Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201595
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1011201595.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: B.. Z.
W., P. ulica 4, Z., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo nám. 1,
Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marek Benedik, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ X.. R.. V. Z.,
H.., B. XXX/X, I. X., 2/ R.. F. Z., B. XXX/X, I. X., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
právneho predchodcu žalovaného (Krajského stavebného úradu v Bratislave) č. A-2011/1185-DLD zo
dňa 05.09.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobou podanou na súd dňa 26.09.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 (ďalej

aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým právny predchodca žalovaného ako odvolací orgán rozhodol
o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č.
8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že
zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vo výrokovej časti tak, že zmenil znenie podmienky
č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, do záväzných podmienok doplnil podmienku č. 1a,
podmienku č. 6 doplnil o ďalšiu vetu a v celom rozsahu zmenil časť výroku týkajúcu sa rozhodnutia o
námietkach účastníkov konania (posledný odsek výroku). Zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie je

neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 14.12.2010
povolil stavebníkom: Doc. R.. V. Z., H.. s manželkou R.. F. Z. stavbu: Zmena dokončenej stavby -
„Rekonštrukcia rodinného domu, P. č. 2, Z.“, nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X,
XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. M. mesto, podľa projektovej dokumentácie (ďalej aj len PD) vypracovanej
R.. arch. W. I. v XX/XXXX.
2. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z formálnej i materiálnej stránky a
navrhovala ho v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu zrušiť a vec vrátiť žalovanému

na ďalšie konanie.
3. Namietala neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, ďalej to, že stavebný úrad povolil zmenu
dokončenej stavby, hoci sa v skutočnosti o žiadnu zmenu dokončenej stavby nejedná, nebol dodržaný
index zastavanosti, odvolací orgán nepostupoval v súlade s § 137 stavebného zákona, napadnutérozhodnutie je nepreskúmateľné, vnútorne nekonzistentné, v konaní došlo k procesným vadám a
správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci.
4. Tieto námietky žalobkyňa bližšie odôvodnila nasledovne:

A.

5. Právne záväzný môže byť len výrok rozhodnutia, keďže len tento predstavuje autoritatívne riešenie
veci, iba v ňom sú formulované práva a povinnosti účastníkov. Výrok teda musí byť okrem iného
určitý, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností účastníkov konania. Požiadavku

určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aby účastník konania mohol
jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať
znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov. Vada spočívajúca v nepresnosti a neurčitosti
výroku spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, čo odôvodňuje jeho zrušenie. Napadnuté
rozhodnutie čiastočne mení výrok prvostupňového rozhodnutia, avšak formulácia výroku napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s požiadavkami určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku. Konečné znenie

výroku je totiž neurčité, nepresné a nezrozumiteľné. Žalovaný zvolil takú formuláciu výroku rozhodnutia,
že účastník konania nemôže jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho,
aby nemusel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Doplnenie
výroku prvostupňového rozhodnutia je navyše vágne, neurčité a vnútorne rozporné. Žalovaný ponechal
nedotknutú úvodnú vetu výroku, ktorá obsahovala povinnosť vykonať stavbu podľa PD vypracovanej

Ing. arch. W. I. v XX/XXXX, ale v novo formulovanom bode 1 stanovuje povinnosť realizovať stavbu
podľa PD vypracovanej Ing. arch. W. I. v XX/XXXX, v znení jej doplnení vypracovaných v 03/2011 a
07/2011. Výrok teda nie je konzistentný. Vágna a neurčitá je podľa žalobkyne aj odvolacím orgánom v
bode 1a výroku stanovená povinnosť stavebníkom riešiť zábradlie, resp. uskutočniť také opatrenia na
terase na 3.NP v časti priľahlej k pozemku parc. č. XXXX/X tak, aby sa v záujme zachovania pohody

bývania zabránilo priamemu výhľadu na tento susedný pozemok.
B.
6. Je nesporné, že v danej lokalite záväzné regulatívy funkčného využitia územia nepripúšťajú realizáciu
novostavby, ale len údržbu, stavebné úpravy alebo prestavbu. V danom prípade však dochádza k
odstráneniu pôvodného objektu a zrealizovaniu úplne novej stavby, čo je v rozpore so záväznými

regulatívmi územného plánu zóny N. údolie - Z.. Nejde a ani nemôže ísť o prestavbu pôvodného objektu
rodinného domu, ale ide o novostavbu, keďže dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne
nového objektu. O zánik stavby ide v prípade, ak došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, po ktorej
prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Z obsahu spisu vyplýva, že
má dôjsť k úplnému odstráneniu prvého nadzemného podlažia a základovej dosky, pričom stavebník

má využiť len časť základov pôvodného objektu. Nová stavba nebude ani vzhľadom na svoju rozlohu
a výšku porovnateľná s pôvodným objektom ale z hľadiska výšky, rozlohy a aj dispozičného riešenia
pôjde o novú stavbu. Podľa žalobkyne musí logicky dôjsť k úplnému odstráneniu pôvodnej stavby,
keďže základy pôvodného objektu sa nachádzajú v hĺbke 0,5 m ale základy nového objektu sa majú
nachádzať v hĺbke 3,55 m. K otázke zániku pôvodnej stavby poukázala na judikatúru Najvyššieho

súdu SR, ktorú žalovaný vôbec neaplikoval. Právny poriadok je pritom založený na princípe právnej
istoty, z ktorej rezultuje zásada jeho vnútornej jednoty. Nie je žiaduce, aby ten istý skutkový stav bol
v rámci rôznych právnych odvetví posudzovaný odlišne. Žalovaný vec neposudzoval z hľadiska §
139b ods. 5 stavebného zákona (zákon č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov).Podľa§139bods.5písm.c/stavebnéhozákonazmeny

dokončených stavieb sú stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné a výškové
ohraničenie stavby. Navrhovaný objekt tejto definícii nevyhovuje, keďže má vzniknúť stavba, ktorá bude
vyššia ako pôvodná a bude mať iný pôdorys. Ustanovenie § 139b ods. 5 stavebného zákona predstavuje
taxatívny výpočet prípadov, kedy možno hovoriť o zmene dokončenej stavby. V danom prípade nejde o
zmenu dokončenej stavby a nejde ani o nadstavbu ani o prístavbu a keďže dochádza k zániku pôvodnej

stavby, dochádza k vzniku novej stavby. Z hľadiska § 139b ods. 5 stavebného zákona je irelevantné,
či sú obvodové múry a iné časti pôvodnej stavby zdravotne závadné alebo nie. V danom prípade
nejde o zmenu stavby, či rekonštrukciu, keďže navyše stavebníci z pôvodného objektu zachovajú o
málo viac ako desatinu, pričom už aj tento výpočet je nesprávny a pri korektnom postupe výpočtu, v
súlade s pôvodnou požiadavkou stavebného úradu, by sa fiktívnosť rekonštrukcie ukázala v celosti.

Stavebníci použijú z pôvodnej stavby len časť základových pásov (14,71%). Hmota novej stavby je oveľa
väčšia ako hmota pôvodnej stavby a teda percento časti pôvodnej stavby v navrhovanej stavbe bude
zanedbateľné. Keďže však dochádza k deštrukcii základovej dosky a tým aj k deštrukcii dispozičného
riešeniaprvéhonadzemnéhopodlažia,dochádzakzánikupôvodnéhoobjektuakvznikunovéhoobjektu.Navyše zachovávaná časť základových pásov už nebude plniť svoju pôvodnú funkciu, keďže tieto majú
hĺbku niekoľkých centimetrov, ale v skutočnosti sa stavba bude zakladať v hĺbke niekoľko metrov a
základ novej stavby bude musieť byť vybudovaný kompletne nový. Snaha o zachovanie nepatrnej

časti základových pásov je fiktívna a stavebníci nezargumentovali opodstatnenosť takéhoto náročného,
nákladného a zbytočného stavebného postupu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na znenie § 37
ods. 1,2,4 stavebného zákona a vyslovila názor, že z dôvodu nesúladu návrhu s územným plánom zóny
boli správne orgány povinné návrh stavebníkov v zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietnuť.
C.

7. Je nesporné, že záväzným regulatívom funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre
sektor č. 10/14-1 je index zastavanej plochy: 0,20, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nová
stavba tento index nespĺňa. Zastavaná plocha dosahuje 24,28% a aj preto bol stavebný úrad povinný
návrh stavebníkov zamietnuť. Keďže stavebníci nerealizujú zmenu dokončenej stavby ale novú stavbu,
z územného plánu pre nich vyplýva povinnosť vykonať také stavebné úpravy, aby svoj zámer dali do

súladu s regulatívmi vyplývajúcimi z územného plánu zóny.
D.

8. Žalobkyňa poukázala na dohodu, ktorej obsahom sú obmedzenia stavebnej činnosti na predmetnom
stavebnom pozemku (Dodatok k Dohode zo dňa XX.XX.XXXX a Zámennej zmluve zo dňa

XX.XX.XXXX). Tým, že stavebníci nadobudli pozemok, ho nadobudli aj so všetkými obmedzeniami
(zmluvnými i vecnými), t.j. stali sa singulárnymi právnymi nástupcami pôvodných majiteľov a ak sa
pôvodní majitelia pozemku dobrovoľne zaviazali, že na pozemku budú realizovať stavbu len s určitými
parametrami, tento záväzok je relevantný aj vo vzťahu k stavebníkom. Podstatou singulárnej sukcesie
totiž je, že nový majiteľ pozemku vstupuje do všetkých práv a povinností ohľadne pozemku v stave,

v akom tieto existujú ku dňu jeho nadobudnutia. Túto námietku nemal riešiť stavebný úrad, ale mal
aplikovať § 137 stavebného zákona.
E.

