Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914200335
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914200335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 32, zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom
Partizánska 197, Hnúšťa, proti žalovanému: G. J., obchodné meno Peter Bíro-BP MOTOR, IČO: 33 541
914, s miestom podnikania v Rimavskej Sobote, Nová 911/16, zastúpeného AK Bitalová & Demeterová,
s.r.o., so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/61/2014-121 zo dňa 10.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré
mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení
ich výšky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie náhrady škody (prvý
výrok), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok) a znalcovi priznal nárok na
náhradu znalečného voči žalobcovi (tretí výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému nahradiť mu škodu

vo výške 1.668,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.10.2013 do zaplatenia, ako aj
nároku na náhradu trov konania. Žalovaný vykonával opravy na jeho motorovom vozidle značky O. C.
D. s EČV: O., pričom neodborným namontovaním poškodeného ozubeného remeňa žalovaný zavinil,
že došlo k poškodeniu motora. Za servisné práce zaplatil žalobca žalovanému dňa 29.06.2013 sumu
150,- Eur. V dôsledku poškodenia motora žalobca kúpil použitý motor za 400,- Eur, ktorý si dal do vozidla
namontovať spolu s vykonaním ďalších potrebných servisných prác v servise S., s.r.o. za cenu 1.019,20
Eur. Za účelom vyčíslenia celkovej škody, ktorú mu spôsobil žalovaný, oslovil žalobca W.. M. O., ktorý

vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30.08.2013, za čo mu žalobca vyplatil odmenu vo
výške 99,48 Eur. Žalovaný nárok predstavuje súčet výdavkov žalobcu, vynaložených v súvislosti so
vzniknutou škodou (150,- Eur + 400,- Eur + 1.019,20 Eur + 99,48 Eur). V priebehu konania žalobca
vzal svoju žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 1.555,38 Eur spolu s úrokom z omeškania a vo výške
5,25% ročne od 26.10.2013 do zaplatenia; súd uznesením konanie v predmetnej časti zastavil.
Žalobcom uplatnená škoda vo výške 1.555,38 Eur po čiastočnom späťvzatí predstavuje cenu za tretiu
opravu, vykonanú žalovaným na vozidle žalobcu v júni 2013 vo výške 150,- Eur, cenu za polomotor

vo výške 400,- Eur, časť ceny za opravu, vykonanú servisom S.., s.r.o. na vozidle žalobcu vo výške
905,90 Eur, keďže žalobca od pôvodne fakturovanej ceny vo výške 1.019,20 Eur odpočítal cenu za
vložku spínača zapaľovania v sume 27,30 Eur, cenu za prestavbu spínacej skrinky v sume 36,- Eur a tiež
odpočítal hodnotu zvyškov v sume 50,- Eur, pričom ide o zostatkovú hodnotu pôvodného motora, ktorýbol z vozidla vymontovaný a žalobcovi ponechaný (1.019,20 Eur - 27,30 Eur - 36,- Eur - 50,- Eur = 905,90
Eur), odmenu vo výške 99,48 Eur za vyhotovenie znaleckého posudku W.. M. O. za účelom vyčíslenia
výšky škody a určenia príčiny jej vzniku. Ešte pred podaním žaloby žalobca doručil žalovanému dve

výzvy na náhradu škody; listom zo dňa 09.09.2013 vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške
3.004,68 Eur, ktorú špecifikoval ako súčet súm, ktoré musel žalobca zaplatiť, a to 150,- Eur, 400,- Eur,
1.019,20 Eur a 99,48 Eur, tiež sumy 1.336,- Eur, ktorú vyčíslil znalec vo svojom posudku ako škodu.
V ďalšom liste zo dňa 07.11.2013 vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu upravenej (zníženej) výšky
škody zo sumy 3.004,68 Eur na sumu 1.668,68 Eur. Vo výzvach argumentoval nesprávnou montážou

poškodenéhoozubenéhoremeňa.Žalovanýnaobidvevýzvyžalobcureagovallistamizodňa25.09.2013
a 12.11.2013, v ktorých poukazoval na to, že ozubený remeň menil žalobcovi ešte v roku 2012, pričom
tento bol nový, a preto nemohol byť poškodený.
Žalobca spoločne so žalobou predložil súdu znalecký posudok vyhotovený W.. M. O. č. XX/XXXX zo
dňa 30.08.2013, ktorého súd na pojednávaní 29.01.2015 vypočul. Znalec na pojednávaní uzavrel, že
motor bol poškodený neodborným zásahom (opravou), a to namontovaním poškodeného drážkového

