Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817897257
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817897257.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov
JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
10. októbra 2018 sťažnosť odsúdeného D. H., proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
0T/10/2017 z 12.7.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného D. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Námestovo uznesením, sp.zn. 0T/10/2017 z 12.7.2018 rozhodol podľa §
420 Tr. por., § 419 ods. 1 Tr. por., že odsúdený D. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/10/2017-45 zo dňa 23.2.2017, právoplatným
dňa 23.2.2017, neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a podľa § 48
ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdeného D. H. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený D. H. v priebehu skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ktorá mu plynula od 23.2.2017 do 23.2.2018 na základe trestného rozkazu
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/10/2017 zo dňa 23.2.2017, právoplatným dňa 23.2.2017,
neviedol riadny život, nakoľko v priebehu skúšobnej doby dňa 23.11.2017 sa opätovne dopustil prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Za spáchanie tejto
ďalšej úmyselnej trestnej činnosti bol D. H. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/4/2018 zo dňa 27.3.2018, právoplatným dňa 27.3.2018, na úhrnný peňažný trest vo výmere
500 (päťsto) Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac, za súčasného
uloženia trestu zákazu činnosti vodiča na dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov. Je teda zrejmé,

že podmienečné odsúdenie si u odsúdeného D. H. nesplnilo svoj účel, neviedlo k jeho prevýchove a
náprave, keď odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil rovnakej
úmyselnej trestnej činnosti, pre akú mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia.

Proti tomuto uzneseniu odsúdený D. H. podal sťažnosť písomným podaním zo dňa 12.7.2018,
doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 13.7.2018. Podanú sťažnosť odsúdený zdôvodnil v rámci

písomného podania zo dňa 16.8.2018, doručeného Okresnému súdu Námestovo dňa 16.8.2018, a to
nasledovne:

Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa na jednej strane javí ako formálne správne, nakoľko
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú
bol právoplatne odsúdený. Na strane druhej sa však súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia

nevysporiadal s inými závažnými a výnimočnými okolnosťami, ktoré pri rozhodovaní nezobral do úvahy,
a ktoré nastali po spáchaní skutku a pred rozhodovaním súdu. Takouto výnimočnou okolnosťou jejeho vážny zdravotný stav, ktorý súdu prvého stupňa preukázal lekárskymi správami, doručenými pred
verejnýmzasadnutímdňa11.7.2018.Vmáji2018prekonalsrdcovýinfarkt,následneepileptickýzáchvat,
ktorý je pravdepodobne následkom ožarovania tvárovej časti hlavy v rámci onkologickej liečby, ktorú

podstúpil a momentálne je v sledovaní, ako sa onkologické ochorenie bude ďalej vyvíjať. V dôsledku
ožarovania u neho došlo k morfologickým zmenám v tvárovej časti hlavy, vypadnutiu zubov a rovnako
aj k strate schopnosti tvorby slín v ústnej dutine, v dôsledku čoho musí prijímať väčšinu stravy v
mixovanej forme a má sťaženú verbálnu komunikáciu. Poukazuje aj na ďalšie zdravotné komplikácie,
ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa 12.7.2018, keď v dôsledku problémov s upchávaním

ciev bol lekárom špecialistom (kardiológom) na základe vyšetrenia zo dňa 18.7.2018 zaradený do
zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej vysokošpecializovanej diagnostiky a liečby
- operácie srdca, nakoľko nebolo možné spriechodnenie ciev až do srdca a je potrebný operačný
zásah. Výkon trestu odňatia slobody by tak mohol priamo ohroziť nielen jeho zdravie, ale aj život. S
uvedenými zdravotnými problémami je neoddeliteľne spojené aj pravidelné užívanie množstva rôznych
liekov a pravidelné podrobovanie sa návštevám lekárov a absolvovanie pravidelných vyšetrení, z

