Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111223813
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8111223813.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcov: 1a./ P. G., F.. Z., D..

X.X.XXXX, N. A., N. XX, 1b./ A.. M. G., F.. G., D.. XX.X.XXXX, N. A., N. XX, 1c./ L. S., F.. G., D..
XX.X.XXXX, N. A., O. X, 1d./ O.. S. G., D.. XX.X.XXXX, N. A., Z. XX, všetci právne zastúpení: JUDr.
Michal Feciľak, advokát so sídlom Prešov, Jesenná 8 proti žalovaným: 1./ M. G., D.. XX.XX.XXXX, N.
C., A. T. XX, právne zastúpený: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát so sídlom Prešov, Jarkova 63, 2./ V. G.,
D.. XX.XX.XXXX, N. C., A. T. XX, právne zastúpená: AK - TARABČÁK s.r.o. so sídlom Prešov, Hlavná
13 v konaní o zaplatenie 1.998,- Eur takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 915,75 Eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovia v 1a. až v 1d. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade
každému trovy konania v rozsahu 100 %, výška ktorých bude vyčíslená v písomnom rozhodnutí po
právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovia v 1a. až 1d. rade sú povinní nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, výška ktorých bude
vyčíslená v písomnom rozhodnutí po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 24.8.2011 sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a
2. a rade povinnosť uhradiť mu 1.998,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu a
nahradiť trovy konania. Žalobný návrh odôvodnil užívaním nehnuteľnosti v jeho vlastníctve parcely č.
XX/X o výmere 149 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C.,
okres A., žalovanými v 1.a 2. rade. Poukázal na vlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade k parcele č. XXX/
X susediacej s parcelou č. XX/X, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade. Parcela

č. XXX/X o výmere 813 m2 je evidovaná na LV č. XXX v rovnakom katastrálnom území. Na predmetnej
parcele majú žalovaní postavený rodinný dom súp. č. XXXX. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia
vyčíslil podľa stanoviska realitnej kancelárie vo výške obvyklého nájomného, za užívanie parcely č. XX/
X v jeho vlastníctve.

2. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení súdu doručenom 21.03.2012 uviedol, že žalobca nadobudol
vlastníctvo k parcele č. XX/X, ktorá mala byť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. C.

titulom dedenia na základe dedičského rozhodnutia sp.zn. 26D 2569/2005. Rozhodnutím ONV Prešov
- finančný odbor z 14.09.1976, č. T..XXXX/XXXX/XX bola pridelená parcela EN č. XX/X, kat. úz. C.
do osobného užívania žalovaných, dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku registrovalo
bývalé Štátne notárstvo v Prešove dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že parcela č. XX/X, kat.úz. C. je od roku 1976 vo výlučnom vlastníctve žalovaných. Vo vzťahu k uplatnenému bezdôvodnému
obohateniu za obdobie rokov 2005-2011 vzniesol námietku premlčania, za obdobie pred podaním
žaloby. Celý žalobný návrh neuznal a navrhol ho ako nedôvodný zamietnuť.

3. Písomným podaním doručeným súdu 04.04.2012 žalovaná v 2. rade poukázala na to, že sa na úkor
žalobcu nemohla obohatiť, pretože od rozvodu manželstva asi v roku 2007 prestala bývať s bývalým
manželom v dome nachádzajúcom sa v C., ktorý patrí do nevyporiadaného BSM. Vzniesla námietku
premlčania nároku podľa § 107 OZ a namietala opodstatnenosť celého žalobného návrhu voči jej osobe

aj s odôvodnením, že žalobcu nepozná, neeviduje ho napriek tomu, že v Haniske bývala skoro 25 rokov
a jej susedmi sú úplne odlišné osoby.

4. Podaním doručeným súdu 28.11.2012 zobrala právna zástupkyňa žalobcu žalobu späť v časti
presahujúcej sumu 1.082,25 Eur. Z dôvodu späťvzatia, s ktorým vyslovila súhlas žalovaná strana v
1. aj v 2. rade súd konanie v časti o zaplatenie 915,75 Eur zastavil a prejednával nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 1.082,25 Eur.

5. Okresný súd v Prešove rozhodol rozsudkom č.k. 15C/44/2012-170 zo dňa 11.12.2014 tak, že konanie
v časti o zaplatenie 1.082,25 Eur zastavil (v tejto časti bol výrok chybný s poukázaním na to, že žaloba
bola vzatá späť v časti o zaplatenie 915,75 Eur a pôvodný žalobca zotrval na žalobe v časti o zaplatenie

1.082,25 Eur, čo bolo prvoinštančnému súdu vytknuté súdom odvolacím). V prevyšujúcej časti žalobný
návrh zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok pôvodného žalobcu je nedôvodný s poukázaním na
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými v 1. a 2. rade na základe dobromyseľnej, nerušenej držby
a vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržali najneskôr dňa 1.1.1992. Z uvedeného dôvodu sa

nemohli na úkor pôvodného žalobcu bezdôvodne obohatiť.