remeňa, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu rozvodového mechanizmu ventilov a hlavy valcov.
Žalovaný tvrdil, že žalobca prvýkrát prišiel za ním za účelom opravy vozidla v lete 2012, pretože
mu krátko po kúpe prestalo jazdiť; žalovaný 27.08.2012 vymenil vo vozidle rozvodovú sadu, vrátane
rozvodového (ozubeného) remeňa, tesnenie pod hlavou valcov, sací ventil, výfukový ventil, ozubené
koleso vačkového hriadeľa, prevodovku a vykonal aj opravu hlavy valcov.

Druhýkrát prišiel žalobca za žalovaným v októbri 2012, keď chcel meniť vo vozidle turbo. Žalobca
požadoval repasované turbo, nechcel kupovať nové. K tejto výmene došlo dňa 19.10.2012, kedy bolo
do vozidla žalobcu zamontované repasované turbo, zabezpečené žalovaným.
Tretíkrát sa žalobca žalovaného v júni 2013 požiadal o odťah jeho motorového vozidla z dôvodu
nepojazdnosti; pri ohliadke vozidla žalovaný zistil, že v motore je málo oleja, čo spôsobilo zadretie

ojničných ložísk a ich úplné zničenie, bol zanesený filter na turbe. Žalobca sa so žalovaným dohodli
na výmene ojničných ložísk na kľukovke a aj na výmene turba, keďže dodané turbo žalovaným pri
druhej oprave sa ukázalo ako vadné. Dňa 29.06.2013 žalovaný vykonal opravu motora a vymenil turbo
zabezpečené žalobcom; pôvodné turbo si žalobca vzal so sebou.
Okresný súd vypočul svedkov E. J., zamestnanca a brata žalovaného, ktorý potvrdil, že spolu so

žalovaným vykonával všetky opravy na vozidle žalobcu; vo vozidle sa nachádzal starý použitý drážkový
remeň, ktorý bolo potrebné vymeniť. Hneď pri prvej ohliadke vozidla spoločne so žalovaným telefonicky
a následne aj osobne upozornili žalobcu na potrebu výmeny tohto remeňa, pričom svedok žalobcu
poučil o tom, čo môže spôsobiť starý použitý drážkový remeň. Žalobca reagoval na navrhovanú výmenu
nahnevane, povedal, že nie je ochotný už nič navyše platiť. Potvrdil, že po reklamácii vadného turba,

dodaného žalovaným pri druhej oprave vozidla, do vozidla žalobcu pri tretej oprave vmontovali turbo
dodané žalobcom, pretože tento na tom trval; turbo predtým dodané žalovaným sa zadrelo z dôvodu,
že žalobca nemal v motore olej a bol úplne zanesený olejový filter. Samotný žalobca pred svedkom vlial
do motora približne liter oleja, a to až vtedy, keď auto už stálo nepojazdné v servise žalovaného, keď
príčinou nepojazdnosti bolo práve zadreté turbo.

Ďalší svedok I. T. sa so žalovaným pozná a keď išiel v rozhodujúcom čase okolo jeho servisu a počul
zvnútra krik, išiel sa pozrieť, čo sa deje; pri vozidle videl stáť žalobcu, žalovaného a E. J.. Z ich rozhovoru
zistil, že vozidlo bolo pre nepojazdnosť dotiahnuté do servisu, pričom žalobca trval na tom, aby bolo
jeho vozidlo dané do pôvodného stavu. Žalovaný upozorňoval žalobcu na potrebu vykonania určitých
opráv a v rámci toho aj na potrebu výmeny drážkového remeňa, avšak žalobca „dookola rozprával, že

on už do opravy auta nedá ani korunu.“
Na odstránenie rozporov v skutkovom stave súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom E. J.. Vo
vypracovanom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 18.07.2016 uviedol, že príčinou poškodenia
motora vo vozidle žalobcu bolo, že sa pod remenicu dostali vlákna drážkového remeňa, ktorý poháňa
alternátor, pričom tieto vlákna sa dostali medzi ozubený remeň a ozubenú remenicu vačkového hriadeľa,

