Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205210450
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2205210450.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne (pôvodne žalobkyňa 7/): Ing. P. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L. XXXX/XX, C. - S., zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária
Branislava Máčaja, s.r.o., Bajkalská 5, Bratislava, IČO: 46 759 875, proti žalovanému: Ing. Ivan Dodog,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. L. XXX/X, N., časť Z., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Ivan Dodog
- DODOG Engineering Inc., so sídlom Pácerová cesta 353/7, Šamorín, časť Mliečno, IČO: 11 866 667,
zastúpenému JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Vazovova 9/A, Bratislava, o zaplatenie 6.638,78 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni 7/ sumu 3.117,82 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005
do zaplatenia a v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne 7/ a žalovaného p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť
pôvodným žalobcom a to žalobkyni 1/ sumu 3.214,90 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 1.685,78 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od

17.06.2005 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 2.202,11 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia, žalobkyni 4/ sumu 2.608,11 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia, žalobcovi 5/ sumu 6.098.83 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia, žalobcovi 6a/ sumu 1.045,89 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia, žalobcovi 6b/ sumu 1.045,89 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia, žalobkyni 6c/ sumu 1.045,89 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia a žalobkyni 7/ sumu 3.117,82 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od

17.06.2005 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku nárokov súd
žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že žalobou zo dňa 4.10.2005 sa žalobcovia 1/ - 7/ domáhali rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia a to žalobcovi 1/ 5.311,03 eur,
žalobcovi 2/ 4.149,24 eur, žalobcovi 3/ 2.987,45 eur, žalobkyni 4/ 3.651,33 eur, žalobcovi 5/ 10.958,37
eur, žalobkyni 6/ 6.081,13 eur a žalobkyni 7/ 6.638,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6%
ročne.Žalobuodôvodnilitým,žežalobcoviaakoobjednávateliauzatvorilisožalovanýmakozhotoviteľom

zmluvy o dielo na dodávku stavebných prác, montáže a technológie pri výstavbe inžinierskych sietí
a komunikácií k pozemkom. Predmetom zmlúv bola výstavba inžinierskych sietí, verejný vodovod a
kanalizácia, NN prípojka a trafostanica, plynofikácia a pozemná komunikácia. V zmysle čl. III. zmlúv
žalovaný bol povinný začať s vykonaním diela k 01.07.2003 a odovzdať ho do 01.07.2004. Hocižalobcovia uhradili časť zálohových platieb v zmysle zmlúv, žalovaný k vykonaniu resp. odovzdaniu
diela nepristúpil, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný uviedol, že vstúpil do zmluvného vzťahu so
žalobcami na práce presne špecifikované v predmetných zmluvách. V zmluve však bola podmienka,

že musí byť minimálne 10 investorov, ktorí uhradia zálohové platby a dielo bude vykonávané v súlade
so stavebným povolením. Žalobca na základe zmlúv o dielo začal dielo realizovať, na túto činnosť boli
použité zálohy prebraté v zmysle zmlúv. Dôvodom na zdržanie boli vzťahy s vlastníkmi pozemkov, cez
ktoré tieto siete mali ísť. Dielo začal realizovať, s čím mal aj náklady. Peňažné prostriedky si žalovaný
neponechal, pokryl nimi práce, ktoré boli dojednané až do doby, kým neprišlo k ukončeniu zmluvných

vzťahov. Nesúhlasí s tým, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Žalovaný vykonával dielo v súlade
so zmluvou, avšak z dôvodov vlastníckych vzťahov k pozemkom a nedostatku peňažných prostriedkov
zo strany žalobcov, musel túto činnosť prerušiť. Začal aj výkopové práce a ďalšie náklady súviseli so
stratou času a vybavovaním pozemkov. Jednoznačne sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Poukázal
na to, že činnosť žalovaného smerovala k tomu, aby boli vydané stavebné povolenia, pričom žalobcovia
stavebné povolenia získali a od zmluvy odstúpili až potom. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom

strán, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, oboznámil sa s obsahom jednotlivých zmlúv o
dielo, ktoré mal žalovaný uzavreté s jednotlivými žalobcami. Zmluvou o dielo zo dňa 07.011.2003 sa
žalovaný so žalobkyňou 7/ dohodol na predmete zmluvy o dielo výstavba inžinierskych sietí, verejný
vodovod a kanalizácia, NN prípojka a trafostanica, plynofikácia a pozemná komunikácia zabezpečená
ku hranici pozemku parc. č. 671/292 v katastrálnom území H. E.. Termín plnenia bol dohodnutý do

jedného mesiaca po vydaní stavebného povolenia a v súlade s článkom 3.2.1 s podmienkou súladu
so stavebným povolením a minimálnym počtom 9 investorov - objednávateľov a ukončenie prác
bolo dohodnuté k 01.07.2004. Cena prác bola dojednaná na sumu 485.600,- Sk t.j. 16.118,97 eur s
tým, že bude uhradená postupne v 8 zálohových platbách. Podľa bodu 4.5 boli v cene započítané
nasledovné položky: predprojektová príprava určeného územia, realizačný projekt, inžinierske činnosti,

vyňatie z pôdneho fondu 1/10-ina podielu nehnuteľnosti 671/294 a všetky náklady na mechanizmy,
materiály, zariadenie staveniska, doprava, ochranné opatrenia v prípade nepriaznivých poveternostných
podmienok a náklady, ktoré súvisia s umiestnením stavby. Vypovedanie zmluvy bolo dojednané v
článku 8 s tým, že objednávateľ bol oprávnený vypovedať zmluvu pri vážnom porušení zmluvy
zhotoviteľom. Dňa 07.11.2003 bola žalobkyňou 7/ žalovanému udelená plná moc k vykonaniu všetkých

úkonov inžinierskych činností pre UAŠ, územné rozhodnutie a vybavenie stavebného povolenia na
pozemkoch parc. č. 671/284 až 671/295. Žalovaný vyúčtoval žalobkyni 7/ so splatnosťou k 11.06.2004
pridelenie ekvivalentov na IS pre individuálneho stavebníka v sume 1.192,92 eur s poukazom na to, že
vydanie stavebného povolenia na rodinný dom je podmienené pridelením a zaplatením ekvivalentov od
individuálneho stavebníka. Uvedenú sumu žalobkyňa 7/ zaplatila. Ďalej zaplatila sumu 4.029,74 eur ako

prvú zálohovú platbu dňa 01.11.2003 a 2.014,87 eur ako druhú platbu podľa zmluvy. Vo svojej výpovedi
uviedla, že kúpila pozemok v marci 2003 a 7. novembra 2003 uzavrela zmluvu so žalovaným. Zaplatila
prvé dve zálohové platby a ekvivalenty. Tretiu zálohu už neuhradila. Svoj nárok voči žalovanému vyčíslila
odhadom, s poukazom, že mu zaplatila sumu 238.000,- Sk, nemajú predložené žiadne vyúčtovanie o
preinvestovaní finančných prostriedkov. Listami zo dňa 06.06.2005 žalobcovia 1/ - 7/ prostredníctvom

svojhoprávnehozástupcuoznámiližalovanémuukončenieplatnostizmluvystým,ževsúladesčlánkom
8 bod 8.1.1 zmluvy o dielo ukončil platnosť zmluvy z dôvodu jej vážneho porušenia. Dňa 24.08.2004
obec Dunajská Lužná vydala stavebné povolenie pre stavebníka - firmu žalovaného na stavbu „Výstavba
9 rodinných domov - elektrické vedenie NN + verejné osvetlenie, VN prípojka, STL plynovod". Povolenie
na výstavbu verejného vodovodu a verejnej splaškovej kanalizácie (podľa pôvodného projektu z apríla

