Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220491
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115220491.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo:

572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený:
Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47
234 679, proti žalovanej: M. D., D.. X.X.XXXX, N. N. XXXX/XX, Ž., právne zastúpená Stehura & partners,
v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 821,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca j e povinný nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.6.2015 doručenou súdu dňa 8.7.2015 domáhal voči žalovanej

zaplatenia 821,05 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 28,07 eur a úroku z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 821,05 eur od 1.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.Návrhodôvodniltým,žeprávnypredchodcažalobcuuzavrelsožalovanýmakodlžníkomdňa4.8.2010
úverovú zmluvu č. 4008007790 na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.600,-
eur, ktorý sa zaviazal žalovaný sa zaviazal vrátiť v 72 pravidelných splátkach po 41,13 eur. Nakoľko
žalovaný bol v omeškaní, bol vyzvaný právnym predchodcom žalobcu listom z 8.1.2015 k splateniu
celého zostatku úveru. Na základe zmluvy zo dňa 8.1.2015 boli pohľadávky postúpené na žalobca.

3. Nárok vyčíslil ako istina 93,81 eur, úrok vo výške 59,05 eur, zosplatnená istina 659,14 eur, poistenie
Bill protection 7,85 eur a poplatok za zmenu splátok 1,20 eur.
4. Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom dňa 7.9.2015 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti
platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý súd omietol, neskôr na základe odvolania vyhovel
žalovanej a zrušil uznesenie o odmietnutí odporu a tým ponechal odpor v platnosti a to aj vzhľadom na
určenie RPMN rozpätím.
5. Žalovaná odpor odôvodnila nepriaznivou situáciou a žiadosťou o splátky.

6. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 04.08.2010 s predchodcom žalobcu uzatvorila
úverovú zmluvu č. 4008007790 zo dňa 04.08.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 1.600 € z dôvodu zlej finančnej situácie. Predtlači neporozumela, hoci sa malo jednať
o štandardnú zmluvu. Má za to, že na zmluvu je potrebné aplikovať ust. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zdôraznila, že okrem
iného podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy navrhovateľa a odporcom bolo aj výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku
každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným
poplatkom. Zároveň poukázal žalovaný na to, že v predmetnej úverovej zmluve je uvedená RPMN
rozsahom dvoch číselných údajov a to od 23.1% do 24,0%, nad ktorým údajom je symbol „*“. Odkazna uvedený symbol je pod kolónkou č. 53 s textom „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia
úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru".
Takéto uvedenie údaja o RPMN považoval v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá jasne hovorí, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak bola úplným spôsobom
výška RPMN spotrebiteľovi oznámená až dodatočne t.j. po uzavretí zmluvy, takéto uvedenie podstatnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplň požiadavku zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je nutné
dôjsťkzáveru,ževzmluveneboluvedenýúdajRPMNtak,abybolomožnékonštatovať,žespĺňaúmysel

zákonodarcu vymedzený v §9 ods. 2 písm. j zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým je nepochybne to. aby v
čase uzavretia úverovej zmluvy b spotrebiteľovi poskytnutý jednoznačný údaj o RPMN.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že úverová zmluva neobsahuje povinný
údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ a z tohto
dôvodu sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, spôsob určenia konečného termínu
splatnosti ako „72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci nespĺňa zákonné

požiadavky“ a podľa žalobkyne takýto spôsob určenia nemožno považovať za presnú časovú dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, takýto záver je však v rozpore so ZSU ako aj so smernicou
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorej úprava
musí byť v zmysle eurokonformného výkladu rozhodujúca pri výklade vnútroštátnej úpravy. Zdôraznil,
že výklad žalovanej je v rozpore s ustáleným výkladom pojmu „termín" slovenskom práve, pretože

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti. Podľa právnej
teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak
je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel. Z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve
možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver splatný, a preto napĺňa obsah pojmu termín. Poukázal
aj na rozhodnutia niektorých súdov SR a judikovaný názor, že z cit. ustanovenia nemožno vyvodiť

záver o nevyhnutnosti stanoviť dátum splatnosti konkrétnym dátumom, pretože konečná splatnosť môže
byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a
jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky". Vylovil názor, že v
prospech tejto interpretácie predmetného ustanovenia hovorí aj znenie starej vyhlášky č. 620/2007 Z.
z. o formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vo vysvetlivkách v časti