9. Podľa žalobkyne došlo v konaní k závažným procesným vadám, keď sa na prejednávaní

a rozhodovaní veci podieľal zamestnanec správneho orgánu, ktorý mal byť vylúčený pre svoju
predpojatosť a v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku nebola žalobkyni poskytnutá možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie.
10. Poukázala na znenie § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 19 ods. 2 správneho poriadku

a § 140 stavebného zákona a uviedla, že dňa 30.11.2010 uplatnila voči zamestnankyni stavebného
úradu námietku predpojatosti. Podstatou námietky predpojatosti bola skutočnosť, že zamestnankyňa
správneho orgánu začala voči žalobkyni celkom neopodstatnene výkon štátneho stavebného dohľadu
a to z dôvodu údajne nepovolenej stavby, hoci stavba bola riadne ohlásená a samotný stavebný úrad
žalobkyni oznámil, že voči stavbe nemá žiadne námietky. Účelom začatia výkonu štátneho stavebného

dohľadu bolo zastrašovanie a šikanovanie žalobkyne.
11. Žalobkyňa ďalej poukázala na znenie § 33 ods. 2 správneho poriadku s tým, že správny orgán jej
pred vydaním rozhodnutia neumožnil realizovať práva garantované § 33 ods. 2 správneho poriadku, čím
došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku. Právo účastníka stavebného konania vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je potrebné odlišovať

odprávaúčastníkauplatniťnámietkypodľa§61stavebnéhozákona.Idetotižodveodlišnéasamostatné
práva účastníka konania. Prostredníctvom práva podať námietky účastník konania uplatňuje prípadné
námietky proti navrhovanej stavbe, pričom ide o jeden z podkladov rozhodnutia. Prostredníctvom práva
vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie účastník neuplatňuje námietky voči
stavbe, ale vyjadruje sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Námietky účastníkov konania

sú podkladom pre vydanie rozhodnutia a tak aj k týmto námietkam ďalších účastníkov má účastník
právo sa vyjadriť. Po uplatnení námietok stavebný úrad spravidla v dôsledku nich musí získať ďalšie
podklady pre rozhodnutie, ku ktorým sa účastník konania má právo opätovne vyjadriť. Postup podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy v poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky
procesné úkony, t.j. až po ústnom pojednávaní prípadne miestnom zisťovaní a po uplatnení námietok

účastníkmi konania. Neobstojí názor žalovaného, že účel ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku
je naplnený tým, že účastníkovi konania je po celý čas konania k dispozícii spis. Nahliadnutie do spisu
rieši ustanovenie § 23 správneho poriadku.
F.12. Správne orgány porušili aj § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a tiež § 46 správneho poriadku.
13. Podľa žalobkyne navrhovaná stavba nespĺňa ani svetlo-technické parametre a preto už v správnom

konaní navrhla, aby stavebný úrad ustanovil znalca za účelom vypracovania svetlo-technického
posudku. Svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. M. sa posúdeniu svetlo-technických parametrov z
hľadísk uvedených žalobkyňou nezaoberal a preto nemôže byť relevantným podkladom na preukázanie
súladu navrhovanej stavby z hľadiska noriem STN XXXXXX (Obytné budovy) a STN XXXXXX (denné
osvetlenie). Stavebný úrad v danom prípade porušil § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku,

v ktorých je vyjadrená zásada materiálnej pravdy.
G.

14. Žalobkyňa poukázala na § 47 ods. 3 správneho poriadku s tým, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nespĺňa požiadavky uvedené v tomto ustanovení. Bez náležitého odôvodnenia nemôže ani
nadriadenýorgánpreskúmaťsprávnosťprávnehoposúdeniaveci,pričomjeústavnýmprávomúčastníka

konania pred správnym orgánom, aby bolo jeho rozhodnutie riadne odôvodnené. Nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúcim z princípu právneho
štátu a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o
ktorých sa koná Správne orgány neopreli svoje tvrdenia o žiadne logické a konkrétne argumenty a ani o
žiadne relevantné ustanovenia zákona, keď žalobkyňa namietala, že stavba nie je zmenou dokončenej

stavby ale ide o novú stavbu.
II.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na doterajšom právnom názore, žalobu považoval za

nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je
rozvedená správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri vydaní svojho rozhodnutia, pričom zotrval
na dôvodoch tohto rozhodnutia. Myšlienka zmeny prvostupňového rozhodnutia vychádzala z toho,
že navrhované architektonické riešenie, ktoré bolo posúdené príslušnými dotknutými orgánmi a
prerokované s účastníkmi, zostalo aj napriek zmene a doplneniu PD bezo zmeny. Žalovaný požadoval

v priebehu odvolacieho konania doplnenie a spodrobnenie PD práve z dôvodu, aby bolo projektantom
ako autorizovanou osobou zodpovedajúcou za realizovateľnosť projektu preukázané, že navrhované
architektonické riešenie a postup pri realizácii stavby sú reálne. Zvýšené náklady spojené s náročnejším
budovaním stavby sú voľbou stavebníka a správny orgán túto okolnosť nie je oprávnený spochybňovať.
Navyše, stavebník pod hrozbou sankcie zodpovedá za to, že stavbu bude realizovať v súlade so

stavebným povolením a overenou PD, ktorá je jeho súčasťou. Pokiaľ ide o posudzovanie stavebného
zámeru z hľadiska definície „zmeny dokončenej stavby“, žalovaný bral do úvahy rozhodujúcu okolnosť,
a to, že nadzemná časť pôvodnej stavby rodinného domu je zo škodlivých materiálov (azbestu),
ktoré nezodpovedajú súčasným hygienickým normám a preto zachovanie nadzemných stavebných
konštrukcií a ich zakomponovanie do investičného zámeru z tohto dôvodu nie je možné ani prípustné.

Potreba zachovania časti pôvodných stavebných konštrukcií priamo determinuje osadenie nadzemných
stavebných konštrukcií. Navrhované riešenie zachováva pôvodný stav umiestnenia nadzemnej časti
stavby (s výnimkou odstránenia nežiaduceho stavu z minulosti v podobe neoprávneného presahu
stavby na cudzí pozemok), t.j. vzhľadom na špecifickú situáciu vytvorenú v dôsledku závadnosti
pôvodných stavebných konštrukcií možno mať za to, že pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby zostáva

zachované. Ak by sa brala do úvahy situácia, že pôvodné konštrukcie stavby je možné zachovať,
nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, aký vyplýva z navrhovaného architektonického riešenia, by
bola z územnoplánovacieho hľadiska prípustná. Stavebno-právna legislatíva nedefinuje kritériá, resp.
číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či v konkrétnom prípade ide o
zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. Občiansko-právna judikatúra sa najmä v stavebných

veciach nemôže uplatňovať bezvýhradne, ale je potrebné zohľadniť aj technické špecifiká konkrétneho
prípadu. Navrhovaná stavba je kombináciou stavebných úprav a nadstavby pôvodnej stavby tak,
ako sú definované v § 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného zákona. Keďže sa zachováva pôvodné
pôdorysné ohraničenie stavby, zachováva sa aj pôvodne daný regulatív zastavanosti pozemku, ktorý
už bol (z minulosti) taktiež mierne prekročený. Žalovaný sa riadil aj svojou rozhodovacou praxou, v

rámci ktorej sa vychádza z toho, že z územnoplánovacieho hľadiska je akceptovateľné zachovanie
(dodržanie) daného skutkového stavu, ktorý už sám o sebe nezodpovedá záväznej regulácii, ak nedôjde
k zväčšeniu pôvodnej zastavanej plochy. Dohoda pôvodných vlastníkov nevytvorila záväzok vo forme
ťarchy viažucej sa na stavebný pozemok, ktorá by prešla zároveň s prevodom vlastníckeho práva kstavebnému pozemku na stavebníkov. Preto ani nebol odôvodnený postup podľa § 137 stavebného
zákona, nakoľko námietku žalobkyne nevyhodnotil správny orgán ako občiansko-právnu námietku,
ktorá by bola prekážkou vydaniu stavebného povolenia. Námietka o porušení § 33 ods. 2 správneho

poriadku je účelová, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli tak prvostupňovým
ako aj druhostupňovým správnym orgánom viackrát upovedomení o doplnení spisového materiálu s
možnosťou vyjadrenia sa a toto právo aj využili. Svetlo-technický posudok považoval žalovaný za
hodnoverný a relevantný podklad konania bez potreby jeho správnosť spochybňovať, a to ani na základe
námietky žalobkyne, ktorá svoje tvrdenia žiadnym preukázateľným spôsobom nepodložila.

III.
Ďalší účastníci správneho konania

16. Uznesením č.k. 2S/150/2011-52 zo dňa 23.11.2011 súd pribral do konania účastníkov správneho
konania - stavebníkov Doc. R.. V. Z., H.. a R.. F. Z., nakoľko tieto osoby mohli byť eventuálnym zrušením
napadnutého rozhodnutia dotknuté.

17. Vo svojom vyjadrení k žalobe navrhli túto zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky
náležitosti, je správne po vecnej, formálnej i materiálnej stránke a všetky podmienky stanovené
všeobecne záväznými predpismi boli dodržané. K jednotlivým žalobným námietkam uviedli:
A.

