalobcu, ktoré bolo

vedené pod DU-254/IL-2014 s podozrením na spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
tým, že úmyselne narušili občianske spolunažívanie iným hrubým správaním na tom skutkovom základe,
že žalobca dňa 05.04.2014 o 22:00 hod. z telefónu U. A. mal telefonovať žalovanej a povedať jej "tieto
SMS dám na kriminálku a pôjdeš do basy ty hajzel vyjebaný" a žalovaná dňa 05.04.2014 v čase okolo
16:30 do 24:00 hod. dňa 06.04.2014 mala poškodiť zámok na vstupných dverách do rodinného domu

žalobcu v E., O. XXX/XXX. Konanie bolo odložené podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990
Zb., nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa
§ 71. Správny orgán po preštudovaní spisového materiálu zistil, že žalobcovi nebolo preukázané,
že sa dopustil horeuvedeného skutku, pretože popieralo uvedený telefón a žiadny dôkaz do spisu
zabezpečený nebol. Tiež v druhom prípade nebolo preukázané, kto a kedy mal poškodiť zámok na

vstupných dverách. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané spáchanie skutkov žalobcovi a žalovanej,
bolo potrebné oznámenia odložiť. Z opatrenia Okresného úradu Trenčín odboru všeobecnej správy
č. 75,76/2014-JA zo dňa 29.04.2014 vyplynulo, že Okresnému úradu došlé oznámenie na žalobcu a
žalovanú, ktorí sa mali dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne narušili
občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, pretože žalobca dňa 05.04.2014 o 22:00 hod. z

telefónu U. A. mal telefonovať žalovanej a povedať jej " tieto SMS dám na kriminálku a pôjde do basy
ty hajzel vyjebaný" a žalovaná dňa 05.04.2014 v čase okolo 19:30 do 24:00 hod dňa 06.04.2014 mala
poškodiť zámok na vstupných dverách rodinného domu žalobcu v E., O. XXX/XXX odložil, nakoľko
neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71. Uznesením Okresného
súduG.sp.zn.3T/67/2013zodňa21.10.2013súdzrušilpeňažnúzárukuzloženúžalobkyňouvprospech

žalobcu na účet H. súdu G. v sume 2.500,- eur.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 628 ods. 1 až 3, § 630 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení právnych predpisov
dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca sa podanou žalobou po

pripustenízmenyžalobydomáhalurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ktorédarovalžalovanej
darovacou zmluvou zo dňa 20.09.2004. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho
zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý v
dobe po darovaní hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jehorodiny. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Právo darcu domáhať sa vrátenia

daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov zo strany obdarovaného. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie
značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Zákon neustanovuje, aby hrubé porušenie dobrých mravov
dosiahlointenzitytrestnéhočinualebopriestupku.Akvšakbolopríslušnýmorgánomvydanéprávoplatné

rozhodnutie, je súd v občianskoprávnom konaní viazaný rozhodnutím o tom, že trestný čin alebo
priestupok bol spáchaný a kto ho spáchal. Musí ísť o také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel
konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych
kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. K tomu, aby uplatnený nárok darcu na vrátenie
daru prostredníctvom súdu podľa § 630 Občianskeho zákonníka bol úspešný, musia byť splnené
zákonné predpoklady, a to 1/ existencia darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným ohľadom

predmetu darovania, 2/ správanie obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov, 3/ hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcovi alebo členom jeho rodiny, 4/ darca sa
formou jednostranného prejavu vôle podľa § 630 Občianskeho zákonníka domáha vrátenia daru voči
obdarovanému a 5/ existencia právoplatného rozhodnutia súdu. Z predloženej z notárskej zápisnice
N285/2004, Nz 70890/2001 zo dňa 20.09.2004 vyplýva, že žalobca a jeho manželka M. B. ako darujúci

uzavreli so žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu so zriadením práva vecného bremena, ktorou
ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v k.ú. E. na LV č. XXX tieto darovali do
výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že cena darovaných nehnuteľností predstavuje sumu 21.576,05
eur (650.000,- Sk). Účastníci zmluvy zriadili vecné bremeno v obsahu, že darujúci žalobca bude
oprávnený bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele registra

C parc. č. XXX, ako aj parcelu registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 485
m2 a parcelu registra C parc. č. XXX - záhrady vo výmere 617 m2 tak, ako tieto nehnuteľnosti užíval
doposiaľ. Žalovaná ako obdarovaná sa zaviazala toto vecné bremeno trpieť. Oprávneným subjektom
na vrátenie daru je darca. V danom prípade dar darovali žalovanej žalobca s jeho bývalou manželkou z
majetkupatriacehodoichbezpodielovéhospoluvlastníctva,avšakvráteniadarusadomáhallenžalobca.

