Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobcu: Š. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. N.

XX, XXX XX Ľ., právne zastúpeného JUDr. Martina Kožárová Jenčová advokátka, so sídlom Slovenská
69, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova
2, 811 02 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 739,48 Eur a titulom nemajetkovej ujmy
3.000 Eur. Všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 13.5.2016 doručil žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 839,48 Eur titulom
skutočnejškodya10000Eurtitulomnemajetkovejujmy,ktorámuvzniklavsúvislostistrestnýmkonaním
vedeným na OS Prešov sp. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. XTo/XX/
XXXX zo dňa 19.3.2014, ktorým bol oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn.
XPv/XXX/XXXX zo dňa 30.10.2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodenia cudzej veci podľa §
245 ods. 1 TZ, pretože tento skutok nie je trestným činom. Obvinenie voči nemu začalo uznesením OR

PZ vedeným pod sp. zn. Č. T.-XXX/SE-B.-XXXX podľa § 206 ods. 1 TZ za prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 TZ, pretože dňa 26.12.2011 v čase okolo 21:00 hod. mal na ulici N.K. pred
rodinným domom č. XX O. Ľ. svojou pravou spodnou dlaňovou časťou zovretej do päste urobil preliačinu
o rozmere 70x50 mm na pravej zadnej časti strechy na rozbiehajúcom sa osobnom motorovom vozidle
značky Škoda Fabia S. B., šedá metalíza, čím Ľ. N.T. mal spôsobiť škodu podľa znaleckého posudku
v sume 391 Eur. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej
prokuratúry Prešov sp. zn. XPv/XXX/X-X zo dňa 3.7.2012 zamietnutá. Dňa 5.11.2012 podal okresný

prokurátor proti nemu obžalobu pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ.
2. Postupom okresného prokuratúra mu bola spôsobená škoda, náhrady ktorej sa domáhal v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu, že
mu vznikli náklady za právne zastúpenie v trestnom konaní, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením,
a to trovy vo výške 100 Eur za právne zastúpenie v priestupkovom konaní, 480 Eur za zastúpenie
v trestnom konaní na 1. stupni a 259,48 Eur za právne zastúpenie na odvolacom konaní. V súlade
s ust. § 17 ods. 2 si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 Eur. Pred začatím

trestného stíhania bol rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. XXXX z 25.7.2012 podľa § 17 ods.
2c zákona č. 246/2005 Z. z. prijatý dňa 1.8.2012 do prípravnej štátnej služby a podľa § 35 ods. 1
bol vymenovaný do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a podľa § 51 ods. 1 písm. b/ do funkcie kadet
na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika. Dňa 25.7.2012 uzatvoril dohodu o umožnenízískania vysokoškolského vzdelania. Listom z 1.8.2012 oznámil začatie trestného stíhania voči jeho
osobe. Personálnym rozkazom č. XX zo 6.8.2012 mu bol dočasne pozastavený výkon štátnej služby, na
odporúčanieprorektoraprevzdelávaniezdôvoduprebiehajúcehotrestnéhostíhaniabolslužobnýpomer

profesionálneho vojaka ukončený dňom 8.8.2012. Dohodou o umožnení získania vysokoškolského
vzdelania sa zaviazal ukončiť bakalárske štúdium dennou formou od 1.8.2012 do 10.7.2015. Keby
nedošlo k trestnému stíhaniu a následnému ukončeniu štúdia, mal by nárok počas štúdia, t. j. počas 2
rokov a 344 dní na finančné zabezpečenie, ktoré predstavovalo mesačne 327,20 Eur mesačne. Nikdy
predtým nebol trestne stíhaný, bol bezúhonným občanom, plánoval študovať na Akadémii ozbrojených

síl generála M. R. Štefánika, bol úspešný na prijímacích pohovoroch a prijatý do dočasnej štátnej služby,
avšak v dôsledku vzneseného obvinenia a následne prebiehajúceho trestného konania bol nútený
ukončiť služobný pomer profesionálneho vojaka a tým prišiel aj o naturálne a finančné zabezpečenie.
Trestné konanie trvajúce takmer 2 roky znamenalo poškodenie aj jeho dobrej povesti v okolí jeho
známych, susedov a príbuzných. Pochádza z malej obce, prebiehajúce trestné stíhanie voči jeho osobe
bolo verejne známe, musel čeliť negatívnym reakciám okolia, odpovedať na nepríjemné otázky, mienka

ľudí o jeho osobe sa výrazne zhoršila. Vzhľadom na to je zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia
práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím, a teda jeho nárok na nemajetkovú ujmu je dôvodný. Listom zo 16.1.2015
požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 a
nasl. zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré odstúpilo jeho žiadosť Generálnej prokuratúre SR ako príslušnému

orgánu a následne Generálna prokuratúra SR listom z 29.1.2015 postúpila jeho žiadosť Ministerstvu
spravodlivostiSR.MinisterstvospravodlivostiSRlistomz11.2.2015postúpiložiadosťopäťnaGenerálnu
prokuratúru SR. Listom zo 17.7.2015 mu Generálna prokuratúra SR oznámila, že žiadosť neprerokuje. V
mene štátu v tomto prípade koná Generálna prokuratúra SR podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003
Z. z. V danom prípade nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo vydané príslušným policajtom,

prokurátor svojim aktívnym konaním, a to zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o
vznesení obvinenia a podaním obžaloby na súd zachoval nezákonnosť, hoci mu právny poriadok dával
oprávnenie konať aj inak, napr. zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec, teda osvojil si závery
nezákonného rozhodnutia a podal na základe nich obžalobu.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, lebo vydané uznesenia o vznesení obvinenia
policajtom malo v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, preto uvedené uznesenie
nebolo prokurátorom zrušené. Rovnako nebol nikdy konštatovaný nezákonný postup orgánov činných v
trestnom konaní. V trestnej veci prokuratúra konala podľa zákona, plnila si svoje zákonné povinnosti, boli
vykonávané dôkazy v prospech aj v neprospech obvineného, poškodený trval na svojej verzii, že malo

dôjsť k trestnej činnosti žalobcu. Svedecká výpoveď poškodeného bola podložená reálne existujúcou
a zadokumentovanou preliačinou na osobnom motorovom vozidle a závermi znaleckého dokazovania.
Žalobca bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa, v odvolacom konaní súd vzal do úvahy aj
narušené vzťahy medzi poškodeným a rodinou obžalovaného a aplikoval zásadu prezumpcie neviny,
teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Aj aktuálna judikatúra ukladá v prípade, že existujú

2 protichodné skupiny dôkazov povinnosť prokurátora podať obžalobu a nemôže využívať inštitút in
dubio pro reo, čo môže urobiť iba súd. Štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny
úradný postup nezávisle od trestného konania. Paušálne zaväzovanie štátu bez ohľadu na okolnosti
v konkrétnej veci je v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Žalobca nepreukázal dôvod ani výšku
majetkovej škody a účelnosť vynaložených trov konania a pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nestačí

tvrdiť, ale je potrebné vznik a následky nemajetkovej ujmy aj hodnoverne a bez pochybnosti preukázať,
čo žalobca nepreukazuje. Z predložených dôkazov možno konštatovať, že k ukončeniu štúdia došlo
z dôvodu zanechania štúdia podľa § 69 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z. z. Naviac priznanie
náhradynemajetkovejujmyprichádzadoúvahyažvprípade,aksamotnékonštatovanieporušeniapráva
nie je dostatočne zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Sankcia

v peniazoch má byť znakom a prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok
slúžiaci na obohatenie sa. Priznanie odškodnenia žalobcovi by bolo naviac v rozpore s dobrými mravmi.

