Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513218776
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7513218776.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a
členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobkyne N. Č., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kmeťova 26, IČO: 47 237 406 proti žalovanému V. N., nar. X.XX.XXXX, bytom G. Q. XXX, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Košice-okolie č.k. 7C/504/2013-114 zo dňa 31.12.2016

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku pod č. II . a III.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v

záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
III. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % a voči žalobkyni v rozsahu
50 %.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 30.10.2013
domáhala 1/ zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. Q., obci
G. Q., okrese Košice - okolie zapísaným na LV č. XXXX, a to k parcele reg. „C“ č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 595 m2 a rodinnému domu súp. č. XXX I.ostavenému na uvedenej
parcele a jeho vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne za peňažnú
náhradu 15.000,- eur a 2/ náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným

sú podielovým spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1/2. Nehnuteľnosti nadobudli darom za
trvania manželstva. Od rozvodu manželstva nehnuteľnosti užíva len žalovaný, pričom ona z dôvodu
trvalého rozvratu vzťahov so žalobcom nehnuteľnosti užívať nemôže. Vzhľadom k uvedenému ďalšie
spoločné užívanie nehnuteľností nie je možné a dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi
stranami uzatvorená nebola.

3. Žalovaný žiadal, aby súd nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť
žalobkyni titulom vyporiadania náhradu za jej podiel 5.000,- eur. Uviedol, že nehnuteľnosti nadobudli
darom od jeho strýka a od odchodu žalobkyne ich užíva sám. Na pojednávaní konanom 7.10.2015
uviedol, že prehodnotil svoje stanovisko, zistil, že banka by mu poskytla hypotekárny úver a bol by
schopný zaplatiť žalobkyni náhradu za jej podiel 10.000,- eur.

4. Žalobkyňa s prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalovaného vyjadrila súhlas, nesúhlasila však
s výškou ním navrhovanej náhrady za jej podiel.5. Medzi stranami bola sporná všeobecná cena nehnuteľností patriacich do ich podielového
spoluvlastníctva. Súd preto na návrh strán sporu uznesením zo 7.10.2015 č.k. 7C/504/2013-35 ustanovil

vo veci znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jána
Nováka. Znalec v znaleckom posudku č. 3/2016 z 7.2.2016 určil všeobecnú hodnotu vyporiadavaných
nehnuteľností 29.400,- eur.

6. V priebehu konania a to dňa 8.4.2016 žalobkyňa oznámila súdu prvej inštancie, že strany sporu

uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
a preto podanú žalobu podaním zo dňa 20.7.2016 vzala späť v celom rozsahu a žiadala konanie
zastaviť, nakoľko dňa 1.4.2016 strany sporu uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, podľa ktorej nehnuteľnosti pripadnú do výhradného vlastníctva žalovaného, ktorý jej
titulom vzájomného vyrovnania zaplatí 14.700,00 eur s tým, že táto suma korešponduje aj s hodnotou
nehnuteľnostiurčenouznalcomaktorúžiadalavyplatiťžalobkyňaužnazačiatkusúdnehokonaniastým,

že mimosúdna dohoda nebola uzavretá skôr pre správanie žalovaného. Preto mala za to, že zastavenie
konania zavinil žalovaný, dôsledkom čoho jej má byť priznaná náhrada trov konania podľa § 256 ods.
1 a 2 CSP.

7. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a uviedol, že uzavretie mimosúdnej dohody navrhol po

vypracovaní znaleckého posudku Ing. Novákom. Predtým spor dohodou nebolo možné uzavrieť, keďže
žalobkyňa s ním dlhodobo nekomunikovala a preto navrhoval trovy konania stranám nepriznať.

