Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212902
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215212902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. Y. R., nar. X.X.XXXX, adresa
H., H. XX, 2. Y. D., nar. XX.X.XXXX, adresa H., H. XX, 3. Q. T., nar. XX.X.XXXX, adresa H., H. XX,
4. N. R., nar. XX.X.XXXX, adresa H., G. XXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Ludevít Rabay, so
sídlom Bratislava, Krížna 17D, proti žalovanej: L. E., nar. XX.X.XXXX, adresa N. E., U. U.. XXXX/
XX, o zaplatenie 93.600 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 12C/369/2015-68 zo dňa 13.2.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1. až 4. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1. sumu 23.400 Eur, žalobkyni 2. sumu 23.400 Eur, žalobkyni 3. sumu 23.400 Eur a žalobcovi
4. sumu 23.400 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a druhou výrokovou vetou rozhodol o
nároku na náhradu trov konania tak, že priznáva žalobcom 1. až 4. voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom
na § 116 ods. 1, 2 a 3 a § 106 ods. 1 písm. a) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a vecne tým, že žalobcovia 1. až 4. sa domáhali voči žalovanej každý zaplatenia sumy
23.400 Eur, ako aj náhrady trov konania, a to titulom vyplatenia podielov z kúpnej ceny, za ktorú
žalovaná predala nehnuteľnosť, ktorú zdedila v dedičskom konaní po matke žalobcov a žalovanej.
Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali tým, že žalovaná dňa 15.11.2012 uznala písomne dlh podľa § 558
Občianskeho zákonníka, obsahom ktorého právneho úkonu bolo jej vyhlásenie voči žalobcom 1. až 4.

(jej súrodencom), že uznáva svoj záväzok vzniknutý v dedičskom konaní po matke žalobcov a žalovanej
(rozhodnutie Štátneho notárstva v Dunajskej Strede v dedičskom konaní sp. zn. D 637/81 zo dňa
18.8.1981), kde predmetom dedenia boli okrem iného aj nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkami
vedené na LV č. XXX v katastri nehnuteľností, kedy sa po vzájomnej dohode strán vlastníkom týchto
nehnuteľností stala žalovaná avšak s tým, že po predaji predmetných nehnuteľností sa finančne so
žalobcami vyrovná v rovnakom podiele, t. j. pre každého v sume 24.000 Eur. Žalovaná dlh vo výške
24.000 Eur titulom finančného vyporiadania dedičských podielov každému zo žalobcov uznala čo do

dôvodu aj výšky a zaviazala sa ich vyplatiť do 1.5.2013. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený v
konaní č. V 7218/14 dňa 7.11.2014 previedla žalovaná vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam
na tretiu osobu, keď kúpna cena bola dohodnutá vo výške 120.000 Eur, pričom žalovaná si svoju
povinnosť voči žalobcom vyplatiť im ich podiel nesplnila. Žalobcovia pritom akceptovali skutočnosť,že žalovaná uhradila realitnej kancelárii províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti vo výške
3.000 Eur, preto svoj nárok uplatnený v konaní znížili každý o alikvotnú časť z tejto sumy. Na základe
vykonaného dokazovania dospel potom súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,

nakoľko žalovaná sa zaviazala finančne vyporiadať žalobcov na ňou prevzatých ich dedičských podielov
v hodnote, ako uviedla v písomne uznanom dlhu, čo potvrdila s časovým odstupom na matrike. Keďže
svoju povinnosť nesplnila, nárok žalobcov nesporovala, súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal k
zaplateniu žalobcami jednotlivo uplatnenej čiastky.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a 2 CSP, tak, že v spore plne úspešným žalobcom 1. až 4. priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Uviedla, že nerozporuje skutočnosť, že dňa 15.11.2012 vlastnoručne podpísala dokument uznanie dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, v ktorom bolo uvedené, že po smrti matky sa so súrodencami
vzájomne dohodli, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dedičského konania bude napísaná na meno
žalovanej a zároveň po odpredaji nehnuteľnosti vyporiada v rovnakom podiele svoj záväzok voči svojim
súrodencom. Podľa žalovanej však súrodenci nevypovedali o reálnych okolnostiach, za ktorých došlo

k podpísaniu dokumentu uznanie dlhu. Žalovaná uviedla, že súrodenci počnúc rokom 2011 ju viackrát
osobne navštívili a opakovane požadovali ostrým tónom, aby ich už konečne vyplatila z dedičstva, hoci
vedeli, že predmetná nehnuteľnosť je už desaťročia vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Známa im bola
aj tá skutočnosť, že bez toho, že by ju žalovaná predala, nebude môcť vysporiadať ich podiely vzhľadom
na svoje skromné majetkové pomery. Žalovaná je dôchodkyňa, žije sama, nemá iné príjmy, ktoré by jej

