Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116206750
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116206750.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Mesto Rožňava,

so sídlom Šafárikova 29, Rožňava, IČO: 00 328 758, zastúpený: JUDr. Ladislav Török, advokát so
sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanému: EKOPLASTIKA, s.r.o., so sídlom Areál bývalého
PD Voderady, Slovenská Nová Ves, , IČO: 35 895 284, zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, o zaplatenie 1.500,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti sumy vo výške 82,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 82,20 eur od 16.01.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.417,80 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne
- zo sumy 375,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 375,- eur od 17.07.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 375,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 292,80 eur od 16.01.2016 do zaplatenia,

k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.03.2016, doručenou súdu dňa 21.03.2016, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 375,- eur
od 07.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 17.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od
23.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 375,- eur od 16.01.2016 do zaplatenia, a to z dôvodu neuhradenia
nájomného za kalendárny rok 2015 a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Zo žaloby vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18. 04. 2010 Zmluvu o nájme, predmetom
ktorej bol nájom pozemku vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území F. parc. č. XXXX/X, zapísaného
na LV č. XXXX za účelom vybudovania prevádzky na zhodnocovanie odpadových plastov. K zmluve boli
uzavreté dva dodatky. Dodatkom č. 1 bola stanovená výška nájomného na 1 500,- eur za kalendárny rok.
Žalovaný žalobcovi neuhradil nájomné za rok 2015 napriek tomu, že prevzal faktúry zaslané žalobcom aj

výzvu na úhradu nedoplatku na nájomnom za 1. až 3. štvrťrok 2015. Žalobca ukončil zmluvu výpoveďou
zo dňa 31. 08. 2015. Žalovaný zaslal žalobcovi Zmluvu o postúpení investičných práv a povinností, kde
podľa ustanovenia 4.3 tejto zmluvy postúpil žalovaný svoj záväzok zaplatiť žalobcovi nájomné za rok
2015 na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s. r. o. Žalobca považuje toto postúpenie povinnosti zaprávne neúčinné, pretože je v rozpore s Dodatkom č. 1 ku zmluve, podľa ktorého je žalovaný oprávnený
postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s. r. o. len s písomným
súhlasom žalobcu a na základe predchádzajúcej žiadosti žalovaného doručenej žalobcovi. Žalovaný

žalobcovi takúto žiadosť nedoručil a žalobca žalovanému súhlas na postúpenie práv a povinností nedal.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/38/2016-50 zo dňa 16.05.2016, voči ktorému
podal žalovaný odpor.

4. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal vyčíslený a uplatnený nárok istiny
v žalobnom návrhu. Poukazoval na to, že dňa 14.12.2015 došlo medzi žalovaným a spoločnosťou
EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava. IČO: 47 627 557, k uzavretiu zmluvy
o postúpení investičných práv a povinností, kde podľa bodu 4.3 tejto zmluvy „Všetky finančné záväzky
z titulu Projektu sa podpísaním tejto zmluvy prevedú na preberajúceho, a to nájom za rok 2015, daň z
nehnuteľností za roky 2014 a 2015 a všetky ostatné finančné náležitostí vyplývajúce z projektu.“ Mal

preto za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej veci. O existencii predmetnej Zmluvy
o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015 mal žalobca vedomosť, dokonca s
uvedeným postúpením výslovne súhlasil, in concreto v ustanovení článku VII ods. 8 Zmluvy o nájme
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho žalobca vypovedal zmluvu o nájme listinou
zo dňa 31.08.2015 označenou ako „Výpoveď Zmluvy o nájme“, ktorá bola žalovanému doručená dňa

10.09.2015. V súlade s článkom IX ods. 12 Zmluvy o nájme začala dňom doručenia písomnej výpovede
plynúť trojmesačná výpovedná lehota. Uplynutím výpovednej lehoty dňa 11. 12. 2015 prišlo k zániku
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený medzi stranami Zmluvou o
nájme. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 11.12.2015 nemal žalobca nárok na úhradu nájomného.
Žalobca v predmetnom návrhu žiadnym spôsobom nezohľadnil túto skutočnosť pri vystavení faktúry za

