Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201428
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8418201428.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: P. W., F.. XX.XX.XXXX, T.
R. Č.. X, XXX XX R., právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Vaňková, advokátka so sídlom Sov. Hrdinov
200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova č. 48, 832
37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Csp/102/2018 - 21 zo dňa 16.7.2018 v spojení s opravným
uznesením č.k. 8Csp/102/2018 - 36 zo dňa 24.9.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie v spojení s opravným uznesením tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti v záložnej zmluve uvedené v časti II, článok I. pod bodom 1.1.) a to - pozemok registra
„C“ - parcelné číslo XXX/X - záhrada o výmere 742 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 675 m2, parcelné číslo XXX/XX - záhrady o výmere 102 m2, parcelné číslo XXX/XX
- orná pôda o výmere 304 m2 a stavby - rodinný dom, súpisné číslo X postavený na parcele č. XXX/X,
zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: R., obec: R., okres: P., správa katastra: P. vo vlastníctve P.
W. v podiele: 1/1; vklad povolený Správou katastra P. V XXXX/XX do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z tvrdení žalobkyne vyplýva, že vo vzťahu k
žalovanému vystupuje v právnom postavení záložcu v 3. rade zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam z 11.07.2008, pričom dlžníkom je syn žalobkyne s manželkou na základe zmluvy o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.06.2008, v ďalšom, že predmetom zálohu sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne, že dlžníci svoj neplatili, v dôsledku čoho žalovaný, po tom, ako navrhovateľovi
19.10.2017 oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom
Dražobnej spoločnosti, a. s. Tá listom zo 07.02.2018 žalobkyňu vyzvala na umožnenie vykonania
znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti.
Je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť konkrétne kvalifikované

nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Všeobecná hrozba, že protistrana
vykoná svoje záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku pre nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne nepostačuje.
O potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností má
súd vážne pochybnosti. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho
navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý

vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a
tiež osvedčenie ohrozenia nároku podložené konkrétnymi skutočnosťami.Žalobkyňa neosvedčila ani len aktuálnu výšku dlhu dlžníkov. Neosvedčila ani skutočnosť, žeby žalovaný
realizoval záložné právo v rozsahu, ktorý by mu podľa práva nemal patriť.
Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila existenciu

kvalifikovaného dôvodu, oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia. V
danom prípade tak nebol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti
dočasnej úpravy pomerov.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasí

s názorom súdu prvej inštancie o existencii len všeobecnej hrozby. Už v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia poukázala na viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla, že
problematickými sa zdajú byť rôzne poplatky uvedené v čl. V. Má za to, že v návrhu dostatočne osvedčila
bezprostrednosť hroziacej ujmy a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
Poukázala na hrozbu straty príbytku. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, príp. uznesenie zruší a vec

vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,

vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po

jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo
veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

7. V danom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom, ktorý bol doručený
súdu prvej inštancie dňa 22.6.2018 v spojení s podaním zo dňa 26.6.2018 domáhala voči žalovanému
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou vyššie špecifikovaných nehnuteľností, medzi ktorými je aj
rodinný dom, v ktorom žalobkyňa, jej manžel a syn s priateľkou bývajú. Žalobkyňa má pochybnosti o

inkorporačnej doložke, podľa ktorej mali byť súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky, má za
to, že zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje možnosti výkonu záložného práva, nepozná výšku
nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky. Poukázala na neprijateľné zmluvné
podmienky (rôzne poplatky). Vyjadrila znepokojenie nad tým, že výkon záložného práva sa má vykonať
bez sudcu.

8. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom
zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych
okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

9. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na rešpektovanie
obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),
a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR
má prednosť pred zákonom.

„Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba
ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť
opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, žepodľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).

10. Neodkladné opatrenie je v prejednávanej veci dočasným opatrením, nakoľko je časovo limitované
trvaním konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie v tomto konkrétnom prípade zásadne
neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd definitívne
rozhodne. Neodkladné opatrenie teda nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava
pomerov strán sporu.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010,
sp. zn. 6 Cdo 171/2010, podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak“.

11. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne preukázala
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčila. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok

osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného
práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je rodinný dom, teda nehnuteľnosť
určená na bývanie. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka
základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava
SR v článku 20 a v článku 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo

veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.

12. Žalobkyňa osvedčila, že je aktuálne potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, a to práve nariadením
neodkladného opatrenia, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má
za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom

čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Odvolací súd má za to, že boli splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na to, že záložný veriteľ začal s výkonom
záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou za stavu, kedy žalobkyňa spochybňuje
platnosť inkorporačnej doložky, dostatočnú určitosť zmluvy o zriadení záložného práva vo vzťahu k
možnostiam jeho výkonu, výšku nesplateného úveru a kedy poukazuje na existenciu neprijateľných

zmluvných podmienok, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.

13. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia,
ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú v prejednávanej veci splnené
predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

14. V zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu vyššie opísané okolnosti prípadu
odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodňujú vydanie takého rozhodnutia, v zmysle

ktorého žalovaný nemôže vykonať dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Uvedené však
neznamená, že ak dôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, kvôli ktorým bolo návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovené, nemôže sa opätovne začať s výkonom dražby. Ak budú odstránené
žalobkyňou uvádzané pochybnosti, možno za splnenia ostatných zákonných požiadaviek dražbu
vykonať. Aj keď Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva právo na rešpektovanie

obydlia, neznamená to neobmedzené právo zotrvať v obydlí za každých okolností.
„Nie je však možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej
garancie, ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je
možné interpretovať v zmysle „nároku na byt“, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte. To
preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie neobsahuje

obsahovo určitejšie ústavnoprávne obrysy. Preto ani článok 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a tým menej článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné
interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, ktorý by
predstavoval právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. Tie by skôr bolo možné (avšak len voveľmi obmedzenej miere, resp. len v sociálne najkrikľavejších prípadoch) odôvodniť právom na ľudskú
dôstojnosť. K záverom o nemožnosti dospieť z tohto práva k nároku na zotrvanie v určitom byte, resp.
nároku na byt, dospela aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Nemecký spolkový Ústavný

súd vo veci I.BvR 375/62)“. (Z Komentára k Listine základných práv a slobôd, vyd. Wolters Kluwer ČR,
a.s. Praha 2012, str. 331)

15. Za danej situácie a za stavu pochybností o transparentnosti, určitosti a prijateľnosti zmluvných
podmienok bolo potrebné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

16. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej zmenil a návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (§ 388 CSP).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.