Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/432/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216680
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715216680.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu U. C., bytom P. A.
XXX/X, XXX XX M., občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUD. Peter Rybár, s. r. o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie

sumy 323,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 564,26 € a úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 323,15 € od 28. 10. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 11. 12. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 323,15 € spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom pred tunajším súdom sp. zn.
10C/261/2015 sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 23. 12. 2015.
V tomto konaní svojim podaním zo dňa 25. 10. 2015 svoj návrh rozšíril o vydanie bezdôvodného

obohatenia, pričom súd uznesením zo dňa 28. 10. 2015 túto zmenu nepripustil. Preto žalobca podal
samostatný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel ako
spotrebiteľ dňa 23. 12. 2013 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý
úver vo výške 1.500,-- €. Hneď na začiatku zmluvného vzťahu žalovaný zrazil z istiny poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 215,75 €, takže reálne mu bol poskytnutý úver vo výške 1.284,25 €. Žalobca
sa zaviazal uhradiť úver v 42 mesačných splátkach po 80,37 €, t. j. celkovo 3.375,54 €. Na účet
žalovaného žalobca uhradil celkovo 1.607,40 €, čo je o 323,15 € viac, než mal žalovaný nárok. Žalobca

uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. 1/
neobsahuje údaj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru (§ 9 ods.2 písm. g/ Zákona o SÚ), t. j. či
ide o hotovostné alebo bezhotovostné čerpanie jednorazové alebo viacerými platbami. 2/ neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods.2 písm. f/ Zákona o SÚ), ktorý podľa judikatúry má byť určený
konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky. 3/ neobsahuje údaj o členení splátky úveru na istinu, úrok
a iné poplatky (§ 9 ods.2 písm. k/ Zákona o SÚ). Tak to bolo vyžadované napr. rozhodnutím Krajského

súduTrenčínsp.zn.9Co/401/2012.Jednásaoinformáciu,ktorájeprespotrebiteľavýznamná,pokiaľide
o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru a posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný. 4/ v zmluve absentujúúdaje o výške úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. d/ Zákona o SÚ). 5/ zmluva obsahuje veľké
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. Jedná sa najmä
o ustanovenia týkajúce sa odplaty. Odplata dosahuje úroveň 70,01 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je
v priamom rozpore so zákonom ako aj s dobrým mravmi. Obdobné posúdenie je zrejmé z rozhodnutia
Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 28. 09. 2011, rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn.
17Co/313/2010 zo dňa 09. 11. 2010, rozhodnutie Krajského súdu Ostrava sp. zn. 16ICm/944/2010 zo
dňa 23. 08. 2011. Vo všetkých týchto rozhodnutiach boli posudzované úroky v porovnaní s bankovými

úrokmi a bolo konštatované, že výška úrokov predstavuje úžeru. 6/ žalobca poukázal na postup pri
uzavretí zmluvy, ktorý je v rozpore s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní zmluvy je
postup taký, že žalobca dňa 18. 12. 2013 podal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a vypísal
časť zmluvy vzťahujúcej sa na jej žiadosť. Dňa 23. 12. 2013 bola táto žiadosť doplnená o údaj v bode
6/ a došlo k zmene údajov predpokladanej RPMN. Žalobca tým porušil § 4 ods.1 Zákona o SÚ a to
povinnosť informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach, čím jednoznačne postupoval v rozpore

so zákonom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva absolútne neplatnou. Okrem toho zo
spôsobu uzatvorenia zmluvy vyplýva, že ide o typický príklad prijatia návrhu s dodatkami a zmenami,
ktoré znamenajú odmietnutie návrhu zo strany žalobcu. Akceptácia týchto zmien a dodatkov zo strany
žalobcu nebola vykonaná, preto zmluva je absolútne neplatnou od počiatku.