8. V zmysle ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1,
§ 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie zastavil, keďže žalobkyňa vzala žalobu späť po začatí pojednávania

a žalovaný vyjadril so späťvzatím žaloby súhlas.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 251, § 252, § 262 ods.
1, § 256 ods. 1 s odkazom na § 257 CSP.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu po prvom pojednávaní a znaleckom dokazovaní na cenu
nehnuteľností patriacich do ich podielového spoluvlastníctva uzavreli mimosúdnu dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva
žalovaného s povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu za jej podiel vo výške 14.700,00 eur s tým,
že cena podielu bola určená na základe všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 29.400,00 eur

určenej znalcom ustanoveným súdom a žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobkyňa navrhla
vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu ešte pred začatím súdneho konania, ale z dôvodu, že nemal
dostatok finančných prostriedkov, s navrhovaným vyporiadaním nesúhlasil, pričom žalobkyňa žalobou
žiadala náhradu 15.000,00 eur, ktorú si uplatnila cestou súdu. Žalovaný ale po vypracovaní znaleckého
posudku v súdnom konaní pristúpil k uzavretiu mimosúdnej dohody, v zmysle ktorej bolo zrušené

podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva
žalovaného za náhradu 14.700,00 eur. K zastaveniu konania tak došlo z dôvodu uzavretia mimosúdnej
dohody po podaní žaloby a súd mal za to, že späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne zavinil žalovaný a
preto by podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania mal patriť žalobkyni. Keďže žalobkyňa
ale podaním žaloby žiadnym spôsobom neosvedčila všeobecnú hodnotu nehnuteľností a z toho sa

odvíjajúcu hodnotu vyporiadacieho podielu, ktorá bola preukázaná znaleckým dokazovaním v súdnom
konaní, súd to považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, dôsledkom ktorých priznal žalobkyni len
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% s odkazom na ust. § 257 CSP.

11. S odkazom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP o nároku štátu na náhradu trov konania,

ktoré vznikli pred 1.7.2016 a pozostávali z vyplateného znalečného znalcovi Ing. Jánovi Novákovi na
základe uznesenia Okresného súdu Košice-okolie z 22.2.2016 č.k. 7C/504/2013-33, vo výške 30,00 eur
preddavkovo vyplatených z finančných prostriedkov štátu, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 257 v
spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP a z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku na ich náhradu
zaviazal strany sporu rovným dielom s tým, že o výške náhrady trov konania odkazoval na ust. § 262

ods. 2 CSP.12.Protivýrokomuzneseniapodč.II.aIII.podalaodvolanievzákonnejlehote(včas)žalobkyňavzmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

13. Žalobkyňa k otázke nároku na náhradu trov konania odkazovala na ust. § 255 CSP, ako aj ust.
§ 256 a § 257 CSP. Zdôraznila, že bola od počiatku toho názoru, že hodnota celej nehnuteľnosti sa
pohybuje okolo 30.000,00 eur a teda hodnota spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom vyporiadania je 15.000,00 eur, keďže pri zisťovaní hodnoty nehnuteľností vychádzala z

verejne dostupných ponúk realitných kancelárií za obdobné nehnuteľnosti v danom mieste a čase.
Preto s touto ponukou oslovila žalovaného už vo svojom liste zo dňa 5.11.2012, kde mu navrhla
prvýkrát sumu 15.000,00 eur titulom vyrovnania podielov s cieľom uzavretia mimosúdnej dohody, pred
podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný s tým ale nesúhlasil
a preto podala návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, dávajúc do pozornosti
aj výzvu o súčinnosť a spoluprácu zo dňa 27.9.2013, ktorú žalobkyňa žalovanému zaslala. Nakoľko

žalovaný nereagoval na uvedenú výzvu o súčinnosť, musela podať žalobu dňa 30.10.2013 na súd
a to práve kvôli správaniu sa žalovaného a jeho neochote dohodnúť sa so žalobkyňou. Preto došlo
aj k ustanoveniu znalca a nariadeniu znaleckého dokazovania, čím žalobkyni vznikli trovy konania,
ktoré by inak neboli vznikli. Žalovaný tak svojim postojom nehospodárne a bezdôvodne predlžoval
konanie a to s poukazom na to, že vo svojom vyjadrení vo veci, doručenom konajúcemu súdu dňa