4. kvartál roku 2015 a žalovanému vystavil faktúru za obdobie do 31.12.2015, t.j. aj za obdobie po zániku
zmluvy o nájme, kedy už na úhradu nájomného nemal nárok.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (t.j. replike) označil vyjadrenia žalovaného za irelevantné,
ničím neopodstatnené, žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázané a len účelové v snahe vyhnúť

sa požadovanému plneniu. Postúpenie investičných práv a povinností žalovaného na spoločnosť
EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o. považuje voči žalobcovi za právne neúčinné, nakoľko bolo učinené bez
súhlasu dotknutej strany, t. j. žalobcu. Zároveň toto postúpenie bolo učinené v rozpore s Dodatkom č.
1 k zmluve, podľa ktorého je žalovaný oprávnený postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy na spoločnosť
EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o., len s písomným súhlasom žalobcu, a na základe predchádzajúcej

žiadosti žalovaného doručenej žalobcovi. Keďže žalovaný nikdy takúto žiadosť žalobcovi nedoručil,
žalobca nemohol a ani nikdy nedal súhlas s takýmto postúpením práv a povinnosti žalovaného.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobcu (t.j. duplike) uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 13.04.2010 Zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému nehnuteľnosti

špecifikované v Zmluve o nájme v dočasnom užívaní. Parcela č. XXXX/X, ktorá bola na základe Zmluvy
o nájme predmetom nájmu je na LV č. XXXX, k.ú.: Rožňava evidovaná o výmere X XXX m2, teda má
rozlohu o XX XXX m2 nižšiu, než ako uvádzal žalobca ako prenajímateľ v Zmluve o nájme. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca nešpecifikoval predmet nájmu a teda ani predmet Nájomnej zmluvy dostatočne
jasne, určito a zrozumiteľne, teda tak, aby bol dostatočne individuálne určený a nebolo možné si ho

zameniť s iným predmetom, žalovaný namieta neplatnosť nájomnej zmluvy a jej dodatkov pre rozpor s
ustanovením § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a považuje nájomnú zmluvu za neplatnú podľa §
37 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že predmet nájmu nebol v Zmluve o nájme zo strany žalobcu
riadne špecifikovaný, bolo zo strany žalobcu nemožné poskytnúť žalovanému ako nájomcovi predmet
nájmu v súlade s uzatvorenou Zmluvou o nájme a zo strany žalovaného je objektívne nemožné splniť si

svoju povinnosť pri ukončení nájmu a vrátiť prenajímateľovi vec uvedenú v Zmluve o nájme ako predmet
nájmu.

7. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu (duplike) žalovaného uviedol, že námietka žalovaného
o nesprávnej výmere nehnuteľnosti je irelevantná, nakoľko strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme č.

XX/XXXX dňa 13. 04. 2010, ktorej predmetom bol nájom pozemku parc. č. G. o výmere XX.XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v obci F., okres F., k. ú. F., zapísanom na LV č. XXXX.
Následne po uzavretí Nájomnej zmluvy bol dňa 14. 04. 2011 žalobcom vyhotovený Geometrický plán č.
XX/XXXX, ktorým sa z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 odčlenila časť pozemku a vytvorilasa nová parcela pod č. G. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2. Z uvedeného dôvodu bola táto zmena
následne zaznamenaná v Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme, o čom žalovaný vie, keďže tento dodatok
podpísal. V tomto Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme je v čl. 1 pozemok, ktorý mal žalovaný v nájme

presne špecifikovaný tak, aby nebolo možné si ho zameniť s iným predmetom. Jedinou nezrovnalosťou
je len číslo LV, ktoré však nerobí zmluvu neplatnou, nakoľko sa nejedna o podstatnú náležitosť nájomnej
zmluvy. K danej nezrovnalosti došlo tak, že žalobca podal návrh na vklad - zápis novovzniknutej
parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX do Katastra
nehnuteľností a Katastrálny úrad pri zápise tejto novovzniknutej parcely č. XXXX/XX pridelil aj nový list

vlastníctva č. XXXX. Z uvedeného dôvodu má v súčasnosti parc. č. G. na LV č. XXXX výmeru X.XXX m2.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 (č.l. 101 spisu) opätovne uviedol, že námietka
žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy je irelevantná, nakoľko strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme
č. XX/XXXX dňa 13. 04. 2010, ktorej predmetom bol nájom pozemku parc. č. G. o výmere XX.XXX m2
- zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v obci F., okres F., k. ú. F., zapísanom na LV č. XXXX.