2. Žalobca namietal postup, kedy žalovaný hneď na začiatku pri poskytnutí úveru zrazil žalobcovi
poplatok za odplatu za poskytnutie služby. Uvedený poplatok žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože umožňuje veriteľovi odpočítať poplatok za službu v čase, keď spotrebiteľ o
poskytnutie služby vôbec nežiadal. Obdobne to bolo potvrdené rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.
zn.7C/154/2014zodňa29.01.2015.Žalobcatakuzatvára,žepredmetnázmluvaneobsahujepodstatné

náležitosti a preto podľa § 11 ods.1 písm. a/ Zákona o SÚ sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov,
poukázal na rozpor odplaty s dobrými mravmi, ako aj na absolútnu neplatnosť Zmluvy o revolvingovom
úvere z dôvodu nedodržania riadneho postupu pri uzavretí zmluvy. Preto mal žalovaný nárok len na
vrátenie poskytnutej istiny, ktorá reálne bola žalobcovi poskytnutá vo výške 1.284,25 € bez úrokov
a poplatkov. Keďže žalobca uhradil celkovú čiastku 1.607,40 €, rozdiel vo výške 323,15 € znamená

na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, žalovaný na jeho výzvu nereagoval. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na úrok z
omeškania vo výške 0,05 % ročne a to odo dňa 29. 10. 2015, t. j. nasledujúci deň po konci lehoty na
dobrovoľné vrátenie.

3. V priebehu konania na pojednávaní dňa 07. 09. 2016 rozšíril žalobca svoj nárok o sumu 240,11
€, ktorý odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy mu boli vykonané zrážky zo mzdy v celkovej
výške 241,11 €, čím došlo k navýšeniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Celková
čiastka bezdôvodného obohatenia tak činí sumu 564,26 €. Súd uznesením zo dňa 07. 09. 2016 pripustil
rozšírenie žaloby o sumu 241,11 €.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 21. 04. 2016. Vo svojom písomnom vyjadrení
vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok
neodvodzuje zo zmluvy, ale z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce vydanie bezdôvodného
obohatenia. Aj podľa uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/516/2015 zo dňa 29. 10. 2015 je

konštatované, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským
vzťahom. Preto žiadal, aby súd vec postúpil súdu miestne príslušnému, ktorým je všeobecný súd
žalovaného - Okresný súd Bratislava I. K žalobe samotnej žalovaný poprel nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia:1/pokiaľžalobcanamietaneplatnosťvýškyodplaty,žalovanýpoukázalnato,
že porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov je zavádzajúce a vecne nedôvodné.

Výška odplaty v čase uzavretia Zmluvy o revolvingu bola predmetom osobitnej regulácie, ktorá nebola
zmluvou porušená. Pokiaľ je nejaká otázka riešená osobitným ustanovením, aplikácia všeobecného
ustanovenia je vylúčená. Ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy bola výška odplaty upravená podľa
§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a to tak, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V zákone je výslovne

určené, že pri porovnávaní sa má zobrať na zreteľ nie len hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera
zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto nerešpektoval
a porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne. Banka zisk účtovala v danom období aj za
vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne, takže úrok nebol jediný výnos za požičaniepeňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť.
V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sa obvyklou odplatou rozumie odplata na
finančnom trhu a nie na bankovom trhu. Jej hodnota sa odvíja od hodnoty priemernej odplaty určovanej

Ministerstvom financií SR, ktorá v rozhodnom období bola 45,94 %. Dohodnutá odplata tak podstatným
spôsobom neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom trhu. 2/ pokiaľ žalobca tvrdí, že nedošlo
k platnému vzniku zmluvy z dôvodu, že nebola dohodnutá RPMN, žalovaný tvrdí, že RPMN nie je
možné dohodnúť. Hodnota RPMN je jednou z náležitostí v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej
neuvedenie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Tento údaj sa určuje zákonom

stanoveným pravidlom, t. j. vzorcom pre výpočet RPMN, t. j. tento údaj nie je výsledkom dohody
zmluvných strán. Hodnotu RPMN zmluvné strany nemôžu určiť na základe svojej slobodnej vôle a
tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť
nedá, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým
je deň uzavretia zmluvy (§ 2 písm. i/, § 9 ods.2 písm. j/ Zákona o SÚ). Výpočet hodnoty RPMN závisí
od údajov, ktoré v čase podania žiadosti o úver nie sú dlžníkom navrhované, ani inak určené (dátum