Výzva na vrátenie daru (v tomto prípade podaná žaloba) je relatívne neplatným právnym úkonom,
ktorého neplatnosť však M. B. doposiaľ nenamietala, preto súd podanú žalobu považoval za platnú
výzvu darcu na vrátenie daru. Žalobca podal tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015 žalobu o vrátenie daru z
dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov žalovanou. V podanej žalobe doručenej žalovanej dňa
28.12.2016, ktorú súd považoval za jednostranný prejav vôle žalobcu na vrátenie daru od žalovanej,

žalobca špecifikoval konania, ktoré považoval za hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou voči
nemu. Žalobca uviedol, že žalovaná podala voči nemu trestné oznámenia a podala na súde žalobu o
zrušenie vecného bremena vedenú pod sp.zn. 15C/142/2013, podala proti nemu návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým mu bolo zakázané dočasne vstupovať do rodinného domu súp. č.
XXX v E., podala návrh na začatie exekúcie, ktorý bol vedený pod sp. zn. 59Er/4980/2013 a ktorý

bol neopodstatnený. Vykonštruovala voči nemu neopodstatnené obvinenia, chce ho pripraviť o strechu
nad hlavou. V tomto smere súd uviedol, že z obsahu výzvy na vrátenie daru (v tomto prípade zo
žaloby) musí byť zrejmé nielen to, kto úkon urobil, proti komu a čoho sa domáha, ale musí v tomto
úkone špecifikovať dôvod, pre ktorý sa domáha vrátenia daru, t.j. nevhodné správanie obdarovanej
mal žalobca v podanej žalobe opísať konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Z predložených spisov

Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/142/2013, sp. zn. 59Er/4980/2013, sp.zn. 27C/128/2013 vyplýva,
že žalovaná podala proti žalobcovi návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd čiastočne
vyhovel a žalobcu vylúčil z užívania rodinného domu súp. č. XXX v E. postaveného na parcele registra
C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. E. do skončenia konania vo veci samej, a to z
dôvodu ochrany žalovanej a členov jej domácnosti, nakoľko žalobca bol osobou, ktorá bola dôvodne

podozrivá z násilia voči nim. Rovnako nebolo sporným, že žalovaná podala súdu návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti neužívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. E.
žalobcom. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že súd vyhovel k námietkam žalobcu proti exekúcii, keď
bolo zistené, že minimálne v období po začatí exekučného konania povinní do rodinného domu súp.
č. XXX nevstupoval a v súčasnosti ani nevstupuje. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaná podala

proti žalobcovi návrh na zrušenia vecného bremena, ktorý je vedený Okresným súdom Trenčín pod sp.
zn. 15C/142/2013 a konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. V konaní tiež bolo preukázané, že
žalobca podal proti žalovanej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil
žalovanej odovzdať mu kľúče od vchodových dverí a umožniť mu bývanie v dome súp. č. XXX v E.. Tentonávrh súd uznesením č.k. 27C/126/2013-47 zo dňa 23.10.2013 zamietol. Žalobca tiež podal na tunajšom
súde proti matke žalovanej návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorý súd
rozsudkom č.k. 13C/214/2014-161 zo dňa 05.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 19Co/462/2016-196 zo dňa 26.01.2017, právoplatným dňa 21.02.2017, zamietol. Z uvedeného je
podľa súdu zrejmé, že strany konania podávajú voči sebe, prípadne blízkym osobám, návrhy na začatie
rôznych súdnych konaní. V týchto konaniach boli vykonané viaceré dôkazy svedčiace o naštrbených
a konfliktných vzťahoch medzi žalobcom a žalovanou. Samotná skutočnosť, že žalovaná podala voči
žalobcovi viaceré návrhy na začatie súdnych konaní nie je porušením dobrých mravov voči žalobcovi.

