Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Ro/247/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215707
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611215707.2

Uznesenie

OkresnýsúdSpišskáNováVes,vprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomÚdernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Z. C., G.. XX. X. XXXX, K. Š. G. X/XX, A.
G. Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Igorom

Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 918,92 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd r u š í platobný rozkaz tunajšieho okresného súdu zo dňa 15. 11. 2011 č. k. 7 Ro 247/201-23
a konanie z a s t a v u j e .

V r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 48,30 Eur prostredníctvom
príslušného Daňového úradu v Bratislave.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia Advokátskej
kancelárii JUDr. Igora Šafranka so sídlom vo Svidníku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 18. 10. 2011 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal
od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy vo výške 918,92 Eur s prísl. titulom nesplateného úveru, ktorý
bol žalovanej poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a. s., Mlynské nivy 1 v Bratislave v konaní
vystupujúci ako postupca a zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

Súd vydal dňa 15. 11. 2011 platobný rozkaz, ktorý žalovaná prevzala dňa 25. 11. 2011 a žalobca dňa 21.

11. 2011. Dňa 1. 12. 2011, teda ešte pred právoplatnosťou platobného rozkazu, písomným oznámením
vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom. Následne po tomto vstupe vedľajšieho
účastníka do konania žalobca písomným podaním súdu doručeným dňa 23. 12. 2011 zobral návrh v
celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je.Nakoľko žalobca zobral návrh v celom rozsahu späť, aj keď k tomu pristúpil po podaní platobného
rozkazu, súd podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil platobný rozkaz a podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia na návrh žalobcu konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, aj keď on
pri vstupe do konania tieto požadoval a trval na nich aj vo svojom vyúčtovaní súdu doručenom dňa 13.
10. 2013.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť
manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

V konaní má vedľajší účastník rovnané práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých

okolností.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“

niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému
pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku
konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne
postavenie, alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Vzhľadomnavyššieuvedené,účinkyvznikuvedľajšiehoúčastníctvamôžualenastaťlenvtakomkonaní,
v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto
konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však neplatí pre také štádium sporového konania,
v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom, tzv. skrátené konanie, kedy sa táto pomoc môže

najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. ,
pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z
účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

V danom prípade súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajšími účastníkmi sú účelné.
Trovyvynaloženéúčastníkomkonaniavspore(toplatíajprevedľajšiehoúčastníka)musiabyťvpríčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatňovaného nároku, alebo ako v danom prípade procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku.

V tomto konaní nemožno považovať trovy „vynaložené“ vedľajším účastníkom, alebo ním lepšie
povedané „vyčíslené“ vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy konania neboli v príčinnej
súvislosti s procesným postojom odporkyne, resp. vedľajšieho účastníka konania.

V danom prípade v dôsledku účinného späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom nedošlo k
„vysloveniu“ procesného postoja odporkyne ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Ako vyplýva z obsahu spisu, vedľajší účastník zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. I. Šafranku
vstúpil do konania dňa 1. 12. 2011, kedy žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami

a súčasne navrhoval priznať mu náhradu trov konania. Žalovaná prevzala platobný rozkaz dňa 25.
11. 2011. Táto sa k žalobe nevyjadrila ani len písomne a vedľajší účastník žiadnymi listinnými ani
inými dôkazmi súdu nedal najavo, aby daný návrh so žalovanou konzultoval. Napriek tomu, že okrem
písomného vstupu do konania žiaden iný úkon vedľajší účastník nevykonal, žiadal náhradu trov konania.Vzhľadom na vyššie uvedené účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní,
v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore niektorému z účastníkov“. Takýmto

konaním môže byť v zásade len sporové konanie (to však neplatí pre také štádium sporového konania, v
ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom, tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže
najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p.
pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z

účastníctva, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

V danom prípade vedľajší účastník „vystupoval na strane žalovanej“ a k zastaveniu konania došlo z
dôvodu zavinenia žalobcu, lebo vzal späť návrh na začatie konania, bol by žalobca povinný nahradiť
trovy konania žalovanej, a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, na strane ktorého vystupuje,
mal by vedľajší účastník právo na náhradu trov konania.

Súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v odvolaní sú účelné.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti

takému tvrdenému nároku.

V tomto konaní nemožno považovať trovy „vynaložené vedľajším účastníkom“, alebo lepšie povedané
„vyčíslené“ za účelné, lebo tieto trovy konania neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom
odporkyne, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania. V súdenom prípade v dôsledku účinného

späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom nedošlo ani k vysloveniu „procesného postoja
odporkyne“, ani vedľajšieho účastníka predmetu konania. Išlo len o paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do konania (tak ako v mnohých iných obdobných prípadoch vedených na tunajšom súde) a
najmä, ak sa dá vedľajší účastník zastupovať advokátom bez toho, aby vo veci zaujal procesný postoj
k predmetu konania, navodzuje to dojem, že účelom vstupu do konania nebola obrana konkrétneho

spotrebiteľa (žalovanej), ale len získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania.

Na základe vyššie popísaného súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol tak, ako uvádza enunciát
tohto uznesenia.

Podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/92 Z. z. v znení noviel súd rozhodol o vrátení
súdneho poplatku z návrhu žalobcovi po krátení o 1 %, najmenej 6,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.