18. Napadnuté rozhodnutie je doplnené len o úpravu podmienky č. 1 o špecifikáciu dokumentácie tak,
ako bola doplnená a o došpecifikáciu odstupových vzdialeností k susedným nehnuteľnostiam. Ďalej
sú nepatrne doplnené podmienky č. 1a a č. 6. Každému teda musí byť zrejmé, a to i bez prácneho
vyhľadávania informácií, aké je konečné rozhodnutie v spojení s obidvoma rozhodnutiami.
19. Uvedenie dátumu 7/2010 namiesto 3/2010 ohľadne vypracovania PD predstavuje zrejmú chybu v

písaní, keďže je úplne zrejmé, o akú konkrétnu dokumentáciu ide.
20. Nesúhlasili ani s námietkou žalobkyne ohľadne vágnosti povinnosti riešenia zábradlia na terase
3.NP, keďže existujú viaceré riešenia tejto podmienky a je na stavebníkoch, akým spôsobom túto
podmienku dizajnovo zabezpečia s cieľom zamedziť priamemu výhľadu z terasy na susedný pozemok.
Poukázali na apelačný princíp v správnom poriadku umožňujúci odvolaciemu orgánu zmeniť napadnuté

prvostupňové rozhodnutie. Tvrdenie žalobkyne, že musí „prácne porovnávať“ skutočnosti uvedené vo
výrokoch rozhodnutí je nezmysel, ktorý je vyvrátený jednoduchosťou a prehľadnosťou výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia.
B.

21. Stavebníci odmietli tvrdenia žalobkyne o realizovaní novostavby, pričom celá PD predpokladala
rekonštrukciu pôvodného objektu, pre rekonštrukciu bolo zo strany stavebného úradu vydané aj
stanoviskokspojeniuúzemnéhoastavebnéhokonania,naktoromstavebnýúradposúdilarchitektonickú
štúdiu ako prípustnú za podmienky dodržania územného plánu zóny, za podmienky, že zastavaná
plocha sa nebude zväčšovať a za podmienky dodržania regulatívov. Ide o zmenu dokončenej stavby:

„rekonštrukciu rodinného domu“ a túto aj od právoplatnosti stavebného povolenia stavebníci takto
realizujú. Žalobkyňa viackrát iniciovala vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pri ktorom žiadne
pochybenia zo strany stavebníkov neboli zistené. Pojem „rekonštrukcia“ nie je zákonom nijako
definovaný, hoci sa pri stavebných konaniach často vyskytuje a preto skutočnosť, či niečo spadá
alebo nespadá pod pojem rekonštrukcia, je výlučne na posúdení stavebného úradu s ohľadom na

všetky dostupné skutočnosti. Stavebníci odmietli tvrdenia žalobkyne o rozpore stavebného povolenia
so záväznými regulatívmi územného plánu zóny. K argumentácii žalobkyne ohľadne zániku stavby s
poukazom na judikatúru NS SR stavebníci poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1506/2008
zo dňa 17.07.2008, podľa ktorého „pri posudzovaní, či išlo z hľadiska občianskeho práva o zánik
(demoláciu) pôvodnej stavby či jej prestavbu nie je rozhodujúce, ako bolo formulované stavebné

povolenie. Stavebný úrad sa vecou zaoberá z iných (verejnoprávnych) hľadísk, než súd rozhodujúci
o vlastníctve budovy, a preto možno v konaní o vlastníctve stavby k stavebnému povoleniu prihliadať,
pre posúdenie veci však nie je rozhodujúce“. Posúdenie toho, či ide o rekonštrukciu alebo novú
stavbu je výsostné právo stavebného úradu a pokiaľ stavebný úrad má za to, že v danom prípade
ide o rekonštrukciu, nie je možné uvedené posúdenie zo strany súdu zmeniť. Posudzovanie, či v

danom prípade ide o rekonštrukciu alebo novostavbu, prebieha na stavebnom úrade s poukazom na
verejnoprávne hľadiská a verejný záujem, pričom súd sa v konaniach zaoberá úplne inými hľadiskami.
Zdôraznili, že rozloha stavby, ktorú rekonštruujú, zodpovedá v plnej miere pôvodnému objektu, je
zachovaná pôvodná časť základov (okrem časti, ktorá sa nachádzala na pozemku žalobkyne). Výškastavby je tiež súladná s územným plánom zóny. Poukazovali na reálnosť PD s tým, že postupujú v
súlade so stavebným povolením. Stavebníci v danom prípade využívajú kombináciu bodov písm. a/ a c/
§ 139b ods. 5 stavebného zákona s tým, že ustúpili z pozemku žalobkyne a inak pôdorys pôvodného

objektu nijako nemenili. Prístavbu stavebníci nerealizujú a pokiaľ ide o nadstavbu, nejde o deštrukciu
ale po odstránení pôvodnej montovanej časti stavby typu „Okál“, ktorá bola zdravotne závadná, keďže
bola z azbestu, sa buduje nadstavba. Či sa projekt považuje za rekonštrukciu alebo novostavbu, je v
právomoci stavebných úradov a z praxe je dokonca aj zrejmé, že to, čo súd označí ako zánik vlastníctva
k stavbe z dôvodu zániku stavby, môže byť v zmysle stavebného zákona považované za rekonštrukciu,

nakoľko súdy skúmajú úplne odlišné atribúty a skutočnosti, ako skúmajú stavebné úrady. K výpočtu
miery, v akej sa zachovávajú pôvodné stavebné konštrukcie stavebníci uviedli, že tento výpočet je
správny a preukázateľný. Výpočet bol požadovaný žalovaným v odvolacom konaní a o tento výpočet
bola doplnená dokumentácia. Stavebnými úpravami sa umožňujú práve nové usporiadanie a členenie
(vertikálne aj horizontálne), ktoré sú vhodnejšie z hľadiska hospodárneho využitia priestoru. Základové
dosky sa bežne posúvajú v prípadoch budovania podzemných garáží ako podzemných podlaží, budujú

sa zároveň ďalšie základy a ako príklad uviedli rekonštrukciu stavby Zimného štadióna Ondreja I. v Z..
Žalobkyňa nemôže dôvodne hodnotiť projekt stavebníkov z finančného hľadiska. Žalobkyňa ani nemôže
hodnotiť technologický proces a označovať ho za náročný alebo zbytočný. Všetky regulatívy stavba
spĺňa, pričom naopak žalobkyňa realizuje viaceré čierne stavby porušujúce regulatívy v danom území.
Opätovne poukázali na stanovisko stavebného úradu k spojeniu územného a stavebného konania zo

dňa 31.05.2010, v ktorom sa uvádza, že navrhnuté objemové parametre stavby nie sú v rozpore s
platnou reguláciou v území, teda o povolení stavby s parametrami podľa predloženej arch. štúdie bude
možné konať v spojenom územnom a stavebnom konaní.

C.

22. K indexu zastavanosti stavebníci uviedli, že nejde o novostavbu ale o rekonštrukciu pôvodného
objektu a index 0,20 sa uplatňuje pri novostavbách. Stavebníci sú vlastníci pôvodného objektu, ktorý bol
vybudovanýinýmiosobamivčase,kedypredmetnýúzemnýplánzónyneplatilapretostavebnícinemôžu

za to, že uvedený regulatív nie je v súčasnosti splnený. Tým, že ustúpili z časti pozemku žalobkyne,
ktorý bol zastavaný pôvodným objektom, zabezpečili zníženie regulatívu. Ak by platila argumentácia
žalobkyne, pri akejkoľvek rekonštrukcii pôvodného objektu by boli stavebníci povinní časť pôvodného
objektu zbúrať z dôvodu, aby bol dodržaný daný regulatív indexu zastavanosti, čo je však vylúčené.
D.

23. Pri kúpe nehnuteľností stavebníci k žiadnym dohodám nepristupovali, dohody, na ktoré sa žalobkyňa
odvoláva, nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a dohody nie sú ani súčasťou zbierky listín vedenej
správou katastra.
E.

24. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza obligatórne v prípadoch, ak sa zamestnanec
správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa
alebo fakultatívne, ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom, prípadne zástupcom, možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom prípade neboli splnené žiadne z podmienok pre vylúčenie

zamestnanca správneho orgánu v rámci obligatórneho vylúčenia a správny orgán preskúmal, či
mal tento zamestnanec pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, pričom
zistil, že podnet na vylúčenie zamestnanca neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti potvrdzujúce
dôvodnosť vylúčenia zamestnanca. Preto bolo vydané rozhodnutie, ktorý podnet žalobkyne na vylúčenie
zamestnanca Ing. O. Z. z konania zamietol.

25. K údajnému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku stavebníci uviedli, že žalobkyňa nijakým
spôsobom nebola ukrátená na svojich právach, pretože stavebný úrad jej nebránil akýmkoľvek
spôsobom sa vyjadriť v konaní, čo žalobkyňa aj niekoľkokrát využila, pričom všetky práva garantované
žalobkyni správnym poriadkom boli zachované. Žalobkyňa niekoľkokrát nahliadla do spisu, opakovane
podávala námietky, dokonca aj po miestnom zisťovaní, čiže bola ako účastník konania dokonale

informovaná o dokumentácii, ktorá tvorila podklad pre vydanie stavebného povolenia.
F.26. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne orgány presne a
spoľahlivo zistili skutočný stav veci.
27. Žalobkyňa neuviedla, v čom vidí nesúlad PD so svetlo-technickými normami a nepoukázala na

žiadne ustanovenie normy, ktoré malo byť porušené. Navrhovaný projekt môže spôsobovať tienenie
len na východnej fasáde stavby žalobkyne, na ktorej sa nenachádzajú žiadne obytné miestnosti, ale
presklenie schodiskového priestoru, kúpeľne, WC a komory. Svetlo-technický posudok bol v konaní
vyhotovený, avšak nedotýkal sa stavby žalobkyne, nakoľko takáto povinnosť z predmetných noriem
nevyplýva.

