Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/373/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207038
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213207038.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., IČO:

26429705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika proti žalovanému: L. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX v konaní o zaplatenie 0,00 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil
súdu dňa 28.03.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 0,00 EUR z titulu
zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z nasledovných súm: 642,47 EUR za

obdobie od 20.06.2009 do 17.05.2010, čo predstavuje sumu 533,26 EUR, 54,47 EUR za obdobie
od 18.05.2010 do 14.06.2010, čo predstavuje sumu 38,11 EUR, čo predstavuje sumu 33,35 EUR, čo
predstavuje sumu 31,66 EUR, čo predstavuje sumu 24,06 EUR, čo predstavuje sumu 18,16 EUR, čo
predstavuje sumu 13,21 EUR, čo predstavuje sumu 7,01 EUR, čo predstavuje sumu 3,19 EUR. Ďalej
si uplatnili nárok na 6,00 % ročný úrok: 642,47 EUR za obdobie od 19.03.2010 do 17.05.2010, čo
predstavuje sumu 6,35 EUR, 54,47 EUR za obdobie od 18.05.2010 do 14.06.2010, čo predstavuje
sumu 2,51 EUR, čo predstavuje sumu 2,20 EUR, čo predstavuje sumu 2,09 EUR, čo predstavuje

sumu 1,59 EUR, čo predstavuje sumu 1,20 EUR, čo predstavuje sumu 0,87 EUR, čo predstavuje
sumu 0,46 EUR, čo predstavuje sumu 0,21 EUR; bez sumy 5,53 EUR, ktoré žalovaný na úroky už
zaplatil a z titulu zmenkovej odmeny v sume 2,14 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 05.02.2009 za vyššie uvedených
podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný uhradil 648,00 EUR, pričom na zmenkovú

sumu uhradil 642,47 a na úroky uhradil 5,53 EUR, preto žalobca žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7
Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

2. Žalovanému, a to ešte za účinnosti O.s.p. bola žaloba s prílohami, ako aj s uznesením na vyjadrenie
čís. kon. XC/XXX/XXXX-XX Eur. kon. vo veciach s nízkou hodnotou sporu - Tlačivo C - TLAČIVO NA
ODPOVEĎ doručená dňa 17.4.2014, ako je zrejmé z č. l. 38, avšak žalovaný za účinnosti O.s.p. sa k
podanej žalobe nevyjadril.

3. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 21.5.2018, ako je zrejmé z č. l. 176
súdneho spisu. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 17.5.2018, ako je zrejmé z
č. l. 180 súdneho spisu.4. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP, nakoľko žalobca žiadal
svoju neprítomnosť ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 8.6.2018, ako je zrejmé z č. l. 181-182

súdneho spisu.

5.Vzhľadomkneprítomnostistránsporusúdpristúpilkoboznámeniusasobsahomspisovéhomateriálu,
a zároveň súd konštatuje, že obsahom spisového materiálu je podaná žaloba žalobcu z č. l. 1-3, výpis
z obchodního rejstříku na č. l. 4, plnomocenstvo na č. l. 5, osvedčenie o registrácii pre DPH na č. l. 6,

potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 7, prílohová obálka na č. l. 8, oznámenie o postúpení veci na č. l. 9-12,
potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 13, ÚZ na č. l. 14, zmenka na č. l. 15, potvrdenie o lustrácii na č.
l. 16, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 30.04.2013 na č. l. 17, písomné podanie
súdu na č. l. 18-19, písomné podanie OS NR z dňa 3.7.2013 na č. l. 20-21, uznesenie KSNR na č. l.
22-24, ÚZ na č. l. 25-26, písomné podanie OS NR na č. l. 27-29, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 30,
písomné podanie súdu na č. l. 31-32, uznesenie o zastavení na č. l. 33-34, odvolanie splnomoc. práv.

zást. žalobcu z dňa 29.10.2013 na č. l. 35-36, záznam o zložení SÚP na č. l. 37, písomné podanie súdu
na č. l. 38, tlačivo na odpoveď na č. l. 39-42, uznesenie na č. l. 43-44, odvolanie splnomoc. práv. zást.
žalobcu z dňa 28.5.2014 na č. l. 45-73, písomné podanie súdu na č. l. 74, ÚZ na č. l. 75, predkladacia
správa na č. l. 76, ÚZ na č. l. 77-78, uznesenie KS NR na č. l. 79-83, potvrdenie o pridelení spisu na
č. l. 84, písomné podanie súdu na č. l. 85-86, uznesenie na č. l. 87-88, odvolanie splnomoc. práv. zást.