prvého čerpania) ako aj od objektívnych skutočností, ktoré strany neurčujú. Žalobca poukázal aj na
smernice Európskeho parlamentu a rady, v zmysle ktorých sa rovnako údaj o RPMN vypočítava k času
uzavretia zmluvy. Z uvedeného nemožno vyvodiť, že by údaj mal byť dohadovaný stranami. Preto výklad
žalobcu o tom, že RPMN by sa mal zmluvnými stranami dohodnúť, odporuje unijnému právu. 3/ žalovaný
uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom uvedené náležitosti a správnosť

praxe pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere potvrdil napr. Krajský súd Prešov v rozsudku č. k.
13Co/111/2014, kedy sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom, že v zmysle článku 7 zmluvných
dojednaní predstavuje oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy s tým, že podľa vôle zmluvných strán
je toto oznámenie súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Žalovaný uviedol, že podľa odseku 13
Zmluvy o revolvingovom úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou zmluvné dojednania na zadnej strane

žiadosti/zmluva. Poukázal na to, že žalobca nesprávne vykladá § 9 ods.2 písm. g/ Zákona o SÚ, t.
j. podmienky čerpania úveru, ktorými môže byť napr. predloženie poistenia schopnosti splácať úver,
odkladacia podmienka a podobne. Nejedná sa o spôsob čerpania, t. j. hotovostný, bezhotovostný, v
splátkachapodobne.Podľauvedenéhoustanoveniasatedauvádzajúpodmienkyčerpaniaúveru,pokiaľ
sú dohodnuté. Z logiky veci vyplýva, že ak niektorá z náležitostí zmluvy nie je aktuálna, tak sa neuvádza.

K tvrdeniu o chýbajúcom údaji o termíne konečnej splatnosti úveru žalovaný uvádza, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú jej prílohy v zmysle článku 7, bod 1 Zmluvných dojednaní. Žalobca poukázal na
to, že zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva -
zmluvnej slobody. V zmysle uvedeného oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
nielen akceptáciu predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Podľa

článku 4.5 Zmluvných dojednaní, je úver po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového
kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva, že
údaj o dni splatnosti poslednej splátky je uvedený jednak v splátkovom kalendári, ale aj v samotnom
oznámení veriteľa o schválení úveru, preto zmluva údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje.

Čo sa týka tvrdenia o chýbajúcom údaji o počte, výške a termíne splatnosti splátok, žalovaný uviedol,
že zmluva obsahuje výšku splátok, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Podľa názoru žalovaného,
z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť rozpísať jednotlivé položky na istinu, úroky
a poplatky. Ak sa jednou splátkou uhrádza istina aj úrok, potom v zmysle zákonného pravidla sa platba
použije najskôr na úhradu istiny, následne na úrok. V danom prípade nemá rozlišovanie splátky na časť

istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Takéto rozlišovanie by mohlo mať význam, pokiaľ
by sa istiny a úroky uhrádzali samostatne, t. j. v iných termínoch splatnosti s iným počtom splátok. Ani
zo spomínanej Smernice rady nevyplýva požiadavka rozpisovania platieb tak, ako uvádza žalobca. Zo
Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcovi nevznikla povinnosť platiť žiadne iné poplatky alebo náklady,
preto jeho tvrdenie, že chýba údaj o týchto položkách je neaktuálny a zmätočný. Vzhľadom na uvedené

žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

5. O námietke miestnej nepríslušnosti sa súd vysporiadal samostatným uznesením zo dňa 11. 05. 2016
podľa vtedy platných procesných predpisov tak, že námietku zamietol ako nedôvodnú.

6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním doručené súdu 16. 05. 2016 a zotrval
na svojej žalobe. Poukázal pri tom na rôzne rozhodnutia súdov, ktoré sa stotožnili s jeho právnou
argumentáciou.7. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v súlade s § 470
ods.1 C. s. p. sa uplatňuje aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže k
zmene žaloby jej rozšírením došlo za účinnosti nového Civilného sporového poriadku, súd umožnil

