Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413204324
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8413204324.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom vo veci starostlivosti súdu o mal.

Z., X.. XX.XX.XXXX C. H.. R., X.. X.X.XXXX P., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, na návrh matky Z. P., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom
Kežmarok, D. X, o zvýšenie výživného a na návrh otca R. P., X.. XX.X.XXXX, bytom B. K. Č.. XX, o
určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky o zvýšenie výživného z a m i e t a.

II. Súd návrh otca o určenie výživného z a m i e ta .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. Z. zo sumy 1 500 Sk
na 80 € mesačne a na mal. R. zo sumy 1 500 Sk na sumu 80 € mesačne, u oboch detí od 1.5.2013 do
budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné upravované v roku 2007 a od tejto doby
sa pomery na strane detí podstatne zmenili. V súčasnosti je mal. Z. žiačkou 8.ročníka ZŠ, navštevuje
hudobnú školu, kde matka polročne platí 15n € a krúžok sebaobrany kde matka platí polročne 35 €. Mal.
R. je žiakom 6 ročníka ZŠ, navštevuje plavecký krúžok, kde matka platí 17 € polročne a hokejbalový

krúžok, kde matka neplatí žiadne poplatky. Obe deti sa stravujú doma, ich zdravotný stav je dobrý,
matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom mal. deťom a to k C. C. Z. E., s ktorých otcom žije v
spoločnej domácnosti. Všetci žijú spoločne v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky,
kde za nájom a energie a internet platia 210 €, matka v zamestnaní zarába okolo 680-700 € mesačne,
jej druh je živnostník a minimálne zarába mesačne 500 €. Matka nemá žiadne pôžičky, ale každému
svojmu dieťaťu platí poistenie po 11 € mesačne a poistenie pre seba v sume 16 € mesačne.

Otec s návrhom matky nesúhlasil, navrhol aby súd znížil výživné na každé dieťa zo sumy 1 500 Sk
na minimálne výživné v zmysle zákona. On sám má vyživovaciu povinnosť iba k týmto deťom, t. č. je
nezamestnaný a preto nepoberá žiaden príjem. Uviedol, že posledný pracovný pomer bol ukončený
preto, že bol uzavretý na dobu určitú. Pracoval ako živnostník, ale s touto prácou skončil pre nedostatok
práce. Toho času býva vo vlastnom rodinnom dome so svojou partnerkou, ktorá je zamestnaná, ale otec
nevedel uviesť výšku jej príjmu. Jeho partnerka uhrádza poplatky spojené s užívaním domu. Ďalej otec
uviedol, že okrem rodinného domu nevlastní iný nehnuteľný, alebo hnuteľný majetok. Na pojednávaní

ďalej otec uviedol, že súhlasí s tým, aby sa jeho výživné zvýšilo zo sumy 50 € na 60 € mesačne na každé
dieťa, avšak vzhľadom na skutočnosť, že počas roka, teda počas letných prázdnin, resp. vianočných
sviatkov má deti vo svojej opatere viac ako 60m dní, žiadal aby súd výživné za tento čas zo strany otca
zrušil a za tento čas aby matku zaviazal výživným v sume 60 € na každé dieťa. Od konca roka 2014 jezamestnaný vo firme BTS Technics s. r. o. v Trnave, kde má dohodnutú mzdu vo výške 2 € na hodinu
a pracuje dve hodiny denne, pričom zarába priemerne okolo 65 € mesačne. Z daňového priznania za
rok 2013 súd zistil, že otec nedosiahol žiaden príjem, z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že otec je

držiteľom motocyklu zn. Java 350 z roku 1991. Zo správy Vojenského útvaru v kuchyni súd zistil, že
otec bol zamestnancom tejto spoločnosti od 3.10.2015 do 30.11.2015 a pracovný pomer bol skončený
v skúšobnej dobe.

Zo správy PPA Power DS, s. r. o. Bratislava súd zistil, že otec pracoval vo funkcii údržbár s hodinou

mzdou 3,50 € od 9.8.2011 do 31.5.2013 a jeho hrubý mesačný príjem činil 668,28 €. Pracovný pomer
bol ukončený dohodou a v tejto spoločnosti otec nebol konateľom, a neboli mu vyplácané dividendy a
odmeny z tejto pozície.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia

spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)
je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta tretia ZR výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 prvej vety ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

V zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že skutočne od poslednej úpravy výživného ubehla dlhšia doba a

potreby mal. detí sa skutočne v každej oblasti ich života zvýšili. Dokazovaním však nebolo preukázané,
že by sa zvýšil aj príjem otca, resp. bolo zistené, že príjem otca je nižší ako bol pri poslednej úprave
výživného a preto súd návrh matky o zvýšenie výživného zamietol, pretože navrhované zvýšené výživné
by bolo neprimerané zárobkovým a majetkovým pomerom otca.Súd zistil, že otec aj napriek tomu, že jeho príjem je nižší ako pri poslednej úprave výživného si riadne
platí doteraz určené výživné, nad rámec tohto výživného deťom zakupuje rôzne darčeky a je zrejmé,

že výživné doteraz v určenej výške je schopný platiť aj naďalej a preto jeho návrhu, či už o zníženie
výživného, resp. o určenie výživného zo strany matky v čase keď sú deti v starostlivosti otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu
z úradnej povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).