Nakoľko sa na predmetnom pozemku nachádzali inžinierske siete, ktoré museli byť voľne prístupné
a žalovaný mal podľa nájomnej zmluvy sporný pozemok oplotiť (čl. VIII, ods. 4 Nájomnej zmluvy),
žalobca bol nútený z pôvodného pozemku odčleniť časť tak, aby táto bola voľne prístupná. Z uvedených
dôvodov bol dňa 14. 04. 2011 vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým sa z pôvodnej parcely
č. G. o výmere XX.XXX m2 odčlenila časť pozemku a vytvorila sa nová parcela pod č. G. o výmere

XX.XXX m2, tak aby ju mohol žalovaný nerušene užívať. Z uvedeného dôvodu bola táto zmena následne
zaznamenaná v Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme, o čom žalovaný vedel, keďže tento dodatok podpísal.
V tomto Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme je v čl. IV Nájomnej zmluvy „Predmet nájmu“, a to z parc. č. G.
o výmere XX.XXX m2 na parc. č. G. o výmere XX.XXX m2, čo je uvedené v čl. I dodatku k Nájomnej
zmluvy.Novovzniknutýpozemok,ktorýmalžalovanýnazákladeDodatkuč.2knájomnejzmluvyvnájme

bol presne špecifikovaný tak, aby nebolo možné si ho zameniť s iným predmetom, a to katastrálnym
územím (F.), obcou (F.), okresom (Rožňava) a presným určením parcelného čísla (G.), výmery (XX.XXX
m2) a druhu pozemku (zastavané plochy a nádvoria). Skutočnosť, že v súčasnosti je k danej parcele
priradené iné číslo LV vznikol až po uzavretí dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve, a to v dôsledku toho, že
žalobca podal žiadosť o zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 na základe

Geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností a príslušný Katastrálny úrad pri zápise
tejto novovzniknutej parcely č. XXXX/XX . jej pridelil aj nový list vlastníctva č. XXXX. Pri samotnom
vyhľadávaní nehnuteľnosti pozemku v katastri nehnuteľnosti sa číslo listu vlastníctva vôbec nezadáva,
nakoľko sa jedná o údaj, ktorý sa môže zmeniť, a preto jeho absencia v Nájomnej zmluve nie je popri
určení ostatných podstatných náležitostí spôsobilá vyvolať účinky neplatnosti právneho úkonu v zmysle

ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

9. V závere predmetného podania žalobca zároveň uznal námietku žalovaného týkajúcu sa zániku
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nájomnej zmluvy ku dňu 11.12.2015 a preto upravil posledný bod
žalobného petitu tak, že namiesto sumy 375 eur si nárokoval už len sumu 292,80 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 16.01.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti
sumy 82,20 eur vzal žalobu späť.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný

dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.14. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil v časti
sumy vo výške 82,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,20 eur od
16.01.2016 do zaplatenia, keď žalovaný proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nenamietal.

15. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa so Zmluvou o postúpení investičných
práv a povinností zo dňa 14.12.2015, Oznámením o postúpení investičných práv a povinností zo
dňa 29.01.2016, Výpoveďou zmluvy o nájme zo dňa 31.08.2015, Výzvou na úhradu nedoplatku na
nájomnom zo dňa 15.12.2015, kópiou doručenky, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2015, listom

o fakturácii nájomného za 4. Q. 2015 zo dňa 15.12.2015, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 09.09.2015,
listom o fakturácii nájomného za 3. Q. 2015 zo dňa 14.10.2015, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
24.06.2015, listom o fakturácii nájomného za 2. Q. 2015 zo dňa 09.07.2015, faktúrou č. XXXXXXXX
zo dňa 22.06.2015, listom o fakturácii nájomného za 1. Q. 2015 zo dňa 24.06.2015, Dodatkom č. 2 k
Zmluve o nájme zo dňa 10.07.2012, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme č. 96/2010 zo dňa 26.10.2016,
Zmluvou o nájme zo dňa 13.04.2010, Orientačným podnikateľským zámerom, Indikatívnou ponukou na

Konvertovacie zariadenie LTC pre umelohmotné odpady zo dňa 18.08.2009 s prílohami, čiastočným
výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, Informatívnou kópiou z
katastrálnej mapy, Výzvou na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti zo dňa 08.09.2014, daňovým
priznaním žalovaného zo dňa 23.09.2014, Výzvou na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti zo dňa
13.05.2016, daňovým priznaním žalovaného zo dňa 16.06.2016, listom „Odvolanie - odpoveď“ zo dňa