žalovanému na základe uznesenia zo dňa 20. 09. 2016 vyjadriť sa k rozšírenej žalobe. Písomným
podaním doručené súdu 26. 10. 2016 žalovaný súdu oznámil, že namieta rozšírenie uplatňovaného
nároku, pretože na takýto postup nie je daný žiadny vecný dôvod. Ak budú žalovanému doručené
listiny ako aj samotný návrh, zaujme k nemu podrobnejšie vyjadrenie. Žalovaný bol pri predvolaní na
ďalšie pojednávanie upovedomený o tom, že nie je možné mu zaslať rozšírenie žaloby v písomnej

podobe, pretože bolo prednesené ústne do zápisnice na posledne konanom pojednávaní a uvedené
pojednávanie bolo odročené výlučne z dôvodu, aby bol daný priestor žalovanému na vyjadrenie sa k
rozšíreniu žaloby.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24. 10. 2017 a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, ktorí boli predvolaní včas a riadne, svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti

konania. Na výzvu súdu k vyjadreniu na rozšírenie žaloby žalovaný nereagoval. Súd mal zato, že boli
splnenépodmienky§180C.s.p.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,oboznámenímlistinných
dôkazov a zistil nasledujúci stav veci.

9. Žalobca pred súdom uviedol, že potreboval si požičať peniaze a tak si vyhľadal spoločnosti PROFI

CREDIT, ktorých oslovil so žiadosťou o pôžičku. Následne mu telefonoval nejaký pán a dohodli stretnutie
v kaviarni. Tu mu doniesol podklady, ktoré spoločne vypísali s tým, že v spodnej časti zostala časť zmluvy
nevypísaná a neskôr mu to mali poslať. Po čase mu prišla domov zmluva, ktorá bola kompletne vypísaná
a obdržal peniaze na účet. Či spolu so zmluvou mu boli zaslané aj ďalšie podklady, to už si žalobca
nespomínal. Pri dojednávaní so zástupcom žalovaného sa zaujímal hlavne o to, aká je výška splátok,

t. j. či bude schopný splácať pôžičku. V tom čase bol zamestnaný on aj jeho vtedajšia priateľka. Či sa
zaujímal aj o výšku úroku a prípadné poplatky, na to si už žalobca nespomínal. Rovnako si nepamätal,
či mu bolo oznámené o službe o odklade splátok v zmysle zmluvy. Je to už dlhší čas a všetko bolo
vybavované narýchlo. Predtým túto zmluvu však nevidel, po prvý krát mu bola predložená zástupcom
žalovaného v kaviarni a spoločne si prešli časti, ktoré bolo treba vyplniť. O iných častiach mu zástupca

žalovaného nič nerozprával. Pokiaľ žalobca nahliadol do bodu 8/ zmluvy (dohoda o poskytnutí služby),
žalobca si nespomínal, že by nejako zvlášť túto časť zmluvy prejednávali. Pokiaľ mu boli vyplatené
finančné prostriedky, tieto boli v nižšej sume ako požadoval, je pravdou, že sa neinformoval, z akého
dôvodu. Pôžičku spočiatku riadne splácal. Neskôr jeho priateľka zostala na materskej dovolenke a
hoci on bol zamestnaný ako policajt, nevládal túto pôžičku splácať. V tom čase splácali hypotéku cez

UniCredit Bank, ktorú si brali na bývanie a ďalší spotrebiteľský úver v ČSOB. Začali mu chodiť listy a
sms-ky na úhradu tejto pôžičky a snažil sa postupne všetky dlžoby splácať, vrátane bežného chodu
domácnosti. Následne sa od svojho zamestnávateľa dozvedel, že sú mu vykonávané zrážky zo mzdy
na túto pôžičku, preto sa obrátil o pomoc na právneho zástupcu a podali spoločne žalobu na súd. Toho
času mu nie sú vykonávané žiadne zrážky zo mzdy vo vzťahu k predmetnej pôžičke.

