Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219296
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117219296.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: D. B., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomY.XXXX/XB,H.-Y.D.,protižalovanému:J.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
U., t.č. U. XX, o zaplatenie 11.320,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 11.320,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa16.08.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa21.08.2017,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.320,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia, ako aj
povinnosť nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa XX.XX.XXXX.
Predmetom zmluvy podľa čl. 2 ods. 1 bolo poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 11.320,-
eur na financovanie údržby nehnuteľnosti na bývanie. Podľa čl. 2 ods. 2 žalobca vyplatil žalovanému
peňažnú pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke. Podľa čl. 3 ods. 1 sa účastníci dohodli

na vrátení peňažnej pôžičky do termínu XX.XX.XXXX. Žalovaný nevrátil žalobcovi peňažnú pôžičku
v dohodnutom termíne. Žalobca dňa 09.02.2016 písomne vyzval žalovaného na vrátenie peňažnej
pôžičky. Výzvu žalovaný neprebral a bola vrátená dňa 11.02.2016. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu
o pôžičke zo dňa 04.03.2014 a neprevzatú zásielku s výzvou.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/71/2017-14 zo dňa 26.02.2018, proti
ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11C/71/2017-37

zo dňa 27.04.2018 platobný rozkaz zrušil.

4. V odpore žalovaný uviedol, že sumu 11.320,- eur od žalobcu nikdy neobdržal, ani nevie, kto žalobca
vlastne je. Nikdy nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, žiadny byt, pozemok a ani dom. Naskytuje sa teda
otázka, prečo by si bral pôžičku od človeka, ktorého nepozná, na objekt resp. nehnuteľnosť, ktorú nemá.
Žalovaný ďalej uviedol, že nikdy takouto hotovosťou nedisponoval a v období, kedy bola podpísaná
zmluva, bol nezamestnaný a býval u rodičov v U.. Koncom marca daného roku odišiel pracovať na

výletnú loď. Nikto by nepožičal peniaze nezamestnanému a zadlženému človeku, ktorým žalovaný v tej
dobe bol, na financovanie nehnuteľnosti, ktorú nikdy nemal. Žalovaný uviedol, že si ani nespomína, že
by danú zmluvu podpisoval s dotyčným žalobcom, nakoľko v tej dobe sa žalovaný zdržoval v obci U..
Žalovaný uviedol, že nevlastní v postate žiaden majetok a momentálne je dlhodobo PN v zahraničí. Odanej sume vôbec nevedel a ani o tejto zmluve. Nie je si vedomý toho, že by danú sumu od dotyčného
žalobcu prebral a už vôbec, že on ako fyzická osoba je mu niečo dlžný. Myslí si zo svojho pohľadu, že
sa jedná pravdepodobne o podvod spáchaný na jeho osobe. A určite danú sumu žalobcovi nezaplatí,

pretože ju nikdy ani nemal. Žalovaný záverom uviedol, že bude rád, ak sa daná vec bude podrobnejšie
prejednávať, pretože si myslí, že platobný rozkaz voči jeho osobe je neopodstatnený. Žalovaný v konaní
nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.

5. Podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemožno

doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky
súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Podľa § 106 ods. 1 písm. b) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti
žalobcu a žalovaného, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili,

svoju neprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Žalobcovi bolo predvolanie
doručované na adresu jeho trvalého pobytu (č.l. 50), z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá (č.l.
52), preto ju súd považoval za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Žalovanému bolo predvolanie
doručované na adresu, ktorú uviedol naposledy ako adresu pre doručovanie písomností, a to v odpore
proti platobnému rozkazu (č.l. 34) aj na obálke k nemu (č.l. 36), z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá

(č.l. 48), preto ju súd považoval za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Nad rámec súd doručoval
žalovanému predvolanie aj na adresu pracoviska, ktorú predtým uviedol za účelom doručenia mu žaloby
(na č.l. 32), avšak aj z tejto adresy sa zásielka vrátila ako neprevzatá (č.l. 53). Nakoľko strany boli na
pojednávanie riadne a včas predvolané, avšak sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, súd
pojednával v ich neprítomnosti. Nebola pritom žiadnej zo strán odňatá možnosť konať pred súdom, keď

sa nepreberaním súdnych zásielok sami pripravili o možnosť zúčastniť sa pojednávania.

8. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX . (č.l. 4-5) vyplýva, že ju uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom jej
predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 11.320,- eur, a to

za účelom financovania údržby nehnuteľnosti na bývanie. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Z
čl. II. ods. 2. zmluvy vyplýva, že dlžník potvrdzuje prevzatie hotovosti 11.320,- eur pri podpise zmluvy.
Podľa čl. III. ods. 1. zmluvy bola pôžička splatná do 20.08.2014. Pravosť podpisu žalovaného na zmluve
je úradne osvedčená. Žalovaný na uvedenú zmluvu nič neplnil, hoci bol žalobcom vyzvaný na plnenie
listom zo dňa 08.02.2016, ktorý mu bol doručovaný na adresu zo zmluvy - U. XX.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.15. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené
podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho
istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak
písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie

vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho
vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne
dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,
preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a

povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.

18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel
súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní
sumy pôžičky žalovanému ku dňu podpisu zmluvy a preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku.

19. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažnú
pôžičku vo výške 11.320,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 20.08.2014, ktorú však v
lehote splatnosti, ani neskôr nevrátil. Hoci žalovaný tvrdil, že si nespomína, že by zmluvu podpisoval,

súd mal z Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa XX.XX.XXXX . za preukázané, že podpis na zmluve je
podpisom žalovaného, keď osvedčenie preukazuje, že žalovaný zmluvu podpísal na notárskom úrade
po overení jeho totožnosti. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že sumu 11.320,- eur od žalobcu nikdy
neobdržal, súd poukazuje na čl. II. ods. 2. zmluvy, z ktorého vyplýva, že dlžník potvrdzuje prevzatie
hotovosti 11.320,- eur pri podpise zmluvy. Podpisom zmluvy tak žalovaný potvrdil, že mu bola suma

pôžičky v deň podpisu odovzdaná. Súd poukazuje na to, že text zmluvy nie je rozsiahly a písmo je
dostatočne veľké, a preto nie je možné, aby žalovaný pri podpisovaní zmluvy ustanovenie čl. II. ods.
2. prehliadol. Obranu žalovaného, že nikdy nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, a preto nie je možné, aby
si bral pôžičku na financovanie nehnuteľnosti, nie je možné považovať za relevantnú, keď v zmluve
sa ani neuvádza, že by malo ísť o nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný

si nespomína, že by zmluvu podpisoval, nevyvracia pravosť jeho podpisu na zmluve. Zo skutočnosti,
že pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke bola úradne osvedčená, a že čl. II. ods. 2.
zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy pôžičky žalovaným ku dňu podpisu zmluvy, je dostatočne preukázaná
dôvodnosť žaloby. Ak žalovaný spochybňoval podpísanie zmluvy z jeho strany a prevzatie sumy pôžičky,
dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdení bolo na ňom. Žalovaný však v konaní nepredložil žiadne

dôkazy, ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že zmluvu nepodpísal a peňažné prostriedky

neobdržal, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na spochybnenie pravosti
jeho podpisu na zmluve a na vyvrátenie pravdivosti potvrdenia o prevzatí hotovosti. Keďže takéto
dôkazy ani neoznačil ani nepredložil, súd nemohol jeho tvrdenia považovať za preukázané. Súd pritom
poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho

tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď tedavýsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur ako
sumu nevrátenej pôžičky v celej výške, keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný na zmluvu
o pôžičke niečo plnil.

22. Žalovaný tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mal voči žalobcovi, v dohodnutej lehote do 20.08.2014

nesplnil, dostal sa s plnením sumy 11.320,- eur do omeškania od 21.08.2014, od ktorého dňa a z ktorej
sumy priznal súd žalobcovi úrok z omeškania až do zaplatenia. S poukazom na nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov
viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,15% ročne (5 + 0,15%). Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z
omeškania vo výške 5% ročne, súd mu takto uplatnený nižší úrok z omeškania priznal, keďže nemôže

prekročiť žalobu a priznať viac.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za v celom rozsahu
odôvodnený, a preto žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 11.320,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.320,- eur od 21.08.2014

do zaplatenia.

24. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

25.Sprihliadnutímnavýškuistinyspríslušenstvom,nazaplateniektorýchsúdzaviazalžalovaného,určil
súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 90 dní od
právoplatnosti rozsudku, v ktorej lehote má žalovaný dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky
napr. formou úveru.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený, a súd sám nezistil
žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).