6. Po podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 12Co/20/2015-204
zo dňa 27.1.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že predovšetkým prvoinštančný súd pochybil keď nesprávne rozhodol o zastavení

konania z dôvodu späťvzatia žaloby a nerozhodol o rozšírení žaloby. (Prvoinštančný súd upriamuje
pozornosť na rozhodnutie o nepripustení zmeny návrhu na začatie konania podľa písomného podania
žalobcu zo dňa 21.6.2013, ktorým žiadal uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať parcelu č. XX/X,
nachádzajúcu sa v kat. úz. C., obec C., okres A., zapísanú na LV č. XXX, ktorej vlastníkom je žalobca do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť žalovaného v 1. rade vydať predmetnú parcelu z dôvodu

postupu podľa vtedy platnej právnej úpravy § 95 ods., 1, 2 O.s.p.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
7.1.2014. O nepripustení zmeny petitu teda prvoinštančný súd rozhodol č.l. 132) Ďalej odvolací súd
v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že z hľadiska postupného rozširovania vlastníctva tak,
ako dôvodí prvoinštančný súd k parcelám XXX/X, XXX/X V. XXX/X sa môžu javiť určité pochybnosti
ohľadom toho, či mohli mať žalovaní v 1. a 2. rade pocit oprávnenej držby a dobromyseľnosti pri užívaní

parcely XXX/X, ktorá nebola súčasťou pôvodnej parcely XXX/X. Natíska sa otázka, či nedošlo k okupácii
parcelyanáslednémurozšíreniuužívaciehopráva,ačiskutočnežalovaníprináležitejopatrnostinemohli
predpokladať, že aj tzv. kanál, ktorý je práve vymedzený ako parcela č. XXX/X ako tretina pozemku vo
vlastníctve žalovaných, resp. do roku 1991 v osobnom užívaní žalovaných nemohlo vyvolať pochybnosti
o práve užívať aj tieto pozemky. (napr. rozsudok NS ČR zo dňa 9.3.2000, sp.zn. 22Cdo/1848/98)

7. V priebehu konania došlo k zmene na strane žalobcu, ktorý dňa X.X.XXXX zomrel. Z uvedeného
dôvodu súd v konaní pokračoval s dedičmi po nebohom pôvodnom žalobcovi tak, ako to vyplýva z
osvedčenia o dedičstve 35D/780/2015, Dnot 182/2015. V nadväznosti na to súd pripustil zmenu petitu
žalobného návrhu podľa prednesu právnej zástupkyne za žalobcov v znení: „Pohľadávka vo výške

1.082,25 Eur s príslušenstvom patrí do dedičstva po nebohom M. G., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom
N. XX, A..“ (§ 142 ods. 1 C.s.p.)

8. Pri rozhodovaní súd vychádzal z výsledkov už skôr vykonaného dokazovania, výsluchom strán sporu,
výpisom z LV č. XXX, kat. úz. C., výpisom z LV č. XXX, kat. úz. C., rozhodnutím Okresného národného

výboru - finančný odbor v Prešove č. T..XXXX/XXXX/XX, dohodou o zriadení práva osobného užívania
pozemku č. T..XXXX/XXXX, osvedčením o dedičstve sp.zn. 26D 2558/2005 a 26D 2569/2005, dohodou
o zriadení práva osobného užívania pozemku č. T..XXXX/XXXX, dohodou o zriadení práva osobného
užívania pozemku č. T..XXXX/XXXX, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom znalca L.. M.N. č. XX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a doplnil dokazovanie osvedčením o dedičstve
35D/780/2015, Dnot 182/2015, rozsudkom Okresného súdu Prešov 11C/279/2006, potvrdením o
úhradách žalovanou v 2. rade za ubytovanie v X. N. V. F. O. P., geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-

XXX-XX z XX.XX.XXXX a geometrickým plánom č. XXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX a zistil tento skutkový
stav:

9. Pôvodný žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti „E“ evidovanej pod č. XX/X vo výmere 149
m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres A., titulom dedenia. Z osvedčenia o dedičstve

sp.zn.. 26D 2558/2005 po nebohom M. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX súd zistil, že
na základe uzavretej dedičskej dohody nadobudol žalobca nehnuteľnosť v kat. úz, C., zapísanú na LV
č. XXX, parcela č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie 149 m2 v 1.Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 26D
2569/2005 po nebohej S. G., F.. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, na základe
uzavretej dedičskej dohody nadobudol žalobca nehnuteľnosť v kat. úz. C., zapísanú na LV č. XXX,
parcela č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie149 m2 v 1. Pôvodný žalobca sa tak na základe dedenia

po nebohých rodičoch stal výlučným vlastníkom predmetnej parcely č. XX/X.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX, LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres A., parcely registra „C“ č. XXX/X vo výmere 813 m2,
zastavané plochy a nádvoria a stavby na pozemku súp. č. XXXX titulom nadobudnutia F. L. XXX/XX-XX/

XX a parcely registra „C“ č. XXX/X vo výmere 264 m2, záhrady titulom nadobudnutia F. L. XX/XX-XX/XX.

11. Z rozhodnutia Okresného národného výboru - finančný odbor v Prešove zo XX.XX.XXXX č. T..XXXX/
XXXX/XX súd zistil, že žalovaným v 1. a 2. rade bol pridelený pozemok do osobného užívania na
parc. č. EN XX/X, kat. úz. A. - C. vo výmere 813 m2, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu

a v správe MsNV Prešov. Dôvodom pridelenia bola žiadosť žalovaných za účelom výstavby rodinného
domu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX a stalo sa aj vykonateľným.

12. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade ako nadobúdatelia a Mestský národný výbor -
odbor finančný v Prešove dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku parc. č. EN XX/X mesta

Prešov, kat. úz. A. - C. vo výmere 813 m2 k výstavbe rodinného domčeka. Právo osobného užívania
sa zriadilo za úhradu 6.504,- Kčs, splatných v deň podpisu dohody. Dohoda bola registrovaná Štátnym
notárstvom v Prešove dňa XX.XX.XXXX pod č. F. L. XXX/XX.

13. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalovaní v 1.a 2. rade ako nadobúdatelia a Mestský národný výbor

Prešov dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku na parc. č. EN XXX/X vo výmere 264
m2 k zriadeniu záhradky za úhradu 1.584,- Kčs. Dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom dňa
XX.XX.XXXX pod č. F. L. XX/XX.

14. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade ako nadobúdatelia a Mestský národný výbor -

odbor finančný v Prešove dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku k parc. č. EN XXX/X
vo výmere 86 m2 k zriadeniu záhradky za úhradu 516,- Kčs. Štátne notárstvo registrovalo dohodu dňa
XX.XX.XXXX pod č. F. L. XX/XX.

15. V konaní vypočutý žalobca uviedol, že vlastníkom sa stal titulom dedenia po nebohých rodičoch,

kde on zdedil parcelu EN XX/X. V roku 2007 zistil, že na parcele, kde vlastnícke právo svedčí jemu,
je postavený dom žalovaných, za ktorými sa vybral aj s listom vlastníctva. Žalovaným chcel navrhnúť
buď finančné vyrovnanie, prípadne nech parcelu odkúpia. Žalovaný v 1. rade o tom nechcel ani počuť,
správal sa arogantne. Keď žalobca žalovanému v 1. rade navrhol, že na zameranie zabezpečí geodeta
nech vyhotoví geometrický plán, žalovaný v 1. rade to odmietol, preto bol žalobca nútený domáhať

sa nároku súdnou cestou. Žalobca nevedel odpovedať na otázku či on, alebo jeho rodičia, predmetný
pozemok užívali.

16. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že sporná parcela je výmoľom o rozlohe 8 x 2,5 m2 kde
bol kanál, ktorý upravil, navozil tam veľké množstvo zeminy, vyrovnal to a po 30-tich rokoch sa ozval

majiteľ, ktorý hľadá svoje dedičstvo. Žalovaný v1. rade uviedol, že k pozemku mal list vlastníctva, ktorý
mu zmizol v roku 2005 z čoho podozrieva bývalú manželku, ktorá mimochodom z domu odišla nie v roku
2007, ale až v roku 2009. Na položené otázky žalovaný v 1. rade odpovedal, že výmoľ zasypával, ,keď
staval dom v roku 1979 a potom ďalej postupne. Rodičov žalobcu nepozná, nikdy ich nevidel. K parcelesa staval vlastnícky, domnieval sa, že je jeho, keďže mu okolo susediace parcely odkúpením patrili.
Parcely užíval v celosti vrátane spornej, ktorú má ohradenú.

17. Žalovaná v 2. rade uviedla, že z rodinného domu v C. odišla v roku 2007, bývala vo vojenskej
ubytovni a vrátila sa. Keďže jej žalovaný v 1. rade vypol kúrenie, opätovne sa odsťahovala 14.11.2009.
V súčasnosti býva na ubytovni SOU. Potvrdila, že mali jamu, ktorú zasypávali. Jama bola v záhrade,
bolo to súčasťou záhrady, kosilo sa to, platilo sa za to dane. Poprela, žeby ukradla list vlastníctva s
úmyslom dať tento pani Kalatovej.

18. Na návrh právnej zástupkyne žalobcu súd nariadil ohliadku na mieste samom, na ktorú prizval L..
M. N. a zároveň ho pribral do konania ako znalca, ktorému uložil vytýčiť hranice parcely č. XX/X a
zdokumentovať skutkový stav znaleckým posudkom. Na ohliadke dňa 05.06.2013 prítomní a súd zistili,
že na parcele sa nachádza časť udiarne, kríky a ovocné stromy, časť latríny a chliev. Parcela je oplotená
z oboch strán.

19. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca L.. M. N. súd zistil, že parcela registra E KN č. XX/X,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. C. v
prospech žalobcu, nie je prístupná z verejnej cesty. Nachádza sa medzi parcelami C KN č. XXX/X a
XXX/X, zapísaných na LV č. XXX a XXX v kat. úz. C. v prospech žalovaných. Druh pozemku parcely

č. XX/X nie je v súlade tak so skutkovým stavom v teréne, ale ani so záväzným stavom v súbore C
KN. Parcela č. XX/X je identická s parcelou C KN č. XXX/X, ktorá má záväzný druh pozemku záhrada.
Druh pozemku uvedený v súbore E KN je nezáväzný údaj, záväzný je druh pozemku v súbore C KN.
Predmetná parcela má teda druh pozemku záhrada. Z priloženej fotografie je zrejmé, aký je priebeh
vlastníckej hranice parcely č. XX/X a tiež to, že v priestore parcely sa nachádza časť murovanej udiarne,

drevenej latríny, drevený kurník a oplotenie vlnitého plechu. Prevažnú časť spornej parcely tvorí trávnatá
plocha záhrady s ovocnými stromami.