10. Sporové strany uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere (čl. 10), kde veriteľom je označený žalovaný
a dlžníkom žalobca. V bode 5/ sú uvádzané údaje o požadovanom revolvingu a to úverový limit 1.500,--
€, splatnosť (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54, predpokladaná RPMN za úver (v

percentách):70,01,ročnáúrokovásadzbaúveru(vpercentách):70,01,priemernáRPMN(vpercentách):
45,94. V ďalšej časti sú označené údaje o revolvingu, ktoré však neboli predmetom tohto konania. V
bode 6/ údaje o schválenom revolvingu v € (nevypĺňajte) je uvedené: poskytnutá čiastka úveru 1.500,--,
splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť (úver + úroky): 3.375,54. RPMN za úver (v percentách): 68,43, ročná úroková

sadzba úveru (v percentách): 70,01, priemerná RPMN (v percentách): 45,94. V ďalšej časti sú opäť
údaje o revolvingu, ktorý nebol predmetnom prejednávania. Žalobca ako dlžník podpísal zmluvu dňa
18. 12. 2013, žalovaný ako veriteľ dňa 23. 12. 2013. V bode 7/ dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na
úpravuobsiahnutúvzmluvnýchdojednaniachzmluvy(nazadnejstranezmluvy),ktorésúneoddeliteľnou
súčasťou tejto žiadosti/zmluva. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá voči nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vzal na vedomie, že ním požadovaná poskytnutá čiastka
je maximálna, a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver,
poskytnutúčiastkuúverujednostranneznížiť,upraviťvýšku,početasplatnosťjednotlivýchsplátokúveru,
RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude nižšia než v prípade úveru požadovaného dlžníkomv bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. V prípade, že dlžník
nebude súhlasiť so zmenami, bude oprávnený od zmluvy odstúpiť (prípadne túto zmluvu s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy). V bode 8/ bola

dojednaná dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 dos.2 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 8.1
je predmetom dohody záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru a záväzok
dlžníka, zaplatiť veriteľovi odplatu: a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 215,75 €. Podľa bodu 8.4 je odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok

úveru splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa tejto dohody. V bode 8.6 veriteľ
vyhlásil, že uzavretie tejto dohody nie je podmienkou zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje,
že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim
podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.

11. Podľa Zmluvných dojednaní (čl. 9) bod 3.1, celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v
oznámení podľa článku 2, bod 2 zmluvy. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou
mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.,

z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa článku 2,
bod 2 zmluvy. Podľa článku 2, bod 2 je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru
a jeden rovnopis zmluvy o úvere. Oznámenie okrem iného obsahuje schválenú výšku úveru vrátane
meny, splatnosť úveru, výšku poslednej splátky úveru, lehoty a podmienky splácania úrokov, dátum

splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru,
dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, RPMN úveru, priemernú
hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy. Podľa bodu 2.3 veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú
výšku úveru v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy. Podľa článku 5.1, za poskytnutie úveru sa dlžník
zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6/ žiadosti. Úroky sú splatné v mesačných

splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára, pričom úroky budú platené bez amortizácie
istiny.Voznámeníveriteľuvedie,akáčasťsplátkyjeurčenánasplácanieistinyaakánasplatenieúrokov.

12. K predmetnej zmluve o úvere uzavreli sporové strany Dohodu o zrážkach zo mzdy, v článku 1 bolo
dojednané, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku zo Zmluvy o revolvingovom úvere a v

prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie ďalšieho úveru v rámci tzv. revolvingu.
Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingoch poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči

dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Strany v
súlade s § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie tejto pohľadávky dohodli Dohodu o zrážkach
zo mzdy prípadne iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník
poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať
v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a

odvádzať ich na bankový účet tam uvedený vo výške mesačnej splátky (pozn. sudkyne - z predloženej
kópie neboli čitateľné žiadne údaje dopísané v Dohode o zrážkach zo mzdy). Zmluva bola podpísaná
dlžníkom dňa 18. 12. 2013 zo strany veriteľa dňa 23. 12. 2013.

13. Podľa prehľadu platieb úveru ku dňu 19. 10. 2015 (čl. 11) vystavené žalovaným, bola dňa 23. 12.

2013 pripísaná na klientský účet čiastka 1.284,25 €. Následne došlo k splátkam úveru po 80,37 € a to
celkovo 20 x vo výške 1.607,40 €.

14. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu Ministerstvo vnútra SR bolo potvrdené, že od 01
až 07/2015 mu boli vykonávané zrážky zo mzdy po 80,37 € mesačne, celkom 642,96 €. Zrážky boli

realizované na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18. 12. 2013 uzavretej so spoločnosťou
PROFI CREDIT SLOVAKIA, s. r. o. Od 08/2015 boli zrážky zo mzdy pozastavené na základe
žiadosti spoločnosti do rozhodnutia Okresného súdu Zvolen. Podľa oznámenia zamestnávateľa žalobcu
Ministerstvo vnútra SR bolo potvrdené, že od 01 až 03/2016 boli vykonávané zrážky zo mzdy po 80,37€ mesačne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18. 12. 2013 v celkovej výške 241,11 €.
Zrážky boli realizované na základe opätovnej žiadosti spoločnosti doručené 20. 01. 2016, od 04/2016
boli zrážky zo mzdy pozastavené.

15. Listom zo dňa 12. 05. 2015 oznámil zamestnávateľ žalobcovi, že od januára 2015 mu vykonáva
zrážky zo mzdy po 80,37 € na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18. 12. 2013 v prospech
žalovaného.

16. Podľa žiadosti žalovaného zo dňa 19. 12. 2014 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu, bola tomuto
predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ bol požiadaný o vykonávanie zrážok zo mzdy
po 80,37 € až do vyrovnania celého dlhu. Bolo oznámené, že klientov dlh ku dňu 19. 12. 2014 činí
2.574,14 €, ktorá čiastka môže byť navýšená (z dôvodu poskytnutia ďalších peňažných prostriedkov)
alebo z dôvodu sankcií za omeškanie, prípadne znížená z dôvodu priamych úhrad od klienta. Po úplnej
úhrade pohľadávky bude žalovaný informovať zamestnávateľa o ukončení zrážok.

17. Výzvou zo dňa 25. 10. 2015 vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 323,15 € najneskôr do 27. 10. 2015 a to z titulu Úverovej
zmluvy zo dňa 23. 12. 2013, pretože v nej absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru a údaj o výške
RPMN je uvedený nesprávne, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.

18. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/261/2015 zo dňa 28. 10. 2015 bola žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zamietnutá.
Jedná sa o Dohodu o zrážke z mzdy uzavretej na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy,
ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia. V dôvodoch rozhodnutia

súd konštatoval, že samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne, neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky a predstavuje štandardný zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie
splnenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Súd ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobca neplatnosť
odvodzoval od neplatnosti samotnej úverovej zmluvy, prípadne vzhľadom na absenciu niektorých
povinných náležitostí, žiadal, aby sa zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov, súd konštatoval,

že uvedené hodnotenie nemá vplyv na hodnotenie samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy. V každom
prípade uvedené zabezpečenie zabezpečuje minimálne úhradu istiny a pokiaľ by aj bol hodnotený
zmluvný vzťah ako absolútne neplatný, predmetná dohoda zabezpečovala aj všetky pohľadávky veriteľa
súvisiace so zmluvou a prípadnými dodatkami. Súd konštatoval, že pokiaľ účelom podanej žaloby má
byť zabránenie veriteľovi domáhať sa nárokov, na ktoré nemá právo, prípadne na vrátenie plnenia, ktoré

získal v rozpore so zákonom, žalobca sa ochrany práv musí domáhať prostredníctvom na to určených
zákonných inštitútov napr. formou vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie doposiaľ nie je
právoplatné, vec sa na odvolanie žalobcu nachádza na odvolacom Krajskom súde Banská Bystrica.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka uč. úč. do 31.05.2014, Spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19.1 Súd nemal žiadne pochybnosti, že nárok žalobcu je odvodený zo zmluvy uzavretej

medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalobkyňou ako
spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má
posúdiť ako vzťah spotrebiteľský vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave

prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany.19.2 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19.3 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.4 Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa
ods. 2, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

19.5 Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

19.6 Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Podľa ods. 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

19.7 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods.3, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods. 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa,spôsobamieruzabezpečeniajehozáväzku,objemposkytnutýchpeňažnýchprostriedkova
lehotu splatnosti. Podľa ods. 10, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

19.8 Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19.9 Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí

vydať tomu, na úkor koho sa získal.

19.10 Podľa § 458 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

19.11 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

19.12 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.19.13 Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 02. 2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19.14 Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 10. 09. 2014 do 15. 03. 2016 bola vo výške
0,05 %.