4.Žalobcavreakciinapísomnévyjadreniežalovanéhovpísomnejreplikezodňa14.11.2016poukazoval
na dôvody rozsudku KS v Prešove a vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že časť

skutkového deja sa stala, že obžalovaný udrel rukou po skle na zadných pravých dverách poškodeného,
avšak nebolo bez rozhodných pochybností preukázané, že obžalovaný aj poškodil strechu auta
poškodeného. Absentuje tu podľa súdu také konanie, ktorým bol spôsobený následok obžalovaným.
Z listinných dôkazov je zrejmé, že vznesenie obvinenia žalobca nezavinil, nebola mu ani udelenámilosť ani amnestia, nie sú tu ani ďalšie dôvody, pre ktoré by nemal mať nárok na náhradu škody.
Rovnako ani okolnosti prípadu neodôvodňujú záver o tom, že by právo na náhradu škody nevzniklo. KS
v Prešove konštatoval, že nebolo preukázané konanie, ktoré by vôbec zakladalo nejakú trestnoprávnu

zodpovednosť.Podľazáverovsúduskutoksasícestal,aletentoniejetrestnýmčinom.Jepretopotrebné
vychádzať z toho, že žalobca nespáchal žiaden trestný čin, a teda nemalo byť voči nemu ani vznesené
obvinenie. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
spod obžaloby, ale judikatúra dospela k záveru, že jediný špecifický prípad zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického

výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa tak posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím s tým, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia
a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, preto nemožno akceptovať názor
žalovaného o nesplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu. Uznesenie o vznesení obvinenia,
ak sa trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, musí byť považované

za nezákonné rozhodnutie, keďže bolo vznesené voči nevinnému bez ohľadu na to, ako sa vec
javila policajtovi v čase jeho vydania. Posúdenie veci policajtom sa ukázalo nesprávnym, pretože sa
preukázalo, že spáchaný skutok nie je trestným činom a štát potom je povinný reparovať nevinnému
všetky následky spôsobené trestným stíhaním a nahradiť mu nielen vzniknutú škodu, ale aj nemajetkovú
ujmu. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca nebol nikdy predtým trestne stíhaný. Už samotné

trestné stíhanie výrazne zasiahlo do jeho súkromného a osobného života, jeho cti a dobrej povesti tým
skôr, ak sa jedná o obvinenie nepravdivé, ktoré je napokon potvrdené právoplatným oslobodzujúcim
rozsudkom súdu. Trestné konanie sa viedlo 2 roky, žalobca sa vnútorne ťažko vyrovnával so vznesením
obvinenia a hrozbou trestu i vykonávaným úkonom trestného konania, jeho prežívanie trestného stíhania
bolo zvýrazňované neúspechom podávaných sťažností, trestné stíhanie vnímal ako prejav arogancie

moci. Žalobca vznesenie obvinenia nezavinil, ukázalo sa, že jeho tvrdenia boli pravdivé a že žiadneho
trestného činu sa nedopustil. V čase začatia trestného stíhania bol prijatý na Akadémiu ozbrojených
síl, čím sa splnil jeho sen. Je pravdou, že štúdium zanechal na vlastnú žiadosť, ale jediným dôvodom
bolo prebiehajúce trestné konanie. Žalobca o rok opätovne bol úspešný na prijímacích skúškach a v
štúdiu mohol opätovne pokračovať, avšak trestné konanie stále nebolo právoplatne skončené a jeho

výsledok mohol výrazne ovplyvniť jeho ďalší život. Nie je pravdou, že by ukončil štúdium z iného dôvodu
ako z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania. V zmysle § 70 ods. 1 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.
z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, v prípade právoplatného odsúdenia za
prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin, je dôvodom skončenia služobného pomeru
prepustením. Z tohto dôvodu by bol zo služobného pomeru prepustený a v takom prípade by bol nútený

uhradiť všetky náklady spojené so štúdiom. Preto sa radšej rozhodol nepokračovať v štúdiu a odišiel
do zahraničia, kde vykonával nekvalifikovanú prácu. Trestné stíhanie ovplyvnilo jeho bežný život v
rodine, v obci, medzi kamarátmi a bolo hlavnou príčinou jeho odchodu zo Slovenska. Vzhľadom na tieto
skutočnosti považuje náhradu nemajetkovej ujmy za primeranú.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako procesnej strany, výsluchom svedkov O. X., W. N.,
Š. B., V. B., V.. N. Ž. Š.U., spisom OS Prešov sp. zn. XT/XXX/XXXX a vyšetrovacím spisom Č.O. T.-XXX/
SE-B.-XXXX, personálnym rozkazom rektora Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika zo
6.8.2012, potvrdením Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika o nástupe na denné vojenské
štúdium, potvrdením o štátnej službe, výpočet náhrady nákladov za štúdium, uznaním dlhu v súvislosti

s náhradou nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia,
žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady na náhradu škody, oznámením Generálnej prokuratúry
SR, že nárok neprerokuje, pracovnou zmluvou žalobcu z 27.7.2015 a zistil tento skutkový stav:

6. Zo spisu XT/XXX/XXXX OS Prešov a Č. T.-XXX/SE-B.-XXXX súd zistil, že dňa 19.6.2012 vyšetrovateľ

PZ vydal proti žalobcovi uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona lebo 26.12.2011 o 21:00 hod. na ulici N. pred rodinným domom č.
XX O. Ľ. svojou pravou rukou, spodnou dlaňovou časťou zovretej do päste urobil preliačinu o rozmere
70x50 mm na pravej zadnej časti strechy na rozbiehajúcom sa osobnom motorovom vozidle značky
Škoda Fabia S. B., čím spôsobil Ľ. N. škodu na základe znaleckého posudku v sume 391 Eur. Voči

tomuto uzneseniu žalobca podal sťažnosť 29.6.2012 o ktorej prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove
rozhodol dňa 13.8.2012 tak, že zamietol pre nedôvodnosť. Keď rozhodnutie povereného príslušníka
OOPZ Prešov považoval za zákonné a vecne správne a môžeme sa stotožniť s dôvodmi uvedenými
v jeho odôvodnení, pričom k otázke mechanizmu vzniku škody súhlasil s tvrdením sťažovateľa, žebude potrebné pribrať znalca z odboru napr. forenznej biomechaniky do konania za účelom podania
znaleckého posudku. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu z 26.4.2012 č. l. 62, 63 vyplýva, že žalobca
popieral, žeby udrel po streche vozidla rukou, pretože by musel mať nejaké zranenia čo nemal a toto