Pri tomto závere súd zohľadnil množstvo a predmet jednotlivých súdnych konaní ako aj skutočnosť,
že v konaní sp. zn. 27C/128/2013 a sp. zn. 27C/126/2013 bola žalovaná úspešnou stranou súdneho
konania, v konaní sp. zn. 59Er/4980/2013 bola neúspešnou stranou súdneho konania a konanie sp. zn.
15C/142/2013 nie doposiaľ právoplatne skončené. Využitie práva žalovanej na prístup k súdu podaním
viacerých žalôb proti žalobcovi nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko sa
jedná o ústavou zaručené právo každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Pokiaľ žalobca

vníma podané žaloby zo strany žalovanej ako rozporné s dobrými mravmi, jedná sa výlučne o jeho
subjektívne vnímanie týchto skutočností a takéto konanie nie je možné v žiadnom prípade objektívne
vyhodnotiť ako porušenie dobrých mravov žalovanou ako obdarovanou voči žalovanému ako darcovi.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaná podala voči nemu viaceré bezdôvodné trestné oznámenia. V
konaní bolo preukázané, že nielen žalovaná, ale aj tretie osoby podali na príslušných oddeleniach PZ

oznámenia o spáchaní priestupku žalovaným, avšak v konaní nebolo preukázané, že by ktorékoľvek
konanie o priestupku skončilo rozhodnutím, ktoré by konštatovalo, že by sa žalobca priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu voči žalovanej dopustil. Všetky uvedené konania boli odložené, prípadne
zastavené. V tomto smere je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že aj sám žalobca podal na žalovanú
oznámenia o spáchaní priestupku, ktoré konanie bolo rovnako odložené. Podávanie oznámení o

priestupkoch nie je možné v tomto prípade považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko
účelom priestupkového konania je preskúmanie či bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal a v prípade,
ak sa nepreukáže spáchanie priestupku, hľadí sa na osobu, proti ktorej bolo oznámenie podávané,
ako na nevinnú. Avšak v prípade, ak by bol páchateľ zo spáchania priestupku uznaný vinným, čo
nebol tento prípad, súd by musel na takýto záver príslušného orgánu prihliadať. Vzájomné podávanie

oznámení o spáchaní priestupku žalobcom a žalovanou svedčí o tom, že medzi nimi vznikajú konfliktné
situácie. V konaní však nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že príčiny týchto konfliktov sú na strane
žalovanej. V konaní tak nebolo preukázané, že by iniciátorom konfliktných situácii bola žalovaná. Práve
na preukázanie tohto tvrdenia zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý ho v konaní neuniesol, keď
svoje tvrdenia nijak nepreukázal. Ďalej v podanej žalobe žalobca uviedol, že sa voči nemu žalovaná

správa nevďačne, nejaví o neho žiaden záujem, nezaujíma sa jeho zdravotný stav. Žalovaná uviedla,
že žalobcovi, jeho priateľke a jeho deťom sa snažila pomôcť, keď za žalobcu zložila peňažnú záruku v
trestnomkonaní,pomohlaE.B.presťahovaťsazoI.dorodinnéhodomuvG.,umožnilapriateľkežalobcu
bývať v rodinnom dome v G. a opakovane pred súdom vyhlásila, že je ochotná prepísať rodinný dom
v G. na žalobcu. Uvedené tvrdenie žalovanej žalobca nijak nerozporoval. Z vykonaného dokazovania

(z výsluchu žalobcu a žalovanej) vyplýva, že vzťah žalovanej k žalobcovi sa zmenil po jeho návrate
z väzby. Žalovaná ako dôvod uviedla, že zo správania žalobcu z času, keď bola tehotná, má strach
o svoje zdravie a zdravie svojho dieťaťa, preto sa žalobcovi vyhýba. V konaní nebolo preukázané,
že by sa žalovaná voči žalobcovi dopustila fyzického násilia, hrubých urážok alebo že by neposkytla
žalobcovi alebo jemu blízkym osobám potrebnú pomoc, prípadne že by nebola ochotná zabezpečiť mu

bývanie či už umožnením bývania v rodinnom dome v G. alebo žalobcovi túto nehnuteľnosť vrátiť. Preto
súd tvrdenie žalobcu o nevďačnom správaní žalovanej voči nemu, ktoré by malo charakter hrubého
porušenia dobrých mravov, súd považoval za nepreukázané. Žalobca v konaní v žiadnom svojom
tvrdení neuviedol, že by sa žalovaná voči nemu dopustila takého konania, ktoré možno objektívne
vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobca tvrdil, že sa žalovaná voči nemu dopúšťala

porušovania dobrých mravov sústavne a to od roku 2010, pričom nešpecifikoval konkrétnym časovým
údajom kedy sa mala akých konkrétnych skutkov dopustiť. Žalobca na pojednávaní dňa 31.10.2017
uviedol, že sa po ňom žalovaná zahnala motykou a aj nožom, avšak žiaden z týchto skutkov časovo
nešpecifikoval. Bez určenia kedy a akého konkrétneho skutku sa žalovaná voči žalobcovi mala dopustiť,
nemožno tieto skutky posudzovať či sú súladné s dobrými mravmi alebo nie. Súd tak dospel k záveru, že

žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o tom, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých
mravov voči nemu prípadne sústavnému porušovaniu dobrých mravov. Vzhľadom na uvedený záver
o neunesení bremena tvrdenia nie je možné sa ani vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania,
keďže nebolo v konaní ani tvrdené a ani preukázané, kedy sa mala dopustiť žalovaná porušenia dobrýchmravov hrubým spôsobom a akými konkrétnymi skutkami. Žalobca tak neuniesol ani dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení, keď zo žiadneho z dôkazu vykonaného v konaní nebolo preukázané, že
by sa žalovaná voči žalobcovi dopustila akéhokoľvek fyzického násilia, vulgárneho slovného napadnutia

alebo akéhokoľvek iného správania, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami
slušného správania a bolo by ho možné objektívne vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z
uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Súd tiež dodal, že v tomto smere pre rozhodnutie vo veci bolo
irelevantné, ako sa k žalobcovi a jeho blízkym správa jeho bývalá manželka, sestra žalovanej prípadne
priatelia a známi žalovanej. Skutočnú motiváciu žalobcu pre podanie žaloby o vrátenie daru videl súd

najmä v jeho vyjadrení, že si chce vziať syna Q. do osobnej starostlivosti po tom, ako bude prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, no vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie sa s ním nemá kam
vrátiť. Z tohto dôvodu viní žalovanú z toho, že ho chce pripraviť o strechu nad hlavou. Uvedený dôvod
však nie je dôvodom pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Vyjadrenú skutočnú
motiváciu žalobcu spočívajúca v snahe zabezpečiť pre seba a syna obydlie po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody však nemožno pripísať na ťarchu žalovanej ako hrubé porušenie dobrých mravov.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Žalovaná bola v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný
úspech, preto by jej patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd však zohľadnil okolnosti prípadu,
ako aj okolnosti tak na strane žalobcu ako aj žalovanej, keď žalobca je otcom žalovanej, v súčasnosti sa

nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, poberá invalidný dôchodok, má dve vyživovacie povinnosti,
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie a do skončenia konania vo veci samej má zakázané
vstupovať do rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. E.. Naproti tomu žalovaná je vlastníčkou dvoch
rodinných domov, ktoré nadobudla od žalobcu a jeho manželky. Súd preto po zohľadnení okolností
prípadu a najmä s prihliadnutím na okolnosti na strane žalobcu dospel k záveru, že sú tu dané dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd plne úspešnej žalovanej priznať znížený nárok na
náhradu trov konania, a to na rozsah 70 %.

5.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca.Vodvolaní,ktorépodalcestousvojejzástupkyne,
žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia,

že sa žalovaná voči nemu dopustila porušenia dobrých mravov. On súdu predložil oznámenie o
priestupku zo dňa 06.04.2014 a uviedol vo výpovedi, že sa žalovaná voči nemu hrubo správala už od
roku 2010, avšak nie všetky jej útoky oznamoval na polícii. Jej agresívne správanie sa však stupňovalo
a preto ho oznámil na polícii dňa 06.04.2014. Vrátenia daru sa domáha z dôvodu, že žalovanú ako dcéru
zabezpečil dvomi nehnuteľnosťami a očakával, že sa bude podľa toho voči nemu správať. Stal sa však

opak a ona sa voči nemu správala agresívne, vulgárne, nevďačne a hrubo porušujúco dobré mravy.

