Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201374
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: T.

T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, držiteľa povolenia k pobytu
v Nemeckej spolkovej republike č. W., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov, zastúpeného Mgr. Toni Khuri, advokátom so sídlom Dlhé diely II/13, Bratislava
proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín so sídlom Jilemnického
2, Trenčín v konaní o správnej žalobe žalobcu zo dňa 18.9.2018 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu
žalovaného PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-AV zo dňa 30.8.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave:

1/ z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-AV zo dňa 30.8.2018,
ktorým bol žalobca T. T., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, držiteľ
povolenia k pobytu v Nemeckej spolkovej republike č. W., zaistený dňom 30.8.2018 najviac do
30.11.2018.
2/ n a r i a ď u j e žalovanému, aby bol T. T., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej
republiky, držiteľ povolenia k pobytu v Nemeckej spolkovej republike č. W. bezodkladne prepustený zo
zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.9.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“)
doručená prostredníctvom žalovaného správna žaloba žalobcu vo veci jeho zaistenia (ďalej len „žaloba“)
voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-AV zo dňa 30.8.2018 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému

na ďalšie konanie, súčasne tiež svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia s poukazom na § 221
ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o pobyte cudzincov“). Namietal, že mu v konaní bolo odopreté právo na právnu pomoc, keď
počas konania uviedol že má právneho zástupcu, ktorého aj identifikoval, tohto žalovaný neprizval na
jednotlivé procesné úkony, pričom napadnuté rozhodnutie bolo jeho zástupcovi zaslané až následne
- oneskorene na základe jeho výzvy, že v napadnutom rozhodnutí prezentované riziko úteku žalobcu
nebolo náležite odôvodnené a že žalovaný neodôvodnil, aké skutočnosti (okrem tých ktoré žalobca už

uviedolvovstupnompohovore vazylovomkonaní)jepotrebnépočasjehozaisteniazisťovaťprepotreby
azylového konania. Tiež poukázal na to, že žalovaný nenáležite odôvodnil nemožnosť využitia menej
závažných opatrení.3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2018 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v konaní postupoval v súlade s platnými zákonmi,
žežalobcavkonaníprednímodmietolkomunikovať,pričomnepredložilžiadnedôkazyvosvojprospech.

Tiež že žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu ani povolenia k pobytu na slovenskom
území, že nepreukázal finančnú hotovosť ani zabezpečenie ubytovania.

4. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách bodov podanej žaloby za účasti
zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.10.2018, keď sa žalovaný napriek riadne doručenému

predvolaniu na pojednávanie nedostavil a dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne.

5. Pred vydaním tohto rozsudku sa súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu
žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.:
2T/55/2017-179 z 1.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/88/2017
o. i. odsúdený aj k trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 7 rokov. Počas svojho

predchádzajúceho zaistenia, v ktorom ho zastupoval jeho terajší zástupca (rozhodnutie žalovaného
PPZ-HCP-BB8-15-017/2018-AV z 2.3.2018), dňa 13.6.2018 požiadal o azyl. Z tohto predchádzajúceho
zaistenia bol prepustený 30.8.2018 o 10.50 hod. V ten istý deň o 11.00 hod. bol predvedený pred
žalovaného, bolo mu oznámené začatie konania o jeho zaistení z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov, bol poučený o svojich právach a bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia.

V priebehu spísania zápisnice žalobca uviedol, že jeho zástupcom v konaní je Mgr. Toni Khuri, advokát,
pričom súčasne žalovanému uviedol adresu tohto svojho zástupcu. Bez jeho prítomnosti odmietal
žalobca so žalovaným komunikovať a teda odmietol odpovedať na kladené otázky. Následne žalovaný
vydal napadnuté rozhodnutie. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden dokument, svedčiaci o
kontakte žalovaného s Migračným úradom MVSR. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného

taktiež nevyplýva, že by toto rozhodnutie bolo doručované označenému zástupcovi žalobcu. 21.9.2019
bola žalovanému doručená žaloba, ktorej preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania, podaná
na Pošte Bratislava 18 dňa 19.9.2018.