by si všimli policajti, taktiež sa ho na zranenia ruky nepýtali. Ďalej sa vyjadroval ku vzťahu s Ľ. N. tak,
že posledné 4 roky bol tento vzťah konfliktný menový ho nezdravil ani jeho rodinu, predtým 8 rokov
bývali s jeho tetou W. v spoločnom dome. Poslednú dobu na nich kydal, klamal po celej dedine a videl
jeho matku, že rozbila manželstvo svojej sestry. K tomuto incidentu predchádzal konflikt týkajúci sa
medzi manželmi ohľadne ich detí, keď otec detí Ľ. N.Č. nepriviezol deti, ktoré mal v rámci styku s nimi

a spoločne s policajnou hliadkou, ktorú zavolala, matka detí, jeho teta W. išli na miesto kde mal žiť.
Následne sa minuli s poškodeným preto otočili auto prišli prví k domu kde Ľ. vysadil dieťa, on sedel vo
vozidle, ktoré mal naštartované a keď jeho matka vystúpila a prechádzala pred auto Ľ. ten sa rozbehol
preto za ním vybehol a svojou pravou rukou buchol na zadné dvere po skle, bol ľad ešte sa šmykol
kolenom na ľad, bol z celej situácie vystresovaný, pretože N., ktorý je jeho príbuzný sa mu vyhrážal,
že ho zničí, nedokončí školu. Chcel, aby počkal na hliadku polície, tí prišli až po tom keď už on odišiel.

N. potom keď udrel po aute odišiel, nezastavil až okolo 21:00 hod. prišiel vysadil svojho syna, potom s
tetou aj matkou išli za ním na Z. kde zobrali dcéru I., potom už bol kľud. Odmietol, že by do vozidla udrel
dvakrát a po streche. Poškodený Ľ. N. naopak tvrdil, že keď doviezol deti k ich matke išiel autom preč
ale celá rodina žalobcu ho obkolesila, matka žalobcu spredu, žalobca zozadu a bránili mu v odjazde.
Pohýnal sa pomaly následne počul dve rany z celej sily po aute a všimol si na spätnom zrkadle, že Š.

B. uteká za autom. Keď prišiel domov vystúpil z vozidla, pozrel auto a napravo vzadu na streche bola
preliačina,hneďvolalpolíciu.ProkurátorOkresnejprokuratúryvPrešovedňa5.11.2012doručilobžalobu
voči obvinenému Š. B. pretože dňa 26.12.2011 v čase okolo 21:00 hod. na ulici N. v blízkosti rodinného
domu č. XX O. Ľ. T. B. po predchádzajúcom nedorozumení poškodil osobné motorové vozidlo značky
Škoda Fabia S.O. B. a to tak, že svojou pravou rukou spodnou dlaňovou časťou zovretej do päste raz

udrel do pravej zadnej časti strechy rozbiehajúceho sa vozidla a vytvoril preliačinu o rozmeroch 70x50
mm čím spôsobil Ľ. N. škodu vo výške 391 Eur, teda poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu a spáchal prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

7. Okresný súd v Prešove v konaní XT/XXX/XXXX 7.8.2013 vyhlásil rozsudok, ktorým uznal

obžalovaného Š. B. vinným za poškodenie cudzej veci, čím spôsobil na cudzom majetku malú škodu
a spáchal prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil
trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní 12 mesiacov a uložil mu
povinnosť nahradiť škodu Ľ. N. vo výške 391 Eur.

8. V odvolacom konaní XTo XX/XXXX zo dňa 19.3.2014 vydal Krajský súd v Prešove rozsudok, ktorým
zrušil rozsudok OS Prešov sp. zn. XT XXX/XXXX v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného
zákona obžalovaného Š. B. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry sp. zn. XPv/XXX/XX zo dňa
30.10.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 241 ods.
1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že dňa 26.12.2011 po predchádzajúcom nedorozumení

poškodilosobnémotorovévozidloznačkyŠkodaFabiaS.B.tak,žesvojoupravourukouspodnoučasťou
zovretej do päste raz udrel do pravej zadnej časti strechy rozbiehajúceho sa vozidla a vytvoril preliačinu
o rozmeroch 70x50 mm čím takto spáchal Ľ. N. škodu vo výške 391 Eur, pretože skutok nie je trestným
činom. V dôvodoch konštatoval, že obžalovaný poprel, že by udrel po streche auta poškodeného,
priznal sa iba k úderu na zadné pravé sklo dverí, čo dosvedčili aj svedkovia, ani znalecké posudky,

ktorými bol skúmaný mechanizmus vzniku preliačiny na motorovom vozidle poškodeného jednoznačne
nepreukazujú, že práve obžalovaný spôsobil úderom ruky preliačinu na streche motorového vozidla.
Z nich iba vyplynulo to, že poškodenie na streche mohlo vzniknúť pôsobením dostatočne pevného
oblého predmetu bez ostrých hrán a mohlo sa tak stať aj úderom zatvorenou dlaňou ruky. Vzhľadom
na dve skupiny dôkazov, ktoré stáli proti sebe a na nejednoznačnosť znaleckých záverov, odvolací súd

v prvom rade posudzoval, či za okolností uvádzaných poškodeným N. zistené poškodenie na streche
vozidla mohlo vzniknúť. Vychádzal z tvrdenia poškodeného i obžalovaného, že vozovka bola klzká, na
jej okrajoch bol ľad, čo je objektivizované aj správou o počasí. Vzal do úvahy charakter, rozsah ako aj
tvar zisteného poškodenia na streche vozidla, ktoré mohlo vzniknúť aj úderom päsťou veľkou intenzitou
úderu a jeho zvislý smer zhora nadol, v ktorom muselo byť pôsobené na strechu vozidla. Zistené

podmienky na vozovke a okolnosti, za ktorých malo dôjsť podľa tvrdenia poškodeného k spôsobeniu
poškodenia strechy, a znalecky stanovené podmienky, za ktorých poškodenie strechy vozidla mohlo
vzniknúť úderom ruky, vyvolávajú pochybnosti o závere konajúceho súdu o tom, že obžalovaný spôsobil
v kritickú dobu preliačinu na streche vozidla poškodeného spôsobom uvádzaným poškodeným. Akbol obžalovaný v pohybe za rozbiehajúcim sa vozidlom poškodeného otočený k vozidlu jeho ľavou
stranou, podľa názoru odvolacieho súdu mohol udrieť pravou rukou po skle zadných dverí. Postavenie
obžalovaného, ktorý bol otočený k vozidlu jeho ľavou stranou, však vylučuje úder pravou rukou vo

zvislom smere zhora nadol tak, aby dopad päste na strechu vozidla bol vedený v podstate pod kolmým
uhlom tak, ako je to fotograficky zachytené v znaleckom posudku. Pri takomto postavení obžalovaného
by išlo o neprirodzený pohyb vedenia ruky tesne pred telom a ruka ako útočiaci predmet by dopadla na
strechu auta v jej šikmom smere pod ostrým uhlom, čo nezodpovedá znaleckému posúdeniu dopadu
útočiaceho predmetu na strechu vozidla. Pochybnosti o poškodení motorového vozidla vyvolávajú aj