6. K odvolaniu, ktoré podal cestou svojej zástupkyne žalobca pripojil osobitne písané dôvody, pre ktoré
žiada od žalovanej vrátiť dar. Uviedol, že žalovaná v roku 2013 požiarom ohrozila jeho 1,5 ročného
syna a jeho matku. Jeho vyhodila z domu č. XXXX a chcela naňho volať políciu. Zobrala mu všetku

peňažnú hotovosť aj mobilný telefón. V súčasnosti je vo výkone trestu, nemá žiadnu korešpondenciu,
žiadne návštevy. Žalovaná o neho nejaví záujem, všetkým jeho známym nahovorila nezmysly, oni sa od
neho odvrátili a on zostal sám. Žalovaná zakaždým keď ho vidí ho verbálne napáda. Raz ho napadla
motykou, po tom čo zistila, že si deti jeho kamaráta, ktorý mu pomáhal opravovať auto natrhali v záhrade
darovanej nehnuteľnosti hrachu. Tiež, keď raz videla, že má žalobca v aute čerešne a marhule, ktoré

boli od jeho tety z Trnavy, urobila žalovaná na neho krik, že jej chodí do záhrady trhať ovocie, pričom on
tieto ovocné stromy sadil. Kamarátovi, ktorý si k nemu prišiel opraviť auto a aj iným návštevám hovorila,
že žalobcovi už darované nehnuteľnosti nepatria, nech tam nechodia, že všetko patrí jej. Žalovaná sa
mu tiež dlhodobo vyhráža, že sa postará o jeho likvidáciu. Raz sa mu stalo, že nechal na chvíľu bez
dozoru fľašu kofoly a potom, keď sa z nej napil mal nápoj horkastú chuť. Vypľul ho preto a fľašu vylial

pred žalovanou, ktorá len zahrešila a povedala, že raz sa aj tak napije. Žalovaná mu tiež postupne
vyhadzovalo jeho veci, oblečenie na vonkajšie schody, vždy keď pršalo a takto mu ich znehodnotila. V
roku 2012 keď bol hospitalizovaný v nemocnici uviedol žalovanú do dotazníka ako príbuzného a keď
jej doktor telefonoval ona zaprela, že žalobca je jej otec a uviedla, že ju vôbec nezaujíma. V roku 2016
namontovala žalovaná na rodinný dom kameru tak, aby mohla žalobcu sledovať a keď sa proti tomu

ohradil, išla ho doslova zabiť. Zbúrala okrasný plot, posunula hranicu pozemku a tým mu znemožnila
prístupovú cestu. Keď jej v lete skapala sliepka, tak mu ju hodila pod skriňu, aby mu to tam smrdelo.
Žalovaná spolu s priateľom jeho mladšej dcéry ho verbálne napadli, nech sa nestará o to, kto za nimi
chodí na darované nehnuteľnosti. Pod hrozbou násilia im toto musel sľúbiť. To, že je teraz žalobca vovýkone trestu spôsobila žalovaná. Znemožnila žalobcovi, jeho družke a ich maloletému synovi bývať
v šope na darovanom pozemku, nechala si vydať predbežné opatrenie. Oni potom blúdili kade tade a
aby jeho družka mohla so synom byť umiestnená v zariadení pre týrané ženy, bola prinútená podať na

žalobcu trestné oznámenie pre týranie a on bol následne trestne stíhaný a odsúdený na nepodmienečný
trest. Žalobca sa o žalovanú od malička staral a dal jej všetko, čo ako rodič mohol, aby mala šťastný
život. Ona ho ale nenávidí, ako človek pre ňu neexistuje. Ona spôsobila, že so svojím synom Q. nemôže
tráviť jeho detstvo. Chce si ho vziať do osobnej starostlivosti, ale kvôli žalovanej mu nedokáže dať domov
a bývanie. Žalovaná mu znemožnila roky života a stratila voči nemu súdnosť a rešpekt. Neprepísala

mu ani dom v G., ktorý na ňu len formálne napísal. Všetko čo nadobudol ťažkou prácou je preč, on
má podlomené zdravie, nemá vlastné bývanie a ostal bez financií. Všetko je od žalovanej pomsta za
to, že sa dal rozviesť s matkou žalovanej. Ďalej žalobca uviedol, že z dôvodu výkonu trestu odňatia
slobody sa nemôže teraz plnohodnotne obhajovať pred súdom, zabezpečiť dôkazy a svedectvá, ktorými
by preukázal, že hovorí pravdu. Žiada, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej
inštancie, ktorý bude ďalej konať až po skončení jeho trestu. Momentálne sa nachádza v psychickej

tiesni, má ťažké depresie a na súde prvej inštancie sa nedokázal sústrediť na kladené otázky a nevie
čo tam hovoril.