03.05.2016, ako aj s celým obsahom súdneho spisu, a zistil tento skutkový a právny stav:

16. Právny zástupca žalobcu pridŕžajúc sa svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení v konaní
uviedol, že v predmetnej nájomnej zmluve došlo k chybnému označeniu v číslu Listu vlastníctva.
Predložené písomné doklady svedčia o tom, že žalovaný vedel, čo je predmetom nájomnej zmluvy,

ako aj jej dodatkov. Na základe dokladov podal daňové priznanie, na ktoré musel byť na to vyzvaný,
kde presne špecifikoval predmet zmluvy, a to parcelným číslom, výmerou. Počas miestnej obhliadky,
ktorá bola vykonaná a bola daná parcela, táto bola vykolíkovaná a následne ju mal žalovaný oplotiť v
zmysle nájomnej zmluvy, čo však taktiež neučinil. Následne keďže zanikol nájomný vzťah, musel byť
žalovaný opäť vyzvaný k podaniu daňového priznania, k ukončeniu tohto vzťahu. Dňa 16.06.2016 na

základe výzvy žalobcu opäť podal daňové priznanie, ktorým došlo k zániku platenia daní z nehnuteľností
na uvedený pozemok. Všetky uvedené okolnosti svedčia o tom, že jednak žalovaný vedel o zmenách,
ktoré boli vykonané Dodatkom č. 2 a jednak zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti, na základe
čoho je platná. Geometrický plán, na základe bola vyhotovená parcela bola vtedajšiemu konateľovi
žalovaného predložená, a dokonca sa zúčastnil miestnej obhliadky tejto parcely, ktorá bola v tom čase

už vykolíkovaná, teda bol jednoznačne a presne vymedzený predmet nájmu. Najprv došlo k vyhotoveniu
geometrického plánu, následne nájomnej zmluvy a táto nájomná zmluva mala byť v zmysle podmienok
a dodatkov zaslaná katastru, čo však žalovaný neučinil. Teda táto parcela existovala, vytvorila sa z
pôvodnej parcely, a táto len bola zmenšená výmerou kvôli okolnostiam, ktoré žalobca vysvetlil už vo
svojom písomnom stanovisku. V písomnom stanovisku (zo dňa 23.03.2017) sa nehovorí, že parcela

vznikla až po uzavretí dodatku k nájomnej zmluve, ale že bolo pridelené iné číslo listu vlastníctva až
po uzavretí dodatku k nájomnej zmluve. Parcela bola na základe žiadosti R XXX/XX už v roku 2011
zapísaná v katastri nehnuteľnosti a dodatok č. 2 bol vyhotovený v roku 2000 a podpísaný v roku 2012,
teda z toho je evidentné, že kataster túto parcelu evidoval, táto parcela existovala. Z uvedeného dôvodu
vznikol tento rozdiel, že v dodatku je ešte evidované číslo LV XXXX a následne ho kataster nehnuteľnosti

zmenil na číslo LV XXXX, čo však v žiadnom prípade nespôsobilo neplatnosť nájomnej zmluvy, keďže sa
jedná o menný údaj, kedykoľvek sa môže meniť, podstatné je číslo parcely, výmera, katastrálne územie,
druh pozemkov atď. Zmluva aj dodatky k nej toto obsahujú.

17. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že naďalej považuje predmetnú zmluvu v zmysle

jej dodatkov za absolútne neplatnú na základe toho, že Dodatok č. 2 k zmluve o nájme bol podpísaný
dňa 10.07.2012. Týmto dodatkom sa upravuje právny predmet nájmu, a to tak, že predmetom nájmu
je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom v G., Správou katastra F.
a je definovaný parcelným číslom a výmerou. Týmto spôsobom bola definovaná zmena predmetu
nájmu. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 pritom uvádza, „z uvedených dôvodov bol dňa

