Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204634
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617204634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
- U. F., U. XXX/XX, v konaní zastúpeného splnomocnencom K.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - U.
F., U. XXX/XX, proti osobe povinnej výživou K.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nad W. č. XXX, o
určenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 23. apríla 2018 č.k. 1Pc/27/2017-51, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto:

Osoba povinná výživou j e p o v i n n á platiť výživné na navrhovateľa v sume 110,- eur mesačne
s účinnosťou od 22.12.2017 vždy do 20.teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

U r č u j e zročné výživné za obdobie od 22.12.2017 do 31.08.2018 vo výške 858,16 eur a povoľuje
ho osobe povinnej výživou splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť povinného K.. K. N. na
navrhovateľa vo výške 80,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s
účinnosťou od 22.12.2017. Vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2017 do
31.03.2018 v sume 263,22 eur uložil osobe povinnej výživou uhradiť do 4 mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia k rukám navrhovateľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že návrh
naurčenievýživnéhoječiastočnedôvodný.NavrhovateľjevsúčasnostištudentomJesseniovejlekárskej
fakulty v Y., aktuálne navštevuje 4. ročník denného štúdia, teda v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine
nie je schopný sa sám živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť
voči nemu naďalej trvá, pričom povinný na jeho výživu dobrovoľne neprispieva žiadnym spôsobom. Z
vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by jeho zdravotný stav bol nepriaznivý. Povinný
je zamestnaný v spoločnosti MSM Martin, s.r.o., od 02.03.2015 ako operátor výroby a pracovný

pomer naďalej trvá, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 562,43 eur. Na prechodný čas sa mu príjem znížil z dôvodu pracovného úrazu, kedy bol
PN (od 03.01.2018 do 13.03.2018). Navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné výdavky na 400 eur mesačne
Povinný svoje výdavky vyčíslil na sumu 566 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určenívýšky vyživovacej povinnosti povinného súd vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami a prihliadol tiež na to, aby sa výživné vzťahovalo najmä na odôvodnené potreby oprávneného
(výdavky na štúdium, cestovné, ubytovanie na internáte, strava, oblečenie). Na základe takto zisteného

skutkového stavu určil súd povinnému vyživovaciu povinnosť vo výške 80 eur mesačne, ktorú sumu
výživného považoval za postačujúcu s ohľadom na vek navrhovateľa, jeho mesačné náklady spojené
so štúdiom na vysokej škole, jeho zdravotný stav a tiež s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti
povinného, pričom povinný je schopný plniť výživné v súdom stanovenej výške vychádzajúc z vyššie
uvedeného pravidla, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného. Zároveň súd určil,

že vyživovacia povinnosť povinnému v tejto výške vznikla od 22.12.2017, teda odo dňa podania návrhu
na súde. Povinný je povinný výživné plniť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
povinný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, preto mu vznikol určením vyživovacej povinnosti dlh na
výživnom za čas od 22.12.2017 do 31.03.2018 vo výške 263,22 eur (pomerná časť za december 2017
vo výške 23,22 eur + 80 eur x 3 mesiace), ku ktorého náhrade ho súd (s ohľadom na jeho zárobkové

možnosti) zaviazal do 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia k rukám navrhovateľa. Podľa § 57 CMP
opovinnostinahradiťtrovykonania,aknejdeotrovykonaniaštátu,rozhodujesúdlennanávrh.Otrovách
konania účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko si účastníci nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom
prvej inštancie vyčíslil skutočné výdavky spojené s jeho osobou a s jeho štúdiom na vysokej škole,
ktoré mesačne predstavujú približne 343 eur. Myslí si, že sú to objektívne náklady na dolnej hranici
jeho potrieb. Poukázal na to, že jeho matka sa o neho kompletne stará, t.j. každú sobotu a nedeľu
sa u nej stravuje, perie mu, žehlí jeho veci, pričom jeho otec sa o neho takmer nezaujíma a nijakým

spôsobom sa o neho nestará. Je nelogické, aby povinný prispieval na jeho mesačné náklady sumou 80
eur a jeho matka v zmysle rozhodnutia súdu sumou 263 eur. Na jeho nákladoch potrebných na štúdium
by sa mali podieľať rodičia rovnakou mierou, t.j. 170 eur mesačne, čo považuje zo strany povinného
za minimálnu čiastku. Nebyť podpory jeho matky, musel by zanechať štúdium, pretože otec, napriek
svojej vyživovacej povinnosti mu neprispieva takmer nič pol roka (za celý polrok mu dal 58,50 eur). Má