2004) bolo vydané dňa 06.11.2006. V dňoch 26.05.2005 až 10.06.2005 žalobcovia 1/ až 7/ a ďalší
dvaja objednávatelia uzatvorili zmluvu so zhotoviteľom obchodnou spoločnosťou HUTYX-JŠ, s.r.o.,
Bratislava, ako zhotoviteľom zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na účely
zistenia vykonaného rozsahu prác zo strany žalovaného jednotlivo pre žalobcov 1/ - 7/. Znalec vrátil súdu
spisový materiál bez vypracovania znaleckého posudku s odôvodnením, že množstvo práce, ktoré mala

vykonať firma žalovaného nie je možné vyčísliť, nakoľko predmetná firma žiadne konkrétne stavebné
práce nevykonala. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom pod č.k. 12C/165/2005-560
dňa26.04.2010,žalovanémuurčilpovinnosťzaplatiťžalobcom1/-7/žalovanúsumuvovýške29.947,22
eur, v časti o zaplatenie 1.218,22 eur žalobkyni 6/ konanie zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol. V časti,
v ktorej bol žalovaný zaviazaný k povinnosti platiť žalobcom, napadol žalovaný rozsudok odvolaním.

Odvolací súd uznesením zo dňa 24.04.2012, č.k. 11Co/131/2010-622 rozsudok prvoinštančného súdu v
napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď skonštatoval
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov. Poukázal na to, že vypovedanie plnej
moci nespôsobuje samo o sebe zánik príkaznej zmluvy ale ani zmiešanej zmluvy uzavretej účastníkmikonania. Po vrátení veci uložil súdu prvej inštancie presvedčivo sa vysporiadať s otázkou ukončenia
zmluvného vzťahu účastníkov konania, od ktorého sa následne odvíja nárok žalobcov. Ako predbežnú
otázku musí súd riešiť, či došlo k platnému zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia

skutočneodpadolatedavznikolnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Súdpo vrátenívecidoplnil
dokazovanie a opätovne vo veci samej rozhodol rozsudkom, č.k. 12C/165/2005-675 zo dňa 30.01.2013,
ktorým žalobu zamietol. Tento rozsudok odvolaním napadli žalobcovia. Odvolací súd uznesením zo
dňa 15.10.2014, č.k. 11Co/233/2011-768 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Skonštatoval, že v danom prípade došlo k platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi

stranami v súlade s článkom 8 bodom 8.1 zmluvy, podľa ktorej objednávateľ môže vypovedať zmluvu
pri vážnom porušení zmluvy zhotoviteľom. Žalobcovia listom zo dňa 06.06.2005 platne vypovedali
zmluvu pre nedodržanie termínu začatia vykonávania diela a jeho skončenia a odovzdania s tým, že
opakovane vyzývali žalovaného, aby s realizáciou diela začal a toto aj odovzdal, avšak bezvýsledne.
Keďže došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami vypovedaním zmluvy, je potrebné
vysporiadať si vzájomné záväzky, ktoré do zániku zmluvy vznikli. Nárok žalobcov je potrebné posúdiť

ako bezdôvodné obohatenie. Je nepochybné, že žalobcovia uhradili žalovanému jednotlivé sumy a
žalovaný vykonal z dohodnutých prác v rámci týchto dvoch zálohových platieb niektoré činnosti v
rámci inžinierskej a projektovej činnosti, ktoré musia byť predmetom ďalšieho dokazovania. Predmetom
skúmania sa po vrátení veci tak stal nárok žalobcov na vrátenie časti preddavkov nekrytých činnosťou
žalovaného. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné

stavby a oceňovanie stavebných prác. Znalec predložil znalecký posudok, v ktorom sa vyjadril k cene
obvyklej za žalovaným vykonané práce v rámci inžinierskej činnosti v čase ich vykonania. V posudku
uviedol, že podľa žalovaným rukou spísaného podrobného rozpisu svojej činnosti, konečným výsledkom
činnosti žalovaného bolo vydanie najpodstatnejších dokladov, ktoré sú ukončením administratívnej časti
potrebnej pre začiatok výstavby inžinierskych sietí. Stavebné práce v zmysle predmetu zmlúv o dielo