ktorých niektoré sú plánované v dôsledku čakacích lehôt aj niekoľko mesiacov vopred. Narušenie liečby
výkonom trestu odňatia slobody by mu mohlo privodiť ďalšie zhoršenie už aj tak dosť podlomeného
zdravia.
Súdu prvého stupňa vytýka, že s predloženými lekárskymi správami sa nezaoberal, ani sa s nimi
neoboznámil, resp. nerozhodol o tom, že ich ako dôkaz nevykoná (ako to vyplýva z odôvodnenia

napadnutého uznesenia) a bez ďalšieho rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa bolo negatívne zasiahnuté do jeho práva na obhajobu, nakoľko ním
navrhovanými dôkazmi sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal.
Nepopiera, že v skúšobnej dobe spáchal trestný čin, avšak pri tomto skutku nebola spôsobená žiadna
škoda a vzhľadom na okolnosti skutku ani žiadne priame ohrozenie života alebo zdravia iných osôb, čím

samozrejme nemá v úmysle zľahčovať svoje konanie. Zhoršený zdravotný stav mu v súčasnosti už ani
fyzickynedovoľujeviesťmotorovévozidlo,čímjespoločnosťdostatočnechránenápredpáchanímďalšej
trestnej činnosti z jeho strany, ak by podmienečné odsúdenie bolo ponechané v platnosti a boli by mu
uložené primerané povinnosti a obmedzenia. Vykonanie podmienečného trestu, s prípadne uloženými
obmedzeniami alebo povinnosťami, spolu s jeho zdravotnými problémami je dostatočným potrestaním

na naplnenie účelu ukladania trestov v trestnom konaní a na nápravu páchateľa. Nariadenie výkonu
trestuodňatiaslobody,prizohľadnenívšetkýchokolnostíjehoprípadu,považujezacelkomneprimerané,
nehumánne, vychádzajúce z nedostatočného zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností.
Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje na § 50 ods. 4 Tr.
poriadku, toto zákonné ustanovenie upravuje zaistenie nároku poškodeného, teda súd prvého stupňa

pri rozhodovaní použil nesprávny právny predpis.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo aby sám vo veci rozhodol tak, že podmienečné
odsúdenie ponechá v platnosti a súčasne mu uloží primerané povinnosti a obmedzenia.

K podanej sťažnosti odsúdený pripojil lekárske správy predložené súdu prvého stupňa ako príloha
podania zo dňa 10.7.2018, podací lístok zo dňa 10.7.2018, preukazujúci doručenie týchto písomností
súdu prvého stupňa, návrh na zaradenie do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej
zdravotnej starostlivosti zo dňa 18.7.2018, prepúšťaciu správu z Dolnooravskej NsP Dolný Kubín zo dňa
26.7.2018, prepúšťaciu správu z Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 17.7.2018.

Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na

chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného D. H. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s

ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť
skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistenéaj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a
povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúci sudca prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový
základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného D. H. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Rozhodol vecne správne, keď vyslovil, že odsúdený D. H. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/10/2017-45 zo dňa
23.2.2017, právoplatným 23.2.2017 neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1

mesiac. V odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, upravujúcich
rozhodovanie o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. V súvislosti so sťažnostnou
námietkou odsúdeného týkajúcu sa toho, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia

nesprávne uviedol ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. por., ktoré upravuje úplne inú právnu problematiku
zaistenia nároku poškodeného, krajský súd poznamenáva, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, nakoľko
súd prvého stupňa následne správne cituje ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zákona (ako malo byť správne
uvedené namiesto nesprávne uvedeného Tr. poriadku), v zmysle ktorého zákonného ustanovenia súd
prvého stupňa vo veci správne a zákonne rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako prvostupňový súd,
že odsúdený D. H. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, určenej trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo, č.k. 0T/10/2017-45 zo dňa 23.2.2017, neviedol riadny život.