2C k termínu konečnej splatnosti uvádza: ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok
ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa,
do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum,
alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský
úver poskytovaný. Ďalej uviedol, že výklad žalovanej je v rozpore so Smernicou, pretože na rozdiel

od znenia § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ predstavuje implementáciu čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Hoci
ZSÚ požaduje uvedenie „doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru", Smernica požaduje len uvedenie „dĺžky trvania zmluvy o úvere". Smernica teda
uvedenie termínu konečnej splatnosti ako základnú zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nepožaduje a ide teda o požiadavku nad rámec Smernice. Vyslovil názor, že v zmysle svojho článku 22

a vo svetle recitálov č. 9 a č. 10 Smernica predstavuje úplnú harmonizáciu regulovanej oblasti a členské
štáty nesmú v národnom práve ponechať ani prijať ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali od ustanovení
Smernice. Zmyslom úplnej harmonizácie je zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany spotrebiteľov
v rámci EÚ a vytvorenie skutočného vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi. Vzhľadom na to, že
Smernica uvedenie tohto údaja nepožaduje, neobsahuje ani spresnenie spôsobu, akým by takýto údaj

mal byť v zmluve uvedený. Pri jeho formulácii je preto nutné mať na mysli účel Smernice a aj ZSÚ, ktorým
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu a tiež vytvorenie fungujúceho vnútorného
trhu so spotrebiteľskými úvermi. Preto pokiaľ je údaj o termíne konečnej splatnosti požadovaný ZSÚ
uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne, nemôže ísť o chýbajúcu náležitosť. Účelom Smernice je
docieliť, aby sa spotrebitelia mohli na základe dostatočnej znalosti veci rozhodnúť o výhodnosti úveru,

ako uvádza jej recitál č. 19. Jednoznačné uvedenie počtu mesačných splátok dáva spotrebiteľovi
dostatočnú informáciu. Sme presvedčení, že nahradenie údaja napr. „24 mesačných splátok" údajom
„termín konečnej splatnosti o dva roky" neposkytuje spotrebiteľovi žiadnu dodatočnú informáciu, ktorú
by potreboval na posúdenie výhodnosti úveru. Trvanie na vymedzení termínu konečnej splatnosti
konkrétnym dátumom, keď je identická informácia v zmluve vyjadrená inak, je tak nielen v rozpore

so Smernicou, ale aj s účelom regulácie spotrebiteľských úverov. Podľa ustálenej judikatúry SDEÚ
vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami.
Rozhodnutie vo veci Van Colson určilo, že národné súdy sú orgány zodpovedné za plnenie povinností
podľa práva EÚ a pokiaľ národné právo neobsahuje potrebné inštitúty, mali by sa pokúsiť takéto medzeryvyplniť. SDEÚ taktiež judikoval, že národný súd je povinný interpretovať národné právo vo svetle
zle implementovanej alebo aj neimplementovanej smernice. Neskôr vo veci Marleasing konštatoval,
že jednotlivci sa môžu spoliehať na to, že národné právo bude interpretované vo svetle smernice,

ktorú implementuje. Pre úplnosť možno uviesť, že prekážkou tohto postupu nemôže byť ani znenie
vnútroštátneho právneho predpisu. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vnútroštátny súd v
prípade rozporu vnútroštátneho práva s právom Európskej únie povinný zabezpečiť plný účinok noriem
[práva EÚ] a z úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie
ustanovenie, ktoré i e v rozpore s právom EU, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho

zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom". Tento záver vyplýva aj z 51. 7 ods. 2
Ústavy SR.
8. Ďalej k skutkovým tvrdeniam žalovanej o tom, že ak úverová zmluva neobsahuje rozdelenie splátok
na jednotlivé zložky pohľadávky, čiže na istinu, úroky a iné poplatky úverová zmluva tým pádom nespĺňa
podmienku podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ (v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. l) zákona), ktorý vyžaduje
v úverovej zmluve uviesť „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia", uvedený záver žalovanej však nemá oporu v
ZSÚ a je v rozpore so smernicou 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, ktorej znenie je podľa doktríny Súdneho dvora Európskej únie o nepriamom účinku
smerníc pri interpretácii vnútroštátnych právnych noriem rozhodujúce. ZSÚ totiž priradenie splátok