20. Súd po zrušení rozsudku opätovne vypočul žalovanú stranu sporu, keď žalovaný v 1. rade uviedol,
že parcelu, na ktorej staval dom kupoval od babky. Babka prišla, predala mu a ukázala mu odkiaľ pokiaľ.

Žalovaný súdu ukázal hranicu so spornou parcelou, kde hranice parcely pôvodne ukázal pred sporným
rigolom. Neskôr uviedol, že sa pomýlil a babka mu to ukazovala vrátane rigola. Skutočne nevedel, že
parcela patrí niekomu inému. Predaj sa uskutočnil bez účasti právnikov a sudcov, parcelu v zadnej časti
pokrývala samá burina. Žalovaný v 1. rade skutočne nemal vedomosť, že jeho pozemok pozostáva zo
4 pozemkov a keď staval dom, tak pri kopaní základov bolo potrebné vyvoziť hlinu, čo sa mu celkom

hodilo, preto ju nasypal práve do rigolu. Pokiaľ by mal vedomosť o vlastníctve strany žalobcu, určite
by to nekupoval. Žalobca sa však ozval až potom, ako bolo všetko urobené. Ďalej žalovaný v 1. rade
poukázal na to, že aj cez susedné pozemky prechádzal rigol, keďže nimi pretekala voda z mlyna a
ostatným susedom to obec darovala, nikto s tým nemal problém. Žalovaný je presvedčený o tom, že
nehnuteľnosť nadobudol čestne a nikoho neokradol.

21. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nikdy nevedela o tom, že tam majú nejakého G.. Pokiaľ to chcel
užívať, mal sa prihlásiť. Bola tam jama, tá bola zasypaná a rovnako to majú aj susedia. Žalovaná v 2.
rade ďalej zdôraznila, že z domu sa odsťahovala pred rozvodom, ktorý bol 24.1.2007.

22. Z rozsudku Okresného súdu Prešov 11C/279/2006-18 vyplýva, že manželstvo žalovaných v 1. a
2. rade bolo rozvedené dňa 24.1.2007, rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.2.2007. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade v čase prebiehajúceho rozvodu spolu nebývali a prakticky
5 rokov žili oddelene.

23.Žalovanáv2.radepredložilapotvrdenkyvystavenéN.V.F.O.P.-X.A.,Mukačevskáulicaoúhradách
za ubytovanie z obdobia roku 2007, čím namietala aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko
neužívaním spornej nehnuteľnosti sa nemohla na úkor nikoho bezdôvodne obohatiť.

24. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na geometrický plán zhotoviteľa geodeta Š., overený L.. M. a L..

O. č. XXX-X-XXXX-XXX-XX z 13.10.1978, z ktorého nepochybne vyplýva, že parcela XXX/X bola v
roku 1978 k parcele XXX/X bezprostredne susediacou parcelou a od roku 1978 mala vždy výmeru 264
m2. Na základe takto zameranej parcely uzatvárali žalovaní v 1. a 2. rade spolu s MNV Prešov dňa
11.4.1979 za odplatu Dohodu o zriadení práva osobného užívania k parcele XXX/X o výmere 264 m2. Ajz geometrického plánu vyhotoveného M.. L., overeného L.. M.. C. na porealizačné zameranie rodinného
domu žalovaných opätovne vyplýva, že ani v roku 1994 nedošlo k zmene výmery parcely č. XXX/X (v
Dohode o zriadení práva osobného užívania zo dňa 4.10.1976 označená ako parcela XX/X aj vtedy s

rozlohou 813 m2). V neposlednom rade žalovaný v 1. rade poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX
vyhotovený znalcom L.. M. N., kde z príloh znaleckého posudku listov vlastníctva č. XXX V. XXX vyplýva,
že parcela č. XXX/X, zapísaná na LV č. XXX o výmere 813 m2 a parcela č. 336/4, zapísaná na LV č. XXX
o výmere 264 m2 majú spoločne s parcelou KN C č. XXX/X o výmere 86 m2 úhrnu výmeru 1 163 m2,
teda presne takú istú celkovú výmeru, ako mali v čase, keď žalovaní v dobrej viere uzatvárali Dohody

o zriadení práva osobného užívania.

25. Právny zástupca za žalobcov v záverečnom prednese zotrval na žalobe v znení pripustených zmien
a akcentoval predovšetkým na to, že neboli splnené zákonom predpísané predpoklady pre prípadné
oprávnené vydržanie predmetnej parcely. V posudzovanej veci je spornou predovšetkým skutočnosť, či
žalovaní nakladali s predmetnou parcelou žalobcu ako so svojou vlastnou, a či teda boli so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľní, že im predmetná parcela patrí. Od držiteľa sa vyžaduje, aby bol
oprávnený, samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Dôležité pritom je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne vyžadovať mal, mohol
mať, nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Z vyjadrení žalovaných pritom
nevyplýva tvrdenie, že im sporný pozemok patrí preto, že ho nadobudli na základe Dohody o zriadení