žalobcu z dňa 22.12.2014 na č. l. 89-104, písomné podanie súdu na č. l. 105-106, predkladacia správa
na č. l. 107, uznesenie KS NR na č. l. 108-111, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 112, ozn. o VVR na
č. l. 113, ZP z dňa 20.10.2015 na č. l. 114-115, rozsudok na č. l. 116-127, odvolanie splnomoc. práv.
zást. žalobcu proti rozsudku z dňa 24.11.2015 na č. l. 128-144, písomné podanie súdu na č. l. 145-147,
čiastočné späťvzatie z dňa 21.12.2015 na č. l. 148-151, písomné podanie súdu na č. l. 152, lustrácia

REGOB na č. l. 153, písomné podanie súdu na č. l. 154-156, predkladacia správa na .č l. 157, písomné
podanie súdu na č. l. 158, uznesenie KS NR na č. l. 159-172, ÚZ na č. l. 173, písomné podanie súdu
na č. l. 174-175, písomné podanie súdu na č. l. 176-177, poučenie na č. l. 178, písomné podanie súdu
na č. l. 179, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 180, písomné podanie žalobcu z dňa 8.6.2018 -
ospravedlnenie na č. l. 181-182, výpis z Obch. vestníka a stránky Finstat na č. l. 183-184 s negatívnym

výsledkom.

6. Oboznamuje sa z originálu spisu OS G. sp. zn. XEr/XXXX/XXXX, a to žiadosť o udelenie poverenia,
ako aj samotná Zmluva o úvere z dňa 05.02.2009 o tom, že žalovaný vyčerpal úver v sume 600,- EUR,
ktorú sumu mal splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 12 splátok po 98,- EUR s tým, že

takto z titulu poskytnutého úveru mal žalovaný splatiť celkom sumu 1.176,- EUR, a zároveň sa zisťuje,
že medzi stranami sporu bolo vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru dohodnuté vyplňovacie
právo k vlastnej bianco zmenke, a to podľa bodu 17. Ďalej sa oboznamuje zo spisu OS G. XC/XXX/
XXXX č. l. 15, z ktorého sa zisťuje, že žalovaný vystavil vlastnú bianco zmenku z dňa 05.02.2009 na
sumu 642,47 EUR s uvedením fakultatívne doložky 4074075 s uvedením rodného čísla XXXXXX/XXXX,

s označením pobytu L..

7. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej
úpravy.

8. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná strana ako
fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor

uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná strana má bydlisko v obvode Okresného súdu G., ktorý
je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určenáprávomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

9. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR.

10. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu
záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva
v konaní preukázaná nebola.

11. Podľa článku 19 citovaného nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie.

12. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

13. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom rubopisom).

14. Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v
zmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťúrokovaniezmenkovej

sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

15.Podľačl.I§48ods.1bodu2zák.č.191/1950Zb.ozmenkáchašekochvzneníneskoršíchpredpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

16. Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:
na nahliadnutie;
na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;

na určitý čas.

17. Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou
postupnou sú neplatné.

18. Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

19. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

20. OS G. vo odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia poukázal na to, že tento abstraktný
záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb
zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako

zmenka ex offo posúdiť ako absolútne neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č. 191/1950 Zb.
zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Podľa súdu abstraktnosť záväzku vyplýva z charakteru zmenky
ako cenného papiera v spojení s § 495 Obč. zák., podľa ktorého platí, že platnosti záväzku nebráni, ak
nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať
dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre

ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

21. Ďalej OS G. vo svojom rozhodnutí poukázal na minimálne zákonom požadované štandardy patrí
aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je tozrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a
ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji
určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák.

č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako
krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti, a to štyroch rokov od vystavenia
t. j. jeden konkrétny deň, a to 05.02.2013, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1
a súvis. ustanovení Zmenkového práva, podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo
viac mesiacov, ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 05.02.2009, t. j. po dáte, alebo ... je

sročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka
sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti, a to autorský kolektív
univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak, vo svojej knižke: „Zmenkové
právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa
platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov
je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku, v ktorom sa má platiť ....“ Rovnako túto skutočnosť posúdil

aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný
a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „... ročné lehoty budú bežať
obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca
zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“, ako je tomu v prejednávanom prípade. Na základe
uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti,

kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti
(štyroch rokov od vystavenia), a to 5.2.2013, a na základe uvedenej skutočnosti súd predloženú zmenku
považuje v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú, a preto rozhodol tak, ako je vo
výroku tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na argumentáciu
z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn. 1Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR

zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010
k čís. kon.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s
dvoma údajmi splatnosti, ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2
zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd poukazuje, vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950
Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR, napríklad na

rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009, ako aj na právny názor
sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha), odborníka na zmenkové právo, pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý
skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový
- komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka
ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje

zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce
údaje o splatnosti zmenky, a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