dovolili vyplatiť podiel na dedičstve svojim súrodencom. Osobné návštevy súrodencov však pokračovali
ďalej a ich tón ohľadom požiadavky na predaj nehnuteľnosti sa postupne stával netrpezlivejším a
hrubším. Svoj záujem o svoj podiel prezentovali aj pri častých telefonických hovoroch, hoci sumu
zodpovedajúcuichpodielunijakýmspôsobomnedefinovali.Dňa15.11.2012prišielzažalovanoužalobca
4. a opätovne v mene ostatných súrodencov požadoval, aby ich žalovaná už konečne vyplatila z

dedičstva po matke. Žalovaná mu uviedla, že nehnuteľnosť, v ktorej od smrti matky nepretržite bývala
mieni predať a ich dedičský podiel, presnejšie hodnotu ich dedičských podielov za aktuálne trhové
podmienky s nimi následne vyporiadať. V tom čase bola už zdedená nehnuteľnosť síce ponúkaná na
predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, avšak žiadny záujemca sa nečrtal, preto by sa žalovaná
dobrovoľne v rámci uznania dlhu s istotou nezaviazala k dátumu 1.5.2013 ako konečnému dátumu

pre vysporiadanie dedičských podielov so súrodencami. Na to žalovaný 4. predložil ním prinesený,
vopred pripravený dokument, vyhotovený v 2 exemplároch a vyzval žalovanú k tomu, aby ho okamžite
podpísala. Najprv ho žalovaná nechcela podpísať, povedala, že nevie, čo podpísanie tohto dokumentu
obnáša, t. j. aké právne konzekvencie môže mať. Brat ju však verbálne napadol, obvinil ju, že chce
súrodencov pripraviť o ich podiel na nehnuteľnostiach, že je nevďačná a pod. Vznikla široká a dlhá

diskusia o podmienkach užívania nehnuteľností žalovanou, nakoľko bola žalovaná názoru, že nakoľko
súrodenci žiadnym spôsobom, ani finančne, ani svojou prácou alebo snahou neprispievali na údržbu,
potrebné opravy ani ďalšie výdavky (napr. miestna daň a iné), či zveľaďovanie zdedenej nehnuteľnosti,
prislúcha im z predajnej ceny nehnuteľnosti iba čiastka, ktorú im žalovaná definovala vo výzve na
akceptáciu zo dňa 4.11.2014 a nie čiastka, ktorú navrhovali oni. Pri podpise dokumentu uznanie dlhu

podľa § 558 Občianskeho zákonníka konala žalovaná pod psychickým nátlakom a svoje konanie, že
dokument uznanie dlhu bez váhania podpísala, odvtedy viackrát oľutovala. V súčasnosti preveruje, aké
sú možnosti na vyhlásenie tohto dokumentu za neplatný. V čase podpísania dokumentu uznanie dlhu
odhadoval autor dokumentu reálnu hodnotu na sumu 120.000 Eur s tým, že podiel každého súrodenca
mal činiť 24.000 Eur. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žalovaná uznala podpis na listine za

vlastný na matričnom úrade dňa 22.4.2015. Avšak žalovaná skutočnosť, že by svoj podpis uznala či v
deň podpisu dokumentu uznanie dlhu alebo neskôr, jednoznačne rozporuje, považuje to za nepravdivé a
ničímnepodloženéauvádza,žeanivdeňpodpísaniadokumentuuznaniedlhuanineskôrsanedostavila
na žiadny matričný ani notársky úrad za účelom úradného overenia svojho podpisu, resp. uznania
podpisu za vlastný. V odôvodnení rozsudku sa nedefinuje žiadny dôkaz, ktorý preukazuje pravdivosť

tohto tvrdenia, preto žalovaná navrhuje, aby sa v novom prvoinštančnom konaní preukázalo aj toto
tvrdenie žalobcov. Žalovaná teda žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil na nové prvoinštančné konanie.5. Žalobcovia 1. až 4. odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalovanej podali
prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie v ktorom uviedli, že nesúhlasia s
dôvodmi, ktoré žalovaná uviedla vo svojom odvolaní, pretože sú nepravdivé a účelové. Majú za to, že

v predmetnej právnej veci postupoval súd prvej inštancie v súlade s CSP a napadnuté rozhodnutie je v
súlade s princípom materiálnej pravdy, preto je správne a zákonné. Taktiež dokazovanie bolo vykonané
v potrebnom rozsahu a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.
Aj konanie žalobcov, smerujúce k získaniu ich zákonných dedičských podielov, ktoré predchádzalo
konaniu pred súdom, bolo v súlade so zákonom, a nie je možné dospieť k záveru, že by ich konaním