práva osobného užívania. Žalovaní neboli v omyle, že spornú parcelu užívajú na základe Dohody o
zriadení práva osobného užívania, ale na základe toho, že sporný pozemok dlho nikto nevyužíval.
Žalovaní tvrdili: „Sporná parcela je výmoľom o rozlohe 8 m na 2,5 m, kde bol taký kanál, ktorý dlho nikto
nevyužíval...., že sa budoval a túto parcelu upravoval a vozil na ňu hlinu...“ Z uvedeného podľa právnej
zástupkyne za žalobcov vyplýva, že žalovaní boli uzrozumení so skutočnosťou, že sporná parcela patrí

niekomu inému. Ďalej poukázala právna zástupkyňa za žalobcov aj na to, že pri opätovnom vypočutí
žalovaný v 1. rade uviedol výmeru, ktorú mu babka predávajúca pozemok ukázala len do hranice
sporného rigola. V závere písomného záverečného prednesu právna zástupkyňa za žalobcov poukázala
predovšetkým na to, že pokiaľ titulom nadobudnutia domnelého vlastníctva mala byť Dohoda o zriadení
práva osobného užívania, tak ani jedna z troch uzavretých dohôd sa netýkala predmetnej parcely.

26. Právny zástupca za žalovaného v 1. rade v záverečnom vyjadrení predovšetkým poukázal na to,
že dňa 26.7.1976 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi C. O., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcim
a Mestským národným výborom v Prešove ako kupujúcim, na základe ktorej MNV v Prešove vykúpil
pozemok označený ako parcela XX/X (rovnaké označenie ako parcela XXX/X žalovaných a XXX/X

žalobcu), a ktorého výmera bola 813 m2, pričom výmera parcely XXX/X je aj v súčasnosti nezmenená.
Následne došlo 14.9.1976 k vydaniu rozhodnutia ONV o pridelení pozemku do osobného užívania
žalovaným v 1. a 2. rade, konkrétne pozemku XX/X o výmere 813 m2. Po vydaní predmetného
rozhodnutia žalovaní za účelom výstavby rodinného domu uzatvorili dňa 4.10.1976 s MNV v PO za
odplatu Dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku špecifikovanému ako parcela registra

ENč.XX/Xovýmere813m2.Následneprávnyzástupcazažalovanéhov1.radezdôraznil,žezaúčelom
zamerania k parcele XXX/X bezprostredne susediacej parcely registra EN XXX/X o výmere 264 m2 bol
vyhotovený geometrický plán č. XXX-X-XXXX-XXX-XX dňa 13.10.1978, z ktorého nepochybne vyplýva,
že parcela XXX/X bola od roku 1978 k parcele XXX/X bezprostredne susediacou parcelou a mala vždy
výmeru 264 m2. To korešponduje s výpoveďou žalovaného v 1. rade, že na základe geometrického

plánu si žalovaní oba pozemky v dobrej viere oplotil a takto ich užíval, pričom nemali žiadnu vedomosť
o existencii parcely, ktorá sa údajne mala nachádzať medzi bezprostredne susediacimi parcelami XXX/
X a XXX/X. Ďalší geometrický plán bol vyhotovený 6.12.1994 na porealizačné zameranie rodinného
domu žalovaných a ani v roku 1994 nedošlo k žiadnej zmene výmery parcely č. XXX/X a táto tak
vtedy, označená ešte ako parcela 51/2, aj v súčasnosti má rozlohu 813 m2. Rovnaký záver vyplýva

aj z geometrického plánu L.. M. N., kde tak parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXX má výmeru 813
m2, parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXX výmeru 264 m2 a parcela KN C č. XXX/X výmeru 86
m2, spolu 1 163 m2. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že žalovaní v 1. a 2. rade boli od počiatku
užívania parciel dobromyseľní, keďže: 1. títo mali od počiatku vedomosť o bezprostrednom susedstve
parciel XXX/X a XXX/X, 2. výmery oboch parciel sú minimálne od roku 1978 až doposiaľ nezmenené

a 3. v dobrej viere v správnosť geometrického plánu vyhotoveného p. Š. užívali dobromyseľne práve aj
spornú parcelu XXX/X a 4. subjektívne presvedčenie o oprávnenosti držby aj spornej parcely vystalo u
žalovaných práve už zo skôr uvedených objektívnych skutočností. Žalovaní navyše neboli spôsobilí na
zistenieskutočnéhovlastníka,keďževdanomobdobíbolvlastníkompozemkovštátanebolispôsobilínaspochybnenie správnosti geometrického plánu vyhotoveného pánom Š. ako technického predpokladu
pre vydanie rozhodnutia MNV v PO a následné uzatvorenie Dohody o zriadení práva osobného užívania.
Vzhľadom na uvedené právny zástupca za žalovaných vyslovil presvedčenie, že týmto je možné vyvrátiť

tézu o údajnej okupácii spornej parcely a prijať záver o dobromyseľnom vydržaní spornej parcely.

27. Právny zástupca za žalovanú v 2. rade v záverečnom stanovisku spochybnil aj samotnú výšku
bezdôvodného obohatenia a už z uvedeného dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. Na obranu svojej
klientky poukázal na to, že žalovaná v 2. rade nemohla získať žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože

od roku 2007 spornú nehnuteľnosť z dôvodu odsťahovania sa z rodinného domu neužívala. Ďalej sa
argumentácia právneho zástupcu za žalovanú v 2. rade stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu
za žalovaného v 1. rade.