12.3.2014 vyjadril svoju vôľu dohodnúť sa so žalobkyňou mimosúdne, avšak sumu, ktorú bol ochotný
vyplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov bola vo výške 5.000,00 eur, čo je značne podhodnotené
a s čím žalobkyňa ani nemohla súhlasiť. Poukazovala aj na zápisnicu z pojednávania vo veci zo dňa
7.10.2015, kde žalovaný uviedol, že bol nezamestnaný, nevedel si zabezpečiť finančné prostriedky na
vyplatenie náhrady za jej spoluvlastnícky podiel a to pred dvoma rokmi, keď mu bol predložený návrh

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom druhý rok už prácu má, má hrubý príjem vo výške
480,00 eur a čistý príjem 396,00 eur mesačne a má už finančné prostriedky na vyplatenie náhrady
za spoluvlastnícky podiel žalobkyni aj hypotekárnym úverom, pričom potrebuje aj ďalšie financie na
rekonštrukciu domu. Žalobkyňa pred podaním žaloby navrhovala sumu vo výške 15,000 eur, pričom
znaleckým posudkom vypracovaným v konaní bola určená suma 14.700,00 eur, teda ide o sumu,

ktorá korešponduje so sumou navrhovanou žalobkyňou. Keďže žalovaný pristúpil následne k dohode,
vzala žalobkyňa žalobu späť dôvodne, pričom jej vznikli náklady na právne zastupovanie, ktoré si
musela hradiť a tiež ostatné trovy konania - zaplatený súdny poplatok. Nesúhlasila s dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, keďže nepriznanie náhrady trov konania musí vždy zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, ako aj skutočnosť, aby to neodporovalo dobrým mravom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mala za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol jej priznaný
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania iba v rozsahu 50%. Uviedla, že postoj strán sporu
je jedným z najdôležitejších kritérií, ktoré súdy pri otázke posudzovania dôvodov hodných osobitného
zreteľaopodstatňujúcichnepriznanienárokunanáhradutrovkonaniastrane,ktorámalavkonaníúspech
posudzujú, na čo ale súd v danom prípade nebral zreteľ. Preto mala za to, že žalovaný svojim postojom

procesne zavinil aj zastavenie vyššie uvedeného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a to tým, že sa nevedel dohodnúť so žalobkyňou na hodnote spoluvlastníckeho podielu,
čím vznikli ďalšie náklady na znalecké dokazovanie. Navrhovala, aby súd v zmysle § 256 ods. 1 a 2 CSP
jejpriznalvočižalovanému100%nároknanáhradutrovkonania.Rovnakomáštátnároknanáhradutrov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Na záver poukazovala na citované rozhodnutia Ústavného

súdu SR, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR s odkazom na citovaný čl. 2, 4 CSP. Navrhovala, aby
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v II. a v III. výroku tak, že žalobkyni priznáva voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štát má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%. Prípadne aby v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil v II. a v III. výroku a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnenéhoodvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Odvolací súd konštatuje nenaplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP.

18. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu s tým, že z dôkazov tvoriacich obsah spisu, na ktoré poukazovala
žalobkyňa v podanom odvolaní vyplýva snaha žalobkyne sa so žalovaným dohodnúť na zrušení a
vyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvamedzistranamisporuzafinančnúnáhraduvovýške15.000,00

eurstým,abyžalobkyňasastalavýlučnouvlastníčkounehnuteľností,sčímžalovanýnesúhlasil,nakoľko
on chcel byť vlastníkom nehnuteľností, v tom čase mal nedostatok finančných prostriedkov a nakoľko
mal pochybnosti o cene nehnuteľnosti, až po nariadení znaleckého dokazovania v konaní a určení
ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti vo výške 29.400,00 eur, bol vyrovnávací podiel stanovený vo výške
14.700,00 eur. K späťvzatiu žaloby v celom rozsahu preto došlo zo strany žalobkyne z dôvodu uzavretia