20. Súd zameral dokazovanie na preskúmanie namietaného mechanizmu vzniku zmluvy, ako aj na

obsah zmluvy z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa tak, ako namietal žalobca v žalobe. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca požiadala dňa 18. 12. 2013 vyplnením časti 1 až 5
(prostredníctvom sprostredkovateľa) o poskytnutie úveru vo výške 1.500,--- € a v žiadosti požadoval
splatnosť úveru na 42 mesiacov s mesačnou splátkou 80,37 € s tým, že celková čiastka úveru bude
činiť 3.375,54 € s poskytnutou ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. Ďalej bol uvedený údaj
predpokladanej RPMN za úver 70,01 % a priemerná RPMN za úver 48,52 %. V údajoch o schválenom

revolvingovom úvere doplnené žalovaným dňa 23. 12. 2013 súd konštatuje, že došlo k schváleniu úveru
v súlade s požiadavkou žalobkyne, jediný rozdielny údaj je vo vypočítanej výške RPMN a to 68,43
%. Súd sa v tomto prípade stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že sa jedná o údaj, ktorý sa medzi
stranami nedojednáva, ale jedná sa o údaj, ktorý sa vypočítava na podklade údajov pri poskytnutí úveru
dlžníkovi. Jedná sa o údaj, ktorý má slúžiť dlžníkovi ako informácia o výhodnosti ponúknutého produktu

- úveru za účelom porovnania s inými obdobnými produktmi (tak, ako je napr. pri cene tovaru uvedená
jednotkovácenazakilogram,literapodobne).Súdpotomkonštatuje,že lentátosamotnáokolnosťsama
o sebe nemôže mať za následok zmarenie postupu uzatvárania zmluvy s poukazom na ustanovenia §
43 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedením
odlišného údaja RPMN za úver vo výške 68,43 % ročne oproti žiadosti v článku 5 zmluvy by došlo

k novému návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy. Za podstatné považuje súd aj tú skutočnosť, že
uvedenávýškaRPMNjelennepatrnenižšiaakovýškauvedenávčlánku5zmluvyajejvýpočetsaodvíjal
od konkrétnych údajov známych v čase poskytnutia revolvingového úveru, t. j. až v čase podpisu zmluvy
veriteľom. Opačný výklad by súd považoval za príliš formalistický, ktorý nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov a to aj s prihliadnutím na zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany.

21. Súd ďalej na návrh žalobcu podrobil Zmluvu o revolvingovom úvere kontrole z hľadiska dodržiavania
práv spotrebiteľa. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že v zmluve bol dojednaný ročný úrok z úveru
vo výške 70,01 % ročne, čo odporuje zákonne úprave odplaty za poskytnutie úveru. Je všeobecne

známou skutočnosťou z údajov NBS, že v dobe poskytnutia úveru boli priemerné úrokové sadzby
za spotrebiteľské úvery poskytované bankami v obdobných prípadoch vo výške 14,79 % a RPMN
činila 15,52 %. Takto dojednaný úrok niekoľkonásobne prevyšuje obvyklé úroky a to aj s prihliadnutím
na to, že pri nebankových subjektoch môže súd akceptovať i vyššie úroky, než aké poskytujú banky
spotrebiteľom. Avšak ani táto výška nemôže dosahovať úroveň, ktorú možno v bežných vzťahoch

označiť za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Ďalším preskúmaním zmluvy
a Všeobecných obchodných podmienok súd konštatuje, že v týchto boli stanovené ďalšie zmluvné
podmienky bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah. V Zmluvných dojednaniach
v článku 14 je uvedené dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré ale pre platnosť vyžaduje písomnú formu
a bolo judikované súdmi SR, že takéto dojednanie nemôže byť súčasťou Všeobecných obchodných

podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spotrebiteľ nepodpísal. Súd ďalej za neprijateľnú podmienku
označuje aj bod 8 zmluvy a to Dohodu o poskytnutí služby a to možnosť odkladu splátok s prihliadnutím
na výšku odplaty vo výške 215,75 €, ktorá dohoda je v zmluve predformulovaná. Hoci v bode 8.6.
Zmluvy je vyhlásenie dlžníka, že túto dohodu uzatvára slobodne a porozumel jej, z výsluchu žalobcu
vyplynulo, že obsah tejto dohody mu sprostredkovateľom úveru nebol ozrejmený, zmluva mu bez