28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

30. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

31. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je základné prirodzené ľudské právo zaručené Ústavou SR
a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každá fyzická, alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok, nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

32. Podľa čl. 20 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.
1./ Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

2./ Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na
zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť
iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité
veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
3./ Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
4./ Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
5./ Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý

nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Podmienky ustanoví zákon.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodný žalobca bol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., ktorú užíva žalovaný v 1. rade, preto sa žalobca domáhal náhrady
za užívanie jeho vlastníctva bez právneho titulu vydaním bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho
výške obvyklého nájomného za nehnuteľnosť v rovnakej lokalite. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu
jeho právni nástupcovia upravili žalobný petit a domáhali sa rozhodnutia, že pohľadávka uplatnená
pôvodným žalobcom patrí do dedičstva po ňom, ktorú zmenu petitu súd pripustil. Žalovaná v 2. rade sa

fyzicky v rodinnom dome ktorého je bezpodielovou spoluvlastníčkou so žalovaným v 1. rade nezdržiava,
je však evidovaná na LV č. XXX a LV č. XXX, kat. úz. C. ako bezpodielová spoluvlastníčka. Žalovaní
v 1. a 2. rade nárok žalobcu neuznali, namietali vydržanie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti,
nakoľko táto tvorí súčasť ich záhrady, ktorú si upravili do požadovanej podoby, pretože v minulosti to bol
výmoľ, priekopa v ich záhrade. Nemali vedomosť o tom, žeby sa jednalo o cudzie vlastníctvo, pretože

žalobca vlastnícke nároky prezentoval podľa jeho vlastného vyjadrenia až v roku 2007. Prejudiciálne v
tomto konaní súd posudzoval vydržanie vlastníckeho práva žalovanými k spornej parcele pôv. KN - E č.
XX/X o výmere 149 m2, teraz parc. č. XXX/X, kat. úz. C..34. Podľa § 134 ods. 1,2 OZ,
1./ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
2./ Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

35. Podľa § 135a ods. 1,2 OZ, v zmysle novely zák. č. 131/1982 Z.z.,

1./ Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
2./ Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom

užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

36. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

37. Podľa § 872 ods. 1, 6 OZ,

1./ Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej
osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
6./ Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

38. Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam,
1./ Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
2./ Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej

jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

39. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ

1./ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2./ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Vydržanie je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom základným
predpokladom je existencia spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť, nepretržitosť trvania držby a
uplynutie vydržacej doby. Podľa platnej právnej úpravy sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu v prípade nehnuteľnosti 10 rokov. Hypotéza normy vyžaduje iba splnenie
podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v

dispozícii nestanovuje. Preto je možné dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu práva vydržaním dôjde, ak sú
splnené predpoklady stanovené v hypotéze.41. Dobrá viera, dobromyseľnosť sú svojim obsahom pojmami reprezentujúcimi významnú časť
globálneho pojmu dobré mravy. Ide o vnútorné presvedčenie subjektu o psychický stav, ktorý sám o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Dokazujú sa však skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom

ktorých sa tento stav prejavuje navonok.

42. Základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je splnenie troch
zákonom stanovených podmienok, a to:
1/ spôsobilosť predmetu vydržania,

2/ existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na
všetky okolností dobromyseľný, že mu vec patrí,
3/ uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná pri
nehnuteľnostiach).

43. V súvislosti s podmienkami vydržania nemožno opomenúť tú právne významnú skutočnosť,

podľa ktorej vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k
vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne
presvedčenie, že mu vec patrí. Dôležité pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne vyžadovať, mal, mohol mať,
resp. nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

44. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčovať záveru o existencii dobrej viery, sú spravidla
okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia.

45. V čase zákonnej úpravy zák. č. 131/1982 právo osobného užívania bolo odvodené od socialistického
spoločenského vlastníctva a osobný užívateľ odvodzoval svoje právo od práva vlastníka pozemku,
prideleného do osobného užívania. Tento vlastník bol držiteľom pozemkov, pridelených do osobného
užívania, ako aj ďalších pozemkov, ktoré osobný užívateľ z titulu osobného užívania užíval, aj keď nešlo

o užívanie oprávnené. Vlastníkom pozemkov v osobnom užívaní mohol byť len štát, alebo socialistická
organizácia.

46. Vo vzťahu k iným subjektom než k občanovi zákon až do 31.12.1991 s možnosťou držby vo vzťahu k
inštitútu vydržania nepočíta. Účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 od 01.01.1992 táto

umožňovala zápočet oprávnenej držby. V prejednávanej veci to znamená, že pre zápočet doby podľa
§ 131 OZ je rozhodný deň vzniku oprávnenej držby, teda deň 01.01.1992 a do doby, počas ktorej mal
oprávnený držiteľ vec v držbe je potrebné pre účely vydržania započítať aj dobu, ktorú vec držal držiteľ
pred 01.01.1992 (rozsudok NS ČR 22Cdo 2273/1998, R 50/2000).