Podľa Čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.
Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa

tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm.
c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
Podľa § 3 ods.1zák. č. 71/1967 ZB. o správnom konaní (správny poriadok): Správne orgány postupujú v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 17 ods. 1 správneho poriadku: Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa
môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
Podľa § 17 ods. 3 správneho poriadku: Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať
písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v

nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 88a ods. 1 písm. b zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel
zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia
nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá

udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny
súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci
zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby.

6. K námietke, podľa ktorej bolo žalobcovi v konaní o jeho aktuálnom zaistení odopreté právo na právnu
pomoc:
Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Právo na právnu pomoc v konaní pred žalovaným je

zakotvené vo vyššie citovanom článku Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v správnom poriadku, ktorého
ustanovenia sa vzťahujú aj na konania podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v priebehu podania
vyjadrenia na žalovaným položenú otázku týkajúcu sa jeho zástupcu v tomto konaní jednoznačne
odpovedal, že takéhoto zástupcu má, pričom ho jednoznačne identifikoval a uviedol aj jeho adresu. Tiež
uviedol, že bez jeho prítomnosti nebude so žalovaným komunikovať. Na položené otázky, týkajúce sa

okolností podania žiadosti o azyl, dôvodov podanej žiadosti o azyl a okolností jeho príchodu na
Slovensko s poukazom na vyššie uvedené neodpovedal, nepodpisoval žiadne žalovaným predložené
dokumenty. S poukazom na uvedené je zjavné, že žalovaný i napriek tomu že mal vedomosť o tom,
že žalobca má pre toto konanie svojho zástupcu - advokáta a že bez jeho prítomnosti nebude so
žalovaným komunikovať, nezabezpečil žiadnym spôsobom účasť tohto zástupcu na tomto procesnom

úkone. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného po tom, ako sa od žalobcu dozvedel že v
konaní má konkrétneho zástupcu, prerušiť výsluch žalobcu, skontaktovať sa s označeným zástupcom a
podľa výsledku tohto kontaktovania buď v podaní vyjadrenia pokračovať s istým (dohodnutým) časovým
odstupom, alebo určiť nový termín tohto procesného úkonu a tento oznámiť označenému zástupcovi
žalobcu. Ak žalovaný takýmto, alebo iným obdobným spôsobom nezabezpečil reálny výkon práva

žalobcu na právnu pomoc formou zastupovania v konaní o jeho zaistení, došlo v tomto konaní k vade,
ktorá mala vplyv na zákonnosť následne vydaného rozhodnutia.

7. K námietke, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené:
Podľa názoru súdu aj táto námietka je dôvodná. Povinnosť riadneho a presvedčivého odôvodnenia

každého rozhodnutia je explicitne vyjadrená vyššie citovaným ust. § 47 správneho poriadku. Z výroku
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že k zaisteniu žalobcu došlo z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b zákona
o pobyte cudzincov a že dĺžka zaistenia bola stanovená do 30.11.2018. Bolo preto o.i. povinnosťou
žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti je potrebné pre konanie
o udelenie azylu zistiť, prečo ich nie je možné zistiť bez zaistenia, osobitne však aj to v čom vzhliadol

žalovaný existenciu rizika úteku žalobcu. Žalovaný mal tiež povinnosť náležitým spôsobom odôvodniť
stanovenú dobu zaistenia.

7.1. Žalovaný bez toho, aby bol kontaktovaný správnym orgánom, príslušným na posúdenie podanej
žiadosti o azyl - Migračným úradom MVSR, alebo aby tento správny orgán sám kontaktoval usúdil,

že účelom zaistenia je zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o udelenie azylu,
ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. Bližšie okolnosti v tomto smere žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neuviedol. Dôvody aplikácie ust. § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov v tomto smere nie je možné z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistiť a teda rozhodnutie
je v tejto časti nepreskúmateľným.

