Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/315/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418203634
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6418203634.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Štefana Baláža, v právnej veci žalobkyne: T.. L. I., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom V. E. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Bojnice, Prievidzská 254/26, proti žalovanému: T.. E. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom V. E. XXX, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, s. r. o., so

sídlom Banská Bystrica, Horná č. 13, IČO: 47 234 148, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 7C/23/2018-34 zo dňa
14. 08. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vstup do nehnuteľnosti rodinného domu so
súp. č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne
územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J. nad I., katastrálny
odbor. Zároveň uložil žalobkyni, aby do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podala na súd žalobu
proti žalovanému: Ing. E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. E. XXX, V. E., ktorou sa bude domáhať,
aby súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti: do nehnuteľnosti: rodinného domu

so súp. č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne
územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J. nad I., katastrálny odbor.

2. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala, aby okresný súd uložil žalovanému zákaz vstupu do nehnuteľnosti
rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č.

XXX pre katastrálne územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J.
nad I., katastrálny odbor (ďalej tiež „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným sú
manželia, majú spolu spoločné maloleté dieťa. Počas manželstva žalobkyňa a žalovaný nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva vyššie spomenuté nehnuteľnosti. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že
postupom času došlo k zhoršeniu vzťahov medzi ňou a žalovaným. V súčasnosti medzi žalobkyňou a
žalovaným prebiehajú na Okresnom súde Žiar nad Hronom konania pod sp. zn. 26P/98/2018 o rozvod

manželstva sporových strán a sp. zn. 25P/13/2018 o určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že žalovaný ju začal fyzicky napádať, čo však ona nechcela v záujme
maloletého riešiť. Prvý útok sa odoral v lete roku 2017, keď žalovaný vytiahol žalobkyňu z postele za
nohy, väznil ju dve hodiny na terase a zavrel jej ruku do dverí, keď sa chcela dostať dnu. Ďalší útok sa
odohral v lete toho istého roku, keď žalovaný žalobkyňu udrel po hlave a štipol. V januári 2018 žalovaný
zaútočil na žalobkyňu tak, že mala oko podliate krvou dva týždne. Od vtedy navštevovali psychológa.

Ďalší fyzický útok sa opakoval v máji 2018, keď žalovaný žalobkyňu hodil na posteľ a začal ju škrtiť
so slovami „zadus sa už konečne“. Dňa 30.06.2018 po útoku žalovaného na žalobkyňu pred očamimaloletého dieťaťa sa žalobkyňa rozhodla ujsť zo spoločného rodinného domu aj s maloletým z dôvodu
obavy o život a zdravie a konanie žalovaného oznámila na polícií, pričom v súčasnosti je táto vec vedená
na Okresnom riaditeľstve PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 a je začaté trestné

stíhanie podľa § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby.

3. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ust. §
324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 325

ods. 2 písm. e) CSP, § 325 ods. 2 písm. f) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP,
§ 334 CSP a § 337 ods. 3 CSP.

4. Prvostupňový súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu, pretože
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) až h) je vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda, alebo bezpečnosť. Zo správy zaslanej Okresným
riaditeľstvom PZ Žiar nad Hronom Okresnému súdu Žiar nad Hronom k spisovej značke 25P/13/2018
(ktorý sa nachádza v spise sp. zn. 7C/23/2018 na č. l. 33) vyplýva, že v trestnej veci vedenej Okresným
riaditeľstvom PZ Žiar nad Hronom ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 bolo dňa 04. 07. 2018 podľa § 199
ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ zák. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

5. Okresný súd mal za zrejmé, že došlo ku skutkom tak, ako ich uviedla žalobkyňa, o čom svedčí
potvrdenie Okresného riaditeľstvo PZ Žiar nad Hronom o začatí trestného stíhania. V danom prípade
mal súd prvej inštancie z listinných dôkazov za preukázané, že sledovaný účel neodkladného opatrenia

nemožnodosiahnuťinýmspôsobom.Potrebaneodkladnejúpravypomerovvyplývazosúčasnéhostavu,
kedy bolo proti žalovanému Okresným riaditeľstvom PZ Žiar nad Hronom začaté trestné stíhanie.

6. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci v lehote 30 dní od
doručenia neodkladného opatrenia v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Zároveň v odôvodnení prvostupňový

súd uviedol, že o náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Požadoval,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v celom

rozsahu.