žalovaný nerealizoval. Hodnota za činnosti žalovaného v rozsahu štádia projektových prác predstavuje
172.359,- Sk a hodnota inžinierskej činnosti v štádiu prípravy dokladov pre územné a stavebné konanie
predstavuje 65.095,- Sk, spolu 237.454,- Sk t.j. 7.882 eur. Znalec vo svojej výpovedi doplnil, že k
znaleckému úkonu vykonal aj miestne šetrenie, ktorým chcel preveriť bežnou ohliadkou terén, jeho
situovanie, prístup, aby vyhodnotil náročnosť činnosti dodávateľa. Inžinierske a projektové činnosti

hodnotil na základe katalógu UNIKA. Zotrval na svojich záveroch uvedených v posudku. Právne súd
prvej inštancie vec posúdil podľa § 451 ods. 1 O.z.. V danom prípade došlo zo strany žalobcov k
platnému vypovedaniu zmluvy. V konaní bolo preukázané, že zo zmluvy plnili obe strany, preddavky
zaplatené žalobcami však preukázateľne neboli v plnom rozsahu pokryté vykázanou činnosťou zo strany
žalovaného. Na strane žalovaného tak došlo sčasti k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vrátiť.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonal v prospech žalobcov činnosti v hodnote
spolu 7.882 eur. Vrátiť teda má zostatok na nárokoch žalobcov. Súd preto vykázanú hodnotu činnosti
odpočítal od celkového nároku žalobcov a následne percentuálne rozpočítal vrátenie sumy nepokrytej
činnosťou žalovaného - spolu 22.065,22 eur jednotlivým žalobcom podľa percentuálneho vyčíslenia
ich pôvodných nárokov (podľa poradia žalobcov na žalobkyňu 7/ vychádza pomer 14,13%) a tieto

čiastky priznal žalobcom vrátane úroku z omeškania odo dňa uplatneného žalobcami, keďže žalovaný
sa s vrátením bezdôvodného obohatenia preukázateľne dostal do omeškania. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP keď po procesnej stránke boli sčasti úspešné obe strany sporu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa (pôvodne žalobkyňa 7/), ktorá

uviedla, že sa odvoláva voči výroku rozsudku, ktorým súd zamietol časť jej nároku vo výške 3.520,96
eur, ako aj voči výroku rozsudku o trovách konania, keď jej bol zamietnutý nárok na ich náhradu. V
odvolaní dôvodila, že žalobcovia nepopierajú, že žalovaný isté činnosti vykonal. Z uvedeného dôvodu
nežiadali o vrátenie celej sumy zálohových platieb uhradených žalobcami ale len sumu zodpovedajúcu
2/3 nimi uhradených zálohových platieb. Žalobkyňa 7/ teda v zmysle vyššie uvedeného odhadu žalobou

uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.637,78 eur, ktorá predstavuje 2/3
z ňou uhradených zálohových platieb. Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 15.10.2014 č.k.
11Co/233/2013-768 v odôvodnení uviedol, že v danom prípade došlo k platnému skončeniu zmluvného
vzťahu medzi stranami. Nárok žalobcov je preto potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Zároveň
konštatoval, že znalec dokáže oceniť práce vykonané žalovaným v rámci inžinierskej činnosti cenou

