Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221470
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne C. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.09.2017 domáhala voči žalovanému

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. V žalobe uviedla, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC XXX/XXXX o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XXX/XXXX z 27.10.2016, právoplatný dňa 29.12.2016. Ako
spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť
v súdnom konaní podaním žaloby.
2. Žalobkyňa ako dôkazy označila: rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 10C 403/2014 - 50 zo dňa

16.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co 232/2015 - 105 zo dňa 27.10.2016 a list
žalovaného zo dňa 12.01.2018.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva žalobkyňou vznesený nárok na finančné
zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Zdôraznil, že žalobkyňa nijakým relevantným
spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Mal za to, že žalobkyni finančné
zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni nevznikla. Poukázal na

skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá dlžníčke právna ochrana, keď sama je tá, ktorá ako prvá
porušila svoje povinnosti, nakoľko si neplnila záväzky, ku ktorým pristúpila. Ustanovenie § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa síce úspešnej strane sporu priznáva právo na primerané finančné
zadosťučinenie, no takto zákonom priznané právo je potrebné vykladať skôr reštriktívne. Súd musí
zohľadniť nielen úspešnosť tej- ktorej strany, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad.
Nie je teda vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolností aj napriek úspechu v konaní odmietol
požadované finančné zadosťučinenie priznať. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako

náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Jeho priznanie prichádza do
úvahy i v tých prípadoch, keď porušenie práva nie možné už napraviť inak. Z toho logicky vyplýva,
že už neprichádza do úvahy uvedenie veci do pôvodného stavu, resp. zrušenie rozhodnutia. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorýchsa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany a nielen
deklaráciu porušenia. Takisto je nanajvýš otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu,
kto sám právo porušuje. Žalobkyňa od začiatku neplatila splátky podľa dohody o plnení v splátkach, čím

sa dostala hneď o tri mesiace do omeškania. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Pojednávania sa nezúčastnila ani žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť písomne neospravedlnila. Preto

súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného v súlade s
ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Právny
zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C 403/2014 - 50 zo dňa 16.09.2015 určil, že zmluvná
podmienka, v zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.10.2012 č. zmluvy 806301015 uvedená

vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd zároveň uložil povinnosť žalovanému
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 255,30 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení okrem iného uviedol, cit.: „Administratívny poplatok predstavuje 61 % z úveru. Tento

poplatok, ako to vyplýva z VOP je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru
súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa
konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné:
„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...
Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala

vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho,

aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil
aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.... Súd dospel k záveru, že
predmetná zmluvná podmienka má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko vytvára hrubú
nerovnováhu v postavení strán, kedy v podstate si žalovaný účtuje sumu približne vo výške 61 %
z poskytnutého úveru za nejasné, nezrozumiteľné a nešpecifikované náklady, ktoré majú spočívať v

jeho administratívnych nákladoch spojených zo správou tohto úveru. Takéto zmluvné dojednanie podľa
názoru súdu jednoznačne je neprijateľným a spotrebiteľ má vnútenú povinnosť platiť za imaginárne
služby, ktoré mu má poskytovať dodávateľ a ktoré v podstate sú nevyhnutnou súčasťou správy každého
úveru a nemôžu byť v žiadnom prípade účtované spotrebiteľovi vo výške tak ako to bolo v tomto prípade,
teda vo výške, ktorá zodpovedá sume 61 % poskytnutého úveru. Jednoznačne sa jedná o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
pričom v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na ochranu pred takýmto
neprijateľnými podmienkami. Súd poukazuje aj na obdobné rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn.
11C 42/2012 ohľadom rovnakého poskytovateľa úverov.“
7. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Co 232/2015 - 105 zo dňa 27.10.2016 potvrdil napadnutý

rozsudok, pričom okrem iného konštatoval, cit.: „Súd prvej inštancie správne poukazuje na rozhodnutie
Okresného súdu Prešov č. k. 11C/42/2012-46, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 5Co/219/2013-91 a v ktorom bolo určené, že zmluvná podmienka v úverovej
zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 8.12.2010, číslo zmluvy 802200137 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu

s administratívou s tou spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom na strane
žalovanej tu vystupovala Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, teda išlo o toho istého
žalovaného ako v tomto konaní a so zreteľom na toto rozhodnutie platí ust. § 53a ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorása uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto
podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primeranéfinančnézadosťučinenie.Rovnakúpovinnosťmáajprávnynástupcadodávateľa.Sozreteľom
na toto ustanovenia potom platí, že takéto rozhodnutie rozširuje svoju pôsobnosť na všetky zmluvné

vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva pre žalovaného povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek
súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia.“ Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 29.12.2016.
8. Listom zo dňa 12. 1.2018 vyzval žalovaný žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy. Uviedol, že dňa 3.
8. 2017 žalobkyňa uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 672 eur na základe zmluvy o