22.ZoskôruvedenýchskutočnostívpredchádzajúcomrozhodnutíOSG.jezrejmé,žedoložky„zaplatím
za túto zmenku pri predložení....“ ako aj doložka „na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, k § 34 p.

JUDr. Radim Chalupa uviedol, že úprava možného znenia doložky, ktorou indosant môže lehotu skrátiť,
je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené doložky sú platným vyjadrením či už
predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky. Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa
a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení doložiek vymedzujúcich vistazmenku s
jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo

strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia: „od vystavenia“, ktoré vlastne predstavuje
explicitné zákonné vyjadrenie ďalšej varianty v poradí tretej podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o
zmenkách ....., podľa ktorých zmenka môže byť vystavená na určitý čas po dátume vystavenia, (aj keď
samozrejme vyjadrenie splatnosti nie je podmienené doslovnou prípustnosťou len podľa zákona, ale ak
sa uvedie na zmenke zákonné vyjadrenie splatnosti je potrebné k tomu prihliadnuť).

23. Na základe uvedených skutočností Okresný súd G. vo svojom pôvodnom rozhodnutí z dňa
20.10.2015 pod čís. kon.: XC/XXX/XXXX-XXX žalobu zamietol a v dôsledku podaného odvolania zo
strany žalobcu Krajský súd rozsudok OS G. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

24. Nakoľko rozhodnutie OS G. bolo rozhodnutím KS D. pod čís. kon.: XCo/XXX/XXXX-XXX z dňa
29.6.2017 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto OS G. podľa § 391
ods. 2 a ods. 3 CSP bol jednak viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ako aj s uvedením o tom,
že ako má súd ďalej vo veci postupovať.25. KS D. zrušil rozhodnutie OS G. na tom základe, že sa súd mal v prvom rade s ohľadom na
uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla

pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbecvznikloprávonavyplnenieblankozmenky.Natentoúčelvsúladesustanovením§120ods.1tretej
vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá
bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom

vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom
exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ak takéto konanie bolo vedené. Ďalej KS vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že súd mal posudzovať,
či môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12.
2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii,Zákonzmenkovýašekovývzneníneskoršíchpredpisov).Natomzákladesasúdmalzaoberať
platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade
Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, §
52 a nasl.).

26. Rovnako KS poukázal na to, že v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi
odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na
výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa
aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch.

27. KS D. poukázal na to, že rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo
svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania
prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom;
súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS,
čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej

zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh

zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať ..... Ustanovenie tohto odseku platilo
aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

28. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

29. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako

takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana
základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákonač. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

30. Podľa názoru KS D. súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť
mala mať za následok neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe
spotrebiteľského vzťahu tak, a preto uvedené rozhodnutie považoval KS za nepreskúmateľné, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň podľa § 224
ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

31. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

32. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do

jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

33. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka,nakoľkopodľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.zák.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky

iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis -
Zákon o spotrebiteľských úveroch - ne ustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho
charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

34. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

37. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

39. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.41. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. /v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

43. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

44. Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať .....45. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 platí, že súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

46. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

47. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 17.4.2014, ako aj uznesenie s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby, a to ešte za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote.

48. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej
strane, z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené
súdne konanie, ako aj o predmete konania a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie

uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania, preto súd mal za to,
že žalovaná strana si neuplatnila absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.
Žalovaná strana napriek vyššie uvedenému poučeniu žiadne skutkové tvrdenia, ako a ani dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení na spochybnenie uplatneného nároku nenavrhla, neuviedla ani len vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto súd žalobe vyhovel len v časti a rozhodol tak,

ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

49. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalobca sa svojim písomným podaním splnomoc. práv.
zást.žalobcu-čiastočnéspäťvzatiezdňa21.12.2015nač.l.148súdnehospisu-sadomáhalzastavenia
konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. KS D. vo svojom rozhodnutí pod čís. kon.:

XCo/XXX/XXXX-XXX z dňa 29.6.2017 rozhodol aj o čiastočnom späťvzatí žaloby.

50. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

51. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

52. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

53. Podľa článku I. v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon v znení platnom
od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

54. Podľa článku I. v § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok
zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré

by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.55. Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil
súdu dňa 28.03.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie sumy 0,00 EUR z
titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z nasledovných súm: 642,47 EUR

za obdobie od 20.06.2009 do 17.05.2010, čo predstavuje sumu 533,26 EUR, 54,47 EUR za obdobie
od 18.05.2010 do 14.06.2010, čo predstavuje sumu 38,11 EUR, čo predstavuje sumu 33,35 EUR, čo
predstavuje sumu 31,66 EUR, čo predstavuje sumu 24,06 EUR, čo predstavuje sumu 18,16 EUR, čo
predstavuje sumu 13,21 EUR, čo predstavuje sumu 7,01 EUR, čo predstavuje sumu 3,19 EUR.
Ďalej si uplatnili nárok na 6,00 % ročný úrok: 642,47 EUR za obdobie od 19.03.2010 do 17.05.2010, čo

predstavuje sumu 6,35 EUR, 54,47 EUR za obdobie od 18.05.2010 do 14.06.2010, čo predstavuje
sumu 2,51EUR,čopredstavujesumu 2,20EUR,čopredstavujesumu 2,09EUR,čopredstavujesumu
1,59 EUR, čo predstavuje sumu 1,20 EUR, čo predstavuje sumu 0,87 EUR, čo predstavuje sumu
0,46 EUR, čo predstavuje sumu 0,21 EUR; bez sumy 5,53 EUR, ktoré žalovaný na úroky už zaplatil a
z titulu zmenkovej odmeny v sume 2,14 EUR. Súd v konaní návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 0,00 EUR nevyhovel a vytýčil termín pojednávania. Súd predloženú xerox-

kópiu zmenky v súdnom spise XC/XXX/XXXX porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu
označenej ako zmenka, vystavenej v G. s dátumom vystavenia dňa 5.2.2009 na 642,47 EUR zmenkovej
sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť
s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom šesťstoštyridsaťdve EUR 47

centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 20.6.2009. Ďalej uvedená zmenka
obsahuje doložku nasledovného znenia: „Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
9 Bratislava“, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s
uvedením mena a priezviska: L. v kolónke trvalé bydlisko s označením L. s grafickým vyobrazením
nečitateľného podpisu nad kolónkou podpis vystaviteľa.

56. Na citovanej zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, ktorá má informatívny charakter,
a to číslo zmluvy 4074075 ktorá zmluva je založená v súdnom spise OS G. pod spis. značkou XEr/
XXXX/XXXX s niekoľko miestnym číslom, z čoho možno odvodiť súvislosť zabezpečovacieho inštitútu,
a to vlastnej zmenky so zmluvou o úvere č. 4074075 Na základe uvedených, podľa súdu, došlo len k

zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy o poskytnutí
finančných prostriedkov zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi, v tomto prípade voči vystaviteľovi
zmenky. Na základe uvedených potom súd pred svojim rozhodnutím o podanom návrhu sa oboznámil
s obsahom spisového materiálu, ako aj s pripojeným spisom OS G. spisovej značky XEr/XXXX/XXXX,
z ktorého zistil nasledovné skutočnosti. Súd po preskúmaní obsahu pripojeného spisu dospel k záveru,

že možno predpokladať, že žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy,
ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy
bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených
súd mal za to, že uzavretá: Zmluva o úvere z dňa 15.2.2009 na č. l. 4 pripojeného spisu, uzatvorili podľa
textu záhlavia zmluvy v zmysle § 497 Obch. zák., ktorá zmluva však nepochybne bola uzatvorená v

zmysle zák. č. 258/2001 Z. Z. Na základe uvedenej zmluvy mala žalovaná strana získať úver v sume
600,- EUR, kedy sa dohodli na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 12
splátok po 98,- EUR.