došlo k psychickým nátlakom na žalovanú za účelom podpísania dokumentu uznania dlhu. Argumenty
žalovanej ohľadom opakovaných návštev žalobcov sú špekulatívne a účelové. Od začiatku bolo
nesporné, že vlastníctvo k nehnuteľnosti žalovaná nadobudla práve na základe dohody so žalobcami
v rámci dedičského konania po matke žalobcov a žalovanej, vedeného vtedajším Štátnym notárstvom
v Dunajskej Strede pod sp. zn. D 637/81. Písomné uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka
žalovaná podpísala dňa 15.11.2012, čo potvrdila v samotnom odvolaní, pričom v tom čase bola

riadne oboznámená s jeho obsahom a mala vedomosť aký dokument podpisuje. Následne podpis
na dokumente uznala za vlastný. Preto bol uvedený úkon zo strany žalovanej vykonaný slobodne,
vážne a akúkoľvek snahu zo strany žalovanej spochybniť tento úkon považujú žalobcovia za účelovú
s cieľom vyhnúť sa povinnosti vyplatiť žalobcom ich dedičské podiely. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej,
že je dôchodkyňa, žije sama, nemá iné príjmy, ktoré by jej dovolili vyplatiť podiel žalobcom, žalobcovia

poukazujú na skutočnosť, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť predala za kúpnu cenu 120.000 Eur,
ktorá suma jej bola riadne vyplatená formou prevodu na účet. Žalovaná výzvou zo dňa 4.11.2014
vyzvala žalobcov k akceptácii ponuky sumy vo výške 14.625 Eur pre každého žalobcu a je toho názoru,
že žalobcovia neprispievali na údržbu, potrebné opravy a ďalšie výdavky, ako ani na zveľaďovanie
nehnuteľnosti. Z toho je zrejmé, že žalovaná v minulosti nespochybňovala záväzok voči žalobcom, ale

len jeho výšku.

6. Žalobcovia ďalej vo svojom písomnom vyjadrení poukázali na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP,
podľaktoréhoskutkovétvrdenia,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Uviedli,
že nová právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie

je sankcionované procesnými prostriedkami. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú
pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení protistrany. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela žiadne skutkové
tvrdenia žalobcov a preto ich súd aj v zmysle citovaného ustanovenia považoval za nesporné.

7. Podľa žalobcov žalovaná disponuje finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľnosti a nič jej nebráni
v tom, aby vyplatila žalobcom ich zákonné dedičské podiely. Pokiaľ žalovaná požiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov, vzhľadom na to, že jej ešte v roku 2014 bola vyplatená kúpna cena 120.000 Eur,
nie sú v jej prípade podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov splnené. Žalobcovia
preto navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom 1. až 4. priznal

voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrila.

9. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvejinštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázané, že žalovaná sa zaviazala
po predaji nehnuteľnosti, ktorú zdedila v dedičskom konaní po matke, vyplatiť žalobcom - svojim
súrodencom ich dedičské podiely z predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento svoj dlh aj písomne uznala,

avšak svoju povinnosť si nesplnila.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov

a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

13. V predmetnej sporovej veci rozhodol súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení a dôkazov
predložených žalobcami, keď žalovaná si nesplnila svoju procesnú povinnosť a nárok žalobcov v konaní
nesporovala.

14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručoval žalovanej žalobu s prílohami
najskôr na adresu uvedenú žalobcami v žalobe, a to: A. D. XXXX/X, N. E., z ktorej adresy sa zásielka
vrátila súdu s poznámkou adresát neznámy. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že od

14.2.2015 má žalovaná evidovanú adresu trvalého pobytu: U. U.. XXXX/XX, N. E.. V priebehu konania
začatého na základe žaloby doručenej súdu dňa 15.7.2015, nadobudol účinnosť nový procesný kódex -
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil do 30.6.2016 platný a účinný zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP bol zavedený princíp okamžitej
aplikability Civilného sporového poriadku aj na konania začaté pred účinnosťou CSP. Na základe tohto

nového procesného kódexu (CSP), doručoval súd žalovanej žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie sa
k žalobe - uznesenie podľa § 167 ods. 2 CSP, ako aj poučenie o procesných právach a povinnostiach
strán sporu najskôr na adresu žalovanej evidovanú v registri obyvateľov. Odtiaľ sa zásielka vrátila súdu
dňa 24.8.2016 neprevzatá v odbernej lehote. Následne súd požiadal o doručenie predmetnej zásielky
žalovanej prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda, ktoré vykonalo neúspešný pokus

