Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207912
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115207912.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, (postupca Poštová banka,
a.s. , so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890), zast. JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej G. O., nar. XX. XX. XXXX,

bytom W. XXX, XXX XX F., vedenej pod sp. zn. EX/1099/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 973,13 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
2Er/1036/2015-54, zo dňa 13.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky. Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru
poskytnutého povinnej právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na
základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 30.08.2010. Rozhodcovská doložka (bod 10.2.2. VOP) nie
je dojednaná individuálne, napriek jej formulácii všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - ust. § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa). Ani ustanovenie VOP bod 10.2.3. nie je spôsobilé privodiť platnosť

rozhodcovskej doložky, pretože vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, keďže zakotvuje, že svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou môže
spotrebiteľvysloviťibaprisamotnompodpisezmluvyoúvere(lenvtedyavtomokamihu).Rozhodcovské
konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Posúdením predložených
listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny exekučný titul na podklade
ktorého by bolo možné viesť exekúciu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.4. Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný

titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V
rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského
súdu. Exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Právny poriadok SR

priznáva plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK, ktorý môže preskúmať
rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu a redukovanú pre všeobecný súd, konajúci o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok len z
taxatívne vymedzených dôvodov (§ 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK). Keďže exekučnému súdu neprináleží
konaťozrušenírozhodcovskéhorozsudku,nemázákonnéoprávnenieumožňujúcezamedzenieúčinkov
rozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia

oprávneného. Vylúčením možnosti riešiť spory podľa ZoRK, a to nesprávnou aplikáciou právnych
predpisov súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne
posúdil.

5. Bolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje

rozhodnutiebeztoho,abyoprávnenýmalmožnosťreagovaťnaakékoľvektvrdenia,argumentyadôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil účastníkom konania
viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k skutkovým a právnym
otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

6. Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Rozhodcovská doložka,
ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní sú výhradne odborne spôsobilé a
bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR.

7. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. .
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

9. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 30. 03. 2015 (§ 36 ods. 2) Exekučného poriadku,
exekučné konanie bolo začaté v súlade s § 243 ods. 1 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté
uznesenie vydal dňa 13. 07. 2015 a odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu bolo podané
dňa 02.05.2016 (okresnému súdu bolo doručené 04.5.2016), teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Odvolaciemu súdu bola vec
predložená dňa 01. 07. 2016. Dňa 01.07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP),

rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal
zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od
1.07.2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver
by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v

platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. napr. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného spolu s napadnutým
uznesením okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2
CSP nanevcelomrozsahupoukazuje.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuareagujúcna
odvolacie dôvody oprávneného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne právne posúdil.

13. Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v
predmetnomkonanízaložiťlegitimitupreexekučnýtitul.Potomajexekučnýtitulvydanývtakomtokonaní
je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná
exekúcia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

14. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti II. bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok

(VOP),ktorévzmyslebodu9.časťIV.malinadobudnúťúčinkyod07.06.2010aboli predloženésúdu, na
ktoré odkazuje aj čl. 2 bod 6. zmluvy o úvere, a od ktorej rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc
vo veci konať rozhodcovský súd ako vyplýva z jeho rozhodnutia, je neprijateľnou podmienkou podľa
ust. § 53 ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od počiatku
neplatnou podľa § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS

zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná
do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02. 03. 2004, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§
52 až 54 Občianskeho zákonníka).

15. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.
2 VOP je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z
formuláciebodu10.2.2. vyplývavprípadepodaniažalobyprebankuajpreklienta,jednoznačnýzáväzok
banky aj klienta, obrátiť sa na rozhodcovský súd, stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých

pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

16. Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný
súd, a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka
jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v

tzv. Všeobecných obchodných podmienkach ((bod 10.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa
náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná.
Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 30.08.2010 v časti 2 bod 6 pred podpismi účastníkov
je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou

v článku 10. II časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s
obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie na vedomie že rozhodnutie
rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len
z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/200Z.z. o rozhodcovskom konaní“, Všeobecné obchodné
podmienky (ktoré mali byť platné od 24.05.2010 a účinné od 07.06.2010), ktoré oprávnený predložil

súdu, sú len nepodpísaný dokument a ktorý bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci
takéto Všeobecné obchodné podmienky (písomný dokument) by aj boli technicky spojené so zmluvou
o úvere, alebo poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere, nemožno z toho vyvodiť záver, že danúrozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú
zmluvu s určitým obsahom.

17. Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, a to pre
banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v tom zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické
vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie
nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj
dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený
podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy

takto nepostupoval. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu
zmluvu vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako
výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí (časť 2 bod 6 Zmluvy o úvere), čo je
neprijateľné.

18. A hoci Všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí
veriteľovi najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že
s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal,
teda uvedené ustanovenie zakotvuje, že svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou môže spotrebiteľ
vysloviť iba pri samotnom podpise zmluvy o úvere (len vtedy a v tom okamihu), potom ide o ustanovenie,

ktorévytváraznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
a ako také nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, ale taktiež aj preto, že od absolútne
a od počiatku (ex tunc) neplatnej rozhodcovskej doložky (ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods.
5 Občianskeho zákonníka) sa odstúpiť ani nedá.

19. Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou

exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK,
teda aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2
ZoRK. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti
s existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK,
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

20. V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré

mu predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).