v dôsledku čoho došlo ku preskočeniu cez ozubenú remenicu a tým k rozladeniu časovania medzi
pohybom piestov, sacích a výfukových ventilov. Znalec súčasne potvrdil, že práve v dôsledku uvedenej
skutočnosti došlo k poruche (nepojazdnosti) vozidla žalobcu, ktorú opravil v auguste 2013 servis S.
R.S., s.r.o. Znalec nevedel potvrdiť, či opravy vykonané na vozidle žalobcu žalovaným zapríčinili potrebu
opráv, ktoré následne vykonal iný servis (S. R.S., s.r.o.), pretože zo spisu vyplynulo, že žalobca bol

upozornený na nutnú výmenu starého drážkového remeňa za nový, s čím však nesúhlasil a tiež, že po
dotiahnutí vozidla do servisu žalovaného pri tretej oprave bolo zistené nedostatočné množstvo oleja v
motore. Práve v dôsledku týchto skutočností bolo potrebné vykonať následné opravy na vozidle žalobcu,
ktoré už ale realizoval servis S. R.S., s.r.o.. Konečné poškodenie motora jednoznačne zapríčiniloopotrebenie drážkového remeňa alternátora. Chýbajúci olej v motore je príčinou poškodenia motora aj
turbo dúchadla. Opotrebovaný drážkový remeň na náhone alternátora a vadné turbo dúchadlo sú rôzne
navzájom nesúvisiace príčiny odlišných negatívnych následkov na vozidle žalobcu, pričom vadné turbo

dúchadlo nespôsobilo poškodenie motora na rozdiel od drážkového remeňa. Znalec poukázal v posudku
na vek vozidla žalobcu - 17 rokov, v dôsledku čoho je jeho všeobecné hodnota veľmi nízka.
Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3, § 441, § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) konštatoval, že nie je splnený jeden zo štyroch
predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (1.protiprávny úkon, 2.vznik

škody, 3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4.zavinenie), pričom pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Okresný súd mal za to, že
predpoklad - protiprávny úkon - nie je splnený, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný v
rámcirealizácieopravy,prípadneinýchservisnýchprácnajehovozidlebuďvykonaltakýúkon,žalobcom
v konaní označený ako neodborný zásah v podobe nesprávnej montáže poškodeného drážkového

remeňa, alebo nevykonal taký úkon, žalobcom v konaní označený ako nevykonaná výmena drážkového
remeňa za nový, ktorú mal podľa žalobcu realizovať žalovaný bezplatne, ktorého následkom by bola
nepojazdnosť vozidla žalobcu, vyžadujúca vynaloženie všetkých nákladov, ktoré žalobca kumuloval do
vyčíslenej škody vo výške 1.555,38 Eur. Súd dospel k záveru, že výsluchmi svedkov E. J. a I. T. sa
podarilopreukázaťpravdivosťtvrdeniažalovanéhootom,žežalobcabolupozornenýnapotrebuvýmeny

drážkového remeňa, čo odmietol, hoci bol poučený o následkoch, ktoré môže spôsobiť opotrebovaný
drážkový remeň.
Pokiaľ ide o zavinenie a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, súd mal za to, že pri
nepreukázaní prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu nie je možné považovať za splnený
ani tretí a štvrtý predpoklad. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať pravdivosť jeho tvrdenia o

príčinnejsúvislostimedzikonaním,prípadneopomenutímžalovaného,anizavineniežalovaného,pričom
súd poukázal predovšetkým na závery znaleckého posudku E. J., ale aj na výpovede svedkov. X. E. J. vo
svojom posudku nepotvrdil, že by vykonané opravy na vozidle žalobcu zo strany žalovaného zapríčinili
potrebu tých opráv, ktoré na tomto vozidle následne vykonal servis S. R.S., s.r.o.. Z výpovedí svedkov
vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý odmietol výmenu drážkového remeňa, ktorý sa stal príčinou

poškodenia motora, čím si sám zavinil na svojom vozidle vznik škody, ktorá je predmetom tohto konania.
Spornou skutočnosťou v konaní bolo aj, aké turbo a kým zabezpečené bolo vmontované pri tretej oprave
do vozidla žalobcu; žalobca tvrdil, že to bolo turbo dodané žalovaným, zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že
to bolo turbo donesené žalobcom a že turbo zabezpečené žalovaným si žalobca odniesol so sebou.
Svedeckou výpoveďou E. J. bolo potvrdené tvrdenie žalovaného o namontovaní turba doneseného

