Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202343
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317202343.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., Košická

56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava,
IČO: 47 255 706 proti žalovanému S. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, C., t.č. bytom E. X,
okr. D., o zaplatenie 183,87 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 164,07 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 146,99 eur od 1.4.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 17,08 eur od 6.5.2014 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 78,67% s
tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 1. 3. 2017 na tunajší súd mailom žalobu, ktorú doplnil poštou dňa 7. 3. 2017 a
ktorou žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 183,87 eur, úroku z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 146,99 eur od 1. 4. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

36,88 eur od 6. 5. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného
veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa XX. X. XXXX a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa X. X.
XXXX. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému
oznámené listom zo dňa X. X. XXXX.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu
bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za
poskytované služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného boli
právnympredchodcomžalobcužalovanémuposkytnutéslužby,ktorébolivyfakturované,avšakžalovaný
si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za

poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným
výzvam na zaplatenie. Ku dňu spísania žaloby dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 183,87 eur.
Podanou žalobou si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu
trov konania.2. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade

s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 7. 8. 2018 do 14. 8. 2018.

3. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných

služieb, dodatkom k tejto zmluve, žiadosťou o zmenu adresy pre zasielanie korešpondencie,
identifikačnými údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, špecifikáciou koncového
zariadenia, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav.

4. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35
763 469 a žalovaný dňa 24. 2. 2014 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k tejto

zmluve, v zmysle ktorých boli žalovanému poskytované v zmluve špecifikované služby.

5. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., vyfakturovala žalovanému spolu sumu
vo výške 432,82 eur, kde predmetom konania z tejto sumy je 183,87 eur a to:
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa15.3.2014splatnoudňa31.3.2014sumu146,99eur,vyfakturovanej

titulom poplatkov za poskytnuté služby (mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby);
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa15.4.2014splatnoudňa5.5.2014sumu285,83eur,kdeztejtosumy
titulom poplatkov za poskytnuté služby (mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby) predstavuje
suma 17,08 eur, titulom poplatku za odpojenie za žiadosť zákazníka predstavuje suma 19,80 eur a
zmluvná pokuta predstavuje sumu 248,95 eur. Zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur nie je predmetom

tohto konania.

6. Listom zo dňa 4. 9. 2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., oznámila
žalovanému, že k 4. 9. 2015 sa žalobca stal novým vlastníkom pohľadávky voči žalovanému vo výške
432,82 eur, pretože na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 došlo k

postúpeniu pohľadávky.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §3 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a

služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie
a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel
národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom

verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Interoperabilita služieb je také
nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje
komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim
službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a.) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b.) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c.) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d.) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e.) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

8. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal

žalovanému služby, ktoré boli vyúčtované jednotlivými faktúrami. Žalovaný za tieto služby neuhradil,
preto súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 164,07 eur vyhovel a to v prospech žalobcu, na
ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou. Jedná sa o sumu 164,07 eur, vyplývajúcu z jednotlivých
faktúr takto:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2014 splatnú dňa 31. 3. 2014 sumu 146,99 eur;

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 4. 2014 splatnú dňa 5. 5. 2014 sumu 17,08 eur.

9. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 164,07 eur

a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval podľa splatnosti jednotlivých
faktúr.

10. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Vzhľadom na povahu účastníkov Zmluvy o poskytovaní verejných služieb je nesporné, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu).

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom
bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.12. Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch Q.-XXX/XX, Q.-XXX/XX,
Q.-XXX/XX,Q.-XXX/XXS.Q.-XXX/XX,M.N.R.D.G.O.C.U.A.D.R.D.G.I.C..D.S.L.G.,I.B.Q.J.,C.
J. S. R. E. V., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané pod mienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená

to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

13. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti požadovaného poplatku za odpojenie na žiadosť zákazníka,

ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 4. 2014 splatnou dňa 5. 5. 2014 a to aj
vrátane požadovaného úroku z omeškania z uvedenej sumy.

Výzvou a urgenciou zo dňa 22. 3. 2017, zo dňa 9. 8. 2017 súd vyzýval žalobcu, ak trvá na podanej žalobe
v časti poplatkov (za odpojenie), žiadame súdu ešte raz zaslať Zmluvu, resp. jej Dodatok, resp. Cenník,

resp. Tarifu a presne vyznačiť a špecifikovať, v ktorom článku tieto poplatky boli medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu dohodnuté, pričom je potrebné preukázať aj účelnosť týchto nákladov. Súčasne
žalobca bol poučený, že inak tieto poplatky nemožno posúdiť a priznať a súd bude mať za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nereagoval na tieto výzvy súdu.

14. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu
princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to
zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhuobstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu
ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd
sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať

dôkaznú iniciatívu sám.

Súd v danej veci nemal preukázanú skutočnosť, na základe čoho si žalobca uplatňuje poplatok za
odpojenie na žiadosť zákazníka vo výške 19,80 eur a ani to, že v súvislosti s týmto úkonom vznikli
žalobcovi nejaké náklady a účelnosť týchto nákladov. Súd má teda za to, že žalobca v danej veci v časti

poplatku 19,80 eur neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu v tejto časti zamietol a to aj vrátane
požadovaného úroku z omeškania.

15. V súvislosti s poplatkami je potrebné uviesť, že pri týchto poplatkoch, ak vyplývajú z Cenníka sa
jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby
pôvodne mu poskytované žalobcom. Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že

dodávateľ mu nebude dodávať služby. Zaplatením poplatku za obmedzenie služieb, resp. za odpojenie,
akoajpoplatkovzaupomienky,žalovanémuakospotrebiteľovinebolaposkytovanážiadnaslužba.Práve
naopak obmedzením poskytovania služieb, resp. odpojením bol mu znemožnený prístup k službám
zo strany právneho predchodcu žalobcu. Preto je súd názoru, že takéto dojednanie ohľadne vyššie
uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka
a tento nárok žalobcu súd považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti
týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (A. Ú. D. X. XX.XX.XXXX, W.. Ú. XX/
XXXX-XX).

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre
spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s

existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn.
XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v T. sp. zn. S. XXX/XXXX
zodňa3.5.2010).Nazákladeuvedenéhosúdjetohonázoru,žežalobcovinepatriavyššiešpecifikované
poplatky.

16. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie 183,87 eur. Z tejto sumy súd žalobe žalobcu vyhovel v
časti o zaplatenie 164,07 eur (89,34% žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane úspech žalobcu

a na druhej strane neúspech žalovaného. V časti o zaplatenie 19,80 eur (10,67% žalovanej sumy) súd
žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva,
že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania a to
po odpočítaní rozsahu jeho neúspechu v konaní od rozsahu jeho úspechu v konaní. Teda súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78,67% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca

nárok pri plnom úspechu. Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.