47. Držba pozemku realizovaná osobným užívateľom ako detentorom nemohla vyústiť pred účinnosťou
novely, teda pred 01.01.1992 do vydržania práva, pretože podľa vtedajšej úpravy boli tieto subjekty
z vydržania vylúčené. Taktiež pozemok, a to akýkoľvek pozemok, nielen pozemok v socialistickom
spoločenskomvlastníctvenemoholbyťaždo01.01.1992spôsobilýmpredmetomvydržaniavlastníckeho
práva. je to zrejme jednak z toho, že pozemky nemohli byť podľa vtedajšej legislatívy i teórie predmetom

osobného vlastníctva (§ 127 OZ v znení pred novelou č. 509/1991 Z.z.) ako aj preto, že oprávnený
držiteľ pozemku, ktorý splnil v tejto dobe podmienky vydržania mal iba právo, aby s ním bola uzavretá
dohoda o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2 OZ v znení platnom do 31.12.1991. Pokiaľ
táto dohoda uzavretá nebola a oprávnená držba pozemku tu k 01.01.1992 nebola, nemohol držiteľ
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

48. Aj po doplnení dokazovania a odstránení procesných pochybení v zmysle pokynov odvolacieho súdu
dospel súd k záveru, že žalobe nie je dôvodné vyhovieť. Ako to už prvoinštančný súd konštatoval, za
nesporné mal preukázané spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade k parcelám č. XXX/X o výmere 813
m2, zapísané na LV č. XXX, na ktorej stojí rodinný dom žalovaných, ďalej parcely č. XXX/X zapísané

na LV č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere 264 m2 titulom dohôd o zriadení práva osobného
užívania k uvedeným pozemkom. Medzi uvedenými parcelami sa nachádza parcela pôvodne označená
akoparcelaregistraENXX/X(vsúčasnostiparcelaregistraKNCXXX/X)ovýmere149m2vovlastníctve
pôvodne žalobcu v súčasnosti jeho právnych nástupcov. Aktuálne sporná parcela tvorí súčasť záhradypri rodinnom dome žalovaných a sú na nej postavené drobné stavby, vysadené stromy, sporná parcela
je vrátane parciel vo vlastníctve žalovaných oplotená. Z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade nepochybne
vyplýva, že spornú parcelu, ktorá bola akýmsi výmoľom, rigolom, priekopou, terénnymi úpravami upravili

do súčasnej podoby. Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne tvrdili, že o existencii iného vlastníka spornej parcely
nemali žiadnu vedomosť a parcelu naopak aj s poukázaním na jej umiestnenie považovali za svoje
vlastníctvo. Ďalej žalovaní zdôraznili, že aj parcely okolitých susedov majú rigol, ktorý bol spôsobený
odtokom vody z mlyna. Ostatným susedom však sporný rigol bol neskôr darovaný obcou a nemali s
tým obdobné problémy ako žalovaní. Naopak, strana žalobcov namietala dobromyseľnosť oprávnenej

držby žalovaných v 1. a 2. rade a poukazovala na ich výpovede, z ktorých nesporne vyplýva, že spornú
parcelu si prisvojili len preto, že ju nikto nevyužíval. Následne túto upravovali a vozili na ňu hlinu. Tým
je podľa žalobcov vylúčená dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Súd aj po doplnení dokazovania
dospel k záveru, že žalovaní sa ako dobromyseľní držitelia správali, a to od počiatku užívania spornej
parcely. O ich dobromyseľnosti svedčí aj novopredložený dôkaz geometrický plán vyhotovený p. Š. č.
XXX-X-XXXX-XXX-XX zo dňa 13.10.1978 za účelom zamerania k parcele XXX/X parcely registra EN

XXX/X o výmere 264 m2, z ktorého nepochybne vyplýva, že parcely XXX/X a XXX/X bezprostredne
susedia. Žalovaní teda nemohli mať nijakú dôvodnú pochybnosť o existencii možnej spornej parcely vo
vlastníctve inej osoby. Ďalej je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalovanej strany aj s poukázaním na
výmeru parciel, ktorá je totožná podľa geometrického plánu v roku 1978 č. plánu XXX-X-XXXX-XXX-
XX zo dňa 13.10.1978 a geometrického plánu vypracovaného pre potreby tohto konania Ing. M. N.

znaleckým posudkom č. XX/XXXX, teda ani z uvedeného nemohla vyplývať pochybnosť o zabratí inej
cudzej parcely. Pokiaľ sa na držiteľovi vyžaduje okrem iného dobrá viera, dobromyseľnosť z pohľadu
vnímania vonkajšieho sveta, je potrebné dať žalovaným za pravdu, že ani pri normálnej opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne vyžadovať či mal,
mohol mať, resp. nemal, či nemohol mať pochybnosť o tom, že mu vec patrí, žalovaní v 1. a 2. rade za

zisteného skutkového stavu nemohli mať pochybnosť o tom, že im sporná parcela nepatrí, nakoľko o
vlastníckom práve pôvodného žalobcu k spornej parcele vedenej v registri EN pod č. XX/X sa dozvedeli
až niekedy v roku 2007, kedy ich pôvodný žalobca informoval o existencii svojho vlastníckeho práva, čo
v konečnom dôsledku vyplýva aj z jeho výpovede, a z iných okolností túto skutočnosť zistiť nemohli.