žalobcom do jeho vozidla pri tretej oprave. Uvedená skutočnosť však nijako neovplyvnila závery znalcov
a ani rozhodovanie súdu.
Keďže zodpovednosť žalovaného za škodu voči žalobcovi nevznikla, súd prvej inštancie nárok žalobcu
na náhradu škody v plnom rozsahu, vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako nedôvodný zamietol.
O nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu úspešnému žalovanému rozhodol súd podľa § 255

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte
aj „C.s.p.“). O nároku znalca na náhradu znalečného rozhodol súd podľa § 260 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.555,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne z uvedenej sumy, počítané od 26.10.2013 až do zaplatenia, priznal žalobcovi aj nárok na
plnú náhradu trov konania a znalcovi priznal nárok na náhradu znalečného voči žalovanému.
Odvolanie odôvodnil tým, že sa súd nedostatočným spôsobom vyporiadal s právnym posúdením veci, s

tvrdeniamižalobcuanekritickyajednostranneprivyhodnocovanídôkazovprevzaltvrdeniažalovanéhoa
ním navrhnutých vypočutých svedkov. Nesúhlasil s tým, že by ho žalovaný upozornil na nutnosť výmeny
drážkového remeňa. Súd sa nezaoberal vzťahmi svedkov k žalovanému. Tvrdenia svedkov E. J. a I. T.
sú účelové, svedok T., ktorý má byť len známy žalovaného a mal sa pri rozhovore žalobcu so žalovaným
ocitnúť náhodne, potvrdil, že žalobca nechce do auta investovať. Žalobca považuje za takmer nemožné,

aby si svedok T. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 08.10.2015 pri tom, že nepozná žalobcu,
spomenul na nejaký drážkový remeň, ak od tejto udalosti, ktorá sa podľa svedka mala stať asi minulý rok,
uplynulo ku dňu výpovede svedka viac ako 27 mesiacov. O účelovosti tvrdení E. J. ako brata žalovaného
nepochyboval vôbec. Tvrdenia týchto svedkov považuje za nevierohodné aj s poukazom na žalovanýmpredložené listinné dôkazy (dodací list č. XXXXXX), pričom poukázal na zmätočné tvrdenia žalovaného
na pojednávaní, konanom 08.10.2015, ako aj na tú skutočnosť, že žiadne dodacie listy neboli žalobcovi
pri odovzdávaní údajne opraveného vozidla vydané, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na dodacích

listoch chýba jeho podpis; tieto dodacie listy boli vyhotovené dodatočne, účelovo, ako boli produkované
aj účelové tvrdenia vypočutých svedkov a žalovaného.
Nestotožnil sa ani s dôvodmi napadnutého rozsudku, kde súd za predpoklad občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ považuje okrem iných aj protiprávny úkon. Porušenie právnej povinnosti
nepredpokladá v každom jednotlivom prípade protiprávny úkon ako protiprávne konanie. Už v priebehu

konania poukazoval na to, že pri činnosti, ktorú žalovaný vykonával, mal povinnosť po zistení, že
drážkový remeň je potrebné vymeniť, tento drážkový remeň alternátora vymeniť za nový. Netvrdil,
že by túto výmenu mal žalovaný vykonať bezplatne. Práve opomenutie žalovaného pri odstraňovaní
vád diela - opravy veci, spočívajúce v tom, že poškodený drážkový remeň nevymenil, predpokladá
existenciu porušenia právnej povinnosti a tým aj existenciu a splnenie jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu.

Podstatným dôvodom, pre ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu je, že napadnutý rozsudok a jeho
odôvodnenie žiadnym spôsobom nepomenovalo, o aký záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným
išlo. Od začiatku konania tvrdí, že si uplatňoval u žalovaného nárok na odstránenie vád pri oprave
veci, ktorú žalovaný vykonal predtým, ako mu dňa 03.06.2013 svoje motorové vozidlo odovzdal. Aj zo
zákazkového listu vyplýva, že sa malo jednať o výmenu turba po reklamácii, teda po uplatnení žalobcom