k jednotlivým nesplateným zostatkom nevyžaduje plošne pre všetky spotrebiteľské úvery, ale len v
jednotlivých zostatkov s rôznymi úrokovými sadzbami, kde od priradenia jednotlivých splátok môže
závisieť celková suma, ktorú bude musieť dlžník uhradiť. Pri skoršom priradení splátky na zostatok
s nižším úrokom dlžník v konečnom dôsledku zaplatí vyššiu sumu, pretože zostatok úročený vyšším
úrokom sa bude úročiť dlhšie. To však nie je tunajší prípad, kedy bol úver od začiatku jednoznačne

vymedzený konkrétnym počtom splátok, ktoré dlžník postupne splácal. Vyžadovať výslovnú zmluvnú
úpravu priraďovania splátok tak postráda ekonomickú logiku a najmä nemá oporu v druhej časti
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, ktoré sa aplikuje na iný typ úveru. Pri výklade by ust. § 9 ods. 2
písm.k)ZSÚvsúladesnázormižalovanejbycit.ust.bolovrozporesoznenímsmerniceapredstavovalo
by nesprávny implementáciu čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice, ktorý vyžaduje uvedenie „ výšky, počtu a

frekvencie splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia. Článok 10 ods. 2 písm.
h) Smernice požaduje uvedenie „výšky, počtu a frekvencie splátok, nehovorí však nič o povinnosti
veriteľa rozdeliť splátku na jednotlivé zložky pohľadávky, čiže na istinu, úroky a iné poplatky. Znenie § 9
ods. 2 písm. 1) ZSÚ obsahuje rozšírenú formuláciu, ktorá požaduje uvedenie „výšky, počtu a termínov

splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov".ZosamotnéhozneniaZSÚstriktnenevyplývapovinnosťveriteľa
rozdeliť sumu splátky v úverovej zmluve na jednotlivé zložky. Požadovanie tohto údaja je teda otázkou
súdnej interpretácie predmetných ustanovení a v našom prípade ide nad rámec Smernice. Úverová
zmluva už pri jej uzavretí obsahuje presné údaje týkajúce sa celkovej výšky úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spolu s výškou mesačnej splátky, spotrebiteľovi je teda jasné, akú celkovú sumu je povinný

splatiť. Nerozdelenie splátok na jednotlivé zložky pohľadávky nepredstavuje zásah do práv spotrebiteľa,
keďže mu boli poskytnuté všetky potrebné a relevantné informácie požadované Smernicou a ZSÚ. Z
tohto hľadiska absencia priradenia splátok nemôže predstavovať vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uviedol, že v zmysle článku 22 a recitálov 9 a 10 Smernica predstavuje úplnú harmonizáciu regulovanej
oblasti a členské štáty nesmú v národnom práve ponechať ani prijať ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali

od ustanovení Smernice. Zmyslom úplnej harmonizácie je zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany
spotrebiteľov v rámci EÚ a vytvorenie skutočného vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi. Opätovne
poukázal na rozhodnutia SDEÚ vo veci Van Colson a Marleasing kde súd konštatoval, že jednotlivci sa
môžu spoliehať na to, že národné právo bude interpretované vo svetle smernice, ktorú implementuje.
K argumentom žalovanej, ktorá požadovala považovať spotrebiteľský úver za bezúročný aj z dôvodu,

že úverová zmluva nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, ktorý požaduje uvedenie „ročnej
percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere" čo nespĺňa uvedenie RPMN
rozpätím hodnôt (od 23,1% do 24,0%) uviedol, že požiadavka na uvedenie RPMN vychádza z čl. 10
ods. 2 písm. g) Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere musí uvádzať „ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere",
pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Smernica nestanovuje podobu,
v akej má byť údaj o RPMN uvedený. Rovnako ako ZSÚ len stanovuje požiadavku uvedenia tohto
údaja v úverovej zmluve. Rozpätie uviedol z dôvodu, že splátky spotrebiteľských úverov boli vo všetkýchzmluvách nastavené na 15. deň v mesiaci. Nakoľko však išlo o zmluvy uzatvárané na diaľku, nebolo
možné v deň vyhotovenia zmluvy presne určiť deň, kedy právne dôjde k jej uzavretiu. Uvedený posun
niekoľkých dní pri rozpočítaní na celú dobu úveru matematicky viedol k rozpätiu možnej RPMN v rozsahu

