Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116205893.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. C., nar. XX.X.XXXX, adresa E.,
B. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 6.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č.k. 10C/76/2016-60 zo dňa 14.10.2016 - vo výroku, ktorým súd umožnil

žalovanému uhradiť dlh v splátkach, vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o
náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorými súd umožnil žalovanému
uhradiť dlh v splátkach, žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol o náhrade trov konania z r u š u j e a
vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
5.984,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.980,- Eur od 23.10.2015 do
zaplatenia, zároveň i povolil žalovanému zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach
vo výške 170,- Eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, vo zvyšku súd
žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 70,7 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,
2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. g), h), i), k), § 9 ods. 2 písm. k), l), § 11
ods. 1 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase, ako i § 232
ods. 3, 4, § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorá založila
právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení
spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa

na ich riešenie príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie následne pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a

zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) (?) presne uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie jeuvedenávýškasplátkyistiny,úrokuaaniakáčasťjezapočítanánapoplatky.Ďalejjenesprávneuvedená
celková výška úveru a RPMN, nakoľko do sumy 10.762,92 Eur neboli započítané splátky poistného.

5. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. l) a k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd potom dospel k záveru, že žaloba bol podaná dôvodne len v časti
nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 6.000,- Eur zníženej o jednu zaplatenú splátku 20,- Eur, t.j. vo výške
5.980,- Eur. Súd ďalej priznal žalobcovi požadovaný nárok na zaplatenie dvoch poplatkov za poistenie

schopnosti splácať úver vo výške 2,40 Eur. Súd preto zaviazal z priznaných žalovaného na zaplatenie
sumy 5.984,80 Eur ako aj úrok z omeškania, nakoľko si jeho výšku žalobca uplatnil v súlade so zákonom
od nasledujúceho dňa po vyhotovení výzvy o zosplatnení úveru, t.j. od celkového zosplatnenia úveru. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol a to v časti 20,- Eur v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ
nie je dané právo na zaplatenie sumy 20,- Eur istiny, ktorú žalovaný zaplatil, súčasne nemožno priznať
ani požadované príslušenstvo istiny v podobe riadnych úrokov (či už vyčíslených alebo požadovaných),

nakoľko podľa zákona je zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov.

6. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že vzhľadom na žiadosť žalovaného o možnosť splnenia dlhu
v splátkach, ktorú tento odôvodnil zlým zdravotným stavom - momentálne je práceneschopný, má
cukrovku I. typu, pričom požiadal o invalidný dôchodok, rozhodol tak, že žalovanému umožnil plniť dlh

v splátkach po 170,- Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 25 dňa v mesiaci pod stratou
výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak,
že nárok na ich náhradu má žalobca ako strana úspešnejšia v konaní. Žalobca sa domáhal celkovo

zaplatenia sumy 7.370,69 Eur vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a tvorenej sumou istiny 6.000,-
Eur + 241,79 Eur vyčíslené úrok z úveru + vyčíslené úroky z omeškania vo výške 306,10 Eur (ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia) + 4,80 Eur poistné a vyčíslené úroky z úveru ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
vo výške 818,- Eur, pričom bol úspešný v sume 6.290,90 Eur (čo do istiny 5.984,80 Eur + úroky z
omeškania vo výške 306,10 Eur - vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. jeho úspech predstavuje

85,35 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešná žalovaná strana 14,65 %, čistý úspech žalobcu
teda predstavuje 85,35% - 14,65% =70,70 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,70 %.

8. Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu priznania možnosti žalovanému splácať dlžnú sumu v

splátkach, a v zamietnutej časti, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v zmysle
§ 388 CSP rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal
žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal
náhradu trov konania, aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za
konania na oboch inštanciách. Uviedol, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, rozsudok

považuje za nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. V prvej časti odvolania žalobca uvádza, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K tvrdeniu súdu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods.

1 písm. k) uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky banky (VOP). Výška,
počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy, z ktorého vyplýva, že
počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky,
čo platí aj pre údaj o výške splátky, bezplatne kedykoľvek poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov. Tieto

informácie pritom poskytuje banka klientovi už v rámci informácií pred uzatvorením zmluvy. Anuitná
splátka sa skladá zo splátky istiny a splátky úroku a jej výška sa nemení. Výška, počet a termíny splátok
iných poplatkov sú uvedené už v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v
sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov
vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet koľkokrát bude klient povinný daný poplatok zaplatiť a

zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka.
Prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho spoplatnenia zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádneporadie uspokojovania pohľadávky obsahuje bod 2.5.5 OP. Odvolateľ poukázal aj na to, že v prospech
jeho argumentácie svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit
Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, z ktorého zdôraznil záver, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne

vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť
vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát

stanoviltakútopovinnosťvosvojejvnútroštátnejprávnejúprave.Čl.10ods.2písm.h)Smernice2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Na základe toho odvolateľ uzavrel, že povinnou
náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na
čas pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť

pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať.

10.Odvolateľtiežvyslovilnázor,ževčastinesplnenianáležitostipodľa§9ods.2písm.l)sasúdobmedzil
iba na konštatovanie, že v zmluve je nesprávne uvedená celková výška úveru a RPMN, nakoľko do
sumy 10.762,92 Eur neboli započítané splátky poistného. Svoj názor však bližšie právne ani vecne

nešpecifikoval.

11. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že pri povolení splatiť dlh v splátkach súd postupoval
nesprávne, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom boli tvrdenia žalovaného
o jeho nepriaznivom zdravotnom stave skúmané a či i boli preukázané.