ďalšie zistenia. Jednak je to záznam služieb OO PZ Prešov - Sever, z ktorého plynie, že o 20:20 hod. dňa
26.12.2011 bola na ul. N. vyslaná hliadka v dôvodu oznámenia p. N., že jej manžel nevrátil deti, pričom
túto situáciu mali riešiť do 21:00 hod., v ktorej rozhodnej dobe poškodený N. neoznamoval poškodenie
svojho vozidla, hoci policajti počas celej tejto doby boli aj s poškodeným. Tvrdenie poškodeného, že
auto neriešil, pretože riešil dieťa (dcéru), je nevierohodným, keďže poškodený sám tvrdil, že po príchode
domov zistil preliačinu na streche motorového vozidla a následne to oznámil polícii, čo je v rozpore s

priebehom deja udalostí. Ďalším momentom spochybňujúcim tvrdenia poškodeného sú jeho vyhrážky
adresované členom rodiny obžalovaného, na čo poukazovala aj svedkyňa V.. B. vo svojej výpovedi (zo
strany poškodeného išlo o akt pomsty). Konajúci súd negatívne vystupňované vzťahy nepreveroval,
avšak odvolací súd zameral dokazovanie aj v tomto smere. Z evidencie priestupkov OÚ Prešov zistil, že
poškodený N. bol za skutky spáchané dňa 06.10.2011, 09.10.2011, 03.11.2011, 05.11.2011, 24.11.2011

a v dobe od 08.10.2011 minimálne do 07.11.2012 smerujúce voči členom rodiny obžalovaného, ktoré
spočívali najmä vo fyzickom napadnutí W. N., vo vyhrážaní sa ublížením na zdraví, vo vyhrážaní sa,
že zničí rodinu obžalovaného, ktoré boli posúdené ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 392/1990 Zb., sankcionovaný pokutami. Okrem toho súd zistil, že
trestným rozkazom OS Prešov sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 08.08.2013 bol poškodený Ľ.. N. uznaný

vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, c/, ods. 2 písm. a/, c/
Tr. Zákona, ktorý spáchal v období od 01.09.2011 do 16.03.2013 voči svojej manželke W. N., za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Uvedené zistenia, najmä vyhrážanie sa
poškodeného, že zničí rodinu obžalovaného, potvrdzujú tvrdenia obžalovaného a svedkyne V.. B., že zo
strany poškodeného išlo o pomstu, čo výrazným spôsobom spochybňuje tvrdenie poškodeného Ľ.. N. o

poškodení strechy na vozidle práve obžalovaným. Samotné vyjadrenie poškodeného, že obžalovaný bol
agresívny, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Z výpovedí svedkov takáto skutočnosť neplynie a ak
by aj súd prihliadal na to, že išlo o výsluchy rodinných príslušníkov obžalovaného, ktorí mohli vypovedať
v prospech obžalovaného, agresivita v správaní obžalovaného nie je preukázaná ani listinnými dôkazmi.
Obžalovaný nebol doposiaľ za žiadne protiprávne konanie postihnutý, čo plynie z evidencie priestupkov

azodpisuregistratrestov,zktorýchnemázáznamy.Agresívnesprávanievšakbolopreukázanévkonaní
poškodeného voči rodine obžalovaného, ktoré nebolo ojedinelé, ale opakované v krátkych časových
intervaloch, pričom útoky z jeho strany na členov rodiny obžalovaného pokračovali aj po inkriminovanom
skutku. Z výsledkov dokazovania plynú o rozhodnej skutkovej okolnosti, ktorou je spôsobenie preliačiny
na vozidle Ľ.. N. konaním obžalovaného, také pochybnosti, ktoré už ďalšími dôkazmi nie je možné

odstrániť. Existencia tejto pochybnosti vylučuje, aby súd uznal obžalovaného vinným, pretože vina musí
byť jednoznačne a bez pochýb preukázaná. Za danej situácie odvolací súd postupoval podľa pravidla
plynúceho zo zásady prezumpcie neviny - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Z dokazovania
bolo preukázané, že časť skutkového deja sa stala, t. j. že obžalovaný udrel rukou po skle na zadných
pravých dverách, avšak nebolo bez rozumných pochybností dokázané, že obžalovaný poškodil strechu

vozidla poškodeného. Keďže totožnosť skutku je zachovaná totožnosťou časti preukázaného konania
obžalovaného odvolací súd vyvodil záver, že skutok sa síce stal a spáchal ho obžalovaný, ale tento nie
je trestným činom pre absenciu takého konania, ktorým bol spôsobený žalovaný následok.

9. Žalobca pri svojom výsluchu 5.4.2017 v súvislosti so zisťovaním okolností jeho štúdia vypovedal, že

prvýkrát bol vypočúvaný na polícii 26.12.2011, teda v období kedy sa pripravoval na maturitné skúšky
na gymnázium ako aj na prijímacie skúšky, pretože chcel študovať na Vysokej škole ozbrojených síl a
potreboval sa pripraviť aj jazykovo aj fyzicky. V tej dobe chodieval pravidelne na výsluchy na políciu,
celá táto situácia vznikla z toho, že sa zastal tety a jej manžel sa na ňom vyvŕšil aj na celej rodine
za všetko, čo sa udialo. Poškodený bol jeho príbuzný strýko, manžel jeho sestry, ktorý začal strašne

piť, veľmi ubližoval tete aj celej rodine a aj jeho rodine, keďže bývali v jednom dome. Potom on na
neho podal trestné oznámenie, že mu rozbil auto, mal mu spôsobiť preliačinu na kapote, čo popieral,
lebo to neurobil. Bolo to presne na Vianoce, keď sa poškodený hádal s tetou kto bude mať deti, bola
volaná polícia, lebo deti nevrátil. Keď prišiel autom, on mu len dlaňou udrel po okne, ale nie po kapotea poškodený odišiel. Po jeden a pol hodine prišla polícia a už ho brali na prvý výsluch. Celé toto trvalo 4
roky. Podarilo sa mu zmaturovať, dostal sa na vysokú školu, ale potom kvôli tomuto trestnému stíhaniu
všetko padlo, aj keď tvrdil, že nie je dôvod na trestné konanie. Keď nastúpil na vysokú školu povedal