o doručenie zásielky žalovanej a súdu oznámilo, že šetrením u susedov bolo zistené, že žalovaná sa
zdržiava na doposiaľ neznámej adrese. Súd ďalej vykonal lustrácie pobytu žalovanej v evidenciách
ZVJS a Sociálnej poisťovne s negatívnym výsledkom, preto v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 a 2
CSP doručil žalobu žalovanej oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Takýmto
postupom bola žaloba žalovanej doručená dňa 9.12.2016. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a

nepoprela tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.2.2017,
pričom predvolanie bolo žalovanej doručované v súlade s ust. § 116 ods. 3 a § 106 ods. 1 písm. a)
CSP na adresu jej trvalého pobytu, odkiaľ sa zásielka vrátila súdu neprevzatá v odbernej lehote, avšak
dňom jej vrátenia súdu sa v zmysle § 111 ods. 3 CSP považovala táto zásielka za doručenú žalovanej.Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd
vec prejednal v jej neprítomnosti.

19. Pretože sa žalovaná k podanej žalobe písomne nevyjadrila a ani svojou účasťou na pojednávaní
nevyužila možnosť poprieť skutkové tvrdenia žalobcov obsiahnuté v žalobe, považujú sa skutkové
tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku
za nesporné. Žalovaná v konaní pred prvoinštančným súdom nevyužila žiadne prostriedky procesnej
obrany, skutkové tvrdenia žalobcov vôbec nepoprela, nedala žiadne návrhy na vykonanie dôkazov,

neuviedla pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu na svoju
obranu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu v spore, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie teda
vychádzal správne len zo skutkových tvrdení žalobcov, a preto bolo dôvodné, aby podanej žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

20. V zmysle § 153 CSP sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to,
že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,
ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom

koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany
sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

21. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. V zmysle § 366 CSP odvolateľ môže v odvolacom konaní uplatniť nové prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu
a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

23. Žalovaná v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože žalovaná podpísala uznanie dlhu pod psychickým nátlakom

a má za to, že tento dokument je neplatný a uvádza, že hoci predmetný doklad podpísala, rozporuje, že
svoj podpis na ňom nechala osvedčiť. Žiada preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

24. Avšak v zmysle vyššie uvedených výkladov ust. § 153 a § 366 CSP, ak odvolateľ vymedzí odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené
nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov v prvoinštančnom konaní. Žalovaná
sa však v odvolaní vôbec nezmieňuje o tom, prečo skutkové tvrdenia na svoju obranu (že uznanie dlhu
podpísala pod nátlakom a podpis na ňom neosvedčila pred matrikou) neuviedla počas konania na súde
prvejinštancie,pretoajztohtodôvodunebolomožnévodvolacomkonanínatietonovoty(novéskutkové

tvrdenia žalovanej prednesené až v odvolacom konaní) prihliadnuť.

25. Na základe uvedeného obrana žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam neobstojí. Súd vykonáva dokazovanie
zásadne na návrh strán sporu. Súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie listinami predloženými

žalobcami spolu s podanou žalobou. V takej dôkaznej situácii, keď žalovaná žiadne zo skutkových
tvrdení uvádzaných žalobcami nepopiera, je potrebné tieto skutkové tvrdenia považovať za nesporné.
Súd nie je oprávnený a ani povinný spochybňovať skutkové tvrdenia strany sporu (v prípade, ak ich
protistrana nenamieta) a iniciatívne navrhovať a vykonávať dokazovanie (okrem osobitných prípadov,
napr. podľa § 295 CSP v prípade spotrebiteľských sporov, o ktorý však v danom prípade

nejde). Ak teda žalovaná nevyužila svoje právo a nenamietala skutkové tvrdenia žalobcov a neuvádzala
skutkové tvrdenia na svoju obranu najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené (§ 182 CSP), na
pojednávaní dňa 13.2.2017, na skutkové tvrdenia prednesené žalovanou v odvolacom konaní už nie
je možné prihliadnuť. Ako bolo vyššie uvedené, žalovanej bola riadne doručená žaloba na vyjadrenie,predvolanie na pojednávanie, žalovaná ostala počas konania na súde prvej inštancie pasívna, čo
malo pre ňu taký následok, že bola v spore neúspešná. V odvolaní potom žalovaná neuviedla žiadne
skutočnosti, pre ktoré nemohla bez svojej viny v doterajšom priebehu konania, v odvolaní uvádzané

skutkové tvrdenia použiť. Odvolací súd preto nemohol na novoty uvádzané žalovanou v podanom
odvolaní prihliadnuť.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne

nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom
1. až 4. priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).