G.

28. Podľa stavebníkov sa správne orgány vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne a správne
vychádzali z toho, že ide o rekonštrukciu a nie novostavbu.
IV.
Konanie pred správnymi orgánmi

29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že stavebníci podali žiadosť o vydanie
stavebného povolenia dňa 30.08.2010. Súčasťou spisu je i stanovisko Mestskej časti Bratislava -
Staré mesto zo dňa 31.05.2010 k spojeniu územného a stavebného konania, v ktorom stavebný úrad
konštatuje(pooboznámenísasoštúdiouapoobhliadkevteréne),ženávrhmožnoprejednaťvspojenom

územnom a stavebnom konaní. Stavebný úrad oznámil známym účastníkom konania a dotknutým
orgánom začatie spojeného a územného stavebného konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním na deň 21.10.2010. Žalobkyňa si v konaní uplatnila námietky písomnou
formou ako i na ústnom pojednávaní a žiadala doplniť PD o rozvinuté pohľady navrhovanej stavby so
susednými objektmi, vysporiadať sa s právom k pozemku parc. č. XXXX/XX, odstupovú vzdialenosť

2,0 m od spoločnej hranice pozemkov a tiež žiadala preveriť splnenie svetlo-technických požiadaviek
v súvislosti s výškou stavby. Žalobkyňa dňa 09.11.2010 (už po stanovenej lehote) vzniesla ďalšie
písomné námietky, obsahovo podobné odvolaniu, pričom námietky vzniesli aj Alexandra E. a T.
Q.. K námietkam sa vyjadril projektant stavebníkov, ktorý doplnil projekt stavby o rozvinuté uličné
pohľady tak, ako to žiadali namietajúci účastníci konania. Vzhľadom na doplnenie spisového materiálu

stavebný úrad upovedomil účastníkov konania o tejto skutočnosti a vyzval ich na nahliadnutie do
spisového materiálu s možnosťou vzniesť námietky v lehote 7 pracovných dní. Túto možnosť využila
žalobkyňa, ktorá nahliadla do spisu a podala ďalšie námietky. Dňa 03.12.2010 žalobkyňa namietala
predpojatosť pracovníčky stavebného úradu R.. arch. Z., ktorá vec prejednávala. O tejto námietke
bolo dňa 08.12.2010 rozhodnuté tak, že bola zamietnutá, nakoľko neboli zistené zákonné dôvody na

vylúčenie uvedenej pracovníčky z konania a rozhodovania vo veci. Rozhodnutím č. 8762/57037/2010/
URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 vydal stavebný úrad stavebníkom stavebné povolenie na stavbu:
Zmenadokončenejstavby-„Rekonštrukciarodinnéhodomu,P.č.2,Z.“,určilpodmienkypreumiestnenie
a uskutočnenie stavby a rozhodol o uplatnených námietkach účastníkov konania a to aj o tých, ktoré boli
podanépostanovenejlehoteatedanebolpovinnýnanepodľa§61ods.1stavebnéhozákonaprihliadať.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podala žalobkyňa odvolanie, ktorého obsah je v
prevažnej miere zhodný s obsahom žaloby. Žalobkyňa namietala existenciu závažných procesných vád,
keď sa na prejednaní a rozhodovaní podieľal vylúčený zamestnanec, namietala porušenie ustanovenia §
33ods.2správnehoporiadku,uvádzala,žejestvujúcirodinnýdomjelendvojpodlažnýanietrojpodlažný,
nejde o rekonštrukciu pôvodného objektu ale o novostavbu, keďže dochádza k zániku pôvodného

objektu a k vzniku nového objektu, index zastavanej plochy je prekročený, keďže stavebník realizuje
novú stavbu, navrhovaná stavba nespĺňa svetlo-technické parametre, požiarne ani hygienické normy.
O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný (jeho právny predchodca) napadnutým rozhodnutím zo dňa
05.09.2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil vo
výrokovej časti tak, že zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, doplnil do

záväzných podmienok podmienku č. 1a, doplnil znenie podmienky č. 6 a zmenil časť výroku týkajúcu
sa rozhodnutia o námietkach účastníkov konania.
V.
Konanie pred súdom

30. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S 150/11-171 zo dňa 05.06.2013 tak,
že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením sp. zn.
2Sžp/29/2013 zo dňa 18.03.2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie a dôsledné nevysporiadanie
sa s námietkami žalobkyne.
31. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S 150/11-260 zo dňa 23.09.2015 tak,

že žalobu zamietol. Po odvolaní žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo/6/201 zo dňa
27.10.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie, pričom sa krajský súd nedostatočne zaoberal
otázkou, či skutkové okolnosti prípadu zodpovedajú relevantnej právnej úprave vzťahujúcej sa na
prejednávanú vec a či by išlo o porušenie práv žalobkyne, ak by bola predmetná zmena dokončenej

stavby posúdená ako novostavba.
32. Jednotlivé námietky žalobkyne súd v rozsudku č. k. 2S 150/2011-260 zo dňa 23.09.2015 vyhodnotil
nasledovne:
A.
33. V prvom rade súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok
zameral svoju pozornosť na to, či preskúmavané rozhodnutie nie je postihnuté vadou nezákonnosti v

dôsledku neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia.
34. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
36. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 59 správneho poriadku upravuje právomoc
odvolacieho správneho orgánu. V právnej norme ustanovenej v § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku
zákonodarca ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť; ak sú
pre to dôvody, rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 59 ods. 3 správneho poriadku).

37. Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku možno odvodiť,
že zákonodarca uprednostňuje taký postup, aby všade, kde je to možné, odvolací orgán rozhodol vo
veci samej. Zmena rozhodnutia môže byť čiastočná alebo úplná, v ktorom prípade odvolací orgán
svojim rozhodnutím výrok prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu nahradí svojim rozhodnutím.
Odvolací orgán je pritom povinný zmeniť každé nezákonné rozhodnutie. Jeho právomoc vyplýva z cieľa

odvolacieho konania ako aj z úlohy odvolacieho orgánu v ňom, keď jeho rozhodovanie nie je viazané na
závery orgánu prvého stupňa. Odvolací správny orgán má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre
rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe nových zistených
skutočností.
38. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí

byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik
individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne
vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. Výrok teda musí
byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom
správneho konania. V tomto smere súd súhlasí s teoretickými názormi žalobkyne, ktorá tvrdila, že

výrok predstavuje ústrednú zložku rozhodnutia, že len výrok rozhodnutia môže byť právne záväzný
a že výrok rozhodnutia musí vymedzovať práva a povinnosti účastníkov konania takým spôsobom,
aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Súd sa však nestotožňuje
s tvrdením žalobkyne, že zmenou prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím (v súlade s
§ 59 ods. 2 správneho poriadku) došlo k tomu, že konečné znenie výroku je neurčité, nepresné a

nezrozumiteľné. Výroková časť napadnutého rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností určuje, ktoré
časti prvostupňového rozhodnutia sa menia, resp. dopĺňajú a v akom rozsahu. Podľa názoru súdu je
z obidvoch rozhodnutí celkom zrejmé, ako bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté a to i bez prácneho
porovnávaniazneniarozhodnutísprávnychorgánovobidvochstupňov(akotonamietalažalobkyňa).Ako
to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie

a uskutočnenie stavby v rozsahu úvodného odseku až po časť označenú: „Po prestavbe vzniknú v
objekte RD dve bytové jednotky“ a to takým spôsobom, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, ako
bolo rozhodnuté. Ďalej do záväzných podmienok doplnil podmienku č. 1a, podľa ktorej sú stavebníci
povinní riešiť zábradlie, resp. uskutočniť také opatrenia na terase na 3. NP v časti priľahlej k pozemkuparc. č. XXXX/X, k.ú. M., aby sa v záujme zachovania pohody bývania zabránilo priamemu výhľadu
na tento susedný pozemok. V súvislosti s námietkou vágnosti tejto časti rozhodnutia súd dodáva, že
žalovaný v tomto bode v podstate vyhovel žalobkyni a to v záujme zachovania pohody bývania, pričom

samotné riešenie, ktoré zabráni priamemu výhľadu na susedný pozemok, celkom správne ponechal na
stavebníkov. Existuje totiž nepochybne viacero riešení, ktoré však závisia výlučne od stavebníkov, resp.
ich projektanta. Spôsob, akým stavebníci túto podmienku dizajnovo zabezpečia, je nutné ponechať na
ich rozhodnutí a to bez ingerencie žalobkyne. Samotné splnenie podmienky - vykonanie takých opatrení,
ktoré zabránia priamemu výhľadu na susedný pozemok, je predmetom kontroly v kolaudačnom konaní.

K námietke žalobkyne ohľadne uvedenia dátumu vypracovania PD v 03/2010 a neskôr v 07/2010 treba
uviesť, že postreh žalobkyne v tomto smere je správny, avšak ide celkom zrejme o chybu v písaní,
ktorá nepredstavuje neurčitosť a vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyni nesporne a
v podstate každému, kto sa oboznámi s dokumentáciou a napadnutým rozhodnutím, musí byť zrejmé,
o akú konkrétnu PD sa jedná bez toho, aby vedel, ktorým dátumom je opatrená. Ako správne uviedli
stavebníci, stavba sa navyše realizuje na základe dokumentácie overenej stavebným úradom, resp.