obvyklou. Takže porovnaním žalobcami zaplatených súm a zistenou cenou žalovaným vykonaných
prác bude zrejmé, či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného a ak áno, v akej výške. Zo
znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonal v prospech žalobcov činnosti v hodnote 7.882
eur. Vrátiť teda má zostatok na nárokoch. Žalobkyňa 7/ namieta v prvom rade sumu 22.065,22 eur, ktorápodľa prvoinštančného súdu predstavuje sumu nepokrytú činnosťou žalovaného, z ktorej potom bol
prvoinštančným súdom vyčíslený jej percentuálny podiel 14,13%. Zálohové platby, ktoré preukázateľne
uhradili žalobcovia žalovanému na základe zmlúv o diele, predstavujú totiž sumu 52.129,12 eur. Suma,

o ktorú sa teda žalovaný na úkor všetkých žalobcov obohatil, predstavuje rozdiel medzi zálohovými
platbami uhradenými všetkými žalobcami 52.129,12 eur a sumou, ktorú predstavuje cena činnosti
vykonaných žalovaným v prospech žalobcov 7.882 eur, teda žalovaný sa na úkor všetkých žalobcov
obohatilsumou44.247,12euranievovýške22.065,22eurakoustálilsúdprvejinštancie.Zodôvodnenia
rozsudku nie je absolútne zrejmé, z akej sumy súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia

žalovaného, t.j. od akej sumy odpočítal cenu činnosti vykonaných žalovaným, pretože je evidentné,
že cenu činností vykonaných žalovaným, neodpočítal od celkovej sumy záloh zaplatenej žalobcami
žalovanému 52.129,12 eur. Rovnako tak z odôvodnenia súdu nie je absolútne zrejmé, prečo súd
použil na určenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného inú sumu, než sumu záloh zaplatených
žalobcami žalovanému a akými úvahami sa riadil, keď došiel k záveru, že má použiť inú sumu než
je suma záloh zaplatených žalobcami žalovanému. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku uvádza, že sumu zisteného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je potrebné
rozdeliť podľa percentuálneho vyčíslenia pôvodných nárokov žalobcov. S uvedeným záverom súdu sa
žalobkyňa 7/ stotožňuje. Súd vyčíslil percentuálne nároky žalobcov tak, že žalobkyni 7/ priznal 14,13%-
ný nárok. Súd prvej inštancie nesprávne tento percentuálny podiel vyčíslil. Percentuálny podiel žalobcov
na sume bezdôvodného obohatenia je nasledovný: žalobkyňa 1/ 13,35%, žalobca 2/ 10,43%, žalobca

3/ 7,51%, žalobkyňa 4/ 9,18%, žalobca 5/ 27,55%, žalobkyňa 6/ 15,209%, žalobkyňa 7/ 16,69%.
Suma, o ktorú sa žalovaný na úkor všetkých žalobcov obohatil predstavuje rozdiel medzi zálohovými
platbami uhradenými všetkými žalobcami 52.129,12 eur a sumou, ktorú predstavuje cena činností
vykonaných žalovaným v prospech žalobcov 7.882 eur. Suma, o ktorú sa teda žalovaný na úkor všetkých
žalobcov obohatil je 44.247,12 eur. Celková suma, ktorú žalobou uplatnili všetci žalobcovia, predstavuje

čiastku 39.773,33 eur. Uvedená suma je teda nižšia než suma, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobcov
bezdôvodne obohatil. Vzhľadom k skutočnosti, že súd je podľa § 216 ods. 1 CSP v tejto veci viazaný
žalobným návrhom žalobcu predstavuje suma 39.773,33 eur sumu, ktorú mal priznať prvoinštančný súd
všetkým žalobcom. Vzhľadom ku skutočnosti, že uvedená suma predstavuje súčet žalobou uplatnených
nárokov všetkých žalobcov a to v celom rozsahu uplatnenom žalobou, mal súd priznať každému zo

žalobcov ním žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobkyňa 7/ má teda nárok na priznanie celej
ňou žalovanej sumy. Navrhla odvolateľka preto zmeniť v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie
a určiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 6.638,78 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od
17.06.2005 do zaplatenia a trovy konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako

aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je sčasti dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12C/165/2005 je v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom1/ až 7/ celkom