zistených vád predtým opravenej veci. Posúdenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi nimi má totiž vplyv
aj na posudzovanie žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody, skutkových zistení a potom aj
vyhodnocovaní zodpovednosti žalovaného.
V konaní bolo preukazované, že keď si uplatnil vady opravenej veci, jeho vozidlo žalovaný dotiahol do
servisu a v tomto čase malo byť vo vozidle menej oleja. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný zodpovedá aj za

poškodenie turbo dúchadla, je to z dôvodu, že aj podľa dodatočne vystavených dodacích listov č. 8 a č.
9 do motorového vozidla žalobcu, bolo okrem vecí tam uvedených namontované aj turbo dúchadlo. Ak
teda žalovaný odstraňoval vady predtým opravenej veci - turbo dúchadla, je otázne, z akého dôvodu na
dodacích listoch nefiguruje olej do motora, ak sám žalovaný tvrdí, že opravu vykonal riadne.
Znalecký posudok E. J. žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenie súdu, že si žalobca sám zavinil vznik

škody, či už z dôvodu chýbajúceho oleja v motore alebo odmietnutím výmeny drážkového remeňa.
Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného poukázal na všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, upravujúce zmluvu o dielo, najmä ustanovenia § 637 OZ. V prípade preukázania pravdivosti
tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcu upozornil na nutnosť výmeny drážkového remeňa, mal zhotoviteľ,
teda žalovaný po tom, ako žalobca údajne trval na oprave vozidla, po reklamácii bez výmeny drážkového

remeňa od zmluvy o dielo odstúpiť. Ak žalovaný od zmluvy neodstúpil a odovzdal mu vozidlo po
reklamácii opravené vadne, zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v znaleckých posudkoch popísaným
spôsobom. Pre nesplnenie si povinnosti vykonať dielo riadne, bol teda žalovaný povinný opotrebovaný
drážkový remeň vymeniť. Ak tak neurobil, porušil svoju právnu povinnosť.
Preukázaním porušenia právnej povinnosti žalovaným ako predpokladu zodpovednosti za škodu sú

splnené aj všetky ďalšie predpoklady pre zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 OZ a tým
nie je možné považovať napadnuté rozhodnutie súdu za správne. Ak sa súd nezaoberá pomenovaním
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak zároveň žalobca tvrdí, že súd sa žiadnym
spôsobom pri rozhodovaní o veci samej nevysporiadal s ním uplatneným a viackrát zdôrazňovaným
nárokom voči žalovanému, odvodzovaným aj od ustanovenia § 415 a § 421 OZ.

Ustanovenie § 415 OZ o všeobecnej prevenčnej povinnosti len zdôrazňuje argumentáciu žalobcu o
tom, že bolo povinnosťou žalovaného opotrebovaný drážkový remeň vymeniť. Ako odborník totiž musel
predpokladať a vedieť, že ponechaním opotrebovaného drážkového remeňa môže dôjsť s vysokou
pravdepodobnosťou ba až s istotou k poškodeniu motora a k situácii, ktorá v konečnom dôsledku vznikla.
Porušením tejto prevenčnej povinnosti porušil aj právnu povinnosť ako predpoklad zodpovednosti za

škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Rovnako povinnosťou žalovaného bolo po oprave motorového vozidla
naliaťdomotoradostatokoleja,abyztohtodôvodunemohloprípadnedôjsťkjehopoškodeniu.Súdprvej
inštancie nedal presvedčivú odpoveď na to, z akého dôvodu nárok žalobcu neposúdil podľa § 421 OZ.
Žalobca tvrdí, že 03.06.2013 žalovanému odovzdal motorové vozidlo z dôvodu uplatnených vád
opravenejveci,tedamuvozidlovopraveponechalpreto,abybezplatneodstránilvadyopravenejveci.To

bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré žalovanému tvrdil, že nie je ochotný do vozidla viac investovať,
keďže predchádzajúca oprava bola vykonaná vadne. Ako uplatnený nárok z vád opravenej veci sa
dožadoval bezplatného odstránenia vád. Za týmto účelom a na splnenie tohto záväzku prevzal žalovaný
motorové vozidlo, mal splniť tento záväzok a nesplnil ho riadne. V konečnom dôsledku zanedbal výmenudrážkového remeňa a zapríčinil poškodenie vozidla žalobcu. V priebehu konania sa žalovaný nevyvinil
z tejto objektívnej zodpovednosti.
Údajnénepreukázanieporušeniaprávnejpovinnostizostranyžalovanéhopotommázrejmezanásledok

aj to, že sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal preukázaním ďalších predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu a uspokojil sa s tým konštatovaním, že si vlastne škodu zavinil
sám. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku nemôže byť naplnením ustanovenia § 222 ods. 2
C.s.p. Spolu s ďalšími odvolacími dôvodmi potom žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok trpí vadami,
upravenými v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p., a preto z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm.

