Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Wagshalová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814206379.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, v spore žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o.,
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, proti žalovanému: U. J., M.. XX.XX.XXXX, Q.
W. XXX/XXX, XXX XX F., o zaplatenie 5.000 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13C 357/2014 zo dňa 13.10.2015, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia úveru s príslušenstvom, ktorý žalovanému
poskytol jeho právny predchodca.
2. Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Vranov nad Topľou v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu5000eursúrokomzomeškaniavovýške8,25%ročne
zo sumy 5000 eur od 14.12.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 300 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 514,25 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko v mesačných splátkach
po 140 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-tého dňa v mesiaci na adrese žalobcu, pod následkami
straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n
e p r i z n á v a..“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu -
spoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.akoveriteľažalovanýakodlžníkuzavrelidňa28.11.2006zmluvuo
splátkovom úvere č. 0561546396 podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom
zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v zmluve o úvere. Výška úveru predstavovala sumu 250.000,-Sk, úroková sadzba bola
určená ako premenlivá vo výške 11,60% ročne, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2006, výška
splátky predstavovala sumu 3601,-Sk, bola dohodnutá mesačná periodicita splatnosti vždy k 20. dňu v
mesiaci, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru
na deň 20.11.2016. RPMN bola vo výške 13,46%. Výzvou zo dňa 31.10.2013 adresovanou žalovanému
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní
ku dňu 21.10.2013 vo výške 2649,84 eur a zároveň ho požiadal, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do
15 dní od doručenia tejto výzvy. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 14.11.2013 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1 písm.
a) VOP Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 19.11.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhláseniamimoriadnej splatnosti predstavovala pohľadávka sumu vo výške 7224,43 eur, pričom žalovaný bol
zároveň vyzvaný na jej splatenie do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Žalovaný oznámenie prevzal
dňa 02.12.2013. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2013 adresovaným žalovanému
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na
žalobcu ako postupníka. Výzvou na úhradu pohľadávky zo Zmluvy č. 561546396 zo dňa 13.01.2014
žalobca žalovanému oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2013 sa
stala spoločnosť CASH COLLECTORS jeho novým veriteľom, s tým, že jeho právny predchodca vyčíslil
jeho dlh ku dňu 13.12.2013 vo výške 7294,13 eur..
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal za preukázané, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom zo dňa
28.11.2006, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 8298,48 eur ( 250 000Sk),
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a
svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1409/2013/CE uzavretej
medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na
žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv
a nárokov s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Súčasťou
predmetnejúverovejzmluvymedzipostupcomakobankouažalovanýmakodlžníkom,boliajVšeobecné
obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaný oboznámil, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. V
zmysle bodu 19.16 žalovaný ako klient výslovne súhlasil s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok
na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú
pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako postupca disponovala súhlasom žalovaného na
postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, žalobcu. Súčasne boli splnené aj podmienky na postúpenie
pohľadávky na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danej veci bol úver splatný
v splátkach, mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru tak
ako to predpokladá citované ustanovenia zákona o bankách, ktoré hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej
peňažnému záväzku klienta. Z predložených listinných dôkazov a to najmä výzvy postupcu zo dňa
31.10.2013 je nepochybné, že žalovaný riadne a včas neplnil svoje povinnosti splácať predmetný úver,
keďže bol v omeškaní s úhradou sumy 2649,84 eur, čo predstavuje viac ako tri dojednané mesačné
splátky a z uvedeného je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný,
čo bolo preukázané výzvou adresovanou žalovanému. Terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú
môžebankapostúpiťzasplneniauvedenýchpredpokladov,akopohľadávkyzodpovedajúcejpeňažnému
záväzku klienta, predstavuje pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda celú
pohľadávku, celú sumu istiny, úrokov z úveru ako aj prípadných iných nárokov i už poplatkov alebo
prípadných sankcií. V opačnom prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely na ust.
§ 92 ods. 8 len na splátky, ktoré sa už stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky, by sa banka a
súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej
len sume 90 dňového omeškania. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 20.11.2016. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. §
103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 16.07.2011, žaloba bola podaná dňa 16.07.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.07.2011, teda prvá takto je spolu nepremlčaných 65 splátok, za rok 2011 splátky
v počte 6, za roky 2012, 2013, 2014, 2015 splátky v počte po 12 a za rok 2016 11 splátok, nakoľko
konečnásplatnosťboladojednanánadeň20.11.2016.Nakoľkožalovanýporušilzmluvutým,žejuriadne
nesplácal, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 19.11.2013. Následne
dňa 13.12.2013 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
žalobcom, s tým, že ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalovaného vo výške 7294,13 eur. Keďže
žalobca si v tomto konaní uplatnil nižšiu sumu na akú mal nárok, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu
dôvodný.
6. Aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 524, ods. 1, 2, § 525, § 52, ods. 1, § 53, ods.
4 OZ, § 2, § 3, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z..
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150, ods 1 O.s.p..Obsah odvolania
8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, a žalobu zamietol. Namietol, že súd nesprávne vyhodnotil
postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia
pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a
nasl. OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť
okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý
umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok.
Vzhľadom na zákonnú výluku ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dovoľuje banke postúpiť
jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak
predpokladompostupiteľnostipohľadávkybankynainúosobuj písomnávýzvabankyaabybolohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky
nie je postupiteľná. pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a násl. OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z.. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané
resp. v rozpore so zákonom), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o
postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej
postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku
voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Je potrebné poukázať na to, že napriek výzve zaslanej
žalovanému, ktorú doložil žalobca nie je splnená podmienka 90 dňovej lehoty, od zaslania tejto Výzvy
po postúpenie pohľadávky na žalobcu. Od odoslania Výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, po okamih postúpenia pohľadávky na žalobcu pritom ubehlo len 39 dní, čím bolo citované
ustanovenie zákona o bankách porušené. Z tohto dôvodu, je následne postúpenie neplatné. Základnou
podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca nepreukázal platne postúpenie pohľadávky.