pochybnostiajovýškepríjmupovinného562eurmesačne,nakoľkojetovysokoškolskyvzdelanýčlovek,
pričom ako chemický inžinier by si bez problémov mohol nájsť ďaleko lepšie platenú prácu. Nechce sa
mu veriť, že otec musí pracovať ako operátor výroby, čo je v podstate robotník. Žiadal, aby súd urobil
dotaz na jeho zamestnávateľa MSM Y., s.r.o., či u nich pracuje aj nejaký chemický inžinier a aký je jeho
príjem, prípadne urobil dotaz do Chemického závodu v Novákoch, aké príjmy majú chemickí inžinieri

jeho zamerania. Vychádzal z toho, že povinný vzhľadom na svoje vzdelanie by mohol vykonávať inú
prácu,primeranúprávetomutojehovzdelaniu.Trvánavýživnomvovýške170eurmesačneažiadal,aby
krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a prikázal mu, aby vo veci vykonal ešte ďalšie dokazovanie.

3. Osoba povinná výživou sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávaní podľa § 385 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je čiastočne dôvodné.

5. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné

samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa,
schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je určujúca rovnaká životná úroveň dieťaťa a rodiča.Dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodiča nielen v prípade jej dobrej úrovne, ale aj naopak, keď je životná
úroveň rodiča nižšia.

8. V danej veci odvolací súd nemá pochybnosti o dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určení vyživovacej
povinnosti zo strany jeho otca - osoby povinnej výživou. Je nepochybné, že navrhovateľ je študentom G.
V. v F., R. lekárskej fakulty v Y., odbor všeobecné lekárstvo, v školskom roku 2017/2018 bol študentom
4. ročníka denného štúdia, v školskom roku 2018/2019 pokračuje v 5. ročníku denného štúdia. S týmto
štúdiom má náklady súvisiace s dochádzkou, stravou, ošatením, ako aj so zakupovaním učebných

pomôcok, navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné výdavky minimálne na sumu 343 eur.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že hoci je navrhovateľ plnoletý, vzhľadom k jeho štúdiu nie
je schopný sám sa živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov, ktorých vyživovacia povinnosti voči
nemu naďalej trvá, pričom povinný na jeho výživu dobrovoľne neprispieva žiadnym spôsobom. Súd
prvej inštancie pri posudzovaní pomerov rodičov navrhovateľa vychádzal u matky zo zárobku 720 eur

netto mesačne a u otca za obdobie od februára 2017 do januára 2018 vo výške 562,43 eur mesačne.
Ako je však zrejmé zo správy o príjme otca navrhovateľa založeného v spise na č.l. 17 v období od
januára 2018 do marca 2018 bol otec práceneschopný a preto jeho priemerný mesačný zárobok bol
v dôsledku PN nižší. Odvolací súd po prepočítaní priemerného mesačného zárobku otca za obdobie
od februára 2017 do decembra 2017 vyčíslil priemerný čistý príjem otca vo výške 595,03 eur, pričom

z tejto sumy bolo potrebné pri posudzovaní zárobkových pomerov osoby povinnej výživou vychádzať.
Vychádzajúc z uvedeného príjmu osoby povinnej výživou (595,03 eur), ktorý okrem navrhovateľa žiadnu
inú vyživovaciu povinnosť nemá, považoval odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za primerané
určenie výživného na navrhovateľa v sume 110 eur mesačne, vychádzajúc zo zásady, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu určenie výživného na

navrhovateľa vo výške 110 eur mesačne je v súlade so zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine a
zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam osoby povinnej výživou. Odvolací súd určil výživné
v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2017, t.j. od podania návrhu na určenie výživného na
súd. Keďže v danej veci ide o návrhové konanie a navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo vyššej
sume ako určil odvolací súd (žiadal výživné vo výške 170 eur mesačne), vo zvyšnej časti odvolací súd

návrh navrhovateľa zamietol.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

11. Za obdobie od 22.12.2017 do 31.08.2018 určil odvolací súd zročné výživné na navrhovateľa vo
výške 858,16 eur (t.j. alikvotná časť 10 dní za mesiac december 2017 v sume 36,66 eur + 110 eur x
8 mesiacov = 916,66 eur, z ktorej sumy odpočítal 58,50 eur, t.j. zaplatené výživné povinnou osobou
po podaní návrhu na súd 916,66 - 58,50 = 858,16 eur), ktoré povolil osobe povinnej výživou splácať v
mesačných splátkach po 40 eur. Výšku splátok určil s prihliadnutím k osobným a zárobkovým pomerom

osoby povinnej výživou.

12. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre
ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si
sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).