Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216386
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: N.Q.

Q., H.. XX.X.XXXX, C. S., C. X, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária
Law Firm, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, zastúpená konateľom JUDr. Milanom Hrbekom, v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia 363 Eur a vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 363 Eur s 5 % úrokom
z omeškania od 28.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti čo do úroku nad priznaný úrok 5 % súd návrh z a m i e t a.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v obchodných podmienkach pre vydávanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Slovenské kreditné karty k žiadosti o aktiváciu karty T-mobile č. XXXXXXXXX z 10.1.2006
v časti 2 Sankčné poplatky v znení „Za oneskorenú platbu podľa výšky dlžného zostatku 200 Sk od 1

- 10 000 Sk, 500 Sk pri dlžnom zostatku 10 001 - 20 000 Sk, 750 Sk pri dlžnom zostatku 20 001 - 30
000 Sk, 1 000 Sk pri dlžnom zostatku od 30 001 Sk a vyššom a postúpenie pohľadávky na vymáhanie
1 000 Sk.“ - j e n e p r i j a t e ľ n á.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 12.6.2016 doručil žalobu, na základe ktorej sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 363 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % z tejto sumy odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o vydaní

a používaní karty T-mobile č. XXXXXXXX dňa 10.11.2006 a na základe žiadosti o aktiváciu karty z
5.1.2006 mu bol dňa 10.1.2006 schválený úverový rámec 24 000 Sk (796,65 Eur) so štandardnou
mesačnou splátkou 800 Sk (26,56 Eur). Žalovaný mu následne schválil nový úverový rámec vo výške
30 000 Sk (995,82 Eur). Ide o spotrebiteľský úver, preto zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a konkrétne musí
obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a RPMN (podľa § 4 ods.
2 písm. a/, g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských

úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré v zmluve nie sú uvedené.
Z kreditnej platobnej karty Quatro celkovo vyčerpal finančné prostriedky v sume 5 505,18 Eur a
žalovanému uhradil 5 868,18 Eur. Žalovaný sa na jeho úkor obohatil o sumu 363 Eur. O tom, že
sa žalovaný na jeho úkor obohatil sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS28.12.2015. Žalovaný podniká v oblasti poskytovania úverov neohraničenému okruhu osôb a znalosť
zákona o spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere. Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ plnením bez právneho

dôvodu a toto plnenie je povinný vydať. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súdy opakovane
posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10-ročnú objektívnu premlčaciu
lehotu (rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 19.3.2015). Žalobca ďalej žiadal, aby súd určil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v obchodných podmienkach pre vydávanie a používanie

kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné
karty, a.s., v žiadosti o aktiváciu karty T-mobile č. XXXXXXXX z 10.1.2006 v časti - 2. Sankčné poplatky
v znení: „Za oneskorenú platbu 200 Sk pri dlžnom zostatku od 1 - 10 000 Sk, 500 Sk pri dlžnom zostatku
od 10 001 Sk do 20 000 Sk, 750 Sk pri dlžnom zostatku od 20 001 Sk do 30 000 Sk, pri dlžnom zostatku
30 001 Sk a vyššom, postúpenie pohľadávky na vymáhanie 1 000 Sk“, ako neprijateľnú, lebo ide o
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa a túto skutočnosť

je súd povinný preveriť z úradnej moci. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná
podľa § 53 ods. 5 OZ.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom 6.12.2016 považoval názor žalobcu o
údajnej absencii obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve za nesprávny s tým, že s takouto jeho

argumentáciou nesúhlasí. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v súlade s
príslušnými právnymi predpismi, obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o úvere bola uzavretá dištančne a skladala sa z viacerých dokumentov - žiadosti,
obchodné podmienky a cenník. Žiadosť predstavuje akési vyzvanie potenciálneho klienta zo strany
žalovaného na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do