14.04.2011 vyhotovený aj Geometrický plán, č. LV vzniklo až po uzavretí dodatku, až po 10.06.2012,
kedy žalobca podal žiadosť o zápis novovzniknutej parcely“. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že táto parcela nebola zapísaná a nebola vedená katastrálnym úradom, dodatok č. 2 neodkazuje na
Geometrický plán, na základe ktorého vzniklo až po uzavretí dodatku č. 2, to znamená že do uzavretiadodatkuč.2nebola parcelavedenákatastromakosamostatnáparcela,dodatokč.2žiadnymspôsobom
neodkazuje na geometrický plán, na základe ktorého mala parcela vzniknúť, to znamená, že predmetná
parcela ako je uvedená v tom dodatku neexistovala, nakoľko nemohla byť zapísaná v katastri, ako

vyplýva z vyjadrení žalobcu, nemohla byť zapísaná v tej dobe. V zmysle komentára k Občianskemu
zákonníku ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom
listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a
aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je
objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani

u tretích osôb. Judikatúra súdov vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri
nedodržaní tejto formy neplatné podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť z ich písomného
znenia každému zrejmé, čo je ich predmetom. To však neznamená, že by určitosť predmetu takéhoto
právneho úkonu bola daná len vtedy, ak je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah
úkonu zachytáva. Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje
aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému) spoznateľný,

samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom. Žalovaný
podal daňové priznanie, no vo vzťahu k posudzovanej parcele je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko
absolútne neplatný právny úkon, nie je možné dodatočne konvalidovať. Predmet nájmu nebol riadne
špecifikovaný a teda predmetná zmluva je absolútne neplatná. V čase uzavretia dodatku predmetná
parcela nebola zapísaná na katastri, teda neexistovala, takže nemohol byť tak definovaný predmet

nájmu. To, čo je zapísané v katastri sa považuje za pravdivé, kým sa nepreukáže opak, a v neposlednom
rade znenie článku 1 Dodatku č. 2 uvádza, že predmetná parcela je vedená katastrálnym úradom v
Košiciach, Správou katastra F. ako pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, zapísanej na
LV č. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná parcela bola zapísaná až po uzavretí Dodatku č. 2,
tak ako je špecifikovaná, tak právne nemôže obstáť, nakoľko parcela nebola vedená katastrálny úradom

pod daným číslom listu vlastníctva v čase uzavretia Dodatku č. 2 zmluvy o nájme.

18. Zo zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2010 súd zistil, že podľa č. IV bod 1 zmluvy „predmetom nájmu
je pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúci sa v obci F., okres F., katastrálne územie F., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX,

vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra F..“ Podľa čl. VI bod 6 zmluvy „Nájomné sa platí
za každý kalendárny štvrťrok platnosti tejto Zmluvy a je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku... Ak je predmet nájmu užívaný len časť štvrťroka,
štvrťročné nájomné sa pomerne zníži“. Podľa čl. VIII bod 8 zmluvy „Nájomca je oprávnený postúpiť
práva a povinnosti z tejto zmluvy na spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. a na spoločnosť Y. A. F. s.r.o.

len s písomným súhlasom prenajímateľa a na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu doručenej
prenajímateľovi.“ Podľa čl. IX bod 1 zmluvy „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu
dvadsať rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami.“ Podľa čl. IX bod 9 zmluvy
„Prenajímateľ je oprávnený vypovedať túto zmluvu v prípade, ak nájomca poruší ustanovenie tejto
zmluvy, ak nie je v tejto zmluve uvedené inak.“ Podľa čl. IX bod 12 zmluvy „Táto zmluva končí uplynutím

výpovednej doby, ktorá je 3 mesiace a ktorá začne plynúť odo dňa doručenia písomnej výpovede druhej
zmluvnej strane.“

19. V zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o nájme č. XX/XXXX zmluva o nájme č. XX/XXXX zo dňa 13.04.2010
sa mení a dopĺňa nasledovne: v článku VI. sa mení bod 1) nasledovne: Zmluvné strany sa dohodli, že

výška nájomného za užívanie predmetu nájmu počas celej doby nájmu je 1500 eur za každý kalendárny
rok, v prípade ak bude nájomca mať v nájme predmet nájmu len určitú časť kalendárneho roku, tak sa
nájomné vypočíta pomerne.