57. Poskytnutý úver podľa časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, článku 17 mal byť

zabezpečený vlastnou bianco zmenkou, ktorej podmienky vyplnenia mali byť dohodnuté v už uvedenom
článku 17 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ďalej počas konania súd zistil, že došlo aj k
faktickému vyplneniu už uvedenej vlastnej bianco zmenky, ktorú žalobca predložil v konaní vlastnú
zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku

Číslo zmluvy: 4074075
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v L.
Dátum vystavenia: 05.02.2009
Zmenková suma: 642,47 EUR

Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.06.2009.
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
58. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 20. októbra 2015 zverejneného v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa novelizoval článok I. § 17 a § 3a zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj §17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých na všetky konania, a teda
aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti

tohtozákona,vrátaneostatnýchustanoveníObčianskehozákonníkaupravujúcichspotrebiteľskévzťahy,
práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

59. Okresný súd G. sa vzhľadom na zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho
názoru vyjadreného v rozhodnutiach vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých
oprávnenosť posudzoval podľa zákona zmenkového a šekového a nerozhodovalo o ňom ako o nároku

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že strany sporu nemali
postavenie, ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom
voči žalovanému, ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol
mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter

mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo
nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré súd
odkazoval.

60. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového
v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2
citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý

má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku, žiadne kauzálne
námietky nepodá, a preto súd z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým relevantným skutočnostiam,
ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje, t. j. uplatniť si námietky
žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k pôvodnému majiteľovi, tzv. kauzálne

námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť.

61. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne
tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky, a nie nárok iného záväzkového
právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju

nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako
indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému - nevzniklo v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným
a remitentnom (spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník
preukázať,žežalobcabolvčasenadobudnutiazmenkyaspoňuzrozumenýstým,žeuplatnenímzmenky

po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné
ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako
aj to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu
nadobúdateľa zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či
dohoda o vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná, a či má žalobca nárok

na primeranú výšku zmenkového úroku.

62. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu
blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovanou stranou, ktorú osobitne nepodpísala, nebolo
používaniezmeniekvspotrebiteľskýchvzťahochzásadnevylúčené.Podľa§4ods.6zákonač.258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, sa v súvislosti s
poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak muselpostupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vyplývajú.

63. Citovaná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou stranou je zmluvou spotrebiteľskou,
pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom činnosti ktorej
je poskytovanie úverov, a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanej strane v pozícii podnikateľa, ktorý
je dodávateľom, a na druhej strane ju uzavrela žalovaná strana ako fyzická osoba, ktorá žiadala o
poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských

zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky
veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako
VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo
aj v tomto prípade. V tejto súvislosti súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale aj zabezpečovací inštitút má akcesorickú povahu a je obsiahnutý v Dohode o
vyplnení zmenky a je začlenený do VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Veriteľ-spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.bolpovinnýprivystaveníblankozmenky,ktorásíce
v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich
údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody
o vyplnení zmenky, mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského
úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi

zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi, a zároveň remitentovi zmenky, t. j. voči spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto
je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenku, a teda, že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv.

rekta zmenku, a že by bolo z tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť
o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude
musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil, podľa názoru súdu, postavenie žalovanej strany, a tým aj jej obranu
voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu
žalovanej strany, ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka

zo zmenky podľa tzv. kauzálnej námietky, na ktoré by bol mal právo podľa článku I.§17 ZZŠ v znení
účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola
táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní, ako majiteľ zmenky
uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkových úrokov a zmenkovej odmeny.

64. Žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel súd z úradnej povinnosti podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového ..., ktorého zmena nadobudla účinnosť 23.12.2015, prihliadnuť na všetky námietky, ktoré
by bol mohla žalovaná strana v konaní uplatniť, v najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na
základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď
žalovaná strana relevantné námietky nevzniesla.

65.DohodaovyplnenízmenkyuzavretámedzižalovanoustranouaspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.
bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári, rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená
do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane.
Zákonodarca týmto ustanovením konkretizuje zásadu zmluvnej prevencie vyjadrenú v ustanovení § 43

Obč. zák., a preto súd k tejto zákonnej požiadavke prihliadol v prejednávanom spotrebiteľsko-právnom
vzťahu, nakoľko stranou sporu je spotrebiteľ ako procesne slabšia strana.

66. Podľa § 43 Obč. zák. platí, že: „Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov“, ktoré predstavovalo konkretizáciu zásady

zmluvnej prevencie a to, že účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Za danej situácie ak je zmluva, jej časť, VOP, ktoré majú
byť súčasťou zmluvy v ktorej sa konkretizujú podstatné časti zmluvy a tá jednoznačne nespĺňa kritérium
čitateľnosti textu zmluvy pre veľkosť písma, bez ohľadu na plynutie času, s dôrazom na požiadavku, aby
spotrebiteľ nemusel používať technické pomôcky na to, aby vôbec mohol prečítať predložený text, a tak

sa oboznámiť s obsahom zmluvného dojednania, ktoré má uzatvoriť.

