Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010747
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov

JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra
2018, prejednal odvolanie obžalovaného

S. H.,

nar. XX.XX.XXXX v T., okres H., trvale bytom U. R., S. č. XXX, okres H., t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.1T/155/2017 zo dňa 3. apríla 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný o d s u d z u j e pri nezmenenom výroku o vine podľa §
158 Tr.zák. s použitím §§ 56 ods. 1, 2, 36 písm. j/, l/, n/, 38 ods. 3 Tr.zák. k peňažnému trestu vo

výške 2.000 (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods., 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. per analogiam, sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu
na 8 (osem) mesiacov.

Výroky o náhrade škody zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. H. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., na tom skutkovom
základe, že dňa 15. mája 2017 o 06.50 hodine viedol po ceste číslo I/64 smerom z Z. T. do Z. M., okres
H.,osobnémotorovévozidloznačkyR.Q.evidenčnéčísloH.pričomzdôvoduúnavyakrátkehozaspatia
v kilometri 131,5 prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde sa bočne zrazil s oproti

idúcim motorovým vozidlom značky T. X5 evidenčné číslo H., ktoré viedol ako vodič C. P., čím porušil
ustanovenie § 4 ods.2 písm. f) Zákona číslo 8/2009 Z.z. O cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v dôsledku čoho utrpela spolujazdkyňa E. R. vo vozidle, ktoré viedol obvinený
zranenia - zlomeninu ľavej kľúčnej kosti, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie a podkožnýkrvný výron pravej sedacej oblasti, pomliaždenie a odreniny ľavého predkolenia, ktoré ju obmedzovali
v obvyklom spôsobe života 40 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l)
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného
zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36
písm. j), l) Trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu

v trvaní 14 mesiacov. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k povinnosti
nahradiť poškodenej strane J. H. ulica XX. I. X a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484 škodu vo výške
916,60 eur. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku súd H.. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., R. č. XX/
X s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozsudoknenadobudolprávoplatnosť,pretožehoodvolaním čodovýrokuotreste napadolobžalovaný.

V písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa jedná o nedbanlivostný trestný
čin, kde zákonodarca stanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na maximálne 1 rok. Súd mal
teda primerane zvažovať alternatívny trest vo vzťahu k trestu odňatia slobody, najmä ak sa jedná o
doposiaľ netrestanú osobu. Trest uložený obžalovanému považuje za neprimerane prísny, vzhľadom k
tomu, že je zárobkovo činný, predložil aj doklad o svojom príjme, boli splnené podmienky na uloženie

peňažného trestu. Navyše u obžalovaného sa nejednalo o agresívny spôsob jazdy, či prejav hrubej
vodičskej nedisciplinovanosti. Pred dopravnou nehodou nemal v záznamoch žiaden priestupok na
úseku dopravy. V čase dopravnej nehody viedol vozidlo po nočnej pracovnej zmene, nikdy pred tým
sa mu uvedené nestalo, teda, že by nočná zmena zanechala na ňom následky. Z dôvodu dopravnej
nehody urobil obžalovaný opatrenie a požiadal zamestnávateľa o zrušenie nočných zmien. Používanie

motorového vozidla na dochádzku do práce je pre obžalovaného nevyhnutnosťou, nakoľko býva v
obci kde autobusové spojenie je poddimenzované s nutnosťou prestupu. Okrem toho poukázal na
skutočnosti uvedené v jeho odpore, kde uviedol, že sa stará o matku s diagnózou diabetes s ťažkým
poškodením znaku, ktorú vozí na odbornú lekársku starostlivosť, a ktorá je na jeho pomoc vyslovene
odkázaná, pretože bývajú v odľahlej obci.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný na dôvodoch odvolania zotrval.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, ako aj

konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K obžalovaným napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa
vyhlásenie o vine, ktoré dal obžalovaný na hlavnom pojednávaní, dostatočne nepremietol do výroku o
treste.

Z výroku o vine v súlade s doznaním obžalovaného a jeho vyhlásením o vine vyplýva, že obžalovaný

zavinil dopravnú nehodu tým, že vracajúc sa z nočnej zmeny počas jazdy dostal mikrospánok .
Nešlo teda v konaní obžalovaného o hazardérsku, alebo riskantnú jazdu, či prejav jeho hrubej
vodičskej nedisciplinovanosti . Aj z tohto pohľadu potom bolo potrebné hodnotiť konaním obžalovaného
spôsobený následok.