žiadosti, ktoré žalovaný posúdi a rozhodne, či úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy. V zmysle
zákonných povinností žalovaný takúto ponuku klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom
v prípade pozitívneho výsledku žiadosť aj podpíše, čím dôjde k nadväznosti na zaslanie potvrdenia
klientovi k uzavretiu zmluvy o úvere. Následne žalovaný dopodpisuje zmluvu o úvere, ktorá je zaslaná
klientovi, pričom zmluvu o úvere po právnej stránke netvorí len žiadosť, ale aj obchodné podmienky

a cenník, ktoré dokumenty sú právnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria jeden celok. Tieto údaje sú
obsiahnuté v obchodných podmienkach, ktoré boli žalobcovi odovzdané pred podpisom zmluvy a tvoria
právnu súčasť zmluvy, nachádza sa tam aj indikatívny výpočet RPMN. Vzhľadom na povahu revolvingu
je zrejmé, že konkrétny výpočet RPMN nie je možné vykonať v čase kontraktácie, nakoľko je závislý
od premenných údajov, ktoré v čase kontraktácie spoločnosť nepozná. Starý zákon o spotrebiteľských

úveroch rozoznáva indikatívny výpočet RPMN pri ponuke a presný výpočet v zmluve, no neupravuje
situáciu, ak presný výpočet nie je možné vykonať do zmluvy, nakoľko nie sú známe údaje pre výpočet
RPMN. Typickým prípadom sú práve kreditné karty, kedy dochádza ešte aj ku korešpondenčnému
uzavretiu zmluvy - revolvingového úveru. Neskoršie znenie zákona, ktoré sa vzťahuje na prejednávaný
prípad už počítalo s eventualitou objektívnej nemožnosti poznania hodnôt vstupných premenných pre

výpočet RPMN pri revolvingových úveroch / kreditných kartách. Takáto štruktúra zmluvy, ktorá sa skladá
z viacerých dokumentov je v praktickom živote veľmi bežná a nevybočuje ničím zo zaužívanej praxe v
súkromnoprávnych vzťahoch. Uvedené bolo potvrdené aj rozhodovacou praxou súdov, napr. rozsudok
NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX z 27.3.2008. Právna previazanosť komponentov zmluvy o úvere,
ktoré tvoria zmluvu o úvere plynie i zo zákona, a to zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, lebo

zmluva o úvere je zároveň aj zmluvou o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku v
zmysle tohto zákona, ktorého právnou súčasťou sú aj obchodné podmienky. Žalovaný ďalej poukazoval
narozsudokSDEÚz9.11.2016voveciL.-XX/XX,ktorýokreminéhovyslovil,žečl.10ods.1,2Smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušení
Smernice Rady 87/102/ES v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle,

že „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Je nepochybné, že ako žiadosť o vydanie kreditnej karty, tak aj obchodné podmienky a cenník
boli vyhotovené písomne a doručené žalobcovi. K údajnej absencii o sume, počte termínoch splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný poukázal na to, že znenie zákona platné v čase uzatvárania

úverovej zmluvy absenciu takéhoto údaja nesankcionovalo právnym následkom v podobe bezúročnosti
a bez poplatkovosti úveru. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, žalovaný poukazoval
na to, že žalobca nijako nekonkretizuje, ktoré ustanovenia by mali údajne nespôsobovať nerovnováhu
v právach a povinnostiach, pričom túto zmluvnú podmienku nepovažuje za neprijateľnú z dôvodu,že žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje sankčné poplatky vyplývajúce z porušenia zmluvných
povinností. Účinnosťou zákona č. 141/2014 Z. z. bola zavedená najvyššia prípustná výška odplaty, ktoré
tieto právne vzťahy kontrolujú a nie je možné, aby došlo k prekročeniu aktuálnej najvyššej prípustnej

výšky odplaty. Navyše v čase uzatvárania zmluvy v r. 2006 zákon žiadnym konkrétnym výpočtom
nereguloval takúto výšku odplaty, teda nie je mu ani v tejto časti zrejmé, akým spôsobom žalobca
dospel k názoru o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky. Jedná sa len o poplatky plynúce z
porušenia platobnej disciplíny na strane spotrebiteľa. Takisto tvrdenia žalobcu o údajnom úmysle sa
bezdôvodne obohatiť na úkor spotrebiteľa považuje žalovaný za ničím nepodložené a zasahuje jeho

dobrú povesť. Považuje ich za absurdné a z procesného hľadiska nepreukázané. Zároveň vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k platbám žalobcu uskutočneným pred dátumom 12.8.2013, nakoľko
žaloba bola podaná 12.8.2016 a premlčaniu podliehajú všetky nároky žalobcu datované pred dátumom
12.8.2013.