svojmu nadriadenému, čo sa stalo, na to ho zavolali k právničke školy V.. Š., ktorá mu oznámila, že keď
naštudovala zákony, zistila, že nemôže ostať na štúdiu v dôsledku toho, že sa voči nemu začalo trestné
stíhanie, ani na vojenskom výcviku. Celá táto situácia viedla k tomu, že ukončil štúdium, pretože tým,
že sa stala táto záležitosť s trestným stíhaním, sa nemohol zúčastňovať ani výučby, ani výcviku, teda
porušoval by podmienky zmluvy, ktorú podpísal s armádou a musel by vrátiť všetky náklady, čo v tej dobe

predstavovalo 25.000 Eur a takéto peniaze nemal. Na ďalší školský rok sa opätovne prihlásil, znova bol
prihlásený na rovnaké štúdium ale tým, že opäť trestné stíhanie nebolo ukončené neakceptovali jeho
prihlásenie, aj keď prešiel cez všetky procesy, ktoré súviseli s prijatím na štúdium. Celé toto trestné
konanie začaté v decembri 2011 skončilo v máji 2014, kedy mu bol doručený rozsudok. Celkove na
Vysokej vojenskej akadémii bol 3 dni, dostal uniformu, všetko potrebné, ale potom keď ho oboznámili
aká je situácia, odišiel zo školy, informoval o tom svoju rodinu. Potom síce nastúpil na štúdium na Fakulte

výrobných technológií v Prešove, ale po prvom ročníku štúdium opustil, lebo to nebolo to, čo chcel robiť.
Pretože bol znechutený s celého súdneho konania aj s celého prostredia, odišiel do zahraničia, kde je
doteraz. Síce po prvom roku bol opätovne prijatý na vojenskú akadémiu, ale zopakovalo sa to isté, čo
predtým, nemohol v štúdiu pokračovať pre trestné konanie. Potom pracoval na rôznych pozíciách ako
brigádnik, ale za malé peniaze, ktoré mu nestačili ani na základné náklady a cestovné, preto odišiel do

Dánska, kde spočiatku robil na farme, staral sa o zvieratá, vykladal kamióny, bola to nekvalifikovaná
práca, ale všetko prijal, pretože nemohol žiť v tom prostredí, kde sa udial skutok, za ktorý bol trestne
stíhaný. Pán N. kde ho stretol tam sa mu vysmieval, ponižoval ho, počuli to ľudia, ktorý boli v okolí,
susedia, bolo to preňho veľmi nepríjemné. Keď išiel večer za kamarátmi, sledoval ho, išiel za ním,
to isté robil, keď bol v aute a zbadal ho na ulici. Nevie odkiaľ sa dozvedel, že má ísť študovať na

Vojenskú akadémiu, ale na ulici mu povedal, že postihnutých tam neberú. Priestupkové konania sa voči
nemu neviedli. V tom období mal aj zdravotné kožné problémy, mal ekzémy, začali mu vypadávať vlasy.
Najväčšiu ujmu, ktorú pocítil je, že stratil možnosť študovať na Vysokej vojenskej akadémii, čo bolo jeho
snom, chcel si týmto štúdiom založiť celoživotnú kariéru a to mu bolo znemožnené. Po všetkých týchto
trestných konaniach už nemal chuť sa pokúsiť o toto štúdium, bol z toho znechutený.

10. Svedok W. N. vypovedal, že sa priatelil so žalobcom od detstva až po strednú školu. Charakterizoval
ho ako zábavného, vtipného človeka, no od tej udalosti, ktorá nastala, bolo na ňom vidno, že je nervózny,
nekoncentrovaný. V maturitnom ročníku vymeškal vyučovania, keď bol na polícii, z čoho zase vznikali
reči a toto nepridávalo na jeho nálade. Š. sa od detstva zaujímal o vojenskú techniku, bol to jeho

sen, zvládol náročné prijímacie skúšky na štúdium v armáde. V prvý deň po nástupe na štúdium mu
telefonoval, bol šťastný, ale potom nastala táto okolnosť, že musel odísť zo školy, čo mu tiež telefonicky
oznámilabolztohoveľmismutný.Dozahraničiaodišielpreto,žeaninadruhýkrátmunevyšloštúdiumna
vysokej škole, bol sklamaný, znechutený zo všetkého. Vnímal, že voči žalobcovi boli prejavy posmeškov,
lebo aj jeho sa pýtali, či spáchal trestný čin a podobne, čo bolo žalobcovi veľmi nepríjemné.

11. Svedkyňa O. X. vypovedala, že so žalobcom sú si blízki, je jeho priateľka, poznajú sa 7 rokov od
štúdia na strednej škole. Vie, že žalobca chcel pokračovať v štúdiu na vojenskej škole, bol to jeho sen,
dal si tam prihlášku, podrobil sa vedomostným i fyzickým testom. Potom, keď došlo k tomuto incidentu,
prežíval ďalšie obdobie stresovo, lebo kým iní študenti sa pripravovali na maturitu, on musel chodiť po

súdoch a po polícii, bol z toho podráždený, napriek tomu zmaturoval a bol aj prijatý na vysokú školu,
načo bol hrdý. Keď bolo voči nemu vznesené obvinenie mysleli si, že to nijako neovplyvní jeho štúdium,
pretože nič nespáchal, ale po 3 dňoch jej telefonoval, že musí odísť z vojenskej školy a bol z toho veľmi
sklamaný. Žalobca pochádza z dediny a ľudia sa aj jej pýtali, či spáchal trestný čin. Bola priamo svedkom
keď pán, ktorému mal spôsobiť škodu sa vyjadril, že postihnutých na akadémiu neberú, bolo tam viacej

ľudí, nebolo to príjemné pre ňu i pre žalobcu. Potom, keď bol odsúdený prvostupňovým súdom, boli
doslova všetci vo veľkom šoku a žalobca prežíval veľké sklamanie, bol z toho podráždený, nahnevaný,
nevedel pochopiť, ako sa to mohlo stať, preto sa rozhodol odísť do zahraničia. To bolo kritické obdobie
aj pre ich vzťah.