žalovaným, takže táto dokumentácia je jednoznačne určená. K námietkam žalobkyne uvedeným v bode
I. A. treba dodať, že odvolací orgán môže napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť a to spravidla
vtedy, ak bol skutkový základ veci zistený správne, a ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti
druhostupňového orgánu. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť,
ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je v danom prípade

charakteristická svojou jednoduchosťou a prehľadnosťou, takže nie je potrebné prácne porovnávanie
výroku napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
39. Pokiaľ ide o uvedený formálny nedostatok rozhodnutia (chybu v písaní), súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne

formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.
40. V danom prípade tu boli relevantné dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia a preto žalovaný
akoodvolacíorgánpostupovalvsúlades§59ods.2správnehoporiadku,keďprvostupňovérozhodnutie

vo vyššie naznačenom smere zmenil.
B.

41. Je nesporné, že v danom sektore, kde sa stavba nachádza, záväzné regulatívy funkčného využitia
územia nepripúšťajú realizáciu novostavby, ale len údržbu, stavebné úpravy alebo prestavbu. Žalobkyňa

tvrdila, že dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu, čiže ide o novostavbu,
čo je však v rozpore s územným plánom zóny a preto mali správne orgány návrh stavebníkov zamietnuť.
PD však v danom prípade predpokladala rekonštrukciu pôvodného objektu, ktorý stavebníci kúpili
a pre rekonštrukciu bolo dňa 31.05.2010 vydané aj stanovisko k spojeniu územného a stavebného
konania, v ktorom stavebný úrad posúdil architektonickú štúdiu ako prípustnú za podmienky dodržania

územného plánu zóny, za podmienky, že zastavaná plocha sa nebude zväčšovať (už pôvodný objekt
totiž prekračoval koeficient zastavanosti 0,20) a za podmienky dodržania regulatív.
42. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona, zmeny dokončených stavieb sú
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s

doterajšou stavbou,
c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

43. Súd je názoru, že žalovaný pri posudzovaní stavebného zámeru stavebníkov z hľadiska definície
„zmeny dokončenej stavby“ správne vzal do úvahy rozhodujúcu okolnosť, a to, že nadzemná časť

pôvodnej stavby rodinného domu typu Okál, je zo škodlivého materiálu - azbestu, t.j. z materiálov,
ktoré nezodpovedajú súčasným hygienickým normám a preto zachovanie nadzemných stavebných
konštrukcií a ich zakomponovanie do investičného zámeru nebolo možné ani prípustné. Potreba
zachovania časti pôvodných stavebných konštrukcií pritom priamo determinuje osadenie nadzemných
stavebných konštrukcií. Žalovaný vzal celkom dôvodne do úvahy aj to, že navrhované riešenie

zachováva pôvodný stav umiestnenia nadzemnej časti stavby s výnimkou odstránenia časti stavby na
pozemku žalobkyne (problém z minulosti) a preto vychádzal z toho, že s poukazom na špecifickú situáciu
vytvorenú v dôsledku závadnosti pôvodných stavebných konštrukcií, pôvodné pôdorysné ohraničenie
stavby zostalo zachované. Ak by bolo možné zachovať pôvodné stavebné konštrukcie stavby (ak byneboli zdravotne závadné), nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, ako vyplýva z PD, by bola z územno-
plánovacieho hľadiska prípustná, keďže rešpektuje všetky záväzné regulatívy.
44. Treba uviesť, že samotná žalobkyňa v konaní vzniesla námietky ohľadne toho, že podstatná časť

pôvodného domu je zo škodlivého stavebného materiálu - azbestu a žiadala informáciu o tom, ako bude
tento odstránený a aká odborná spoločnosť to zabezpečí tak, aby nebolo ohrozené zdravie vlastníkov
okolitých nehnuteľností.
45. Je všeobecne známe, že azbest je vláknitý minerál zo skupiny silikátov, ktorý sa v minulosti využíval
kvôli svojim vynikajúcim fyzickým a chemickým vlastnostiam a tento bol považovaný takmer za zázračný

stavebný materiál. Nachádzal sa prevažne v strešnej krytine, obkladoch vonkajších plášťov budov,
izolačných doskách a podobne. Až neskôr sa zistili silné karcinogénne účinky a preto je považovaný
za absolútnu škodlivinu s nepriaznivými účinkami na zdravie človeka. Vdýchnuté mikroskopicky tenké
vlákna sa ukladajú v pľúcach a následne môžu byť príčinou rôznych rakovinotvorných ochorení, čo
viedlo k tomu, že bola zakázaná výrobu materiálov obsahujúcich azbest v celej Európskej únii a v
roku 1999 Európska komisia rozhodla o všeobecnom zákaze používania všetkých druhov azbestu.

Európska smernica obsahuje zákaz výroby, uvádzania na trh a používania azbestových vlákien a
výrobkov obsahujúcich azbestové vlákna a všetky typy azbestu sú zaradené do 1. skupiny dokázaných
karcinogénov. Aj keď sa dnes už materiál s obsahom azbestu nepoužíva, je potrebné mať na zreteli
negatívne účinky azbestu vyplývajúce hlavne z postupnej korózii materiálov používaných v minulosti,
akotojeajvdanomprípade,keďpôvodnýobjekt-RDtypuOkálbolvybudovanýprávezmateriálov,ktoré

obsahovali vysokú koncentráciu azbestu. Podľa najnovších lekárskych štúdií je preukázané, že čím viac
je človek vystavený účinkom azbestu, tým je väčšie riziko, že ho postihne choroba súvisiaca s azbestom,
pričom doba od vystavenia človeka azbestu a prvými príznakmi choroby môže predstavovať až 30 rokov.
Preto sa až dnes prejavujú účinky azbestu, ktorým boli ľudia vystavení kedysi v minulosti. Analýza EWG
(enviromentálna výskumná skupina so sídlom vo Washingtone) predpovedá, že na základe doterajšieho

vývoja zomrie v priebehu najbližších 10 rokov v USA viac nech 100 000 ľudí na ochorenie súvisiace
s azbestom.
46. Boli preto plne odôvodnené obavy žalobkyne ohľadne likvidácie materiálov s obsahom azbestu
nachádzajúcich sa v pôvodnom objekte, pričom stavebníci tento odpad likvidovali prostredníctvom
odborne spôsobilej osoby tak, že bola zabezpečená ochrana ľudí v bezprostrednom okolí stavby pred

škodlivými účinkami azbestu. Prítomnosť azbestu v pôvodnej stavbe bola nesporná. Sporným bol len
rozsah použitia tohto materiálu, keď žalobkyňa poukázala na znalecký posudok č. 14/2008 Ing.Q., podľa
ktorého bol azbest použitý v menšom rozsahu, ako to tvrdili stavebníci. Tu je však potrebné uviesť,
že tento znalecký posudok bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
pre plánovaný prevod nehnuteľnosti. Posudok sa nezaoberá detailne technickou špecifikáciou stavby

v takom rozsahu, aby relevantne potvrdil alebo vyvrátil prítomnosť azbestu aj v iných častiach stavby.
Navyše sa v ňom uvádza, že „dom bude podrobený rozsiahlej nákladnej rekonštrukcii“.
47. Samotný pojem „rekonštrukcia“ pritom stavebný zákon nepozná, aj keď v rozhodnutiach stavebných
úradov sa objavuje pomerne často. Tento teda nie je presne zadefinovaný, no je celkom zrejmé, že
nemôže ísť o novostavbu ale o stavebné úpravy. V danom prípade išlo o zmenu dokončenej stavby,

ktorá bola označená ako „Rekonštrukcia rodinného domu...“
48. Túto špecifickú situáciu posudzoval aj žalovaný a súd dodáva, že správne, keď názor žalobkyne,
podľa ktorého nemali stavebníci pôvodný objekt takmer celý odstrániť ale mohli ho len stavebne upraviť,
čo by ale znamenalo, že by boli po nasledujúce roky vystavení škodlivým účinkom azbestu (avšak
zrejme aj okolití susedia vrátane žalobkyne) alebo mali pôvodný objekt ako zdravotne závadný odstrániť

a novostavbu by stavať nemohli (podľa žalobkyne mali požiadať v takom prípade o zmenu územného
plánu zóny), resp. vôbec nemali pozemok s takýmto domom kupovať, je mimoriadne nespravodlivý.
49. Takúto situáciu nemožno nechať vzhľadom na vyššie uvedené bez povšimnutia. V tejto súvislosti
treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a
aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv

a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných
interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda
prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol
teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú
špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia

zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči stavebníkom ako aj
žalobkyni.50. Treba tiež spomenúť § 1 O.s.p. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova
na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

51. Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby
nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby
sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
52. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v

podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je
nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné
pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.

Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na
zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
53. Stavebníci potvrdili, že už pred samotnou kúpou nehnuteľnosti zisťovali u príslušných orgánov
možnosti rekonštrukcie alebo prestavby nehnuteľnosti a odpoveď všetkých dotknutých orgánov bola

kladná v takom rozsahu, akú požadovali. I keď bola pôvodná stavba takmer v celosti odstránená,
pričom mali zostať len pôvodné základy (žalobkyňa tvrdila, že aj tie boli odstránené, čo dokazovala
fotodokumentáciou, avšak táto otázka nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ale
mala byť riešená pri výkone štátneho stavebného dohľadu alebo pri kolaudácii, kde sa posudzuje, či bola
stavba zhotovená podľa platnej PD), súd súhlasí s názorom žalovaného, že stavebno-právna legislatíva

nedefinuje kritériá alebo číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či v konkrétnom
prípade ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. Rozsudky NS SR, ktoré spomenula
žalobkyňa v žalobe, boli vydané v občiansko-právnych veciach (týkajúcich sa najmä reštitúcií) a podľa
názoru súdu ich nie je možné bezvýhradne uplatňovať aj v stavebných veciach, kde je potrebné
zohľadniť aj technické špecifiká toho - ktorého prípadu. Stavebný úrad sa totiž vecou zaoberá z iných

(verejno-právnych hľadísk), než súd rozhodujúci o vlastníctve stavby a preto posudzovanie toho, či ide o
rekonštrukciu (zmenu dokončenej stavby) alebo novostavbu je výsostne v právomoci stavebného úradu.
Či ide alebo nejde o rekonštrukciu (stavebné úpravy) teda neposudzuje súd ale stavebný úrad, ktorý
zvažuje verejnoprávne hľadiská. V danom prípade ide o stavbu, ktorá je kombináciou stavebných úprav
a nadstavby pôvodnej stavby tak, ako je to definované v § 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného zákona.

Zastavanáplochastavbyzodpovedázastavanejplochepôvodnéhoobjektusvýnimkouodstráneniačasti
pôvodnej stavby, ktorá bola postavená na cudzom pozemku (žalobkyne).
54. Žalovaný správne v priebehu odvolacieho konania žiadal stavebníkov o doplnenie a spodrobnenie
PD a to práve z dôvodu, aby bolo projektantom ako autorizovanou osobou zodpovedajúcou za
zrealizovateľnosť projektu preukázané, že navrhované architektonické riešenie a postup pri realizácii

stavby sú reálne. Skutočnosť, že zakladanie stavby bude finančne náročnejšie, je vecou stavebníkov
a túto okolnosť nie je stavebný úrad a už vôbec nie žalobkyňa oprávnená nejakým spôsobom riešiť.
Stavebník predsa pod hrozbou sankcie vždy zodpovedá za to, že stavbu zrealizuje v súlade so
stavebným povolením a overenou PD, ktorá je jeho súčasťou. Zmena dokončenej stavby v danom
prípade spočíva v odstránení časti stavby umiestnenej na cudzom pozemku, z nadstavby a stavebných

úprav existujúceho objektu. Ak stavebníci nepostupovali podľa právoplatného stavebného povolenia,
ale sa od neho odchýlili, je skutočnosťou, ktorá nemá za následok nezákonnosť správneho rozhodnutia
(stavebného povolenia). Súd totiž posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa právneho a
skutkového stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia a neposudzuje postup stavebníkov pri
samotnej výstavbe.

55. Vzhľadom na uvedené je zbytočná polemika žalobkyne ohľadne výpočtu miery, koľko z pôvodnej
stavby zostane zachovanej a teda či dochádza prakticky k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne
nového objektu. V tomto smere súd zopakuje názor, že každé iné riešenie, okrem toho, že by stavebníci
napokon pôvodný objekt takmer celý odstránili a nový nestavali, by celkom zrejme ohrozoval ľudské
zdravie a životy. Bolo preto potrebné nájsť spravodlivé riešenie s poukazom na vyššie uvedené právne

princípy. Súd dodáva, že všetky regulatívy stanovené územným plánom zóny boli v danom prípade
splnené, čo potvrdili príslušné orgány. Rozloha stavby zodpovedá pôvodnému objektu a jeho výška je
v súlade s regulatívom. Samotné vnútorné dispozičné riešenie domu je samozrejme iné ale toto nemá
žiaden vplyv na práva žalobkyne. Otázka technológie budovania základov je vecou projektanta, pričomv praxi je bežné pilotovanie základov, resp. ich zosilňovanie a zväčšovanie. Za realizovanie stavby
zodpovedá projektant a otázka nákladnosti riešenia je výlučnou vecou stavebníkov. O prístavbu sa v
danom prípade nejedná. Nadstavba pôvodnej stavby bola logicky navrhnutá po zrealizovaní stavebných

úprav vrátane odstránenia časti pôvodnej stavby zasahujúcej do pozemku žalobkyne. Súd opätovne
pripomína, že prípadné porušenie stavebného povolenia nemá za následok jeho nezákonnosť.
56. V danom prípade možno vidieť stret práv žalobkyne chrániacej si hodnotu svojej nehnuteľnosti
vrátane pohody bývania s právami stavebníkov, ktorí kúpili v dobrej viere nehnuteľnosť, ktorá sa
ukázala ako zdraviu škodlivá, za účelom uspokojenia bytových potrieb po vykonaní rekonštrukcie. V

ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým
vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré
nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL.
ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového
protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia

majetkunazákladepodmienokustanovenýchvzákonezdôvoduverejného záujmu.Nauvedenúprávnu
úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v § 123 a nasl., keď v právnej norme §
124 stanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobkyni na nerušený výkon
jej vlastníckeho práva, je postavené právo stavebníkov tiež na riadny výkon vlastníckeho práva.

57. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci súd dáva súčasne do pozornosti právny
názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v
súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú
rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.
Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými

atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali

navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.“
58. Vzhľadom aj k uvedenému súd v danom prípade považoval za správny postup žalovaného, keď
v konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie realizácie predmetnej stavby, upriamil svoju pozornosť
k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany

uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania a to tak v prípade
stavebníkov ako aj žalobkyne.
C.

59. Zastavaná plocha stavby v danom prípade síce presahuje index 0,20, ktorý je záväzným regulatívom

funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre sektor č. XX/XX-X a dosahuje 24,28%,
avšak k tomuto treba uviesť, že navrhovaný RD zachováva pôdorysné ohraničenie pôvodnej stavby
(postavenej pred prijatím územného plánu zóny predchádzajúcim vlastníkom) a teda zachováva aj
pôvodne daný regulatív zastavanosti pozemku, pričom odstránením časti stavby z pozemku žalobkyne
došlo k miernemu zníženiu tohto ukazovateľa. Ide tu teda opäť o špecifickú situáciu vyvolanú

charakterom a rozlohou už pôvodnej stavby, pričom žalovaný správne poukázal na svoju rozhodovaciu
prax, v rámci ktorej vychádza z toho, že z územno-plánovacieho hľadiska je akceptovateľné zachovanie
daného skutkového stavu (ktorý už sám o sebe nezodpovedá záväznej regulácii), ak nedôjde k
zväčšeniu pôvodne zastavanej plochy. Tvrdenie žalobkyne, že aj pri vykonaní zmeny dokončenej stavby
by mali stavebníci vykonať také úpravy, aby svoj zámer dali do súladu s regulatívmi vyplývajúcimi

z územného plánu zóny, t.j. aby stavbu zmenšili, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Celkom
zrejme by išlo o neprípustnú priamu retroaktivitu územného plánu zóny, keď by tento stanovil povinnosť
upraviť všetky už existujúce objekty v danej zóne tak, aby boli v súlade s novým územným plánom zóny.
Index 0,20, ktorý je záväzným regulatívom funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre
sektor č. 10/14-1, by platil pre stavebníkov v prípade zmeny dokončenej stavby spočívajúcej v prístavbe,

o ktorú však v danom prípade nešlo.
D.60. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo

spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.
61. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa
odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo
by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa
alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

62. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde,
prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v
určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
63. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme
opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke,
pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

64. Žalobkyňa poukazovala na dohodu predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností (najmä na dodatok
k zámennej zmluve zo dňa 13.06.1972, podľa ktorej prijala Natália W. určité obmedzenia stavebnej
činnosti na predmetnom stavebnom pozemku. Je nepochybné, že žiadne takéto obmedzenie nebolo
stavebníkom známe, títo kupovali nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
vyhlásením predávajúcich, že nehnuteľnosti nie sú nijak zaťažené akýmikoľvek bremenami alebo

dohodami v prospech tretích osôb a takéto ťarchy nie sú zapísané ani v katastri nehnuteľností. Súd
je názoru, že stavebníci nie sú viazaný dohodami, ktoré urobili pôvodní vlastníci nehnuteľností a keď
sa aj pôvodní vlastníci nehnuteľností zaviazali, že na pozemku budú realizovať stavbu len s určitými
parametrami, tento záväzok neprešiel kúpou nehnuteľností na stavebníkov, ktorí o ňom nemali žiadnu
vedomosť. Spomínaná dohoda sa týkala len jej zmluvných strán a nevytvorila záväzok vo forme ťarchy

viažucej sa na predmetný pozemok, ktorá by prešla zároveň s prevodom vlastníckeho práva k tomuto
pozemku na stavebníkov ako nových vlastníkov nehnuteľnosti a preto nebol potrebný postup podľa §
137 stavebného zákona, nakoľko túto námietku žalobkyne celkom správne žalovaný nevyhodnotil ako
občiansko-právnu námietku, ktorá by bola prekážkou vydaniu stavebného povolenia.
65. Žiadna dohoda v prospech žalobkyne ohľadne pozemku stavebníkov nie je zapísaná v katastri

nehnuteľností, t.j. nemá vecno-právne účinky, ktoré by zaväzovali aj stavebníkov ako nových vlastníkov
nehnuteľnostíatietolistinynapokonaniniesúzaloženédozbierkylistínvedenejsprávoukatastra.Treba
dôsledne odlišovať od dohôd, ktoré sa týkajú iba zmluvných strán, od dohôd majúcich vecno-právne
účinky, z ktorých práva a povinnosti zaväzujú aj právnych nástupcov zmluvných strán. V opačnom
prípade by nebol žiaden rozdiel medzi obligačnými záväzkami a vecno-právnymi záväzkami. Žalobkyňa

resp. jej právny predchodcovia mali právo trvať na zápise ťarchy v katastri nehnuteľností a týmto
spôsobom by si zabezpečili relevantnosť tohto obmedzenia aj pre ďalších vlastníkov, ktorí by boli o
tejto ťarche informovaní priamo z listu vlastníctva ako verejnej listiny. Ak pôvodní vlastníci nepreniesli
ťarchu na stavebníkov a neinformovali ich o existujúcej dohode obmedzujúcej stavebnú činnosť, vzniká
tu priestor na prípadnú náhradu škody za porušenie tejto povinnosti, avšak táto skutočnosť sa nijako

nemôže týkať stavebníkov. Námietku žalobkyne ohľadne existencie obmedzenia stavebnej činnosti
žalovaný správne vyhodnotil tak, že nejde o občiansko-právnu námietku, nakoľko táto nevyplýva zo
žiadneho práva žalobkyne k pozemku stavebníkov.
E.