náležitého vysvetlenia tohto bodu bola predložená len na podpis. Žalobca tvrdil, že pri dojednávaní
zmluvy sa on dotazoval len na výšku splátok, sám sprostredkovateľ úveru ho o iných podmienkach
zmluvy neinformoval, všetko to prebiehalo narýchlo. Žalovaný nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz,
ktorým by tieto tvrdenia vyvrátil. Potom nie je zrejmé, či sa jedná o skutočný prejav vôle zo strany
spotrebiteľa pristúpiť na takto ponúknutú službu. Okrem toho je odplata za službu dojednaná bez

ohľadu na to, či spotrebiteľ takúto službu využije alebo nie, výška odplaty za ponúknutú službu je
neprimeraná, pri odklade max. troch splátok po 80,37 € hodnota odložených splátok činí 241,11 €..
Takúto zmluvnú podmienku možno jednoznačne označiť za nevyváženú, neprimeranú a v súlade s
predpismi občianskeho práva za neplatnú. Na základe takéhoto celkového posúdenia zmluvy súdkonštatuje, že zmluva s neplatne dojednanou odplatou a ďalšími zmluvnými podmienkami, ktoré možno
označiť za neprimerané, odporuje dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka a preto ju súd
posudzuje ako zmluvu neplatnú v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. K takémuto

posúdeniu spotrebiteľskej zmluvy nasvedčuje aj právna úprava platná od 01. 06. 2014 a to § 53d
Občianskeho zákonníka, kedy spotrebiteľské zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a
ich uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, sa považujú za
neplatné. Súd poukazuje na to, že použitie nekalej obchodnej praktiky možno vidieť aj v nedostatočnej
informovanosti spotrebiteľa o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, o súvisiacich dojednaniach,

o čom svedčí aj iné súdne konanie odvíjajúce sa od tohto zmluvného vzťahu a to konanie o neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žaloba bola zamietnutá, žalobca sa musel domáhať ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a uplatňovaním vysokých úrokov zo strany žalovaného súdnej
ochrany. Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho
úkonu. Žalobca žiadal priznať výšku bezdôvodného obohatenia 564,26 € z dôvodu preplatenia úveru
nad reálne poskytnutú sumu 1.284,25,-- €, čo zdokladoval prehľadom platieb poskytnuté žalovaným

a dokladmi od zamestnávateľa o vykonaní zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Žalovaný výšku
bezdôvodného obohatenia nerozporoval, preto súd priznal žalovanému uplatnený nárok v celom
rozsahu.

22. Žalobca k istine uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 323,15 € od 28. 10.

2015 do zaplatenia. Žalobca si tak uplatnil nárok na úrok z omeškania nasledujúci po konci lehoty na
dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia, na ktoré žalovaného vyzval. Súd však konštatuje, že
pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon nestanovuje lehotu splatnosti, preto sa nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia stáva splatným po doručení výzvy, pokiaľ žalobca vo výzve určil
žalovanému lehotu na vrátenie, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 28.

10. 2015, kedy úroková sadzba činila 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalovanému úrok z omeškania
zo sumy 323,15 € vo výške 5,05 % ročne od 28. 10. 2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania súd žalobu zamietol (výrok č. II. rozsudku). Súd len podotýka, že pri rozšírení žaloby o sumu
241,11 € žalobca úrok z omeškania neuplatnil.

23. Záverom súd dodáva, že čo sa týka ďalších náležitostí zmluvy tak, ako boli namietané žalobcom, ku
ktorýmsavyjadrovalajžalovaný,súdsatýmitovďalšomnezaoberal,nakoľkopriopodstatnenostitvrdení
žalobcu by mohol byť predmetný úverový vzťah posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, a teda by
neviedol k inému rozhodnutiu, než aké súd v tejto vec vyniesol. Súd z dôvodu procesnej hospodárnosti
sa preto v ďalšom ostatnými náležitosťami spotrebiteľskej zmluvy nezaoberal.

24. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého patrí právo na náhradu
trov konania úspešnej strane. V konaní bol úspešný žalobca, jeho neúspech bol len v nepatrnej časti
príslušenstva, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trovy konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.