12. Svedkovia Š. B. F. V. B., rodičia žalobcu, zhodne vypovedali, že trestné obvinenie postihlo celú
rodinu,vpodstatesynochraňovalrodinu,začoboltrestnestíhaný,čobolovedenéprotinemuneprávom.
Syn mal svoje ciele, chcel pracovať v armáde, od detstva sa venoval modelárstvu, bol viacnásobným
majstrom v tejto oblasti, potom ako sa voči nemu začalo trestné stíhanie, zanevrel na okolie, uzavrelsa do seba, zmenil sa jeho život aj celej rodiny, psychicky trpel, čo sa prejavilo aj tým, že uňho nastala
plešatosť hlavy zo stresu. Dvakrát sa pokúšal o štúdium na vojenskej akadémii, všetko sa obrátilo proti
nemu v dôsledku tohto trestného stíhania. Bývalý švagor sa vyhrážal a chodil ako frajer, celá rodina

mala z neho strach a obavu, či ich nezrazí autom, pretože on vždy, keď prechádzal okolo nich pribrzdil,
vykrikoval na nich, chodil pod ich okná, vyhrážal sa synovi, že neskončí školu. Syna vyhľadal aj v kostole,
kde cez svätú omšu kričal tak, že znevážil celú ich rodinu, že je taká a taká, že ju zničí. Všetci na nich
hľadeli, bolo to pre všetkých veľmi nepríjemné. Syn nechcel chodiť ani na verejnosť. Bývajú na dedine,
kde hneď z toho boli reči. Poškodený si vymáhal škodu prostredníctvom trestného konania, potom po

oslobodení si ju už nevymáhal, prakticky dosiahol aj tak svoje, lebo poškodil ich rodinu, poškodil synovu
kariéru, keď nemohol študovať na škole a preto syn odišiel do cudziny. Syn mal o štúdium na vojenskej
škole veľký záujem, bol to jeho sen. Pre trestné stíhanie musel školu ukončiť, čo bolo pre neho veľkým
sklamaním.Naďalšíroksaznovapokúsiloprijatie,bolznovaprijatý,alenaškolunenastúpil,lebotrestné
konanie nebolo ukončené. Potom syn nastúpil na Technickú fakultu, štúdium ho nebavilo, zanechal
ho, odišiel do zahraničia. Tento stav nie je dobrý, lebo je preňho ťažké odlúčenie od rodiny. N. s nimi

nekomunikuje, ale keď sa stretáva s nimi, vždy má nejaké poznámky, vyhrážal sa im nožom a syn ich
ochránil. N. je tyran. Všetko začalo priestupkovým konaním v roku 2011, ktoré bolo vyhodnotené ako
trestný čin a postúpené na súd a celé trestné stíhanie prebiehalo 4 roky, skončilo v roku 2015. V súčasnej
dobe by syn už nemohol študovať na vojenskej škole z dôvodu vekového limitu.

13. Svedkyňa V.. N. Ž. Š. vypovedala, že pracuje na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši v
pozícii odborný radca a v tejto pozícii bola aj v 1.8.2012, kedy žalobca nastúpil na ich školu ako kadet
za účelom získania vysokoškolského vzdelania v prvom stupni a zároveň toto štúdium je prípravou na
štátnu službu. Žalobca im oznámil, že je trestne stíhaný, táto povinnosť mu vyplýva zo zákona 346/2005
o štátnej službe vojakov. Žalobcovi vysvetlili po tomto oznámení, že musí byť pozbavený štátnej služby,

čo znamená, že si nemôže plniť povinnosti súvisiace so štúdiom, musí sa zdržiavať v mieste bydliska,
teda v mieste, ktoré mu určil nadriadený. Poradili mu, aby štúdium na vlastnú žiadosť ukončil, čo sa aj
stalo, keď 9.8.2012 požiadal o prepustenie. V dôsledku začatého trestného stíhania si nemohol plniť ani
povinnosti štúdia a výkonu štátnej služby, lebo počas štúdia sa vykonáva aj prípravná štátna služba,
preto sa nemohol zúčastňovať prednášok alebo skúšok. Žalobca tak nemohol ani splniť dohodu, lebo by

neukončil štúdium a bol by aj prepustený zo štátnej služby, nemohol byť v prípravnej štátnej službe a bol
bypovinnýsiplniťvšetkyzáväzky,ktorémuvznikliaza3rokypredstavovaliasi19.000Eur.Žalobcoviboli
vysvetlené možnosti ďalšieho postupu. Zo strany akadémie nebol dôvod na jeho prepustenie, stalo by
sa to iba v prípade, ak by bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Zrejme na základe tohto stanoviska, aké
mu podala, sa rozhodol zanechať štúdium. Žalobcovi boli vysvetlené všetky možnosti teda aj možnosť

na vlastnú žiadosť ukončiť štúdium. Počas trestného stíhania by bol žalobca pozbavený výkonu štátnej
služby, dostával by síce stravné a minimálnu mzdu, ale v prípade odsúdenia by musel tieto pôžitky vrátiť
a zároveň by nemohol študovať, vôbec sa nesmel nachádzať na pôde akadémie, bolo mu určené, že sa
má zdržiavať v mieste trvalého bydliska, teda nemohol navštevovať štúdium. V podstate to znamenalo,
že sa nemohol zúčastňovať štúdia, aj keď samotné štúdium mu ako také nebolo zakázané, pretože

zároveň so štúdiom si plnil aj úlohy prípravnej služby a v súvislosti so začatým trestným stíhaním sa
nesmel zdržiavať na pôde akadémie a bolo mu určené zdržiavať sa v mieste trvalého bydliska. Je jej
známe, že bol žalobca prijatý na štúdium aj v nasledujúcom školskom roku, avšak ho nenastúpil, lebo
trestné stíhanie stále prebiehalo. V roku 2012 sa na štúdium hlásilo 770 uchádzačov a bolo prijatých 60
a v roku 2013 sa hlásilo 800 uchádzačov a bolo prijatých 60.

14. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

15. Podľa § 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

16. Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1 , koná v mene štátu Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4)
v občianskom súdnom konaní, v
trestnom konaní alebo správnom konaní,

18. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

19. Podľa § 15 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci,
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 .
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

20. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

21. Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a) 22. Podľa § 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci
(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v

konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.
(2) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené

hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

23. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

24. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

25. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej

miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Predmetom žaloby je nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcovi
v súvislosti s vedeným trestným stíhaním a trestným konaním proti žalobcovi, ktoré skončilo jeho
oslobodením spod obžaloby podľa rozsudku KS PO zo dňa 19.3.2014. Týmto sa preukázalo, že neboli
dôvody na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči žalobcovi podľa uznesenia OR PZ
Prešov Č.: T.-XXX/SE-B.-XXXX z 19.6.2012, pričom sťažnosť obvineného bola uznesením Okresnej

prokuratúry v Prešove XB.-XX zo dňa 13.8.2012 zamietnutá ako nedôvodná a následne 5.11.2012
Okresná prokuratúra v Prešove doručila obžalobu na začatie trestného konania voči žalobcovi pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Vydaním oslobodzujúceho rozsudku
zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, keď na základe výsledkov
trestného konania bolo preukázané, že sa nejedná o trestný čin, spáchanie trestného činu sa nepotvrdilo

a tým vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia.

27.Nároknanáhraduškodyspôsobenejvedenímtrestnéhostíhaniasaposudzujeakonároknanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR je

založená na objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno v zmysle § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z. z.
zbaviť.

28. Z listinných dôkazov predložených žalobcom bolo preukázané, že žalobca si nárok na náhradu
škody uplatnil v rámci premlčacích lehôt u žalovaného, ktorý v odpovedi s dátumom 17.7.2015 odmietol

nárok prerokovať, lebo neuznával zodpovednosť prokurátora. Škodu spôsobil svojím rozhodnutím
vyšetrovateľ PZ, resp. orgán konajúci o priestupku, pričom prokurátor nič neopomenul a teda škodu
nemohol spôsobiť, preto tento nárok patrí do pôsobnosti buď Ministerstva vnútra SR, alebo Ministerstvu
spravodlivosti SR. Následne žalobca dňa 13.5.2016 doručil na súd túto žalobu.