Odsúdenému plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia od 24.2.2017 do 24.2.2018 (v tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 50 ods. 1 veta druhá Tr. zák., podľa ktorého skúšobná
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (trestného
rozkazu). Odsúdený sa počas skúšobnej doby dňa 23.11.2017 dopustil ďalšej, a to dokonca rovnakej
úmyselnej trestnej činnosti - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.

a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zák., za ktorú bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/4/2018-65 zo dňa 27.3.2018, právoplatným dňa 27.3.2018. Za spáchanie tejto ďalšej trestnej činnosti
bol odsúdenému uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 1 mesiac, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vodiča na dobu 5 rokov

a 7 mesiacov. Nie je na mieste bagatelizácia spáchanej trestnej činnosti odsúdeným v odôvodnení
sťažnosti v tom smere, že aj keď spáchal trestný čin, nikomu nespôsobil škodu a ani nikomu neublížil na
zdraví. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že vodič vedúci motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v
množstve, ako to bolo v prípade odsúdeného, vážne ohrozuje iných účastníkov cestnej premávky a aj z
uvedeného dôvodu je takéto protiprávne konanie normami trestného práva sankcionované ako trestný

čin. Je len vecou šťastia, že odsúdený jazdou značne pod vplyvom alkoholu (a to dokonca opakovane,
aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia), inému nespôsobil majetkovú škodu
alebo ublíženie na zdraví, nič to však nemení na skutočnosti, že odsúdený takýmto nezodpovedným
a protiprávnym konaním vážne ohrozoval iných účastníkov cestnej premávky a nie je na mieste
bagatelizácia spáchanej trestnej činnosti odsúdeným.

Vzhľadomnavyššieuvedenémožnonespornekonštatovať,žeodsúdenýD.H.počasplynutiaskúšobnej
doby podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a
zjavne v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený D. H., hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom

ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil
ďalšej,atodokoncaajrovnakejtrestnejčinnostiúmyselnejpovahy,zaktorúbolajprávoplatneodsúdený.
Z uvedeného je zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto inštitútu a za
tejtosituácieneprichádzadoúvahyinérozhodnutieakooneosvedčenísaodsúdenéhovskúšobnejdobe
podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol odsúdenému

pôvodne podmienečne odložený.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil ako
nedôvodné. Podstatným dôvodom, na ktorom odsúdený založil svoju sťažnosť, je jeho nepriaznivýzdravotný stav po spáchaní skutku, ktorý ďalej pretrváva, o čom odsúdený do spisu doložil početné
lekárske správy. V súvislosti s týmto odsúdeným uvádzaným sťažnostným dôvodom krajský súd
zdôrazňuje, že takýto dôvod je irelevantným z hľadiska rozhodovania súdu o neosvedčení sa

odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pri rozhodovaní o osvedčení resp.
neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa skúmanie súdu v zmysle
zákona zameriava výlučne na to, či odsúdený viedol alebo neviedol v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia riadny život a v prípade, ak súd zistí, že odsúdený riadny život neviedol, ďalej súd
skúma závažnosť a povahu protiprávneho konania odsúdeného. Je nesporným, že pokiaľ odsúdený

podmienečné odsúdenie porušil spáchaním dvoch trestných činov úmyselnej povahy, z toho v jednom
prípade sa dopustil rovnakej trestnej činnosti, pre akú mu plynula skúšobná doba podmienečného
odsúdenia, neprichádza do úvahy iné rozhodnutie súdu ako rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol
odsúdenému pôvodne podmienečne odložený.

Ak odsúdený v písomne podanej sťažnosti súčasne žiadal, aby krajský súd rozhodol o ponechaní
podmienečného odsúdenia v platnosti, predĺžil mu skúšobnú dobu a uložil mu primerané povinnosti
a obmedzenia, v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že z dôvodu uplynutia skúšobnej doby takéto
rozhodnutie už do úvahy neprichádza a bolo by v rozpore tak so zákonom, ako aj ustálenou súdnou
praxou. Krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že ak by aj skúšobnú doba uplynutá nebola,

u odsúdeného by neprichádzalo do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, a to ani
za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Takéto rozhodnutie súdu o ponechaní
podmienečného odsúdenia v platnosti prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu. V danom prípade však neexistujú žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali
ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti. Odsúdený totiž podmienečné odsúdenie porušil