20. Podľa čl. I Dodatku č. 2 k zmluve o nájme „zmluvné strany sa dohodli, že „čl. IV Predmet nájmu

bod I zmluvy o nájme uzatvorenej medzi prenajímateľom a nájomcom sa mení nasledovne: Predmet
nájmu je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX., vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra
F., nachádzajúca sa v obci F., okres F., k. ú. F., pozemok parc. č. G. o výmere XX.XXX m2 zastavané
plochy a nádvoria.“

21. Podľa čl. 4 bod 4.3 Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015 „všetky
finančné záväzky z titulu Projektu sa podpísaním tejto zmluvy prevedú na preberajúceho, a to nájom
za rok 2015, daň z nehnuteľnosti za roky 2014 a 2015 a všetky ostatné finančné náležitosti vyplývajúce
z Projektu...“22. Podľa § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
v znení účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1

a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

23. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)

Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

24. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

25. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

26. Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu

možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v
jednomesačnej lehote.

27. Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi
ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému

dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

28. Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela
písomnou formou.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením Zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2010 v znení jej dodatkov č. 1

a č. 2, na základe ktorej žalovaný užíval spornú nehnuteľnosť - pozemok parc. č. G. o výmere XX.XXX
m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v obci F., okres F., katastrálne územie F. - patriacu
žalobcoviazaviazalsazajejužívanieplatiťžalobcoviakoprenajímateľoviročnénájomnévovýške1.500
eur, splatné štvrťročne (v sume 375 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v roku 2015 až do
uplynutia výpovednej doby užíval predmet nájmu - sporný pozemok. Medzi stranami nebolo sporné ani

to, že žalobca predmetnú zmluvu o nájme vypovedal s účinnosťou ku dňu 11.12.2015. V tomto smere
preto súd dokazovanie nevykonával.

31. Prenajímateľ a nájomca sa môžu dohodnúť, že ich nájomný vzťah dojednaný na dobu určitú
môže zaniknúť tiež výpoveďou; súčasne si môžu dojednať výpovedné dôvody, napr. formou odkazu na

určité ustanovenie právneho predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. 08. 2002, sp. zn. 26 Cdo
2876/2000).

32. Výpoveď nájomnej zmluvy sa uplatní najmä v prípade nájmu uzavretého na neurčitú dobu, ako je
tomu v § 677 Občianskeho zákonníka. Judikatúra však pripúšťa možnosť ukončiť výpoveďou aj nájomnú

zmluvu uzavretú na dobu určitú, ak tak ustanovuje zákon alebo dohoda účastníkov (v takýchto prípadoch
sa výpoveď opiera o konkrétny výpovedný dôvod). Ak nie je pritom dohodnutá výpovedná lehota, riadi
sa jej dĺžka ustanovením § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka; začiatok a koniec výpovednej lehoty
(doby) určujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o plynutí lehôt.

33. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu
vo veci z dôvodu, že dňa 14.12.2015 došlo medzi žalovaným a spoločnosťou EKOPLASTIKA F.
s.r.o. k uzavretiu Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností, kde v zmysle bodu 4.3 tejto
zmluvy sa podpísaním zmluvy všetky finančné záväzky vrátane nájmu za rok 2015 previedli zožalovaného na preberajúcu spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného
žalobca argumentoval tým, že spomenuté postúpenie investičných práv a povinností žalovaného na
spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. bolo učinené bez súhlasu žalobcu a zároveň v rozpore s Dodatkom

č. 1 k zmluve o nájme, keď žalovaný mohol postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy na spoločnosť
EKOPLASTIKA F. s.r.o., len s písomným súhlasom žalobcu, a na základe predchádzajúcej žiadosti
žalovanéhodoručenejžalobcovi.Žalovanývšaknikdytakútožiadosťžalobcovinedoručilažalobcanedal
súhlas s takýmto postúpením práv a povinnosti žalovaného.