67. Táto spoločnosť, ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovanou
stranou, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaná strana vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohodeo vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné
podmienky, z ktorých by mohla žalovaná strana zistiť výšku a spôsob splatenia zmenkovej sumy.
Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej

nemala žalovaná strana vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby
mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Dohoda o vyplnení
zmenky nebola dohodnutá individuálne a vôbec nebola predložená na podpis žalovanej strane, rovnako
ako ani VPPÚ, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli
úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky

neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu
ochranu. Takéto dojednanie, ktoré umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaná
strana musela na zabezpečenie návratnosti úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na
tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ nemohol brániť, resp. len s problémami, a nemohol vzniesť voči
novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré
by inak, ak by veriteľ mohol zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol

voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť, posúdil súd, ako konanie, ktoré obchádza účel právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa.

68. Na základe uvedených skutočností súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor
s § 52 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená

v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej
uzatvorenia. Takto uvedená zmenková suma bola ponechaná výlučne len na ľubovôľu veriteľa, ktorý
do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo
nevzniklo, v dôsledku čoho súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

69. Na základe uvedených obrana žalovanej strany vo forme kauzálnych námietok, ku ktorým súd
prihliadal z úradnej moci, preto bola dôvodná proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj
indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. prijať, a preto
záväzok žalovanej strany ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho
nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol.

Aj keď žalovaná strana kauzálne námietky, t. j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jej zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv, ako spotrebiteľa, ktoré by
bol mohla žalovaná strana namietať nepodala, súd k nim však ex offo prihliadol v intenciách platného
a účinného ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých
zmenkových nárokov, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2015, ale aj pred týmto dátumom.

70. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter, a že
nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil voči žalovanej strane, ktorá je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský
úver, vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy.

71. Na základe uvedených skutočností preto pôvodnému majiteľovi zmenky nevzniklo právo zmenku
vyplniť a previesť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, ani zmenku vystavenú
žalovanoustranouprijať,apretoaninemohlovzniknúťžalobcoviprávonažiadneplnenievtomtokonaní.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

73. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

75. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.76. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 0,00 EUR s príslušenstvom, ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd v tomto konaní rozhodol tak, že konanie v časti zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zastavil a vo zvyšku nárok zamietol, čím sa procesne úspešnou stranou sporu môže

javiť, že sa stala žalovaná strana, a tým by mala nárok na náhradu trov konania. Podľa súdu však
pri rozhodnutí o trovách je potrebné právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu, a to na
základe § 257 CSP, ak v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré
súd prihliadol, a to, že žalovaná strana podľa § 251 CSP neuhrádzala v tomto konaní výdavky v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva, ako napríklad: v konaní nebola zastúpená advokátom, sama

bola vo veci absolútne nečinná, nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, súdneho pojednávania
sa nezúčastňovala, preto súd mal za to, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním ani nemohli
vzniknúť. Na základe uvedených, preto, podľa súdu, nie je možné rozhodnúť tak, že by súd priznal
nárok na náhradu trov, nakoľko to možno priznať, len ak vôbec akékoľvek preukázateľné trovy spojené s
týmto konaním mohli vzniknúť, resp. možno predpokladať vznik trov. Podľa súdu je vylúčené naplnenie
takéhotonárokuajfaktickýmobsahom,finančnevyjadriteľnýmplnením,atakvovecieštevydaťďalšieuž

len formálne rozhodnutie, ktorému by zrejme muselo predchádzať ďalšie šetrenie k sume trov konania /
takýto postup by bol zrejme v rozpore aj so základnými princípmi zák. č. 160/2015 CSP, a to s článkom
17 podľa ktorého o. i. platí, že súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb/, a takto potom rozhodnúť podľa § 262 ods. 2 CSP ako o výške náhrady trov
konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených vyššie v

odôvodnení tohto rozhodnutia.

77. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu

spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru
zavinenia, rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v
§ 255 ods. 2 CSP, a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť
podľa § 257 CSP.

78. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

79. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany strán sporu uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v
tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného

vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.