66. K namietaným procesným vadám týkajúcim sa rozhodovania zamestnancom, ktorý mal byť vylúčený
pre predpojatosť a neposkytnutie možnosti žalobkyni, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, súd uvádza, že žalobkyňa
síce správne citovala príslušné ustanovenia právnych predpisov, avšak súd sa s jej tvrdením o existencii
závažných procesných vád nestotožnil.

67. Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho
nepredpojatosti (§9 ods. 1 správneho poriadku).
68. Keďže sa touto námietkou (predpojatosti) zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí a súd sa
s jeho odôvodnením na strane 10 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a účastníci

konania poznajú dôvody rozhodnutia, súd ich v rozsudku detailne už opakovať nebude a v celom
rozsahu na ne poukazuje. Relevantné je, že o námietke bolo rozhodnuté pred meritórnym rozhodnutím
vo veci, pričom žalovaný v odvolacom konaní posudzoval dôvodnosť námietky a dospel k záveru, že
postup stavebného úradu pri vyhodnocovaní námietky bol správny. Žalobkyňa tvrdila, že námietkoupredpojatosti voči zamestnankyni správneho orgánu prvého stupňa sa nezaoberal ani stavebný úrad
a neskôr ani žalovaný z hľadísk, ktoré namietala. Z obsahu spisu však žiadne zastrašovanie alebo
šikanovanie žalobkyne v súvislosti so začatím výkonu štátneho stavebného dohľadu nevyplýva. Pre

úplnosť treba uviesť, že k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza buď obligatórne alebo
fakultatívne, pričom v tomto prípade bolo zistené, že neboli zistené žiadne z podmienok vylúčenia
zamestnanca správneho orgánu a preto bola námietka zaujatosti opodstatnene zamietnutá rozhodnutím
Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 8762/57821/2010/URS/Kul. Ani podľa názoru súdu totiž neboli
naplnenédôvodyuvedenév§9ods.1,2správnehoporiadkuasamotnýnesúhlasžalobkynespostupom

zamestnankyne správneho orgánu, hoci by bol aj chybný, nemôže predstavovať dôvod na vylúčenie
zamestnanca z ďalšieho konania. Súd v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať stavebnú činnosť
žalobkyne z hľadiska jej legálnosti a preto sa ani nebude vyjadrovať k postupu stavebného úradu v
súvislosti s udržiavacími prácami, stavbou prístavby, schodiska a plotu, pričom stavebníci tvrdili, že
napriek ohláseniu len udržiavacích prác bola žalobkyňou budovaná nová stavba.
69. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
70. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
71. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
72. Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.
73. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

74. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33
ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen
právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy
správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej
povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny

orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v §
32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej
povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný
a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom
nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako

aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom
alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil
v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu
konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov,

môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je
predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným
komplikáciám.
75. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním
rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie

vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia.
Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na
vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej
bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie

súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou,
ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi
okolnosťami toho ktorého prípadu.76. K námietkam žalobkyne súvisiacich s § 33 ods. 2 správneho poriadku súd opätovne poukazuje na
správne teoretické východiská žalobkyne, s ktorými sa stotožňuje. Konkrétne okolnosti tohto prípadu
však celkom zrejme nasvedčujú tomu, že síce došlo k pochybeniu správneho orgánu, avšak určite

nejde o takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a potrebu jeho zrušenia.
Žalobkyňa totiž v súvislosti s tým, že jej žalovaný bezprostredne pred vydaním rozhodnutia neoznámil,
že má možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, nebola nijako ukrátená na svojich právach, keďže z
obsahu spisu vyplýva, že bola či už prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným viackrát upovedomená o
doplnení spisového materiálu s možnosťou vyjadriť sa a toto svoje právo aj reálne využívala. Žalobkyňa

nahliadala do spisu a aktívne v konaní vystupovala, pričom treba mať na zreteli aj v stavebnom konaní
uplatňujúcu sa koncentračnú zásadu, ktorá zamedzuje blokovanie alebo znefunkčnenie konania zo
strany takého účastníka, ktorý nemá záujem o skoré rozhodnutie.
77. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa vzniesla viackrát námietky či už písomne alebo na ústnom
pojednávaní a to dokonca aj po lehote stanovenej stavebným úradom, ktoré však boli tiež vzaté do
úvahy vzhľadom na to, že v upovedomení zo dňa 22.03.2011 neurčil a nepoučil účastníkov, že na

neskôr podané námietky nebude prihliadať. Žalovaný opätovne po doplnení dokladov dňa 19.07.2011
upovedomil účastníkov konania o doplnení podkladov pre rozhodnutie s možnosťou nahliadať do
spisového materiálu, čo žalobkyňa využila a dňa 11.08.2011 podala písomné vyjadrenie. Opätovne po
lehote poslal vyjadrenie aj právny zástupca žalobkyne (dňa 02.09.2011), pričom ako podstatné treba
uviesť, že žalovaný sa so všetkými námietkami žalobkyne dôsledne vo svojom rozhodnutí vysporiadal.

Žalobkyňa teda bola o priebehu konania ako aj o všetkých podkladoch riadne a včas informovaná a
samotným finálnym neoznámením, že sa má možnosť vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred samotným
rozhodnutím žalovaného predstavuje síce procesné pochybenie žalovaného, avšak bez akéhokoľvek
vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

F.
78. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže
správne orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V danom prípade bol svetlo-technický
posudok vypracovaný autorizovanou osobou a preto sa považuje za hodnoverný a relevantný podklad

konania bez potreby jeho správnosť spochybňovať. Nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovania,
keďže možné tienenie je iba na východnej fasáde rodinného domu žalobkyne, na ktorej sa nenachádzajú
presklenia obytných miestností ale iba presklenia schodiskového priestoru, kúpeľne, resp. WC, komory,
ktoré nie sú obytnými miestnosťami a teda nepodliehajú podľa platných noriem posudzovaniu.
Žalobkyňou spomínané STN určujú prípady, kedy je potrebné vyhotoviť svetlo-technické posudky, avšak

z konkrétnej situácie orientácie a typu stavieb tu takáto povinnosť nie je. Svetlo-technický posudok bol
teda v stavebnom konaní urobený, avšak logicky sa nedotýkal objektu žalobkyne, keďže v tejto súvislosti
táto povinnosť z uvedených noriem nevyplývala. Je potrebné dodať, že zbytočné dokazovanie by bolo
celkom evidentne v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Nejde teda o
vadu konania, ako to tvrdí žalobkyňa, keď stavebný úrad neustanovil znalca za účelom vypracovania

svetlo-technického posudku. Žalobkyňa mala pritom možnosť predložiť svetlo-technický posudok, ktorý
by si sama objednala, na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Žiadny takýto dôkaz však žalobkyňa
v správnom konaní nepredložila.
G.

79. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania.
80. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods.

3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak
neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme

možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
81. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom,
že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymipredpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené
všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok

rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na
také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však

ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej
skutočnosti či argumentu sa vyžaduje.
82. V súvislosti s § 47 ods. 3 správneho poriadku sa súd opätovne stotožňuje s teoretickými
úvahami žalobkyne, avšak má za to, že napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky uvedené v §
47 ods. 3 správneho poriadku, keďže rozhodnutie je presvedčivo odôvodnené, pričom žalovaný
sa náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

dáva dostatočnú odpoveď na všetky právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich
zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúci. Je zrejmé, že žalovaný sa vecou starostlivo zaoberal
a svoj názor aj logicky odôvodnil. V žiadnom prípade nie je jeho rozhodnutie výsledkom svojvôle tak,
ako sa to snaží navodiť žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie teda súd považuje za riadne odôvodnené,
čo svedčí o tom, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal a že zvážil všetky relevantné skutočnosti veci

a dodržal aj atribúty spravodlivého procesu.
83. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie.
VI.

Relevantné právne predpisy

84. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

85. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d/ či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným

dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania.

86. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad

zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
87.Podľa§66ods.2stavebnéhozákonazáväznýmipodmienkamiuskutočňovaniastavbysazabezpečí,

prípadne určí
a/ umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b/ ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c/ dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie,
d/ lehotu na dokončenie stavby,e/ plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,

f/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g/ použitie vhodných stavebných výrobkov,
h/ povinnosť oznámiť začatie stavby.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

88. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci opätovne preskúmal
napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože rozhodnutie a postup
žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom.

89. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu

bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

90. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie, pričom sa podľa jeho záväzného
názoru krajský súd nedostatočne zaoberal otázkou, či skutkové okolnosti prípadu zodpovedajú
relevantnej právnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávanú vec a či by išlo o porušenie práv žalobkyne,
ak by bola predmetná zmena dokončenej stavby posúdená ako novostavba.
91. SohľadomnazáveryuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžo/6/201zodňa27.10.2017,ktorým

bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 150/11-260 zo dňa 23.09.2015 zrušený a vrátený
na ďalšie konanie, ako primárnu riešil otázku, či predmetná stavba postavená na základe stavebného
povolenia č. 8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 na stavbu: Zmena dokončenej stavby
- „Rekonštrukcia rodinného domu, Údolná č. 2, Bratislava“ zmenené právnym predchodcom žalovaného
č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 mala byť považovaná za novostavbu, ako to vo svojej žalobe

tvrdí žalobkyňa.
92. Stavebný zákon platný a účinný v čase rozhodnom pre posúdenie veci (v čase vydania žalobou
napadnutýchrozhodnutí)definoval„stavbu“akostavebnúkonštrukciupostavenústavebnýmiprácamizo
stavebnýchvýrobkov,ktorájepevnespojenásozemoualeboktorejosadenievyžadujeúpravupodkladu.
Pevným spojením so zemou sa pritom rozumie aj spojenie pevným základom.

93. Ako vyplýva z administratívneho spisu zmena dokončenej stavby pribratých účastníkov mala
byť realizovaná v rozsahu odstránenia nadzemnej časti stavby so zachovaním základov pôvodného
rodinného domu mimo časti základov, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobkyne. Medzi účastníkmi
bolo sporné, či z dôvodu takéhoto rozsahu nedošlo vlastne k postaveniu novej budovy.
94. Na tomto mieste treba povedať, že stavebný zákon pojem „rekonštrukcia stavby“ nedefinuje. Pozná

len pojem zmena dokončenej stavby, čo možno klasifikovať ako pojem širší a v sebe zahŕňajúci i
rekonštrukciu. Rekonštrukciou nazývame účelovú prestavbu či znovupostavenie častí stavieb, ktoré
predstavujú taký zásah do konštrukčno-výrobného systému stavby, ktorý má za následok zásadnú
zmenu parametrov stavby. Rekonštrukcia stavby je zároveň zmenou dokončenej stavby. Súvisí s
prestavbou, nadstavbou alebo vstavbou, so zmenou dispozície, účelu využívania nezávisle na životnosti

a skutočných funkčných vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického zariadenia budovy.
95. Súd je toho názoru, že aby sa mohlo uvažovať o novostavbe, musela by stavba postavená pribratými
účastníkmi z hľadiska rozsahu uskutočňovaného procesu privodiť stav, kedy by výsledná podoba
stavbyzabezpečenástavebnýmiúpravamizodpovedalavýmene(zbúraniuaznovupostaveniu)všetkých
stavebných konštrukcií a technických zariadení stavby a tieto by následne spĺňali základné požiadavky

na stavby určenými platnými právnymi a technickými predpismi.
96. V danom prípade, aj keď bol rozsah odstránených častí stavby značný a mohlo by sa len z pohľadu
vnímateľných častí stavby zdať, že ide o novostavbu, nebola odstránená stavba celá. Celkove išlo iba
o jej rekonštrukciu (čiastkovú zmenu), pričom zachované boli základy pôvodnej stavby.97.Súdpodotýka,žeajsamotnézákladypoodstránenízvyšnýchčastíspĺňalidefiníciustavbypodľa§43
ods.1Stavebnéhozákona.Zuvedenéhomožnodedukovať,žecharakterstavbybolzachovanýajvčase
vyvrcholenia odstránenia pôvodných častí stavby. To znamená, že pokiaľ si zachová rekonštruovaná

(prerábaná) stavba povahu stavby ako je definovaná príslušným právnym predpisom (Stavebný zákon),
nebude môcť byť takáto stavebná činnosť charakterizovaná inak ako zmena dokončenej stavby, teda
nepôjde o budovanie novostavby.
98. Uvedený právnemu názoru prisvedčuje aj úvaha o opaku. Správny súd by tvrdeniu žalobkyne
pripustil pravdivosť, len ak by stavebné práce boli stavebným povolením určené tak, že v momente

vyvrcholenia odstraňovania častí stavby by predmetný objekt postrádal definičné znaky stavby podľa
Stavebného zákona. To znamená, že ak by bola pôvodná stavba rozobratá a jej jednotlivé časti by boli v
stave nezodpovedajúcej definícii stavby (napr. okná, dvere, tehly, krytina, atď.), už by v takomto prípade
nemohlo ísť o zmenu dokončenej stavby, ale by išlo o stavbu novú, hoci by aj bol jej vzhľad identický
so stavbou pôvodnou.
99. Možno teda zhrnúť, že nedošlo k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu.

V danom prípade predmetná stavba v intenciách určených stavebným povolením spĺňala nepretržite
kritériá definované pre stavbu, a preto išlo napriek pochybnostiam žalobkyne o zmenu dokončenej
stavby a nie o budovanie novostavby. Taktiež ani namietané prehĺbenie a spevnenie základov
neodporuje vyššie uvedenému, a teda pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí nemá
zásadný právny význam.

100. Súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že aj základy pôvodnej stavby boli odstránené, táto otázka
nemá žiaden podstatný vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uvedené tvrdenia mala žalobkyňa
riešiť podnetom na výkon štátneho stavebného dohľadu, že sa stavba nezhotovuje podľa projektovej
dokumentácie a stavebným povolením.
101. Z administratívneho spisu ako i z písomných podaní účastníkov konania ďalej vyplýva, že rozloha

predmetnej rekonštruovanej stavby podľa stavebného povolenia v znení rozhodnutia žalovaného,
keďže bola zachovaná pôvodná časť základov, zodpovedá v plnej miere pôvodnému objektu. Výška
stavby je tiež súladná s územným plánom zóny. Časť základov a stavby, ktoré sa nachádzali
na pozemku žalobkyne, boli v súlade so stavebným povolením odstránené. Bola tiež odstránená
nadzemná časť stavby (montovaný dom typu „Okál“), ktorý bol vybudovaný použitím azbestu, materiálu,

ktorý nezodpovedá súčasným hygienickým normám. Súd opakuje, že Európska komisia rozhodla
o všeobecnom zákaze používania všetkých druhov azbestu z dôvodu jeho preukázanej zdravotnej
škodlivosti.
102. Z vyššie uvedeného zhrnutia faktov podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že postavenie
žalobkyne z hľadiska jej právnej sféry sa po vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí nezhoršilo, ale

práve naopak, zlepšilo. Rozloha novej nadzemnej časti stavby nebola väčšia ako stavba pôvodná,
po odstránení časti pôvodnej stavby táto už nezasahovala do pozemku vo vlastníctve žalobkyne a
odstránením zdravotne závadných materiálov z pôvodnej stavby došlo i k zlepšeniu životného prostredia
žalobkyne.
103. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené prekročenie koeficientu zastavanosti 0,20 platného pre danú

zónu, niet pochýb o tom, že stavba po rekonštrukcii neprekračuje svojim zastavaním rozsah pôvodnej
stavby. Preto ani súd nemal dôvod prisvedčiť takejto námietke žalobkyne, a to z rovnakých dôvodov -
že uvedená situácia vzhľadom na okolnosti neprivodila žalobkyni žiadnu ujmu, jej právne postavenie sa
týmto nezhoršilo, celkom isto nezasiahlo do právnej sféry žalobkyne a porušilo jej práva ako vlastníčky
susednej nehnuteľnosti.

104. Zo žaloby žalobkyne nebolo zreteľné, ako by ňou namietané skutočnosti (že ide o novostavbu,
že nezodpovedá aktuálnym regulatívam určeným územným plánom) poškodili jej subjektívne práva
a ako by stavba postavená v podobe podľa schválenej projektovej dokumentácie záporne ovplyvnila
jej vlastníctvo. Stavba realizovaná v súlade s napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov by v
budúcnosti nemohla znížiť prevádzkovú kvalitu územia vnesením do zástavby neprijateľný kontrastu

(zastavanosť) ani neúmerne nezaťaží okolité pozemky narúšajúc charakteristický obraz a proporcie
územia.
105. Na tomto mieste súdu nedá nepripomenúť, že v správnom súdnictve aplikáciou § 178 ods. 1 SSP
na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie postačuje, aby subjekt, ktorý podáva
správnužalobubolúčastníkomadministratívnehokonaniaaabyosebetvrdil,žebolrozhodnutímorgánu

verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Avšak úspech v spore pred
správnym súdom, aby napadnutým rozhodnutím alebo opatrením bola dotknutá právna sféra žalobcu, t.
j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom
závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry.106. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako
príslušný správny orgán postupoval (vzhľadom na rámec vymedzených námietok v žalobe) pri vydaní
napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami a pri svojom rozhodovaní

nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného
dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
107. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal,

pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané)
a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd nepriznal náhradu trov ani
ďalším účastníkom podľa § 169 SSP, keďže im nevznikli trovy v súvislosti s plnením uloženej povinnosti.
108. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/);
je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).