34. Na prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pretože veriteľovi nemožno vnútiť, aby sa namiesto
pôvodného dlžníka stal dlžníkom niekto iný. Je tomu tak preto, že vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa
závisí aj od bonity osoby dlžníka a veriteľovi nie je jedno, kto je jeho dlžníkom. Až na základe tohto
súhlasunastupujenovýdlžník(intercendent)namiestopôvodnéhodlžníka.Zmluvaoprevzatídlhusapo
svojom uzavretí (medzi pôvodným dlžníkom a intercedentom) stáva účinnou až súhlasom veriteľa. Bez
takéhoto súhlasu nevyvoláva zmluva o prevzatí dlhu zamýšľané právne účinky (vznikol by iba právny

pomermedzipôvodnýmdlžníkomatreťouosobouakonovýmdlžníkom;veriteľbyvšakstreťouosobouv
žiadnom právnom vzťahu nebol). Súhlas veriteľa môže byť daný buď dlžníkovi, alebo preberateľovi dlhu.
Súhlasveriteľamápovahujednostrannéhoprávnehoúkonu,ktoréhoprávneúčinkynastanúaždôjdením
do sféry dispozície pôvodného alebo preberajúceho dlžníka (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

35. K zmene v subjektoch záväzku na dlžníckej strane dochádza na základe písomnej zmluvy medzi
dlžníkom a treťou osobou vtedy, ak na to dá veriteľ súhlas. Bez súhlasu veriteľa by nemala taká dohoda
právne účinky a k zmene dlžníkov by nedošlo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 01. 2009, sp. zn.
23 Cdo 2243/2007).

36. Veriteľ, ktorému pôvodný dlžník oznámi, že jeho dlh preberá niekto iný, nemá povinnosť oznámiť
dlžníkovi nesúhlas s prevzatím dlhu. Ak veriteľ po tomto oznámení je nečinný, nemožno to bez ďalšieho
považovať za jeho súhlas s prevzatím dlhu. Súhlas možno dať podľa judikatúry akýmkoľvek spôsobom,
ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že veriteľ s prevzatím dlhu súhlasí (R 68/1996).

37. V danom prípade malo podľa žalovaného dôjsť na základe Zmluvy o postúpení investičných práv a
povinností zo dňa 14.12.2015 k prevzatiu dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2010 zo
žalovaného na spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. Prevzatie dlhu (t.j. žalovaného nároku) spoločnosťou
EKOPLASTIKA F. s.r.o. nemal súd v konaní za preukázanú, keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy
o tom, že by dal žalobca ako veriteľ súhlas s prevzatím dlhu či už žalovanému ako dlžníkovi alebo

spoločnosti EKOPLASTIKA F. s.r.o. ako intercedentovi. Súd považoval preto námietku žalovaného o
nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní za neopodstatnenú.

38. Jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia
účastníkov právneho úkonu, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého

sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý,
ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý
i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle
ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka, resp. § 266 Obchodného zákonníka.

39. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho
úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Právny úkon nemožno považovať za neurčitý
len preto, že neobsahuje náležitosť, ktorú nemusí obsahovať, teda ktorá nie je stanovená právnym
predpisom alebo dojednaná účastníkmi ako nevyhnutná obsahová časť právneho úkonu (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 27. 07. 2010, sp. zn. 32 Cdo 750/2009).

40. Ako vyplýva z Čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, žalobca je v podiele X/X vlastníkom
nehnuteľnostivedenejnaparcelnomčísleXXXX/XovýmereX.XXXm2,druhpozemkuzastavanéplochy
a nádvoria, v okrese F., obec F., katastrálne územie F.. Z Výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že
žalobca je v podiele X/X tiež vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na parcelnom čísle XXXX/XX o výmere

XX.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v okrese F., obec F., katastrálne územie F..
Ako titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je vo výpise uvedená Žiadosť o zápis geometrického
plánu č. R XXX/XX - XXXX/XX. Dodatok č. 2 k zmluve o nájme uzavreli sporové strany dňa 10.07.2012.
Na základe uvedeného (predovšetkým s poukazom na číslo geometrického plánu) dospel súd k záveruo tom, že predmetná žiadosť o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností bola zaevidovaná
skôr ako došlo k podpísaniu Dodatku č. 2 k zmluve o nájme, a teda súd sa stotožnil so skutkovými
tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých bol dňa 14. 04. 2011 vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX,

ktorým sa z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 odčlenila časť pozemku a vytvorila sa nová
parcelapodč.B.ovýmereXX.XXXm2,následnebolatátozmenazaznamenanávDodatkuč.2kZmluve
o nájme, až potom žalobca podal žiadosť o zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX
m2 na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností a príslušný Katastrálny
úrad pri zápise tejto novovzniknutej parcely č. XXXX/XX jej pridelil aj nový list vlastníctva č. XXXX.