7.2. Riziko úteku žalobcu žalovaný odôvodnil iba tým, že žalobca požiadal o azyl až počas svojho
predchádzajúceho zaistenia, že jeho pobyt na Slovensku je neoprávnený, že v NSR mu bola poskytnutá
doplnková ochrana a že odmietol odpovedať na otázky, položenému počas spísania zápisnice o podaní
vyjadrenia. Je síce skutočnosťou, že žalobcovi nebol udelený žiaden pobyt podľa zákona o pobyte

cudzincov a že bol právoplatne odsúdený k trestu vyhostenia v trvaní 7 rokov, tieto skutočnosti však
podľa názoru súdu samy o sebe nie sú dôvodom na konštatovanie existencie rizika úteku žalobcu v
zmysle jeho definície podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Predovšetkým absentuje v tomto
prípade - v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukaz na dôvodnú obavu alebo priamu hrozbu útekužalobcu. Teda konštatovanie v čom tieto atribúty rizika úteku boli žalovaným vzhliadnuté. Súd konštatuje,
že žalovaný v tomto smere ani žalobcovi nepoložil žiadnu otázku v priebehu podania jeho vysvetlenia. A
to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca odmietol komunikovať so žalovaným - ako to už bolo uvedené

v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku, stalo sa tak z dôvodu, že žalobcovi bolo fakticky odopreté právo
na jeho zastupovanie v tomto konaní o jeho zaistení. Existencia rizika úteku žalobcu podľa názoru súdu
v napadnutom rozhodnutí nebola náležite odôvodnená.

7.3. Žalovaný tiež konštatoval, že skúmal možnosť alternatívy zaistenia, avšak vzhľadom k odmietnutiu

komunikovania žalobcu so žalovaným rozhodol o zaistení žalobcu. Aj v súvislosti s týmto konštatovaním
žalovanéhosúdodkazujenabod.6.Odôvodneniatohtorozsudku.Nadrámecuvedenéhosúdpoukazuje
aj na ust. § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov.

7.4.Žalovanýdĺžkuzaisteniaodôvodnilibapoukazomnaznenie§88aods.2zákonaopobytecudzincov
„po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania“. Takéto odôvodnenia doby zaistenia žalobcu je

absolútne nedostatočným. Naviac založeným na neexistencii „vyhodnotenia osoby účastníka konania“
a na neexistencii akejkoľvek komunikácie medzi správnym orgánom posudzujúcim podanú žiadosť o
azyl (Migračným úradom MVSR) a žalovaným.

8.Pretožesúdvyhodnotilvyššieuvedenénámietkyžalobcuakodôvodnéatedazistildôvodnosťpodanej

žaloby v týchto bodoch, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 230 ods. 1 písm. a)
SSP a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

9. Pokiaľ bude žalovaný pokračovať v začatom konaní o zaistení žalobcu, bude nevyhnutným, aby
(pokiaľ nedôjde k zmene okolností) procesnými úkonmi zabezpečil rešpektovanie a uplatnenie práv

žalobcu, kontaktoval Migračný úrad MVSR vo veci stavu azylového konania, opätovne vypočul žalobcu
na všetky okolnosti potrebné k vydaniu konečného rozhodnutia a to bez ohľadu na charakter (druh)
takéhoto, prípadne vydaného rozhodnutia. Prípadne vydané rozhodnutie (každý jeho výrok) odôvodniť
tak, aby z neho bolo zjavné, akými správnymi úvahami sa pri jeho vydaní riadil (§ 47 ods. 3 správneho
poriadku).

10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.
Žalobcovi preto priznal ich úplnú náhradu.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím

lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku
určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa

na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443
ods. 2 písm. b), § 444 SSP)
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439
SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).