niekoľkých desatín percenta. Bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy však bola spotrebiteľom
písomne oznamovaná presná výška RPMN. Zmysel uvedenia údaja o RPMN je informovať spotrebiteľa
o výške nákladov spojených s poskytovaným úverom, aby vedel urobiť informované rozhodnutie o
tom, či do daného úverového vzťahu za daných okolností chce vstúpiť. Vyslovil presvedčenie, že
tento účel je naplnený aj v prípade, ak je RPMN z objektívnych dôvodov popísaných vyššie uvedená

ako rozpätie hodnôt v rozsahu niekoľkých desatín percenta. Neistota v rozsahu niekoľkých desatín
percenta, ktorá bola spôsobená objektívnymi dôvodmi a okamžite po ich odpadnutí (teda po uzavretí
zmluvy v konkrétnom dátume) bola dodatočným oznámením upresnená, nemohla relevantne ovplyvniť
rozhodovanie spotrebiteľa a preto nedošlo k porušeniu ustanovení ZSÚ.
9. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 14C/221/2015-84 zo dňa 08. decembra 2016 tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi 821,05 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.1.2015

do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Vychádzal z názoru, že po preskúmaní obsahu základných náležitostí zmluvy
zistil, že zmluva medzi pôvodným veriteľom a žalovanou neobsahuje základnú náležitosť ust. podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvedenie výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a ust. podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. S poukazom na rozhodnutie Súdu Európskej únie Rozsudok vo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a nález Ústavného súdu Českej republiky z 1. novembra 2016,
č. k. I. ÚS 913/16 súd hodnotil závažnosť porušenia tejto povinnosti vo vzťahu k povinnostiam veriteľa
stanoveným zákonom č. 129/2010 Z. z. s proporcionalitou k právam dlžníka a pri výklade Smernice č.
2008/48/ES.Absenciatýchtonáležitostívovzťahukostatnýmnazmluveuvedenýmúdajomumožňovala

dlžníkovi posúdiť výhodnosť úveru ako aj jeho povinnosti a preto nemá za následok v spojení so
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS bezúročnosť a bezodplatnosť spotrebiteľského úveru.
Nakoľko súd zistil, že žalovaný ako dlžník uhradil len celkovo 47 splátok vo výške 1 987,24 eur, neuhradil
istinu obsiahnutú v splátkach splatných do 08.01.2015 (od 15.08.2014 do 08.01.2015), úrok 59,05 eur,

poistné Bill protection 7,85 eur a poplatky za službu zmeny splátok 1,20 eur a zostatok neuhradenej -
zostávajúcej istiny 659,14 eur, žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň z dôvodu omeškania dlžníka
s úhradou peňažného záväzku súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania. Nakoľko
žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, resp. neúspešný bol len v nepatrnej časti príslušenstva, ktoré
netvorí základ pre výpočet trov, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.
10. Na základe odvolania podaného žalovanou, Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie rozsudok
v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na plnenie, zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Odvolací súdu sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne výkladu zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15. Súdny dvor na

základeprejudiciálnychotázokpoloženýchOkresnýmsúdomDunajskáStredaokreminéhovrozhodnutí
uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto

povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

11. Odvolací súd zdôraznil, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie
vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Niet žiadnych

pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne
požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a
splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica
č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýleniaod ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako
používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky"
pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov" (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení

účinnom k 21.03.2011). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských
súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami
rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva
musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver považuje v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona za bezúročný a bez poplatkov. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne

implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej
harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám
- pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže
následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok
smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci v eurokonformnom

výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súdny
dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4. júla
2006, keď uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra

legem vnútroštátneho práva". Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. v časti povinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd, ak by po rozsudku C-42/15
vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov,
doslova "zlomil" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup

typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice
je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný,
pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z.
z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v
slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako "stav, v ktorom každý môže

legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo". Ustálená judikatúra slovenských súdov podala
(a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok úveru a jej
prelomenie spôsobom, ktorý uviedol súd prvej inštancie nie je prípustný. Na to, aby bolo možné vykladať

zákon v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

12. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že po vykonanom dokazovaní bol vyslovený záväzný právny názor
súdu druhej inštancie, dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a súd prvej inštancie bol

povinnýzistenýskutkovýstavprávneposúdiťvsúladesvyslovenýmprávnymnázorom,tedapredmetom
posúdenia zostala iba otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