8.Žalovaný odvolanímnapadolobavýrokyuzneseniaprvostupňovéhosúdu. Súdprvejinštancievytýka,
že návrh žalobkyne bol súdu doručený dňa 13. 08. 2018 a už nasledujúci deň súd vydal neodkladné
opatrenie, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z obsahu návrhu žalobkyne.

Žalovaný v podanom odvolaní tiež namieta, že dočasný zákaz nevstupovať sa týka domu, alebo bytu, v
ktorom býva osoba, ku ktorej je dôvodne podozrivá druhá osoba z násilia, resp. býva, zdržiava sa, alebo
ktoré pravidelne navštevuje. Žalovaný uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa v predmetnej
nehnuteľnosti vôbec nebýva a ani sa nezdržiava, tiež pravidelne nenavštevuje predmetný rodinný dom.
Žalovaný poukázal na to, že už po dobu dvoch mesiacov žalobkyňa obýva dvojizbový byt v J. nad I. u

svojich rodičov spoločne s maloletým synom E.. Žalovaný uviedol, že predmetný rodinný dom, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve strán je aktuálne prázdny. Žalovaný v odvolaní tiež namieta, že je
otázne, či súd prvej inštancie sa mal oboznámiť s obsahom celého spisu o úprave rodičovských práv a
povinností na čas do rozvodu, keďže nemá vedomosť, či sa už v čase vydania odvolaním napadnutého
rozhodnutia nachádzal na okresnom súde, keďže o odvolaní žalobkyne vo veci neodkladného opatrenia,

ktorým súd okrem jej návrhu vyhovel aj návrhu žalovaného a určil minimálny rozsah styku s maloletým
synom, rozhodoval odvolací senát, t. j. do času vydania rozhodnutia, ktoré mu ešte nebolo doručené,
avšak cestou informačného oddelenia zistil, že bolo rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené,
spis zrejme nebol na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, minimálne nebol v čase, keď chcel doň
cestou právneho zástupcu nahliadnuť. Za nesprávny a nezákonný záver žalovaný považuje tvrdenie

súdu, že v tomto prípade je zrejmé, že došlo ku skutkom, tak ako uvádza žalobkyňa, o čom svedčí
potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom o začatí trestného stíhania. V tejto súvislosti
žalovaný uviedol, že do dňa podania odvolania nebol obvinený, t. j. nebolo mu vznesené obvinenie
podľa § 206 Trestného zákona a preto názor súdu a hodnotenie o udianí skutkov je predčasný a tedarozhodnutie nezákonné. Záverom poukázal na tú okolnosť, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva a v aktuálnom prípade mala žalobkyňa zvoliť formu podania návrhu o
určení rozsahu a doby užívania spoločnej nehnuteľnosti a nie spôsob zákazu vstupu v prípade násilia.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov
konania a právneho zastúpenia pred odvolacím súdom. Žalobkyňa má za to, že sú splnené dôvody
na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Uviedla, že od nariadenia vyššie uvedeného

neodkladného opatrenia t. j. od 17. 08. 2018 býva v predmetnom rodinnom dome. Uviedla, že v
súčasnosti žalovaný nariadené neodkladné opatrenie rešpektuje, hoci dňa 19. 08. 2018 žalovaný v
sprievode svojho švagra V. U. vstúpil do domu, čo žalobkyňa aj oznámila polícii. Uviedla tiež, že po
návrate do domu sa cíti v dome v bezpečí s tým, že žalovaný má nariadeným neodkladným opatrením
zákaz vstupu do domu. Uviedla tiež, že dňa 11. 09. 2018 podala na súd žalobu proti žalovanému, ktorou
sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu uviedol, že nepopiera skutočnosť,
žedo predmetnéhorodinnéhodomuvstúpil,nebolotovšakzdôvodu,žebychcelmariť,činerešpektovať
vydané neodkladné opatrenie, naopak v danom čase o jeho obsahu nemal ešte žiadnu vedomosť a
nekonal teda protiprávne. Jediný dôvod, pre ktorý do rodinnému domu išiel bolo sťahovanie, či prevzatie

si jeho osobných vecí, za ktorým účelom poprosil o súčinnosť švagra.

11. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP v medziach daných
ust. § 379 a § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v
plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. V tomto smere si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom
rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody

žalovaného, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k
správnym zisteniam ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, na spor
aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 3479 CSP a § 380 CSP), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom

súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

15.Popreskúmaníveciodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Žalovaný
žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.18. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

20. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP je takým účinným právnym nástrojom,
ktoré umožňuje rýchlu právnu úpravu situácie k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho
násilia.Násiliejenásledkomistéhodruhuľudskéhokonania,ktoréjezámerné.Ideotelesnúaajduševnú
ujmu. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt

s obeťou. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnaké silné následky ako
fyzické násilie. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, avšak môže byť niekedy horšou formou
násilia ako fyzické násilie. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom a jeho ochrana vyplýva priamo z Ústavy SR, Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aj z Deklarácie OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách.

21. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia stačí osvedčenie o dôvodnosti podozrenia spáchania
násilia, keď sú ohrozené aj maloleté deti bývajúce s podozrivou osobou v spoločnej domácnosti. Vo vecí

síce podozrenie z priameho psychického alebo fyzického násilia zo strany odporcu voči jeho maloletému
dieťaťu osvedčené nebolo, ale vážnym zásahom do zdravého psychického vývinu detí je aj samotná
skutočnosť, že sú svedkami násilia jedného rodiča voči druhému.

22. Na základe predložených listinných dôkazov mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie

za osvedčenú danosť obavy žalobkyne z násilia žalovaného. Boli preto splnené zákonné podmienky
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré počas prebiehajúceho súdneho konania
o trvalé vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu zabezpečí, aby v spoločnej
domácnosti nedochádzalo k ďalším konfliktom a neprehlbovala sa psychická trauma nie len samotnej
žalobkyne, ale aj maloletého dieťaťa. V rámci konania vo veci samej bude vykonané dostatočné

dokazovanie na preverenie celej obrany žalovaného aj v súvislosti s nariadeným neodkladným
opatrením.

23. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní ťažiskovo namieta, že predmetný rodinný dom, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, je aktuálne prázdny, a teda, že žalobkyňa

nemá dôvod domáhať sa ochrany vyplývajúcej z § 325 ods. 2 písm. e) prípadne písm. f) CSP vo vzťahu
k domu, v ktorom nebýva, tak túto námietku odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú.

24. Je zrejmé, že dňa 30. 06. 2018 žalobkyňa po útoku žalovaného pred očami maloletého dieťaťa ušla
zo spoločného domu aj s maloletým dieťaťom z dôvodu obavy o život a zdravie svoje a tiež maloletého

dieťaťa a konanie žalovaného oznámila na polícii, pričom v súčasnosti je táto vec vedená na Okresnom
riaditeľstve PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 a bolo začaté trestné stíhanie
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Túto skutočnosť žalovaný ani v podanom odvolaní
nijakým spôsobom nerozporuje ani nenamieta. Ak niekto v obave o svoj život a zdravie seba a svojho
maloletého dieťaťa opustí byt alebo dom, v ktorom býva, nemožno takéto konanie tejto osoby spájať s

nezáujmom bývať v predmetnej nehnuteľnosti.

25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súdu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia dňa 13. 08. 2018 a už nasledujúci deň súd vydal neodkladné opatrenie, v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na § 328 ods. 2 CSP, podľa ktorého o návrhu na nariadení neodkladného

opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. V danom prípade
súd prvej inštancie rozhodoval o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda bol
povinný rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu.26. Taktiež je nedôvodná námietka žalovaného, ktorou poukazuje na to, že má pochybnosti, či súd mal
možnosť oboznámiť sa s obsahom celého spisu o úprave rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu,keďženemávedomosť,čiužvčasevydaniaodvolanímnapadnutéhorozhodnutiasanachádzal

predmetný spis na okresnom súde. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v súčasnosti
sú vedené na všetkých stupňoch súdov súdne spisy elektronickou formou, a teda aj okresný súd má
možnosť sa s takýmto elektronickým spisom oboznámiť, teda pochybnosti žalovaného v tomto smere
sú bez akejkoľvek relevantnosti.

27. Pokiaľ žalovaný poukazuje v odvolaní na to, že do dňa podania odvolania nebol obvinený a nebolo
mu vznesené obvinenie postupom podľa § 206 Trestného poriadku, aj táto námietka je nedôvodná.
Žalovaný nijakým spôsobom netvrdí, že by skutky tak, ako ich opísala žalobkyňa vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli vykonané. Je nesporné, že bolo začaté trestné stíhanie
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a táto
vec vedená na Okresnom riaditeľstve PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k názoru, že do rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo veci samej, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, a to uložením zákazu
vstupu žalovanému do rodinného domu so súp. č.XX. O postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX,
zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom

Okresným úradom J. nad I., katastrálny odbor.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v tomto
prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Podaním návrhu v zmysle výroku II. odvolaním
napadnutého uznesenia bude konanie vo veci samej pokračovať pred súdom prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).