mimosúdnejdohodyvtomznení,žepredmetnúnehnuteľnosťnadobudolžalovanýspovinnosťouvýplaty
vyrovnávacieho podielu žalobkyni vo výške 14.700,00 eur. Späťvzatie žaloby správne procesne zavinil
žalovaný v zmysle § 256 ods. 1 CSP a mal by byť zaviazaný na náhradu trov konania žalobkyni,
ale nakoľko súd prvej inštancie prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v rozsahu 50% s
odkazom na ust. § 257 CSP, správne priznal súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 50%, keďže spoluvlastníctvo strán sporu bolo vyporiadané spôsobom odlišným
od spôsobu vyporiadania navrhovaného žalobkyňou v podanej žalobe, žalobkyňa s podaním žaloby
žiadnym spôsobom neosvedčila ňou tvrdenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností a z toho sa odvíjajúcu
hodnotu vyporiadacieho podielu, ktorá bola preukázaná až znaleckým dokazovaním v súdnom konaní,
pričom rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania má vplyv aj na rozhodnutie o nároku štátu na

náhradu trov konania.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez nároku súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách. Ak vzal žalobca svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie sa žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému a trovy konania tak znáša

žalobca, čo v konaní nie je naplnené (viď bod 16 odôvodnenia tohto uznesenia).24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode
16 odôvodnenia napadnutého uznesenia a apeluje na to, že zastavenie konania uzavretím mimosúdnej
dohody po podaní žaloby zavinil žalovaný a preto nárok na náhradu trov konania by podľa § 256 ods.
1 CSP patril žalobkyni, ale nakoľko súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP

v skutočnosti, že žalobkyňa v odlišnom spôsobe navrhovala vyporiadanie predmetného podielového
spoluvlastníctva, keďže žiadala predmetnú nehnuteľnosť priznať do svojho výlučného vlastníctva a až
titulom dohody o vyporiadaní predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný,
nie žalobkyňa, ktorá ňou navrhovanú sumu vo výške 15.000,00 eur v konaní žiadnymi dôkazmi
neosvedčila a len tvrdila, že cenu predmetnej nehnuteľnosti zistila dotazom v realitných kanceláriách,
pričom smerodajná hodnota vyporiadavaného podielu vo finančnom vyjadrení bola preukázaná až

znaleckým dokazovaním v súdnom konaní, nie úplne vo výške navrhovanej žalobkyni, ale len približne,
keďže žalobkyňa navrhovala 15.000,00 eur a zo znaleckého posudku vypracovanom v súdnom konaní
bola preukázaný finančný podiel vyporiadania vo výške 14.700,00 eur, už aj s jeho osvedčením, je
rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania, ako aj trov štátu vecne ako aj právne správne.

26. S poukazom na hore uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje s naplnením dôvodov hodných
osobitného zreteľa v rozsahu 50%, pre ktoré žalobkyni náhradu trov konania súd nepriznal v zmysle
§ 257 CSP, a to so zohľadnením aj predmetu konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré je v záujme oboch strán sporu.

27. Keďže rozhodnutie o nároku na náhradu trov štátu tvorí nárok na náhradu trov konania medzi
stranami sporu, odvolací súd sa rovnako stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tom znení, že
štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50% a voči žalobkyni v rozsahu 50%
vzniknutých zo znalečného vyplateného znalcovi Ing. Jánovi Novákovi na základe uznesenia Okresného
súdu Košice-okolie z 22.2.2016 č.k. 7C/504/2013-33 vo výške 30,00 eur, ktoré boli preddavkovo

vyplatené z finančných prostriedkov štátu s odkazom na ust. § 256 ods. 1, § 257 v spojení s § 470 ods.
2 prvá veta CSP, keďže vzniknuté trovy štátu boli vynaložené v záujme oboch strán sporu.

28. S poukazom na hore uvedené odôvodnenie sú odvolacie námietky žalobkyne vo veci nedôvodné.

29. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil uznesenie vo výrokoch pod č. II.
a III. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalobkyňa mala v odvolacom konaní neúspech,

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a keďže úspešnému žalovanému v odvolacom konaní
nevznikli žiadne trovy konania, odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ods. 1 CSP (§ 393

ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).