Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224015
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214224015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Advokátska kancelária
JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 863 971, proti žalovanému
EUROPEANCREDITGROUPs.r.o.,Bezekova31,Bratislava,IČO:45860343,zast.likvidátorom:Pavel
Peško, Bezekova 31, Bratislava, o zaplatenie 861,02 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/183/2015 - 103 zo dňa 7.11.2016
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/183/2015 - 103

zo dňa 7.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 818,87
EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 601,75 EUR od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo
sumy 337,85 EUR od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 481,02 EUR od 18.12.2012 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Vo zvyšku súd konanie zastavil.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 14.10.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 861,02 eur s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 613,90 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 350,- eur od 14.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 481,02 eur
od 18.12.2012 do zaplatenia a s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- eur od 26.02.2013 do
zaplatenia titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté právne služby. V podanom odpore žalovaný uviedol,
že odmena za poskytnuté služby podľa faktúry č. 1200374 má byť správne 601,75 eur a nie 613,90 eur

(nesprávne vyčíslenie cestovných náhrad a režijných paušálov). Namietal aj výšku úrokov z omeškania,
ktorá mala byť správne 8,75 % ročne a namietal tiež istinu 30,- eur podľa fa č. 1300056 vrátane úroku z
omeškania, nakoľko žalobca nepreukázal, na akej sume sa dohodol so žalovaným na odmene, keďže
nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v tomto prípade (fa č. 1300056).
Zhrnul, že žalobca mal žiadať zaplatenie sumy 818,87 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 601,75 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo
sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia a trovy konania 49,- eur. Zároveň si vzájomnou žalobou

uplatnil voči žalobcovi pohľadávku, ktorá po započítaní s pohľadávkou žalobcu vo výške 1.012,39 eur
predstavujesumu670,01eur.Uznesenímzodňa21.10.2015súdpripustilzmenužalobytak,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 861,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 613,90 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 350,- eur od 14.03.2013 do zaplatenia,zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo
sumy 30,- eur od 26.02.2013 do zaplatenia a trovami konania. Uznesením zo dňa 28.01.2016 súd
konanie v časti vzájomnej žaloby zo dňa 08.12.2014 zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

za vzájomnú žalobu žalovaným. Na pojednávaní dňa 07.11.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti 42,15
eur a príslušných úrokov z omeškania a žiadal priznať sumu a úroky z omeškania tak, ako ich vypočítal
žalovaný v podanom odpore.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe plnej moci zo dňa 11.04.2012 žalobca poskytol

žalovanému právne služby vo veci vymáhania pohľadávky v konaní na Okresnom súde Prievidza
sp. zn. 14Cb/108/2012, za ktoré mu vystavil faktúru č. 1200374 na sumu 613,90 eur a na základe
plnej moci zo dňa 21.09.2011 mu poskytol právne služby vo veci vymáhania pohľadávky v konaní na
Okresnom súde Čadca sp. zn. 5Cb/5/2012, za ktoré mu vystavil faktúru č. 12000380 na sumu 481,02
eur. Žalovaný uhradil dňa 13.03.2013 žalobcovi čiastočne faktúru č. 12000374 v sume 263,90 eur.
Vzhľadomktomu,žežalobcanapojednávaníčiastočnevzalžalobuspäťvsúladestvrdenímžalovaného

v podanom odpore, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 818,87 eur s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 601,75 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 eur od 14.03.2013
do zaplatenia, zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, ktoré medzi sporovými stranami
čo do výšky nie je sporné (rovnako ako ani existencia ich vzájomného právneho vzťahu založeného
uvedenými plnomocenstvami). Žalovaný však v podanom odpore namietal, že pohľadávka žalobcu

zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného vo výške 1.200,- eur s príslušenstvom, ktorá bola na
žalovaného postúpená postupcom Pavlom Peškom, bytom Bezekova 31, Bratislava na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2014 z titulu uplatnenej náhrady škody v zmysle § 26 zák. č.
586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie. Žalobca mal spôsobiť škodu p. Peškovi tým, že nepostupoval s

odbornoustarostlivosťou,keďnevyužilvšetkyprávneprostriedkyvzáujmesvojhoklienta,najmänepodal
žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia včas, teda v rámci premlčacej lehoty dva roky po tom,
ako sa p. Peško dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania nezanikla
započítaním s pohľadávkou žalovaného vo výške 1.200,- eur, nakoľko žalovaný jej existenciu žiadnym

spôsobom nepreukázal. Do spisu nezaložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že skutočne došlo k
postúpeniu pohľadávky Pavlom Peškom na žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 07.12.2014, keďže ju do spisu nezaložil. Rovnako ako do spisu nezaložil dôkaz, že postúpenie
pohľadávky bolo žalobcovi riadne oznámené. V neposlednom rade vôbec nepreukázal svoje tvrdenia,
že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a porušil § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 586/2003 Z. z. Na

základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 818,87 eur
ako odmeny za poskytnutie právnych služieb pre žalovaného a zákonného úroku z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 601,75 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 eur od 14.03.2013 do
zaplatenia a zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013. Súd prvej inštancie konanie vo zvyšku zastavil z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 07.11.2016. Súd prvej inštancie posudzoval nárok
žalobcu ako nárok vzniknutý titulom práva na zaplatenie za poskytnuté právne služby podľa ust. §
566 ods. 1 Obchodného zákona. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255
ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania

proti neúspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť.
Podané odvolanie žalovaný odôvodňuje existenciou nasledovných odvolacích dôvodov v zmysle
ustanovenia § 355 a nasl. C.s.p.: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne

namietal, nepreukázanie vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. § 24 ods.
3 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, teda že žalobca nepreukázal, že sa so
žalovaným zmluvne dohodol na odmene. Žalovaný si tiež dovoľuje opätovne poukázať na skutočnosť,že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri výkone advokácie porušil ust. § 18 ods. 1 a
2 Zákona o advokácii.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi
náhradutrovodvolaciehokonania.Uviedol,žetvrdeniežalovaného,ženiejepreukázanývznikprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 24 ods. 3 z.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, nie je
opodstatnené. Žalovaný uvedené nenamietal v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. namietal iba v
súlade s poskytovaním právnych služieb, za ktoré mu bola vystavená faktúra č, 1300056 v sume 30,00

EUR, ktorú istinu vzal žalobca späť. Čo sa ostatných poskytovaných právnych služieb týka, naopak sám
žalovaný v odpore zo dňa 08.12.2014 potvrdzuje existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom,
keď na str. 3 odporu uvádza: „Vo vyššie uvedenom prípade, ale právny vzťah medzi Navrhovateľom,
ako advokátom a Odporcom ako jeho klientom vznikol pred dňom 01.02.2013. Ďalej na str. 4 odporu
uvádza: „ Na základe vyššie uvedeného ale pohľadávka Navrhovateľa má byť len vo výške 818,87
EUR..." Samotný vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako i dohoda o odmene za

poskytnuté právne služby vyplývajú z plnomocenstiev, zo dňa 21.09.2011 a zo dňa 11.04.2012. V
oboch plnomocenstvách je uvedené, že podľa zmluvy o právnej pomoci patrí advokátovi odmena za
zastupovaniespolusvýdavkamianáhradouzastratučasuvrozsahuoprávnomzastupovaní,minimálne
však v rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. I v prípade, ak by tomu tak nebolo,
žalobca poukazuje na to, že pokiaľ v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o konkrétnej

odplatezaposkytnutéplneniespravidlasankcionovanáneplatnosťouzmluvy,vprípadezmluvyoprávnej
pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody
o tarifnej odmene advokáta (viď § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a § 24 ods. 3 zák. č.
586/2003 Z. z.). Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri výkone
advokácie porušil § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, žalobca poukazuje na to, že tak ako v konaní pred

súdom prvej inštancie žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa17.7.2018.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel
v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na

základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade
s § 383 C.s.p.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

ako i dohoda o odmene za poskytnuté právne služby vyplývajú z plnomocenstva, ktoré žalovaný ako
splnomocnenec udelil žalobcovi ako splnomocniteľovi dňa 21.09.2011 vo veci vymáhania pohľadávky
dlžníka H7 s.r.o., a ktoré žalobca svojim podpisom prijal. Rovnako dňa 11.04.2012 udelil žalovaný ako
splnomocnenec žalobcovi ako splnomocniteľovi plnomocenstvo aj na zastupovanie vo veci vymáhania
pohľadávky BK PARKET s.r.o,, ktoré žalobca svojím podpisom tiež prijal. V plnomocenstve zo dňa

21.09.2011 a 11.04.2012 je uvedené, že podľa zmluvy o právnej pomoci patrí advokátovi odmena za
zastupovaniespolusvýdavkamianáhradouzastratučasuvrozsahuoprávnomzastupovaní,minimálne
však v rozsahu tarifnej odmeny podľa vvhl, MS SR 655/2004 Z.z. Za poskytnuté právne služby v konaní
proti BK PARKET s.r.o. bola žalovanému dňa 20.11.2012 vystavená faktúra č. 1200374 so splatnosťou30.11.2012 na sumu 613,90 EUR s DPH a za poskytnuté právne služby v konaní proti H7 s.r.o. bola
žalovanému dňa 27.11.2012 vystavená faktúra č. 1200380 so splatnosťou dňa 17.12.2012 na sumu vo
výške 481,02 EUR. Z oboch faktúr vyplýva, že odmena pozostáva z tarifnej odmeny žalobcu (advokáta)

za zastupovanie v občianskom konaní, z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

10. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že námietka žalovaného, že nebol so žalobcom
dohodnutý na odmene, neobstojí, nakoľko zo samotného plnomocenstva uzatvoreného medzi žalobcom
a žalovaným vyplýva, že žalobcovi patrí odmena za zastupovanie v konaní, rovnako ako z nej vyplýva jej

výška. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri výkone advokácie
porušil § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný svoje tvrdenie
ničím nekonkretizuje. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho
odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v
spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonania,buderozhodnutépoprávoplatnosti

rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).