29.947,22 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom konkrétne
povinnosť žalovaného voči žalobkyni 7/ predstavuje sumu 4.231,23 eur.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 7/ sumu 3.117,82 eur so 6% úrokom

z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia a vo zvyšku (o zaplatenie 1.113,41 eur) nárok
žalobkyne 7/ zamietol a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Takže stranami sporu po podaní odvolania v konaní zostali žalobkyňa Ing. P. U. (pôvodná žalobkyňa
7/) a žalovaný Ing. Ivan Dodog a predmetom odvolacieho konania je vo zvyšku, t.j. o zaplatenie sumy
1.113,41 eur zamietnutá žaloba.

7. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobkyne, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, avšak nedospel k správnym skutkovýmzáverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie priznanej výšky bezdôvodného
obohatenia žalobkyne voči žalovanému. Odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu
vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou

i správne vyložil. Súd prvej inštancie však nesprávnym spôsobom vypočítal výšku bezdôvodného
obohatenia, avšak správna výška bezdôvodného obohatenia je v nižšej sume, ako bola žalobkyni
priznaná napadnutým rozsudkom, preto odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že pôvodní žalobcovia 1/-7/, každý z nich samostatne
uzavreli so žalovaným zmluvy o dielo, ktorých predmetom bola výstavba inžinierskych sietí, verejný
vodovod a kanalizácia, NN prípojka a trafostanica, plynofikácia a pozemná komunikácia a to k hranici
pozemkov žalobcov, keď jednotlivé zmluvné podmienky čo sa týka ceny diela a termínov začatia
vykonávania diela a odovzdania diela sú v jednotlivých zmluvách rôzne. Žalobcovia 1/ - 7/ každý
samostatne listom zo dňa 06.06.2005 označeným ako ukončenie platnosti zmluvy ukončili v zmysle

článku8bod8.1.1 predmetnýchzmlúvodieloplatnosťtýchtozmlúvatozdôvoduichvážnehoporušenia
žalovaným - nezačatia vykonávania diela v zmysle článku 3 zmluvy a to aj napriek opakovaným výzvam.
Žalobcovia 1/, 5/, 6/ a 7/ ešte aj splnomocnili žalovaného k vykonávaniu všetkých výkonov činností
pre UAŠ, územné rozhodnutia, vybavenia stavebného povolenia na pozemkoch parc. č. 671/284 až
671/295 a kompletné vybavenie podkladov pre rodinný dom. V každej zmluve bol uvedený konkrétny

termín, pričom pri každom termíne bola totožná podmienka a to, že v súlade so stavebným povolením a
minimálnym počtom 9 investorov, ktorí uhradili zálohové platby na tieto práce podľa V. v tomto prípade
sa alikvótne posúva začatie a skončenie prác. Pokiaľ sa týka skončenia zmluvného vzťahu, odvolací
súd vo svojom uznesení, č.k. 11Co/233/2013-768 zo dňa 15. októbra 2014 dospel k záveru, že došlo k
platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a to v súlade s článkom 8 bod 8.1, keď

mal za preukázané, že jednotliví žalobcovia listom zo dňa 06.06.2005 platne vypovedali zmluvy. Uviedli
aj dôvod a to nedodržanie termínu tak začatia vykonávania diela ako aj jeho skončenia a odovzdania
s tým, že opakovane vyzývali žalovaného, aby s realizáciou diela začal a toto aj odovzdal, avšak
bezvýsledne. Uvedenú podmienku, ktorou sa bránil žalovaný, že nebol minimálny počet investorov,
odvolací súd považoval za neurčitú, nejasnú, nezrozumiteľnú, v dôsledku čoho je neplatná. Keďže z