spáchaním rovnakej trestnej činnosti úmyselnej povahy, teda odsúdený nepreukázal, že uloženie trestu
na slobode bude dostatočným pre jeho prevýchovu a nápravu. Po spáchaní skutku existujúci nepriaznivý
zdravotný stav odsúdeného nemožno považovať za zákonný dôvod pre ponechanie podmienečného
odsúdenia v platnosti, nakoľko odsúdený ďalšiu trestnú činnosť počas plynutia skúšobnej doby
nespáchal následkom nepriaznivého zdravotného stavu.

Súd prvého stupňa tiež postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol počas zákonom stanovenej lehoty (§ 50 ods. 4
Tr. zák.), t.j. do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby (do 24.2.2019).

Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia zákonných
podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného D. H. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený D. H. v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Na záver nadriadený súd uvádza, že odsúdený v sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
zakladali dôvod na iné ako napadnuté rozhodnutie. Sťažnostné námietky odsúdeného bolo potrebné
vyhodnotiť ako nedôvodné. Nepriaznivý zdravotný stav odsúdeného nebráni rozhodnutiu o neosvedčení
odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody,

nakoľko v danom prípade bolo vykonaným dokazovaním bezpečne zistené, že odsúdený počas plynutia
skúšobnej doby neviedol riadny život. Situácie, keď osoba následkom nepriaznivého zdravotného stavu
nie je schopná vykonať, resp. vykonávať právoplatne uložený trest odňatia slobody rieši zákon tým
spôsobom, že za splnenia zákonných podmienok podľa § 409 ods. 1 Tr. por. môže byť odsúdenému
výkon trestu odňatia slobody rozhodnutím súdu odložený alebo podľa § 413 ods. 2 Tr. por. súd môže

rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody.

Rovnako ako nedôvodnú bolo potrebné vyhodnotiť aj sťažnostnú námietku odsúdeného týkajúcu sa
procesného postupu súdu prvého stupňa, keď podľa názoru odsúdeného tento v rámci vykonávania
dokazovania na verejnom zasadnutí nevykonal ním navrhovaný dôkaz oboznámením lekárskych správ,

resp. nerozhodol o odmietnutí tohto dôkazného návrhu. Preskúmaním spisového materiálu nadriadený
súd zistil, že pred termínom verejného zasadnutia dňa 11.7.2018 bolo Okresnému súdu Námestovo
doručené písomné podanie odsúdeného zo dňa 10.7.2018, ktoré sa nachádza na č.l. 78 spisu a ktorého
prílohou sú odsúdeným uvádzané lekárske správy. Aj keď odsúdený k podaniu pripojil lekárske správy,z obsahu podania nevyplýva žiadosť odsúdeného o oboznámenie lekárskych správ ako dôkazov na
verejnom zasadnutí, teda z podania nie je zrejmé, že odsúdený lekárske správy predkladá za účelom
ich oboznámenia ako listinného dôkazu na verejnom zasadnutí. Navyše verejné zasadnutie v tejto

veci bolo dňa 12.7.2018 na Okresnom súde Námestovo konané za osobnej prítomnosti odsúdeného.
Odsúdený ani na konanom verejnom zasadnutí nenavrhol lekárske správy oboznámiť ako dôkaz.
Dokonca samosudkyňa zisťovala, či strany nemajú návrh na doplnenie dokazovania a odsúdený ani
na uvedené nereagoval a nežiadal doplniť dokazovanie prečítaním lekárskych správ. V súvislosti s
vykonávaním dokazovania na verejnom zasadnutí pred okresným súdom teda nebolo zistené porušenie

práva odsúdeného na obhajobu, ako to odsúdený tvrdí v podanej sťažnosti. S predmetnými lekárskymi
správami predloženými odsúdeným sa nadriadený súd oboznámil v rámci tohto sťažnostného konania.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.