49. „Dobrá víra oprávněného držitele, která je daná se zřetelem ke všem okolnostem věci, se musí
vztahovat i k titulu, byť domnělému, na jehož základe mohlo držiteli vzniknout vlastnické právo. Kupuje-
li někdo pozemek, patří k běžným a zachovávaným zvyklostem, že se seznámí s jeho výměrou.“
„Z těchto východisek sice plyne požadavek, aby nabyvatel pozemku porovnal text smlouvy se svou
představou o identitě pozemku, který chce na základe smlouvy nabýt, nikoliv ale nezbytný požadavek,

aby text smlouvy a svou představu porovnal s katastrální mapou, nebo se zaměřením hraníc pozemku.
Tak přísný požadavek nelze na nabyvatele pozemku klást, nejsou-li proto zvláštní důvody (pochybnosti).
Kdyby tomu tak nebylo, bylo by prakticky nemožné, aby držitel nemovité věci nabyté do držby na základe
právního omylu v rozporu s údaji v katastru nemovitosti, mohl tuto věc vydržet.“
„Jinými slovy, omyl o geometrickém a polohovém určení pozemku muže být omluvitelný.“ (NS ČR sp.zn.

22Cdo/1377/2012)

50. Zhodnotiac vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade sa správali ako
dobromyseľní držitelia nie detentori a tak užívané parcely na základe Dohôd o zriadení práva osobitného

užívania, ako aj spornú parcelu č. XXX/X užívali ako vlastníci správajúc sa ako vlastníci spôsobom,
že túto si oplotili, upravili terénnymi úpravami, vysadili na nej stromy, resp. postavili drobné stavby.
Vlastnícke právo spornej parcely žalovaní vydržali najneskôr dňa 1.1.1992, teda až novelou zákona č.
509/1991 Zb., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a opätovne zakotvil držbu a vydržanie v podobe, v
akej ju pozná aj súčasný Občiansky zákonník. Stačilo preukázať, že držiteľ má vec v držbe po stanovenú

dobu spätne a že bol s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný. Je nesporné, že od vstupu do
držby počítanej súdom od Dohody o zriadení práva osobného užívania k záhradke registrovanej na
Štátnomnotárstvedňa11.4.1979doúčinnostinovelyč.509/1991Zb.dňa1.1.1992nepochybneuplynula
viac ako 10-ročná lehota potrebná pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ako to súd už
konštatoval, žalobca sa o svoje vlastníctvo prihlásil až v roku 2007 a vedomosť o ňom nadobudol

dedením po nebohých rodičoch v roku 2005, teda dávno potom, ako vlastnícke právo k spornej parcele
nadobudli žalovaní vydržaním. Súd sa nestotožňuje s tvrdením strany žalobcov, že žalovaní v 1. a 2.
rade neboli dobromyseľní, nakoľko spornú parcelu užívali len preto, že ju dlho nikto nevyužíval, keďže
sa jednalo o opustený rigol, kanál, nakoľko z výpovede žalovaných nič také nevyplýva. Je pravdou, žesporná parcela mala tvar rigola, kanála, či priekopy, avšak bolo to z dôvodu, že cez uvedenú parcelu
vytekala voda z mlyna a rovnaký tvar pozemku mali podľa tvrdení žalovaných aj okolití susedia. Žalovaní
naopak po celý čas tvrdili, že spornú parcelu považovali za svoje vlastníctvo aj s poukázaním na to, že

sa nachádzala medzi parcelami XXX/X a XXX/X, ktoré nadobudli na základe Dohôd o zriadení práva
osobného užívania. Je len logické, že žalovaní by nemali záujem na odkúpení parciel spôsobom, žeby
medzi ne bola vklinená parcela vo vlastníctve cudzej osoby, čomu súd samozrejme uveril. Tiež sa nedá
súhlasiť s argumentáciou právnej zástupkyne za žalobcov s poukázaním na to, že pokiaľ žalovaní ako
titul nadobudnutia domnelého vlastníctva uvádzajú Dohody o zriadení práva osobného užívania, pričom

v žiadnej z troch uzavretých dohôd sa neuvádza sporná parcela vo vlastníctve žalobcov je potrebné
uviesť, že tak žalovaní v 1. a 2. rade na základe rozhodnutia ONV mali pridelený do osobného užívania
pozemok na parc. č. EN XX/X, kat. úz. A. - C., vo výmere 813 m2, pričom pôvodný žalobca bol ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti registra „E“ evidovanej pod totožným číselným označením parc. EN
č. XX/X vo výmere 149 m2. Jedná sa o totožné číselné označenie pôvodnej kmeňovej parcely, teda
argumentácia právnej zástupkyne za žalobcov z pohľadu súdu neobstojí. Na základe uvedeného súd

žalobu zamietol s konštatovaním, že žalovaní v 1. a 2. rade vlastníctvo k spornej parcele pôvodne
evidovanej ako parcela registra E KN č. XX/X, teraz číselne označená ako parcela č. XXX/X vlastnícky
nadobudli vydržaním. Žalovaní v 1. a 2. rade sa teda nemohli na úkor žalobcov bezdôvodne obohatiť a
pohľadávka žalobcu pôvodne uplatnená na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nepatrí do dedičstva
po zosnulom M.Á. G., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, nakoľko neexistuje.

51. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,

má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď plne úspešným
žalovaným priznal nárok na ich náhradu od neúspešných žalobcov v rozsahu 100 %, výška
ktorých bude vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rovnako súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu aj štátu, ktorému vznikli trovy konania
v súvislosti so znaleckým dokazovaním, na ktorých náhradu má právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.