úvere č. 806301015 uzatvorenej dňa 19. 10. 2012. Keďže však uvedenú čiastku neuhradila v zmluvne
dohodnutom čase, dostala sa do omeškania a preto v súlade s vyplnenou zmenkou žiada žalovaný
aj o úhradu dohodnutého zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy a zákonného
zmenkového úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že pred splatením dlhu
bol žalovaný nútený zabezpečiť si návratnosť pohľadávky, čím mu vznikli ďalšie náklady (napr. poplatok

za zasielanie upomienok, odmena pre advokáta za zastupovanie, poplatok za rozhodcovské konanie...)
v celkovej sume 445,09 eura, z toho nedoplatok na nákladoch 258,94 eura, týmto žiada, aby dlžnú sumu
v celkovej výške 2 540,97 eura zodpovedajúcu neuhradeným dohodnutým a zákonným zmenkovým
úrokom a nedoplatku na nákladoch žalobkyňa uhradila do 7 dní od doručenia výzvy.
9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,

b) upierať práva podľa § 3.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami
nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej
zmluvy. Uvedená skutočnosť v tomto konaní namietaná nebola a s konečnou platnosťou bol vyriešená
v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 11Co 232/2015, kde sa odvolací súd venoval aj

námietke žalovaného ohľadom postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky. Okresný súd Prešov rozsudkom
č. k. 10C 403/2014 - 50 určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa
19.10.2012 č. zmluvy 806301015 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Co 232/2015 - 105 uvedený rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Súdy vychádzali z toho, že žalovaný napriek vyhláseniu zmluvnej podmienky
(bod 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v časti týkajúcej sa nákladov na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy) za neprijateľnú, túto naďalej používal. V danom prípade súd vychádzal z
odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí, ktoré konštatovali porušenie právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa. Nebola dôvodná námietka žalovaného v tom zmysle, že v žalobe absentuje uvedenie
akého porušenia sa mal žalovaný vo vzťahu k žalobkyni dopustiť, keďže žalobkyňa poukázala na
rozsudky súdov, kde porušenie konkrétnych právnych predpisov konštatované bolo. Išlo o ust. § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania zmluvnejpodmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, resp. podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Je evidentné, že v tomto prípade žalovaný porušil
zákaz používania neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navyše z praxe všeobecných súdov je zrejmé, že

žalovaný si napriek výslovnému zákazu používania neprijateľnej zmluvnej podmienky uplatňuje voči
spotrebiteľom nároky z nej plynúce aj v súčasnej dobe.
11. Súd poukazuje na to, že zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná
funkcia, ktorá sa vzťahuje na konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie
priznané v relutárnej podobe. Okrem toho má však primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu

funkciu, ktorá nie je o nič menej významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov
od používania neprijateľných zmluvných podmienok či používania zmlúv neobsahujúcich zákonom
predpísané náležitosti. Napokon existuje tu sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorá má viesť k tomu, aby dodávatelia boli postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje
už niekoľkoročná súdna prax, vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné, resp. konštatovanie
absencie požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi (ide de facto o morálne

odsúdenie),javísabyťnedostatočným.Nemožnozabúdaťnato,žeboltoprávežalovaný,ktosadopustil
konania v rozpore so zákonom.
12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého kvalifikačným znakom pre
priznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianiejeujma.Postačuje,žespotrebiteľúspešneuplatnil

nasúdeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejzákonom. Prepriznanieprimeranéhofinančného
zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená skutočnosť v danom prípade
vyplýva z vyššie citovaných rozsudkov. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
13. Ani v prípade aplikácie § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do

09.06.2013 (Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.), z ktorého pravdepodobne žalovaný pri formulácii svojho vyjadrenia
vychádzal (ale s ktorým sa súd nestotožňuje), nebolo by možné dospieť k záveru, že preukázanie vzniku

ujmy je nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Na priznanie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačovala už len hrozba vzniku ujmy. Uvedený
právny názor je plne v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co 168/2016 zo dňa
25.01.2017 podľa ktorého, cit.: „V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci
sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o

ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade,
aknasúdeúspešneuplatníporušeniesvojhopráva,atoodtoho,ktozatotoporušenieprávazodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007

Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu (stav k 9.6.2013 - poznámka súdu). Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže

na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“
14. Pokiaľ ide o výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že
samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie,
keďže má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd
a žiadať o ochranu svojich práv. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 29Odo 652/2001, podľa ktorého, cit: „Právní praxe i právní teorie jsou zajedno v tom,
že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento
aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby
se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“
15. V danom prípade súd považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 500 eur, ktorú žalobkyňa požadovala. Pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia
súd vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový aspekt závadného
konania žalovaného. Súd v prvom rade zohľadnil skutočnosť, že žalovaný už dlhodobo ignoruje
rozhodnutia súdov ohľadom vyhlásenia zmluvnej podmienky, ktorá bola predmetom konania vedenéhona Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C 403/2014 za neprijateľnú a naďalej si na jej podklade
uplatňuje voči spotrebiteľom nároky, ktoré mu neprináležia.
16. Nemenej dôležitou skutočnosťou, ktorú súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného

zadosťučinenia v tomto prípade zohľadnil bolo to, že žalovaný si voči žalobkyni naďalej uplatňuje sumu 2
540,97 eura!!! napriek tomu, že žalobkyňa uhradila istinu aj s poplatkom (za úver 350 eur uhradila sumu
672 eur). Aj keby k úhrade istiny došlo oneskorene, sankcia za omeškanie dlžníka, ktorá predstavuje
viac ako 725% násobne navýšenie oproti istine, nemôže byť na mieste. Uplatňovanie ďalších plnení
voči žalobkyni je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne

platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo
1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Konanie žalovaného súd hodnotí ako vysoko nemorálne a
priečiace sa zásade slušnosti a spravodlivosti. Preto sa javí byť finančné zadosťučinenie vo výške 500
eur v tomto konkrétnom prípade ako primerané.
17. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 500

eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi primeranú satisfakciu
a súčasne pôsobí dostatočne odradzujúco pre žalovaného, ktorého má „motivovať“ k tomu, aby sa
v budúcnosti vyhol predkladaniu vadných zmlúv spotrebiteľom. Súd na záver pripomína, že inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na
kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho

prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 137/2016 zo dňa
24.05.2017). Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
18. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky, súd považoval nárok
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

19. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).