3. Na ústnom pojednávaní konanom 23.10.2017 zotrvali účastníci na svojej argumentácii. Žalobca

poukazoval, že všeobecné obchodné podmienky nie sú súčasťou úverovej zmluvy, lebo nie sú
podpísané účastníkmi zmluvy a pre malé drobné písmo ide o absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, uviedol, že sankčné poplatky sú neprijateľné z dôvodu rozporu
s dobrými mravmi, keď výška týchto poplatkov je neprimeraná a naviac sankčné poplatky popri úrokoch
z omeškania by v spotrebiteľských zmluvách nemali byť. Žalovaný k tomuto argumentoval ohľadne

sankčných poplatkov, že odplata za úvery je vyňatá zo súdneho prieskumu, a preto sa k tejto námietke
ani nebude vyjadrovať. Zotrval na námietke premlčania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o aktiváciu karty T-
mobile z 5.12.2006, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,

návratkou z 5.12.2006 o schválení nového úverového rámca, výpismi z účtu za obdobie od 17.1.2006
do 7.3.2015, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 11.1.2016, prílohou č. 11
k vnútornému predpisu s účinnosťou od 1.1.2006 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaný dňa 10.1.2006 na základe žiadosti o aktiváciu karty T-mobile uzatvorili v rámci

tejto zmluvy o vydanie a používanie kreditnej karty aj revolvingový úver s úverovým rámcom 24 000 Sk,
schválenou mesačnou splátkou 800 Sk, ktoré mal žalobca uhrádzať poštovou poukážkou a schválený
úver čerpať z účtu.

6. Súd konštatuje, že ďalší text označený IV. Vyhlásenie - je nečitateľný pre drobné rozmazané písmo

a ani súd sa nedokázal s jeho obsahom oboznámiť.

7. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB
v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. žalovaný predložil v čitateľnej forme a
pod názvom poplatky a prípadné poistné platíte v rámci mesačných splátok výšku mesačnej splátky

nezvyšujú. Pod bodom II. Sankčné poplatky sa nachádza text za oneskorenú platbu podľa výšky dlžného
zostatku 200 Sk, pri dlžnom zostatku od 1 Sk do 10 000 Sk, 500 Sk pri dlžnom zostatku 10 001 Sk do 20
000 Sk, 750 Sk pri dlžnom zostatku 20 001 Sk do 30 000 Sk, pri dlžnom zostatku 30 001 Sk a vyššom
- postúpenie pohľadávky na vymáhanie 1 000 Sk. Ďalej pod bodom 3 sa nachádza indikatívny výpočet
RPMN podľa zákona č. 258/2001 Z. z., v ktorom je vypočítaná RPMN 11,62 % pri čerpaní úverového

rámca 30 000 Sk pri mesačnom úroku 1,5 %, keď klient splatí celý dlžný zostatok 1 kalendárny rok po
dni čerpania.

8.Zpredloženýchbankovýchvýpisovzaobdobieod7.1.2006do7.3.2015zúčtužalobcusúdkonštatuje,
že v tomto výpise sa nenachádza údaj o úrokovej sadzbe, resp. je uvedený údaj „štandardná úroková

sadzba“ 0 %. Žalovaný 3x pripočítaval administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky po 750
Sk (24.2.2006, 24.4.2006, 25.5.2006) a ďalej započítaval administratívny poplatok za správu rizikovej
pohľadávky 1 000 Sk 31.12.2008, 13x administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky po
33,19 Eur (27.3.2009, 24.4.2009, 24.8.2009, 24.9.2009, 25.10.2009, 25.12.2009, 24.1.2010, 24.2.2010,
27.3.2010, 24.6.2010, 25.7.2010, 24.8.2010, 24.9.2010, 25.10.2010, 24.11.2010, 25.12.2010, 3.5.2011

zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu 33,19 Eur. Žalovaný ďalej zaťažil tento účet
žalobcu úrokom z dlžnej čiastky 31.1.2006 vo výške 81,84 Sk, 28.2.2006 332,02 Sk, 31.3.2006 372,72
Sk, 30.4.2006 382,35 Sk, 31.5.2006 372,82 Sk, 30.6.2006 240,21 Sk, 30.4.2007 179,93 Sk, 30.11.2007
541,20 Sk, 29.2.2008 529,09 Sk, 30.4.2008 333,60 Sk, 30.11.2008 181,45 Sk, 31.12.2008 474,48Sk, 31.1.2009 18,03 Eur, 31.3.2009 18,56 Eur, 30.4.2009 18,77 Eur, 31.5.2009 19,31 Eur, 30.6.2009
18,54 Eur, 31.7.2009 19,21 Eur, 31.8.2009 19,60 Eur, 30.9.2009 20,15 Eur, 31.10.2009 20,92 Eur,
30.11.2009 19,43 Eur, 31.12.2009 20,24 Eur, 31.1.2010 21,78 Eur, 31.3.2010 24,13 Eur, 30.4.2010