7. V odvolaní, ktoré podal sám, žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že neuniesol v spore
bremeno tvrdenia o tom, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov správaním

sa voči jeho osobe a preto súd nemohol posúdiť námietku premlčania. Hrubé porušovanie dobrých
mravov zo strany žalovanej je dlhodobé a pretrváva dodnes. Toto je možné zistiť z vykonaného
dokazovania. Okrem toho súd nevykonal dostatočné dokazovanie a jeho sa nedopytoval na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by tvorili jadro samotného dokazovania. Súd nebol viazaný len návrhmi na vykonanie
dokazovania a mal vo veci vykonať preto aj znalecké dokazovanie na skúmanie hodnovernosti

sporových strán. On predmetné nehnuteľnosti daroval v dobrej viere, pod nátlakom bývalej manželky.
Už vtedy bolo dohodnuté, že keď druhá dcéra E. dosiahne vek 18 rokov tak jej žalovaná dobrovoľne
prepíše z tohto daru polovicu. Dodnes sa tak nestalo a žalovaná to ani nemieni urobiť. Od rozvodu s
matkou žalovanej v roku 2011 žalovaná sústavne slovne, písomne a fyzicky dehonestujúcimi spôsobmi
uvádza štátnym orgánom nepravdivé tvrdenia o jeho osobe, čím utrpela jeho dôstojnosť a vážnosť. Už to

bol dôvod pre to, aby bolo jeho žalobe vyhovené. Žalovaná sa svojím správaním snaží dosiahnuť úplnú
sociálnomateriálnu autonómiu, hoci sa darovacou zmluvou zaviazala ctiť otca svojho. K vymaneniu zo
svojich povinností používa špinavé praktiky, ktorými nedôvodne a natrvalo prerušila akékoľvek vzťahy
s jeho osobou. Prepis majetku na žalovanú mal formálny charakter, ktorý mal byť postupne napĺňaný
do materiálnej podoby jej správaním voči žalobcovi - právo doživotného bezodplatného bývania. Tak sa

ale žalovaná nespráva a chce žalobcu obrať o jeho životné imanie. Je to egocentrička, zamerané na
vlastnú sebarealizáciu a uspokojovanie vlastných potrieb. Čo už môže byť horšie ako vyhodiť vlastného
otca z domu, aby býval bez vody a elektriny niekde v šope pri dome. To je hrubé porušenie dobrých
mravov. Žalovanú mu tiež odoprela pomoc v stave krajnej núdze, keď ho odviezla záchranka a on
ležal v bezvedomí v nemocnici. Tiež mu zobrala všetky jeho peniaze. Správanie žalovanej, ktoré je

dôvodom na vrátenie daru sa datuje už od prepisu daru. Zmenila svoj prístup k žalobcovi a začala sa
správať panovačne. Viedla rozhovory, v ktorých voči nemu používala pejoratívne vyjadrenia a snažila
sa ho presvedčiť, že v darovaných nehnuteľnostiach už nemá čo hľadať. Mladšia dcéra začala žiť s
drogovým dílerom, ktorý preniesol svoje aktivity do predmetných nehnuteľností a žalovaná spolu s ním
založila v šope požiar, v ktorom sa nachádzala družka žalobcu spolu s jeho maloletým synom, čím

ich vážne ohrozila na zdraví a živote. Žalovaná im v tejto šope /čo je zatiaľ neskolaudovaný rodinný
dom aj s garážou/ dlhší čas vypínala elektriku a vodu, hoci vedela, že to potrebujú k životu. Robila
všetko možné, len aby žalobcovi zamedzila v užívaní darovaných nehnuteľností. Syn žalobcu v dôsledku
správania sa žalovanej sa spolu so žalobcom ocitol v hmotnej a životnej núdzi a musel byť zverený do
náhradnej rodine, keď žalobca nemal kvôli žalovanej vlastné bývanie. Žalobca z týchto dôvodov navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové
rozhodnutie.
8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva

nasledovné:

11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

12. Odvolací súd v súlade so súdnou praxou zdôrazňuje, že k zániku darovacieho vzťahu, t. j.

k obnoveniu vlastníckeho práva k darovanej veci, dôjde na základe dvoch právnych skutočností,
a to hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaným voči darcovi alebo členom jeho rodiny a
jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému smerujúcemu k vráteniu daru. I
preto tento právny úkon darcu platí, že musí spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom pre
právne úkony v § 34 a nasl., teda aj náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti podľa § 37. Musí tak

obsahovať jasnú a zrozumiteľnú požiadavku na vrátenie daru obdarovaným, pričom nesmie vzniknúť
pochybnosť o tom, komu je adresovaný, akej darovacej zmluvy sa týka, a aký dar má byť vrátený. K
platnostiprávnehoúkonudarcuzhľadiskaurčitostijevšakrovnakonevyhnutné,abyvňomdarcauviedol
konkrétne skutočnosti, z ktorých darca vyvodzuje hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči
nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630