Senát odvolacieho súdu zobral do úvahy, že obžalovaný je doposiaľ netrestaný a nemá napriek
dlhoročnýmvodičskýmskúsenostiamžiadenpriestupokvdoprave,tedaideonadmierudisciplinovaného
vodiča. Evidenčná karta vodiča, pričom je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1997 /teda viac ako
20 rokov/ neobsahuje priestupkové záznamy, čo svedčí o bezúhonnosti obžalovaného ako vodiča.Preto na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval odvolací súd na nápravu obžalovaného
nevyhnutne ukladať podmienečne odložený trest odňatia slobody.

Trestný čin podľa § 158 Tr.zák. patrí medzi najmenej závažné nedbanlivostné trestné činy, kde primárne
bymalsúdpriukladanítrestuuvažovaťo alternatívnomtrestevovzťahuktrestuodňatiaslobody.Toplatí
o to viac, ak ide o osobu netrestanú a priestupkovo bezúhonnú. Súdom prvého stupňa preto uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, hoci s povolením podmienečného odkladu na skúšobnú

dobu v trvaní 16 mesiacov, týmto kritériám nezodpovedá. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, prečo
by alternatívny trest nemohol splniť účel trestu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný má aj riadne zamestnanie, pričom predložil súdu aj doklad o výške
príjmu, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie peňažného
trestu, tak ako sú uvedené v § 56 Tr.zák.

Takýto trest je plne spôsobilý zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného, zohľadňuje charakter
trestného činu kladeného mu za vinu, osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život i následný postoj
k trestnej činnosti. Trest spĺňa aj všetky princípy na ukladanie trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34
ods.1, ods. 4 Tr. zák., ako aj všetky zásady individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil výrok o uloženom treste odňatia slobody.
Doterajší život obžalovaného jednoznačne svedčí v prospech uloženia alternatívneho peňažného trestu.

Nazákladeuvedeného,zohľadniacvšetkyokolnostiskutku, odvolacísúdobžalovanému uložil peňažný

trest vo výške 2.000,- Eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Ide pritom o
výmeru trestu v blízkosti dolnej hranice zákonného rozmedzia, s poukazom na prevahu poľahčujúcich
okolností u obžalovaného, ku ktorým krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa priznal okolnosť
uvedenú aj pod písm. n/ § 36 Tr.zák., /napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti/, čím sa zvýšil
počet jeho poľahčujúcich okolností na tri, ako aj jeho následný postoj k trestnej činnosti.

Ohľadom trestu zákazu činnosti je potrebné uviesť nasledovné. Senát odvolacieho súdu si je vedomý,
že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti významný účel, ako z pohľadu
individuálnej prevencie, tak aj z pohľadu všeobecnej prevencie. Pritom najmä pri porušení dôležitej
povinnosti vodiča je ukladanie takéhoto trestu aj v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Súčasne však v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že záujem všeobecnej
prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujem individualizácie trestu a skutočnými
nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku
dopravnej nehody, postoj obžalovaného k zavineniu dopravnej nehody, samotná osoba obžalovaného
a napokon aj miera vplyvu na rodinu obžalovaného významne svedčia v prospech obžalovaného vo
vzťahu k tomu, akou výmerou trestu zákazu činnosti je nevyhnutne potrebné na neho pôsobiť.

Z uvedeného teda vyplynulo, že ani pri tomto treste neboli súdom prvého stupňa zohľadnené
prevažujúce poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, l/ Tr.zák. Krajský súd na rozdiel od súdu
prvého stupňa aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. per analogiam, a znížil dolnú
hranicu tohto trestu, pričom vymeral obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkého druhu na 8 mesiacov.

Takýto trest sa javil byť nielen v dostatočnej miere zohľadňujúci obžalovaným dané vyhlásenie o vine,
ale aj lepšie zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu, zároveň aj plne postačujúci na nápravu a
prevýchovu obžalovaného, ktorý svojim konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.