Je potrebné poukázať na to, že napriek tomu, že žalobca doložil Výzvu zo systému, musí preukázať,
že túto Výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca
žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať
sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej
lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách. Je potrebné uviesť, že pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre
platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie
oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom ich splnenie žalobca nepreukázal. Z
tohto dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom neplatné v zmysle § 39 OZ. Výzva podľa
§ 92 odsek 8 zákona o bankách je svojou povahou jednostranný adresovaný právny úkon, s ktorým
sú spojené určité právne následky predvídané v § 92 ZoB. Ak teda zákon (§ 92 ods. 8 ZoB) vyžaduje
urobenie určitého úkonu (výzva klientovi) v písomnej forme, a táto forma dodržaná nebola (resp. ju
žalobca nepreukázal), možno dôjsť len k jednému záveru, a to neplatnosti takéhoto úkonu. Je potrebné
poukázať na to, že je to adresovaný právny úkon, a preto je potrebné preukázať doručenie druhej strane,
aby o ňom mala vedomosť. Nedodržanie písomnej výzvy preukázateľne zaslanej druhej strane má za
následok neplatnosť tohto úkonu. Potom neplatnosť tohto úkonu má za následok neplatnosť ďalšieho
nadväzujúceho úkonu, ktorým je zmluva o postúpení pohľadávok. Súčasne, ak žalobca nepreukáže
zaslanie výzvy žalovanému, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre rozpor so zákonom podľa
§ 39 OZ. Akákoľvek iná interpretácia by bola popieraním základných princípov, na ktorých je súkromné
právo vybudované, resp. snahou o tendenčné vykladanie ustanovení právnych predpisov.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je dôvodné.
10. Vedľajší účastník namieta, že súd nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní
s poukazom na zák. ust. § 92, ods. 8 Zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky.11. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt
a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 ZOB odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.
12.OdvolacísúdpoukazujenazáveryzasadnutiaobčianskoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvPrešove
konaného dňa 21.3.2017, v zmysle ktorých: „Ustanovením § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Zz. o bankách
(ďalej aj ,,ZoB“) sa sledovalo sprísnenie postúpenia césie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej
centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase
vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu ( ,,Toto právo banka
nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné
podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota,
možnosťpostúpiťbankovúpohľadávkuibanavybranésubjektynepodporujezáver,žebyhlavnýmcieľom
sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.
z. s účinnosťou od 1. januára 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej
pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženie okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť
bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000
eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.) a ii.
Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiek ztohtozákazuanepodporujúzáveromožnosti
odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v§89
ods.1 ZoB). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť
právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú
dobromyseľnosť postupníka.“
13. Ministerstvo financií SR vo svojom písomnom stanovisku z 21.3.2017 uvádza, že pre platné
postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92, ods.
8 Zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej
písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej
úprav e bol uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým
neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Systém ochrany spotrebiteľov. vrátene ochrany finančných spotrebiteľov
pred porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ- ES založený smernicou 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. aj smernicou 2011/83/EÚ z
25.10.2011 o právach spotrebiteľov. Systém ochrany spotrebiteľov pred porušovaním spotrebiteľských
práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky , že spotrebitelia sa nachádzajú
v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb
(vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a tiež
úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane finančného
spotrebiteľa) tomu, že spotrebiteľ pristúpiť zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným
predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v
oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok a tieto
praktiky. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov článok 6 ods. 1 smernice
93/13/ EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a praktiky predávajúceho, dodávateľa či
poskytovateľaslužiebniesúprespotrebiteľazáväzné.Totopravidlojepotrebnéuplatniťajnaeventuálne
zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných podmienok, ktoré na koncipovali bankové subjekty a ktoré
by bankovým subjektom (ako veriteľom) umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým
klientom (dlžníkom), postupovali na iné subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami
podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Celkovo sa javí plne relevantné, aby postúpenie
bankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
bolo posudzované ako právny úkon odporujúci zákonu a tým aj neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.
14. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zák. ZOB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podliehadohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť.Žalobcavkonanínepreukázal,abydisponovaltakýmtopovolením,nazákladektoréhobymohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho
právny predchodca písomne vyzval žalovanú na plnenie dlžných splátok ako ani nepredložil dôkaz o
tom, že žalovaná suma predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné.
15. Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacích súdov (porovnaj
rozsudok KS v Bratislave , sp.zn. 6Co 58/2016, rozsudok KS v Prešove sp. zn. 4 Co 145/2014, 19 Co
177/2014, 12Co157/2015)
17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, bolo dôvodné zrušenie napadnutého rozsudku a jeho vrátenie súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP).
16. Úlohou súdu bude doplniť dokazovanie za účelom vyhodnotenia, či zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky s prihliadnutím na dodržanie zákonných podmienok
vyplývajúcich z ust. § 92, ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia. Súd
sa bude zaoberať aj listinným dôkazom doloženým žalobcom na čl. 28 spisu, ktorý preukazuje,
že právny predchodca žalobcu pred postúpením vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ukončil
tak záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane
druhej strane. V prípade nepreukázania ukončenia zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným súd posúdi splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné postúpenie tzv.
„živého úveru“ z banky na nebankový subjekt. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov
odvolacieho súdu na zistený skutkový stav aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa
ktorej nárok posúdil. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí
zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396, ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.