Občianskeho zákonníka nastanú právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j.
zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie vlastníckeho práva ex nunc, t. j. okamžikom kedy jeho právny
úkon smerujúci k vráteniu daru bol doručený obdarovanému. Označením nevhodného správania sa
obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny je totiž daný okruh sporných skutočností, ktoré sú
predmetom dokazovania.

13. Z hľadiska uvedeného sú preto pre tento spor celkom bezvýznamné tvrdenia žalobcu ohľadne
správania sa žalovanej, ktoré žalobca neuviedol vo svojej podanej žalobe o vrátenie daru, ktorá je
jediným právnym úkonom, ktorým sa žalobca od žalovanej domáhal vrátenia daru. Pri skúmaní toho,
či sa žalovaná voči žalobcovi alebo členom jeho rodiny dopustila správania sa, ktoré hrubo porušuje

dobré mravy a ktoré je tak dôvodom pre to, aby sa žalobca domáhal od nej vrátenia daru, bol teda
konajúci súd prvej inštancie viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe. V nej žalobca vymedzil
takéto správanie sa žalovanej tak, že táto opakovane na neho podáva bezdôvodne trestné oznámenia,
snaží sa ho pripraviť o bývanie, nakoľko dňa 07.10.2013 podala na Okresnom súde Trenčín žalobu o
zrušenie vecného bremena na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. E., začala voči nemu

exekúciu vedenú pod sp.zn. 59Er/4980/2013, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená, správa sa k
nemu nevďačne, nejaví o neho žiaden záujem ako o otca, pričom sa nezaujíma ani o jeho zdravotný stav
a to napriek tomu, že je invalidný dôchodca, vykonštruovala voči nemu rôzne neopodstatnené obvinenia,
ktoré sa doposiaľ javia ako účelové. Konajúci súd prvej inštancie bol povinný skúmať len tieto skutkové
tvrdenia žalobcu a po ich preukázaní posúdiť, či spĺňajú podmienku § 630 Občianskeho zákonníka, za

splnenia ktorej sa žalobca môže domáhať vrátenia svojho daru.

14. Ani odvolací súd tak nemal žiadny dôvod zaoberať sa ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobcu,
ktoré tento uviedol vo svojom odvolaní a ktoré ho, podľa jeho názoru, oprávňujú domáhať sa vrátenia
daru od žalovanej. Takto ponechal odvolací súd bez povšimnutia tvrdenia žalobcu o spôsobení požiaru

žalovanou, o krádeži peňazí, mobilného telefónu, a podobne.

15. Pokiaľ ide o správanie sa žalovanej, ktoré žalobca popísal vo svojej podanej žalobe o vrátenie
daru, tu odvolací súd musí v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že v spore bolo preukázané, že
strany konania podávajú voči sebe, prípadne blízkym osobám, návrhy na začatie rôznych súdnych

konaní. Samotná skutočnosť, že žalovaná podala voči žalobcovi viaceré návrhy na začatie súdnych
konaní nie je porušením dobrých mravov voči žalobcovi. Ak sa žalovaná domáha voči žalobcovi v
súdnom konaní zrušenia vecného bremena, tak zákon takéto konanie umožňuje, keď podľa 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom avýhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Žalovaná tak postupuje v súlade so zákonom a je na konajúcom súde, aby posúdil, či
podmienky zrušenia vecného bremena boli naplnené alebo nie. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosti,

ktoré sú zaťažené vecným bremenom v prospech žalobcu získala žalovaná darom od žalobcu
nemôže žalovanú obmedzovať pri využití jej zákonného práva domáhať sa zrušenia vecného bremena.
Realizáciuzákonnéhoprávažalovanoupotomnijako nemožnohodnotiťakosprávaniesavočižalobcovi,
ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. Rovnako tak aj podanie návrhu na vykonanie exekúcie, či
podanie trestných oznámení na žalobcu, sú konania, ktorým žalovaná realizovala zákonom priznané