b) C.s.p. navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade opačného názoru navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a uložil žalovanému povinnosť tak, ako žiadal vyššie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne a právne
správny potvrdiť. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, založil ho na vykonaných dôkazoch

a na správnom právnom posúdení veci. Ak žalobca namieta vierohodnosť svedkov a ich výpovede, tieto
počas výpovede na súde nenamietal. Bolo mu umožnené klásť svedkom otázky, mohol sa rovno pred
nimi vyjadriť, že nehovoria pravdu a ak si to teraz myslí, počas konfrontácie tak neurobil. Až v odvolaní
namieta vierohodnosť ich výpovede, preto sa jedná len o účelové tvrdenie s cieľom dosiahnuť úspech vo
veci. Samotný vzťah svedkov k žalovanému nemôže automaticky zakladať zaujatosť svedkov vo veci.

Ich výpovede boli spontánne, rozsiahle a logické. O ich pravdovravnosti nemal dôvod pochybovať ani
súd. Žalobca tvrdí, že žalovaný bol povinný vymeniť mu drážkový remeň, aj keby on s tým nesúhlasil.
V konaní však bolo preukázané, že on výmenu rezolútne a výslovne odmietol. Poškodenie drážkového
remeňa je vadou z opotrebenia materiálu, ku ktorej došlo nezávisle od činnosti žalovaného. Nebolo
možné predpokladať, do kedy bude drážkový remeň funkčný. Keďže žalobca reklamoval u žalovaného

opravu turba a nie motora, žalovaný opravoval a vymenil turbo. Výmenu drážkového remeňa navrhol
len z vlastnej iniciatívy, keď ako odborník pri prehliadke vozidla zistil, že by bolo vhodné ho už vymeniť.
Preto žalovaný nebol povinný tento remeň vymeniť proti vôli žalobcu. Na strane žalovaného nedošlo k
porušeniu právnej povinnosti vykonať dielo riadne, keďže predmetom opravy nebola generálna oprava
automobilu.

Dôvod poškodenia motora a jeho príčinná súvislosť s konaním, resp. nekonaním žalovaného je otázkou
odbornou, za účelom vyriešenia ktorej bol do konania pribratý znalec. Súd musel pri rozhodovaní brať
do úvahy znalecký posudok, ktorý korešponduje s výpoveďami svedkov. Znaleckým posudkom nebolo
preukázané zavinenie žalovaného, preto súd nemohol žalobe vyhovieť.
Odvolávanie sa na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ považoval v danom prípade za

nesprávne. Drážkový remeň mohol fungovať ešte aj dva roky. Prevenciou sa rozumie odvrátenie priamo
hroziacej alebo vzniknutej škody, o čo v danom prípade nešlo.
Vzťah medzi účastníkmi by sa mal riadiť § 652, § 653, § 654 OZ. Poukázal na to, že žalobca bol u
žalovaného na poslednej oprave s turbom v júni 2013, keď vozidlo bolo dotiahnuté kvôli nízkemu stavu
oleja v motore. Predtým bolo turbo menené 19.10.2012. Je evidentné, že oprava v júni 2013 sa konala

po uplynutí záručnej doby na opravenú vec a nemohlo sa teda jednať o reklamáciu opravy, ako to
uvádza žalobca v odvolaní. Drážkový remeň u žalovaného nikdy menený alebo opravovaný nebol, a
preto tvrdenie, že sa jednalo o reklamáciu opravy nie je pravdivé. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a jednoznačne bez pochybností nepreukázal, že by žalovaný zodpovedal za poškodenie motora. Súd
sa veľmi podrobne vysporiadal s právnym vzťahom medzi stranami sporu, s dôkazmi jednotlivými aj

vcelku; z celého dokazovania logicky potom vyplynul záver, že nie vinou žalovaného došlo k poškodeniu
motora, a preto súd správne žalobu zamietol.
Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.

5. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
- Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.7. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento

vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie, skutkový stav zistil dostatočne a správne a z tohto
vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi,
svedeckými výpoveďami, znaleckými posudkami.

9. Zmluva o oprave alebo úprave veci (§ 652 OZ) je jedným z druhov zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. OZ), na
základe ktorej vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu

alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo
úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia
alebo účinky jej opotrebenia; úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej
vlastnosti. Ani na platnosť tejto zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu; zmluva je uzavretá, len čo sa
jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete opravy, úpravy

(t.j. dohoda o tom, aké opravy a úpravy a čoho sa majú vykonať) a dohoda o odplatnosti opravy, resp.
úpravy; cena opravy (úpravy) nemusí byť dohodnutá, stačí, ak došlo k dohode o tom, že oprava (úprava)
bude odplatná. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci
objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe; záručná doba je
tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; ak je vec opravená alebo

upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu
odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v
dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo
na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť
u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo

úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom,
kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania (§ 655 OZ).
V občianskoprávnych vzťahoch platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre vznik zodpovednostného
vzťahu je rozhodujúce iba naplnenie zodpovednosti podľa konkrétnych ustanovení zákona, a to aj vtedy,
ak prichádza do úvahy zodpovednosť z viacerých záväzkových vzťahov (napr. zodpovednosť za škodu,

za vady veci, zmluvná zodpovednosť). Nároky zo zodpovednosti za vady a nároky zo zodpovednosti za
škodu môžu obstáť súbežne, pričom ich skutkový základ vzniku je spravidla zhodný, hoci cieľ sledovaný
jednotlivými druhmi zodpovednosti ako aj právny dôvod vzniku nárokov (a naplnenie ich predpokladov)
je rozdielny (§ 510 OZ). Odstránenie vadného plnenia nemusí ešte znamenať reparáciu jeho dôsledkov,
ktoré môžu mať za následok vznik škody, ktorej predpoklady zodpovednosti a dôsledky upravujú

ustanovenia o náhrade škody. Pre vznik práva na náhradu škody platí samostatná právna úprava,
týkajúca sa zodpovednosti za vady a zodpovednosti za škodu (rozsudok NS ČR zo dňa 10.04.2003, sp.
zn. 25 Cdo 1849/2001, publikovaný pod č. 34 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).
Porušenie záväzkovej povinnosti vykonať riadne opravu či úpravu veci je predpokladom ako
zodpovednosti za vady, tak zodpovednosti za škodu. Judikatúra je ustálená v tom, že zodpovednosť

za vady postihuje nedostatky vlastného plnenia zhotoviteľa a sleduje, aby sa objednávateľovi dostalo
plnenia (opravy) bez akýchkoľvek vád. Zmyslom zodpovednosti za škodu oproti tomu je, aby bola
nahradená ujma, vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom
uznanej skutočnosti. O vadu ide tam, kde ujma spočíva v pokazenom vykonaní diela; škodou je ujma,
ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo

397/2008, aj sp.zn. 25Cdo 1618/2001 zo dňa 24.04.2003). Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov
zodpovednosti za vady, sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody; ujma, spočívajúca v samotnej
vadnosti vykonanej opravy, je odčiniteľná iba v rámci zodpovednosti za vady (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo 1612/2004 zo dňa 30.08.2005, uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. 17/2007).

10. Okresný súd sa z tohto hľadiska vecou nezaoberal a nevysporiadal sa so záväzkovým vzťahom, ale
tento postup neznamená vzhľadom na vyššie uvedené vážne pochybenie, ktoré by bolo dôvodom pre
iný záver rozhodnutia súdu, než k akému dospel; táto odvolacia námietka nie je opodstatnená.11. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, t. zn., že súd je viazaný žalobou s predmetom
konania, vymedzeným žalobcom; nárok je uplatnený v žalobe vymedzenými rozhodujúcimi skutkovými

okolnosťami a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe
uvedená, nie je pre súd záväzná (rozsudok NS ČR zo dňa 31.07.2003, sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný pod č. 78 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a posúdil predmet sporu ako nárok zo
zodpovednosti za škodu.

Krajský súd v zhode s okresným súdom preto poukazuje na definíciu škody ako ujmy, ktorá nastala a
prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi; ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, škoda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Predpokladmi vzniku všeobecnej občianskoprávnej

zodpovednosti za škodu je 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonomaškodoua4/zavinenie).Prevznikzodpovednostizaškodujenevyhnutnékumulatívnesplnenie
všetkých štyroch predpokladov; pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je
daná.