21,36 Eur, 30.6.2010 19,46 Eur, 31.7.2010 19,77 Eur, 31.8.2010 20,78 Eur, 30.9.2010 21,23 Eur,
31.10.2010 22,85 Eur, 30.11.2010 22,89 Eur, 31.12.2010 25,24 Eur, čo dohromady predstavuje 518,97
Eur a spolu s administratívnym poplatkom za správu rizikovej pohľadávky celkovo vo výške 572,71
Eur je to suma 1 091,68 Eur, o ktorú sa na účte žalobcu po jej pripísaní zvýšila pasívna zložka účtu.
Žalovaný ku dňu 15.4.2015, ktorý označil ako deň splatnosti viedol pohľadávku žalobcu - 1 244,02 Eur.

Žalovaný od zúčtovania zmluvnej pokuty 3.5.2011 za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu účtoval už len
úhrady za spracovanie poštovej poukážky, náklady mandátnej pohľadávky za obdobie od 13.10.2012 do
19.12.2013 v celkovej výške 25,92 Eur. Žalobca v tomto období vykonával kreditné transakcie na svojom
účte a stav účtu k 7.3.2015 bol + 1 645,15 Eur a v debetných transakciách - 1 563,71 Eur. Žalobca
celkovo vyčerpal z kreditnej platobnej karty 5 505,18 Eur a žalovanému zaplatil 5 868,18 Eur. Rozdiel
medzi týmito sumami žaluje ako bezdôvodné obohatenie vo výške 363 Eur, ktoré žiada od žalovaného

vydať.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu 10.1.2006, pri spotrebiteľských

úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3 ) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení ku dňu 10.1.2006, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 4 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a)
ukladaťspotrebiteľovipovinnostibezprávnehodôvodu,b)upieraťspotrebiteľoviprávapodľa§3, c) používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.14. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, od spotrebiteľa nemožno
požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré
vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo

spotrebiteľskej zmluvy.

15. Podľa § 3 ods. 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má
právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v
súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo

zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

16. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

19. Na základe uzatvorenej zmluvy o vydaní a používaní karty T-mobile č. 11266584 z 10.1.2006
medzi účastníkmi konania žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec pôvodne vo výške 24 000 Sk,
od 5.12.2006 zvýšený na 30 000 Sk, ktorý mal žalobca splácať v štandardnej mesačnej splátke 800
Sk (26,55 Eur).

20. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol žalovaný povinný uviesť
pri takomto type úveru formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte ročnú
úrokovú sadzbou a poplatky platné v období, keď bola zmluva uzatvorená a podmienky, za ktorých
môže byť zmenená a postup a spôsob zániku alebo ukončenie zmluvy. Ďalej bol povinný žalobcu ako
spotrebiteľa písomne informovať o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Zmluva

uzatvorená účastníkmi 10.1.2006 tieto náležitosti nespĺňa, keďže predmetné údaje neobsahuje a tieto
sa ani nenachádzajú v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet.
Výška úrokovej sadzby na výpisoch z účtu karty T-mobile nie je uvedená, resp. je uvedená 0 %.

21. Ďalej súd konštatuje, že zmluvné podmienky na rubovej strane, t. j. na 1. strane zmluvy sú

nedostupné pre spotrebiteľa pre svoju nečitateľnosť, pretože sú písané tak drobným písmom, ktorý
splýva s ďalším textom a neumožňujú sa oboznámiť s obsahom. Takýto spôsobom zneprístupnenia
obsahu textu súd považuje za rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 OZ, v dôsledku
čoho je takýto právny úkon absolútne neplatný.

22. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, pokiaľ tvrdil, že obchodné podmienky a cenník
sú súčasťou zmluvy, čo síce môže byť, ale za podmienky, že spotrebiteľ sa s týmito obchodnými
podmienkami oboznámil a podpísal tieto dokumenty, čo v danom prípade nie je splnené. Účastníkov
zmluvy viažu tie zmluvné podmienky, ktoré sa nachádzajú pred ich podpisom. Nejde o formalistický
výklad, ale o základnú požiadavku v kontraktačnom vzťahu. Súd preto konštatuje, že žalobca nebol

oboznámený písomne o poplatkoch, ktoré si účtoval žalovaný, čo aj vyplýva z bankových výpisov (úrok
z dlžnej čiastky, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, náklady z mandátnej správy
pohľadávky v celkovej výške 1 176,60 Eur). V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení ku dňu
10.1.2006, potom veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluveo spotrebiteľskom úvere uvedené. Z tohto dôvodu pokiaľ žalovaný takéto poplatky a úroky si pripisoval,
postupoval v rozpore s týmto zákonným ustanovením, pretože na takéto plnenia nemal nárok.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Žalovaný takýmto postupom získal bezdôvodné obohatenie, a to plnenie bez právneho dôvodu na
úkor žalobcu a pokiaľ žalobca žiada o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, súd má za to, že jeho
nárok je právne dôvodným, a preto rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného
obohatenia je tvorená celkovými platbami žalobcu vo výške 5 868,18 Eur a vyčerpanými prostriedkami
vo výške 5 505,18 Eur, čo predstavuje sumu 363 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal.

25. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd nepovažuje za dôvodnú. Tak ako to aj vyplýva
zo súdnej rozhodovacej praxe rozsudku KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 19.3.2015, čo sa
týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ako osoba podnikajúca
na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto
možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem

iného i poskytovanie úverov a pôžičiek, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Odvolací súd, pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby poukazuje
aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania. V
tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,

podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie NS SR z 16.1.2012, sp. zn.
XMCdo/X/XXXX). Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky
úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná
sankcia, t. j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru a ani iné
poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus,

tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia, bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok KS v Prešove z 12.12.2011 sp. zn. XCo/
XX/XXXX, tiež rozsudok KS v Prešove z 21.1.2013 sp. zn. XCo/X/XXXX) zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,

keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). S poukazom na vyššie citované rozhodnutie súd má za to, že
plynie 10-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo, v zmysle §
107 ods. 2 OZ. Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel 28.12.2015, ako to vyplýva
z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 11.1.2016, kedy po zabezpečení
podkladov týkajúcich sa tejto zmluvy sa uskutočnilo stretnutie a žalobca bol informovaný, že sa žalovaný

na jeho úkor bezdôvodné obohatil, lebo prijal plnenie, na ktoré nemal nárok, konal v rozpore s dobrými
mravmi. Súd má za to, že pre plynutie subjektívnej 2-ročnej lehoty je potrebné vychádzať z dátumu
28.12.2015, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

27. Je nesporné, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorá mu poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu
sa bude správať poctivo. Žalovaný musel vedieť, že neuvedením údajov uvedených v § 3 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. a účtovaním poplatkov, ktoré neboli predmetom zmluvného dojednania, dochádza na
jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, v čom možno vidieť úmyselné konanie žalovaného (nepriamy

úmysel). Zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa), je potreba vyžadovať dodržiavanie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na poskytovanie úverov v najvyššej možnej miere a jeho uplatnenie
v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti
prípadu, pretože v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa, preto požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych
predpisov, akým je v tomto prípade zákon o bankách a zákon o spotrebiteľských úveroch zo strany
spotrebiteľa vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života

ustupuje a neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu
nemôže byť na ujmu (uznesenie NS SR zo 16.1.2013 sp. zn. XMCdo/X/XXXX). Vychádzajúc z princípu
ochrany slabšej strany sa spotrebiteľ považuje za subjekt s nižším právnym vedomím, pričom záujem na
vyššej kvalite života spotrebiteľov dotýkajúci sa širokých vrstiev obyvateľstva sa musí favorizovať pred
dopadom rozsudku na dodávateľov používajúcich nekalé praktiky či neprijateľné zmluvné podmienky.

28. Systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13/EHS vyplýva z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu
silu, úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok Súdneho dvora EÚ Oceáno Grupo
Editorial SA a Salvat Editores, Mostaza Claro). Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba

aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Možnosť skúmať nekalú podmienku
aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice
č. 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a
zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice, pretože len takéto súdne preskúmavanie
môže mať odradzujúci účinok k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov.

29. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tieto neprijateľné zmluvné
podmienky sú demonštratívnym výpočtom uvedené v § 53 ods. 4 OZ a podľa ods. 5 sú neprijateľné

zmluvné podmienky neplatné.

30. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ a i/ OZ za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú tie
ustanovenia, podľa ktorých má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy a ktoré podľa písm. i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez

dôvodu dohodnutého v zmluve.

31. V obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB
v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. na prvej strane pod bodom č. 2 v 2. stĺpci
sa uvádza: „Sankčné poplatky za oneskorenú platbu (podľa výšky dlžného zostatku) 200 Sk pri dlžnom

zostatku od 1 Sk do 10 000 Sk, 500 Sk pri dlžnom zostatku 1 001 Sk do 20 000 Sk, 750 Sk pri dlžnom
zostatku 20 001 Sk do 30 000 Sk, 1 000 Sk pri dlžnom zostatku 30 001 Sk a vyššom a postúpenie
pohľadávky na vymáhanie 1 000 Sk.“

32. Žalobca žiadal túto zmluvnú podmienku vyhlásiť za neprijateľnú z dôvodu, že je v rozpore s dobrými

mravmi, keď výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a takéto sankčné poplatky by popri úrokoch
z omeškania v spotrebiteľských zmluvách nemali byť a ide o podmienku, s ktorou sa spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

33. Neprijateľnou podmienkou je taká podmienka, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje
materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa a túto skutočnosť súd preveruje z úradnej povinnosti
v zmysle § 298 CSP. Súd považuje túto zmluvnú podmienku za podmienku v rozpore s dobrými
mravmi, lebo svojim obsahom predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá však musí byť dojednaná písomne,
čo nespĺňa a jej výška musí byť primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej

povinnosti, čo takisto nespĺňa. Žalovaný takýmto spôsobom obchádza svoju povinnosť, ktorú mu ukladá
ust. § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., keď od spotrebiteľa nemôže požadovať úhradu nákladov
vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady a v konkrétnom prípade počas trvania
tohto úverového vzťahu žalovaný len titulom pripisovania administratívneho poplatku za správu rizikovej
pohľadávky zúčtoval v neprospech žalobcu sumu 572,71 Eur a titulom sankcií podľa bodu 2 sumu

518,97 Eur, ktoré účtoval ako úrok z dlžnej čiastky. Takéto sankcionovanie v celkovej výške 1 091,68
Eur (spolu s nákladmi z mandátnej správy pohľadávky je neprimerané, keď z celkovej dlžnej čiastky
ku dňu 1.4.2015 - 1 244,02 Eur tieto sankcie predstavujú 1 091,68 Eur. Tento administratívny poplatok
žalovaný zaúčtoval 20x a 1x zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, pričom má nároklen na reálne vynaložené náklady, ktorým v žiadnom prípade nemôže zodpovedať celková suma za
administratívne poplatky 572,71 Eur. Obdobné sa týka úroku z dlžnej čiastky, čo v podstate predstavuje
sankciupodľabodu2obchodnýchpodmienok,ktorávcelkovejvýškepredstavuje518,97Euravovzťahu

ku skutočnému dlhu žalobcu k 1.4.2015 - 1 244,02 Eur je dlh po odpočítaní týchto poplatkov žalobcu
152,34 Eur, preto pri takejto výške ide o neprimerané sankcie. Táto zmluvná podmienka je v rozpore s
§ 39 OZ. Tiež spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 5 OZ ide o neprijateľnú neplatnú zmluvnú podmienku.

34. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení ku dňu 28.9.2016, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca žiadal priznať úrok za omeškanie vo výške 8 % z istiny 363 Eur odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému. Žalovanému bola žaloba doručená 27.9.2016. Tým, že nárok žalobcu
rozporoval,neuznalho,nasledujúcimdňomsadostaldoomeškaniaažalobcovipatríúrokzaomeškanie,
výška ktorého je však 5 % a nie 8 % ako žiadal. Z tohto dôvodu súd v časti nad priznaný úrok 5 %
návrh zamietol a priznal ročný úrok za omeškanie vo výške 5 % z priznanej istiny 363 Eur od 28.9.2016

do zaplatenia s tým, že priznané plnenie, ako aj úrok uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol

nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne v samostatnom
uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.