nej nevyplýva ani to, kto bol povinný zabezpečiť minimálny počet investorov a či bolo v moci žalobcov
túto podmienku nejakým spôsobom ovplyvniť. Žalobcovia postupovali v súlade so zmluvami a uhradili
prvé dve zálohové platby, takže žalovaný mal začať s vykonávaním a realizáciou diela, v opačnom
prípade, ak tak neurobil, mal oznámiť z akého dôvodu sa tak nestalo a dohodnúť si ďalšie podmienky.
Žiadne iné písomné dojednania medzi stranami sporu preukázané neboli, preto je vypovedanie zmluvy

platné. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobcovia jednoznačne uviedli z čoho pozostáva žalovaná suma,
pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že nie je správne a dôvodné vrátenie zaplatených finančných
čiastok v hodnote 2/3 (čo je možné považovať za správny záver), mal pri dôkazoch nachádzajúcich
sa v spise preukazovať výšku bezdôvodného obohatenia a to cenu obvyklú za vykonané práce v
čase ich vykonania, za ktorým účelom bude potrebné znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie toto

znalecké dokazovanie vykonal a na základe neho zo znaleckého posudku vykonaného znalcom Dipl.
Ing. Júliusom Ratulovským, súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác,
odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby, zistil, že hodnota za činnosť žalovaného v rozsahu
štádia projektových prác predstavuje cenu 172.359,- Sk a hodnota inžinierskej činnosti v štádiu prípravy
dokladov pre územné a stavebné konanie predstavuje cenu 65.095,- Sk, spolu 237.454,- Sk t.j. 7.882

eur.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, ani nebola sporná výška
znalcom určenej hodnoty vykonaných prác a činností žalovaným. Sporný zostal výpočet priznanej výšky
bezdôvodného obohatenia žalobkyni 7/.

10. Zo žaloby, ktorú podali pôvodne žalobcovia 1/ - 7/ vyplynulo, že títo žiadali na žalovanom zaplatenie
spolu sumy 39.777,33 eur. Z toho pôvodne žalobkyňa 7/ žiadala zaplatiť sumu 6.638,78 eur. Znaleckým
posudkom bolo preukázané, že žalovaný pre všetkých pôvodných žalobcov 1/ - 7/ vykonal práce v
celkovej hodnote 7.882 eur, takže žalovaný sa bezdôvodne obohatil sumou 31.895 eur (39.777,33 eur

- 7.882 eur). Odvolací súd nemohol sumu 7.882 eur odrátať od žiadnej inej sumy( celkovo uhradených
záloh) ako od uplatnenej žalobou, keď žalobcovia sa rozhodli žalovať vydanie bezdôvodného
obohatenia v takejto výške a len táto bola predmetom konania. Podiel žalobkyne (pôvodne 7/) z celkovej
žalovanej sumy je 16,69% ako uviedla žalobkyňa v odvolaní a nie 14,13% ako tento určil súd prvejinštancie v napadnutom rozsudku. Takže žalobkyňa (pôvodne 7/) má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo žalovanej sumy vo výške 5.323,28 eur, ktorá suma predstavuje 16,69% z 31.895 eur.
Odvolací súd tu však poukazuje na skutočnosť, že zo žalobkyňou žalovanej sumy 6.638,78 eur bola

suma vo výške 2.407,55 eur právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie (č.k. 12C/165/2005-560 zo
dňa 26.4.2010) zamietnutá, preto je z nároku žalobkyne vo výške 5.323,28 eur treba odpočítať uvedenú
sumu, takže zostane suma 2.915 eur, na ktorú má zo žalovaného nároku žalobkyňa (pôvodne 7/) nárok
na zaplatenie. Keďže však rozsudkom súdu prvej inštancie jej bola priznaná suma 3.117,82 eur, teda
vyššia ako na akú mala nárok, žalovaný s ňou súhlasil a odvolanie nepodal, odvolací súd považoval v

súlade s čl. 16 ods. 3 CSP túto sumu za správnu.

11. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v tomto odvolacom konaní bol plne úspešný
žalovaný.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).