14. Súd zhodne so svojimi zisteniami konštatoval, že právna subjektivita žalobcu bola súdu preukázaná

žalobcom výpisom z obchodného registra Holandského kráľovstva v znení úradného prekladu, v
ktorom je zapísaná a vedená spoločnosť žalobcu. Aktívnu legitimáciu mal súd preukázanú oznámením
o postúpení pohľadávky, vykonaným právnym zástupcom v mene oboch strán spolu s výzvou na
zaplatenie dlhu z 17.3.2015 z úverovej zmluvy č. 4008007790 medzi Home Credit Slovakia a AB 1 B.V.
podľa ktorého predmetom postúpenia má byť pohľadávka z úverovej zmluvy č. 4008007790 zo dňa

7.8.2010 vo výške 830,10 eur.
15.Súdzistil,žemedziprávnympredchodcomžalobcuHomeCreditSlovakiaažalovanýmbolauzavretá
dňa 8.10.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej veriteľ sa zaviazal žalovanému
poskytnúť úver vo výške 1.600,- eur pri výške mesačnej splátky 41,13 eur a počte splátok 72 pri ročnejúrokovej sadzbe 20,64 %, výslednej RPMN 23,1 do 24,0 % , priemernej hodnoty RPMN 18,59 % a
celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 1.248,32 eur s určením termínu splatnosti splátok na
odkaz podľa ktorého prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kal. mesiac

nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kal. mesiaci, dátumom splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.
deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kal. mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom je splatná prvá
splátka. Splatnosť úveru bola vyjadrená v bode 54 ako Lehota splatnosti - 72 mesiacov po poskytnutí
úveru a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. Zároveň v zmluve si zvolila žalovaná možnosť zmeny výšky

a počtu splátok za poplatok 0,30 eur zahrnutý v splátkach a bol zvolený súbor poistenia, balíček plus
za úhradu 1,57 eur zahrnutú v splátke.
16. Jednotlivé úhrady splátok od č. 1 splatnej 12.9.2010 do 47. splátky splatnej 15.7.2014 v celkovej
sume 1.987,24 eur ako aj čerpanie 9.8.2010 súd mal preukázané z výpisu čerpania, splátok a úhrad k
úverovému účtu č. 4008007790.
17. Listom zo dňa 8.1.2015 bol žalovaný zo strany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na úhradu

celého dlhu vo výške 919,93 eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

25. Súd po preskúmaní obsahu základných náležitostí zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje základnú
náležitosť ust. podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. platného ku dňu podpisu zmluvy uvedenie
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ust. podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č.
129/2010 Z.z. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
26. Uvedená skutočnosť spôsobuje podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. skutočnosť, že

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd je totiž viazaný právnym poriadkom
Slovenskej republiky a zákonodarca zákonom č. 129/2010 Z.z. platným v čase podpisu zmluvy ustanovil
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré museli byť naplnené pre to, aby právny úkon
bol účinný. V danom prípade totiž absencia základných náležitostí stanovená § 9 zák. č. 129/2010
Z.z. nebola sankcionovaná neplatnosťou úkonu ale len absenciou odplatnosti. Na danej skutočnosti nič

nemôže zmeniť ani rozhodnutie Súdu Európskej únie Rozsudok vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s./Klára Bíróová a nález Ústavného súdu Českej republiky z 1. novembra 2016, č. k. I. ÚS 913/16 súd
hodnotil závažnosť porušenia tejto povinnosti vo vzťahu k povinnostiam veriteľa stanoveným zákonom
č. 129/2010 Z.z. s proporcionalitou k právam dlžníka a pri výklade Smernice č. 2008/48/ES, pričom súd
prvej inštancie poukazuje na citované závery a zdôvodnenie aplikácie nepriameho účinku smerníc na

vnútroštátne práve.
27. Nakoľko súd mal preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
4.8.2010 č. 4008007790 požičal žalovanej sumu 1.600,- eur a z dôvodu zistenej absencie základných
náležitostí zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 21.03.2011) musí súdpovažovať úver za bezúročný a bez poplatkov (z tohto dôvodu nemožno požadovať odplatu ani za iné
služby dohodnuté s úverom, napr. poistenie, vedenie účtu a pod.). Nakoľko žalovaná plnila žalobcovi vo
výške 1.987,24 eur, teda plnila viac ako bola povinná, súd žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Nakoľko žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).