29. Súd ma za to, že sú naplnené všetky náležitosti pre založenie zodpovednosti žalovaného v zmysle
§ 3 zákona 514/2003 Z. z. teda nezákonné rozhodnutie, ktorým bola obžaloba prokurátora zo dňa
5.11.2012 Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. XPv XXX/XX na základe, ktorej začalo trestné konanie
proti žalobcovi v trestnej veci poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, aletejto obžalobe predchádzalo uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu Č. T.-XXX/SE-B.-XXXX zo dňa
19.6.2012, pričom sťažnosť obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov v konaní XPv XXX/
XX zo dňa 13.8.2012 zamietol ako nedôvodnú. Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,

ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Prešove vo veci XT/XXX/XXXX došlo k oslobodeniu
žalobcu spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom z čoho vyplýva, že skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba a začaté trestné konanie nebol správne posúdený. Žalobca od počiatku tvrdil,
že sa nedopustil protiprávneho konania, ktoré mu bolo kladené a pre ktoré bolo vznesené obvinenie aj
obžaloba a až Krajský súd v Prešove vyhodnotil skutkový stav tak, že sa nejedná o trestný čin a žalobcu

oslobodil spod obžaloby. Zodpovednosť žalovaného za škodu vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 psím
f/ zákona 514/2003 Z. z.

30. Žalobca v zmysle § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. ma nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ktorá mu vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Žalobca
si ako škodu uplatnil náklady, ktoré vynaložil na trovy právneho zastúpenia v priestupkovom konaní 100

Eur, v trestnom konaní na prvom stupni 480 Eur a v odvolacom konaní 259,48 Eur.

31. V zmysle § 18 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému v konaní vznikli, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. Súd z tohto dôvodu priznal žalobcovi žiadanú náhradu trov konania, avšak vo výške 739,48 Eur,
teda trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením v konaní na prvom stupni a v odvolacom

konaní, t. j. 480 Eur a 259,48 Eur spolu 739,48 Eur. V časti nároku, v ktorom žiadal žalobca aj náhradu
trov právneho zastúpenia v priestupkovom konaní vo výške 100 Eur súd v tejto časti zamietol návrh,
lebo táto škoda vo výške 100 Eur nie je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá je predmetom tohto
konania, t. j. nezákonného rozhodnutia prokurátora vo veci podanej obžaloby a zamietnutia sťažnosti
voči vznesenému obvineniu.

33. Výšku tejto škody súd mal preukázanú z vyúčtovaní nákladov trov právneho zastúpenia, ktoré
hradil žalobca a zároveň z trestného spisu XT/XXX/XXXX OS Prešov, ktorý preukazuje vykonané úkony
právnej pomoci zvoleného advokáta.

34. Žalobca si uplatnil ďalej nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 Eur. Podľa § 17 ods. 2 zákona
514/2003 Z. z. a § 3 citovaného ustanovenia možno nemajetkovú ujmu priznať, ak nie je dostatočným
zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia práva vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom a zároveň sa prihliada na osobu poškodeného jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov,
ktoré poškodenému vznikli v spoločenskom uplatnení.

35. Nemajetková ujma je náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére
fyzickej osoby.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca v dôsledku trestného stíhania bol nútený
zanechať štúdium na vojenskej akadémii, kde úspešne splnil podmienky pre prijatie, bol prijatý dňom
1.8.2012 do prípravnej štátnej služby a vymenovaný do vojenskej hodnosti vojak prvého stupňa a
zároveň ustanovený do funkcie kadet Akadémie ozbrojených síl generála M.R. Štefánika, pričom dňa

25.7.2012 uzatvoril dohodu o umožnení získania vysokoškolského vzdelania s Akadémiou ozbrojených
síl v Liptovskom Mikuláši, v ktorej zároveň prijal záväzky uhradiť náklady vynaložené na naturálne a
finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia, ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu výsluhy
v hodnosti poručíka, alebo služobný pomer ukončí podľa § 69 zákona 346/2005 Z. z. Z dôvodu, že v
čase prijatia na toto vysokoškolské štúdium voči nemu bolo naďalej vedené trestné stíhanie, žalobca v

zmysle§119ods.1písm.o/zákona346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakovozbrojených
síl SR bol povinný oznámiť, že voči nemu bolo začaté trestné stíhanie, čo aj urobil 2.8.2012. Rektor
akadémie ozbrojených síl vydal rozkaz č. 18 z 6.8.2012, na základe ktorého pozastavil žalobcovi výkon
štátnej služby dňom 7.8.2012 ako vojaka prvého stupňa a kadeta Akadémie ozbrojených síl a ako boloaj objasnené výpoveďou svedkyne V.. N. Ž. Š. žalobcovi bolo vysvetlené po tomto oznámení, že musí
byť pozbavený štátnej služby, teda nemôže plniť povinnosti súvisiace so štúdiom, musí sa zdržiavať v
mieste bydliska, teda v mieste, ktoré mu určil jeho nadriadený a poradili mu, aby na vlastnú žiadosť

ukončil štúdium, lebo nemohol byť v prípravnej štátnej službe a bol povinný všetky záväzky, ktoré mu
vznikli nahradiť. Za 3 roky tieto záväzky predstavovali 19.000 Eur. Žalobca po tomto oznámení podal
žiadosť o zanechaní štúdia dňa 8.8.2012 a zároveň sa zaviazal Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom
Mikuláši uhradiť 95,04 Eur v súvislosti s dohodou o umožnení získania vysokoškolského štúdia v zmysle
§ 18 zákona 346/2005 Z. z. a personálnym rozkazom č. XX zo 6.8.2012 bol s ním ukončený služobný

pomer profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe dňom 8.8.2012. Žalobca následne v ďalšom
školskom roku opätovne sa prihlásil na toto štúdium, na ktoré bol prijatý, ale z dôvodu, že doposiaľ
nebolo ukončené trestné konanie začaté voči nemu pod sp. zn. XT/XXX/XXXX na základe obžaloby
prokurátora OP Prešov z 5.11.2012, na štúdium už nenastúpil, lebo naďalej nespĺňal podmienky, aby
mohol zotrvať v štátnej službe v pozícii profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a kadeta
Akadémiou ozbrojených síl.