Žalovaný rozporoval zaevidovanie uvedeného geometrického plánu príslušným katastrálnym úradom
po podpísaní Dodatku č. 2 k zmluve o nájme až na pojednávaní konanom dňa 31.03.2017 a žiadal
vykonať dôkaz žiadosťou o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností, napriek
tomu, že tento dôkaz mohol uplatňovať už v dovtedajšom konaní. Nepopieral však tvrdenia žalobcu, že
z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 sa odčlenila časť pozemku, čím došlo k vytvoreniu novej
parcely č. G. o výmere XX.XXX m2, a že na základe žiadosti o zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX

o výmere XX.XXX m2 do katastra nehnuteľností pridelil príslušný Katastrálny úrad tejto novej parcele
nový list vlastníctva č. XXXX, preto súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.

41. K námietke žalovaného o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy pre jej neurčitosť súd uvádza,
že v zmysle konštantnej judikatúry je potrebné pri výklade obsahu právneho úkonu postupovať tak,

aby bol právny úkon vykladaný v prospech jeho platnosti, nie neplatnosti (tzv. preferencia výkladu
v prospech platnosti právneho úkonu). Ak k záveru o nezameniteľnej identifikácii nehnuteľnosti v
písomnom právnom úkone možno dospieť (hoci aj keby nie na základe tých formálnych znakov, ktoré
sa obvykle spájajú s náležitou identifikáciou nehnuteľnosti) už na základe obsahu písomného právneho
úkonu, potom nie je na mieste ani záver o neurčitosti právneho úkonu čo do identifikácie (prenajímanej)

nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť - pozemok, bola podľa názoru súdu dostatočne a nezameniteľne
identifikovaná katastrálnym územím (F.), obcou (F.), okresom (F.), parcelným číslom (G.), výmerou
(XX.XXX m2) a druhom pozemku (zastavané plochy a nádvoria). Dodatočné pridelenie iného číslu listu
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti ako bolo uvedené v Dodatku č. 2 k zmluve o nájme nemá za
následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nemôže

nastať ex post (t.j. k absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy nemôže dôjsť až dodatočne po pridelení
iného čísla listu vlastníctva spornej nehnuteľnosti). Je nepochybné, že žalovaný vedel, aký pozemok
užíva a v konaní ani nepopieral, že sporný pozemok užíval, čo dokazuje aj jeho Priznanie k dani
z nehnuteľnosti zo dňa 16.06.2016, v ktorom priznal svoju daňovú povinnosť vyplývajúcu z nájmu
pozemku v katastrálnom území F., parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, keď vznik daňovej

povinnosť určil dátumom 13.04.2011 a zánik daňovej povinnosti dátumom 11.12.2015.

42. Súd nevykonal dôkaz žiadosťou o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností,
pretože žalovaný tento dôkaz navrhol vykonať až na pojednávaní konanom dňa 31.03.2017, napriek
tomu, že mal možnosť navrhnúť vykonanie tohto dôkazu už predtým. Súd preto uplatnil sudcovskú

koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP vzhľadom na to, že v prípade vykonania navrhovaného
dôkazu by muselo byť nariadené ďalšie pojednávanie vo veci.

43. Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo ohľadom jeho
skutkových tvrdení o prevzatí dlhu treťou osobou, pričom súd nezistil neplatnosť nájomnej zmluvy

uzavretej medzi stranami sporu, vychádzal súd pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z
dôkazov predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov žalobnému návrhu žalobcu, po
zohľadnení späťvzatej časti žalobného petitu, vyhovel.

44. Pri posudzovaní požadovaných úrokov z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany

žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr, preto súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcoviajúrokyzomeškaniavovýške8,05%ročnezosúmuvedených
vo výrokovej časti rozsudku.

45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.46. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu

vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,
platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp.

zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

50. Niet pochýb o tom, že v danom prípade k zastaveniu konania v časti sumy 82,20 eur spolu s
uplatneným úrokom z omeškania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu
späť v tejto časti z dôvodu, že uznal námietku žalovaného, v zmysle ktorej žalobca nemal nárok na

nájomné po uplynutí výpovednej doby nájmu (t.j. po dátume 11.12.2015).

51. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP a
žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 % (95 % - 5
%), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 1.417,80 eur (1.417,80 eur / 1.500 eur =

95 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 82,20 eur (82,20 eur / 1.500 eur = 5 %). O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).