práva a samé osebe preto rovnako nemôžu byť hodnotené ako správanie sa voči žalobcovi, ktoré
by hrubo porušovalo dobré mravy. Tu súd prvej inštancie správne zohľadnil, že uvedené konanie
žalovanej je len vyjadrením narušených vzťahov medzi stranami, o ktorom svedčí aj skutočnosť, že aj
žalobcapodalnažalovanúoznámenieospáchanípriestupku,ktoréboloodložené/tedažalovanánebola
uznaná vinou zo spáchania priestupku a tak nebol dôvod na oznámenie žalobcu hľadieť ako na dôkaz
preukazujúci správanie sa žalovanej v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka/, pričom v spore nebolo

preukázané, že by iniciátorom konfliktných situácii bola práve žalovaná.

16. Čo sa týka ostatných skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe o vrátenie daru /správa sa k nemu
nevďačne, nejaví o neho žiaden záujem ako o otca, pričom sa nezaujíma ani o jeho zdravotný stav a to
napriek tomu, že je invalidný dôchodca/ nebolo v spore preukázané, že by sa žalovaná voči žalobcovi

dopustilafyzickéhonásilia,hrubýchurážokalebožebyneposkytlažalobcovialebojemublízkymosobám
potrebnú pomoc, prípadne že by nebola ochotná zabezpečiť mu bývanie či už umožnením bývania
v rodinnom dome v Čadci alebo žalobcovi túto nehnuteľnosť vrátiť. Tu súd prvej inštancie správne
poukázal aj na to, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná sa voči nemu správa nevďačne, nejaví o
neho žiaden záujem ako o otca, pričom sa nezaujíma ani o jeho zdravotný stav a to napriek tomu, že

je invalidný dôchodca, zostali v rovine všeobecných tvrdení, ktoré žalobca nešpecifikoval konkrétnym
konaním žalovanej a časovým údajom, kedy k nemu malo dôjsť. Bez určenia kedy a akého konkrétneho
skutku sa žalovaná voči žalobcovi mala dopustiť, nemožno posudzovať či správanie žalovanej, ktoré
žalobca považuje za nevďak a nezáujme o jeho osobu, sú súladné s dobrými mravmi alebo nie. Súd
prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že žalobca neuniesol v tejto časti bremeno tvrdenia o tom,

že zo strany žalovanej došlo k správaniu, ktoré je hrubým porušením dobrých mravov.

17. Nakoniec odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu ohľade nevykonania znaleckého
dokazovania a o tom, že z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody sa nemôže plnohodnotne obhajovať
predsúdom,zabezpečiťdôkazyasvedectváanasúdeprvejinštanciesanedokázalsústrediťnakladené

otázky a nevie čo tam hovoril, uvádza, že tieto odvolacie námietky žalobcu považuje za nedôvodné.

18. Žalobca bol v spore zastúpený právnym zástupcom, advokátom a zo strany konajúceho súdu
prvej inštancie bol riadne písomne poučený o svojej povinnosti tvrdenia i dôkaznej povinnosti, vrátane
koncentrácie konania, podľa § 150, § 153 a § 154 CSP. V spore bol žalobca riadne vypočutý a podľa

obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.10.2017, žalobca sa nijako nesťažoval na svoj zdravotný
stav, netvrdil, že sa nemôže sústrediť, že nie je schopný vypovedať, ale riadne vypovedal a odpovedal
na otázky súdu i žalovanej strany, a vyjadroval sa i k vykonaným listinným dôkazom. Po poučení zo
strany súdu prvej inštancie podľa § 154 CSP /zákonná koncentrácia konania/ žalobca ani jeho právna
zástupkyňa žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Na tomto mieste je potrebné potom uviesť,

že v zmysle § 185 CSP súd vykonáva dokazovanie len na návrh strán sporu a iné dôkazy vykoná len
na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na
zistenie cudzieho práva, prípadne ak dôkaz, ktorý chce súd vykonať a strany ho nenavrhujú vyplýva z
verejných registrov a zoznamov a tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán
sú v rozpore so skutočnosťou. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať bez návrhu strán

sporu znalecké dokazovanie na zisťovanie „hodnovernosti“ strán sporu, ako to tvrdí vo svojom odvolaní
žalobca. Z uvedených skutočností je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že konajúci súd prvej inštancie
svojím procesným postupom vo veci nijako nezasiahol do ústavou garantovaného práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces a odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú nedôvodné.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, pretože jej preukázane žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).