12. Odvolateľ napokon namietal i rozhodnutie súdu v časti o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v
nie plnom rozsahu. S poukazom na svoje odvolanie žiadal priznať náhradu v rozsahu 100%.

13. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je nevyhnutné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) v spojení
s § 391 ods. 1 CSP).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru v časti, keď pri aplikácii § 9 ods. 2, § 11
ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. ustálil, že predmetný úver je pre chýbajúcu náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto v tejto časti je
dôvodné žalobu zamietnuť, tiež či boli splnené zákonné podmienky pre umožnenie žalovanému uhradiť

priznanú časť dlhu v splátkach vo výške 170,- Eur mesačne a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej
potom posúdiť správnosť priznania náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 70,7%. Vyhovujúca časť
rozsudku vo výroku I. nebola napadnutá odvolaním, nadobudla právoplatnosť a nestala sa predmetom
odvolacieho prieskumu.

16. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správnezistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

17. Jednou zo sporných otázok bolo, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

18. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)

zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

19. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z

účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere

môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

20. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), článok 10 ods. 2 písm. h)
stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek

počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa

má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

23. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverovýtrh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

24. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť

zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

25. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi

jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k

riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

26. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok

10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú
(resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok
10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý
zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k), neskôr l) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 Smernice.

27. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj

potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k), neskôr l) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru,

že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným
nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok
a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu,
obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli,

že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k), neskôr l) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú

stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej
skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

28. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť

uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

29. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa
uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery
vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni

možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho
senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho
eurokonformným výkladom.

30. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,

podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v
dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného
zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa,

že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke
splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je
bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu
je v uvedenom dôvodné.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

32. Prvoinštančný súd bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru odvíjal tiež
aj od strohého konštatovania „nesprávne uvedenej celkovej výšky úveru a RPMN, nakoľko do sumy
10.762,92 Eur neboli započítané splátky poistného“ spolu s citáciou § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z.z.

33. Odvolateľ pritom založil odvolaciu argumentáciu aj na nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku
pre absenciu ako právneho posúdenia, tak aj vecného odôvodnenia v predchádzajúcom odseku
konštatovaného záveru prvoinštančným súdom.

34. Odvolací súd po oboznámení sa s uvedeným dôvodom napadnutého rozsudku skutočne musí dať
odvolateľovi za pravdu. V posudzovanom prípade sú závery prvoinštančného súdu zhrnuté len v jednej
vete daného odseku odôvodnenia rozsudku bez výkladu právnej aplikačnej úvahy, ktorá ho viedla kpriradeniu danej skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu, v ktorej jedinej vete odôvodnenia len
všeobecne, bez bližšieho vysvetlenia, zdôvodňoval „iba“ tvrdenú nesprávnosť uvedenia celkovej výšky
úveru a RPMN ako obsahovej náležitosti zmluvy, bez ďalšieho relevantného.

35. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

36. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

37. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

38. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

39. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

40. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky

kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

41. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

42.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

43. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedáaj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

44. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť tiež to, či súd prvej inštancie preskúmavaným
rozsudkom správne a zákonným spôsobom rozhodol o umožnení žalovanému uhradiť priznanú časť
dlhu v splátkach.

45. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o lehote plnenia priznanej časti pohľadávky odôvodnil len
tým, že: „vzhľadom na žiadosť žalovaného o možnosť splnenia dlhu v splátkach, ktorú tento odôvodnil
zlým zdravotným stavom - momentálne je práceneschopný, má cukrovku I. typu, pričom požiadal o
invalidný dôchodok, rozhodol tak, že žalovanému umožnil plniť dlh v splátkach po 170,- eur mesačne
od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 25 dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri omeškaní s

plnením čo i len jednej splátky“.

46. Podľa § 232 ods.3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

47. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže s prihliadnutím na okolnosti
daného konkrétneho prípadu umožniť uhradenie povinnosti, ku ktorej bol žalovaný zaviazaný, i v dlhšej

akobežnejtrojdňovejparičnejlehote,aletiežmôžeurčiť,žepeňažnéplneniebudeuhradenévsplátkach,
pričom musí určiť ich výšku a podmienky zročnosti. I táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť
podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že
je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, či osobným pomerom sporových strán
vhodné určiť, že peňažné plnenie sa môže splniť v splátkach. Zároveň súd musí vždy presne určiť ich

výšku a podmienky splatnosti. Hľadiská pre úvahu súdu ak má priznať žalovanému, ktorého platobnú
povinnosť určil, výhodu splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného i
v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom k osobným pomerom príliš

ťaživé (porovnaj konštantnú judikatúru R 87/1966, R V/1968).

48. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že uhradenie priznanej pohľadávky v splátkach navrhol
žalobca s odôvodnením, ktoré prvoinštančný súd prebral ako svoje dôvody rozhodnutia o povolení
splátok, bez toho aby si čo i len osvedčil tvrdenia žalovaného.

49. I v danom prípade (absenciou riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými
požiadavkami)takdošlonesprávnymprocesnýmpostupomsúduprvejinštanciekznemožneniustranám
realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ani tento

nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

50. V dôsledku prijatia nesprávneho právneho záveru podľa konštatovaného v ods. 34 odôvodnenia
sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
uplatňovaných úrokov a poplatkov, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu

jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na § 295 CSP, v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s
ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

51. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1
CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.52. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti
bude nevyhnutné opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a
dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s § 295 CSP

doplniťdokazovanie,jehovýsledkynásledneopätovnekomplexnevyhodnotiť,posúdiťpodľapríslušných
hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti opätovne vo veci rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

53. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 1 CSP).

54. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).