12. Odvolacia námietka žalobcu o neexistencii zákonného predpokladu škody - protiprávneho úkonu,
nie je dôvodná. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo znaleckého posudku a svedeckých výpovedí v
prejednávanom spore správne uzavrel, že znalec E. J. vo svojom posudku nepotvrdil, že by vykonané
opravy na vozidle žalobcu zo strany žalovaného zapríčinili potrebu tých opráv, ktoré na tomto vozidle
následne vykonal servis S. R.S., s.r.o. Z výpovedí svedkov vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý

odmietol výmenu drážkového remeňa, ktorý sa stal príčinou poškodenia motora, čím žalobca sám zavinil
vznik škody na svojom vozidle. Nebol teda preukázaný prvý predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon,
a následne nemohol byť splnený ani tretí predpoklad - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou a štvrtý predpoklad - zavinenie žalovaného za vznik škody.

13. Nosnou časťou odvolania žalobcu bolo spochybnenie kredibility svedkov E. J. a I. T.. Ani táto
odvolacia námietka neobstojí. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzťah svedka k stranám sporu je len jedným
z kritérií hodnotenia vierohodnosti jeho výpovede. Ako uvádza Najvyšší súdu ČR v rozsudku sp. zn.
33Odo 189/2001 zo dňa 30.04.2002, pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka musí súd prihliadať
navzťahsvedkakustranámsporu,kprejednávanémusporu,ksvedkovejrozumovejaduševnejúrovni,k

okolnostiam,ktorésprevádzalijehovnímanieskutočnostíaksprávaniuprivýsluchu,akoajkpoznatkom,
získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (či im výpoveď svedka odporuje, alebo je v súlade s
nimi a do akej miery, príp. ich dopĺňa); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver
o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.
Odvolací súd osobitne poukazuje na povinnosť každej fyzickej osoby dostaviť sa na predvolanie na súd

a vypovedať ako svedok s povinnosťou vypovedať pravdu, zakotvenú v § 196 ods.2 veta prvá C.s.p.
pod následkom trestného stíhania.
Z obsahu spisu vyplýva, že svedok E. J., brat a zamestnanec žalovaného, bol vypočutý na pojednávaní
dňa 08.10.2015. Jeho vypočutiu v prítomnosti žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov
predchádzalo náležité poučenie v zmysle §126 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,

platného a účinného do 30.06.2016. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že v dialogickej časti výpovede
svedkovi obidvaja právni zástupcovia kládli otázky, ktoré boli zodpovedané. Jeho výpoveď súd prvej
inštancie nehodnotil izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, napr.
listinnými dokladmi a výpoveďami strán sporu. Pracovnoprávny a príbuzenský vzťah uvedeného svedka
k žalovanému nemal vplyv na zníženie vierohodnosti jeho svedeckej výpovede. Nemožno prehliadnuť,

že jeho vzťah podľa jeho svedeckej výpovede bol priateľský aj ku žalobcovi, ako ku dlhodobému klientovi
(č. l. XX.).
Obdobne svedok W.. T., vypočutý na tom istom pojednávaní (dňa 08.10.2015), po zákonnom poučení
potvrdil, že pozná žalovaného a zodpovedal na otázky strán sporu a ich právnych zástupcov (č. l.
XX-XX.). Jeho výpoveď súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými

dôkazmi; priateľský vzťah svedka k žalovanému nemal vplyv na zníženie vierohodnosti jeho svedeckej
výpovede.
Napokon, žalobca tieto skutočnosti namietol prvýkrát až v odvolaní, keď okresný súd rozhodol v jeho
neprospech, preto jeho tvrdenie krajský súd považoval za účelové.14. Iné odvolacie dôvody odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania a o nároku
znalca na náhradu znalečného, hoci ho odvolaním formálne napadol. Keďže ide o závislý výrok od

výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú správnosť. V
spore je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania. Z hľadiska výsledku konania v
prejednávanom spore bol úspešný žalovaný. Okresný súd použil správne zákonné ustanovenie a priznal
mu plnú náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške rozhodne okresný súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia cestou súdneho úradníka.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).