37. Z výsluchu žalobcu aj vypočutých svedkov W. N.F., O. X., Š. B., V. B. vyplynulo, že žalobca si
chcel vybudovať svoju profesionálnu kariéru štúdiom na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši,
tomu podriadil celú svoju prípravu po skončení strednej školy, úspešne absolvoval prijímacie skúšky,
splnil aj fyzické predpoklady a napriek tomu, že z veľkého množstva uchádzačov bol prijatý dvakrát

na toto štúdium, pre vedenie trestného stíhania a trestného konania musel štúdium zanechať, lebo
nespĺňal zákonné požiadavky pre štátnu službu profesionálneho vojaka v dôsledku vedenia trestného
konania voči nemu. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý žalobca musel zanechať štúdium po jednom týždni
po prijatí, keď oznámil túto skutočnosť svojmu nadriadenému, ktorý mu vzápätí dočasne pozastavil
výkon štátnej služby dňom 7.8.2012 profesionálneho vojaka, čo pre žalobcu znamenalo, že sa musel

zdržiavať v mieste trvalého bydliska, t. j. v Ľuboticiach a tým nemal ani možnosť pokračovať v štúdiu
v Liptovskom Mikuláši a tiež to znamenalo, že môže byť zaviazaný k náhrade nákladov v súvislosti s
dohodou o umožnení získania vysokoškolského vzdelania v prípade, ak nezotrvá v dočasnej službe
alebo skončí služobný pomer podľa § 69. Ďalej z výsluchu týchto svedkov a žalobcu bolo preukázané,
že žalobca veľmi zle znášal skutočnosť, že voči nemu bolo vznesené obvinenie, svoju vinu od začiatku

odmietal, prežíval veľké sklamanie a šok, že voči nemu sa vedie trestné stíhanie, pričom predtým viedol
bezúhonný život a nebolo voči nemu vedené žiadne ani priestupkové ani trestné konanie. Predtým bol
známy ako zábavný človek, ale potom, čo sa začalo trestné stíhanie bol nekoncentrovaný, nervózny,
sklamaný, ťažko zvládal záujem okolia v súvislosti s jeho trestným stíhaním. Poškodený Ľ. N., ktorý
dal podnet na začatie trestného stíhania ho prenasledoval, vyhrážal sa mu, obviňoval ho aj celú jeho

rodinu, znevažoval na verejnosti a vyvolával také situácie, ktoré vzbudzovali u žalobcu obavu o vlastný
život. Žalobca viedol usporiadaný spôsob života, nedopúšťal sa agresivity ani protiprávneho konania, čo
vyhodnocoval aj odvolací súd v trestnom konaní v rozsudku XTo/XX/XXXX, keď vyhodnocoval osobnosť
žalobcu ako obžalovaného oproti osobnosti poškodeného, ktorý naopak bol agresívny, dopúšťal sa
mnohých priestupkov voči členom rodiny obžalovaného, vyhrážal sa ublížením na zdraví, zničením

rodiny obžalovaného ako aj vyhrážkami, že zničí rodinu a na základe toho zdôvodňoval súd, prečo
neuveril tvrdeniam poškodeného v trestnom konaní, pričom z tohto konštatoval, že z tohto hľadiska ani
súd prvého stupňa, ani pri podaní obžaloby tieto okolnosti vyhodnocoval.

38.Zhľadiskazávažnostinásledkov,ktorévznikližalobcovivsúkromnomživote,súdmalpreukázané,že

týmto následkom tak ako vyššie udáva bola okolnosť, že žalobcovi nezákonným rozhodnutím o vznesení
obvinenia a podanej obžalobe na začatie trestného konania bola spôsobená ujma v tom, že nemohol
pokračovaťvštúdiu,naktorésacieľavedomepripravovalazvolilsihoakosvojuceloživotnúkariéru,teda
stať sa profesionálnym vojakom, pretože práve začaté trestné konanie spôsobilo, že musel byť vyradený
ako profesionálny vojak a tým nemohol ani pokračovať v štúdiu, pretože mal stanovené miesto, kde sa

mal zdržiavať t. j. v Ľ. a v konečnom dôsledku tento postup viedol žalobcu k zanechaniu štúdia práve
z dôvodu, že by mu vznikali náklady vyplývajúce z dohody uzatvorenej s Akadémiou ozbrojených síl,
ktorých výška sa pohybovala cca 25.000 Eur. Tým bolo hlboko zasiahnuté do životných plánov žalobcu,
k ich realizácii, hoci mal predpoklady v prípade, ak by sa voči nemu neviedlo trestné konanie, štúdium
zvládnuť a absolvovať ho, čo preukazuje aj skutočnosť, že aj v nasledujúci školský rok splnil podmienky

pre prijatie, bol prijatý, ale pokračujúce trestné konanie spôsobilo, že na štúdium nenastúpil. Žalobca v tej
dobe stál na začiatku svojej životnej kariéry a o to závažnejšie dôsledky malo vedené trestné konanie na
jeho ďalšie rozhodovanie o svojej budúcnosti, stratil možnosť budovať si kariéru profesionálneho vojaka,
čo bolo jeho celoživotným cieľom. Súd ma preto za to, že nepostačuje samotné morálne zadosťučineniepri takomto zásahu do osobnosti žalobcu, lebo ujma, ktorá mu vznikla a okolnosti, za ktorých k tomu
došlo, znamenali zničenie možnej profesionálnej kariéry vojaka u žalobcu o to viac, že neskôr, keď
skončilo trestné konanie jeho oslobodením, už sa nemohol uchádzať opätovne o toto štúdium z dôvodu,

že nespĺňal vekovú hranicu. Takisto neodčiniteľná ujma nastala u žalobcu v tom, že v čase, keď sa
formovali jeho životné plány v rokoch jeho mladosti, ho hlboko zasiahli následky vedeného trestného
konania, keď sa sám musel vyrovnávať s pocitmi nespravodlivosti, nepochopenia okolia a prostredia,
v ktorom žil, čo zároveň vyvolávalo zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu na verejnosti, ktorá sa
zaujímala o neho, čím bola poškodená jeho česť a dôstojnosť a všetky tieto okolnosti viedli k tomu, že

žalobca sa rozhodol opustiť Slovensko a začať svoju životnú kariéru v cudzine, konkrétne v Dánsku aj
za nepriaznivých okolností a definitívne stratil možnosť uplatnenia sa ako profesionálny vojak. Súd má
za to, že sú splnené všetky okolnosti vymedzené v § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z. z. a z tohto dôvodu
súd priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu.

39.Pokiaľvšakideojejvýškusúdmazato,ževýška3.000Eurzodpovedáujmám,ktorévznikližalobcovi

v dôsledku nezákonného rozhodnutia prokurátora, na základe ktorého bolo začaté trestné konanie s
prihliadnutím na intenzitu zásahu, pretože žalobca následne prispôsobil svoje životné plány a rozhodol
sa zotrvať v cudzine, tam žiť aj pracovať trvalo a už sa o ďalšie štúdium ani nepokúšal. Suma 3.000
Eur zodpovedá preto efektívnemu zmierneniu následkov neoprávnených zásahov do osobnostných práv
žalobcu s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a preto vo zvyšku nad priznané

plnenie súd žalobu zamietol.

40. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na to, že žalobca bol
čiastočne úspešným v konaní a to prevažne neúspešným s prihliadnutím k uplatnenej výške nároku,
súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.