Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417208955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, proti žalovanému: X. L., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom E. 1336/14, X69 XX E. G., o
zaplatenie 647,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č.k. 19Csp/110/2017-45 zo dňa 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 6.4

Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok II.),
ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.)p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 752,82 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 647,62 Eur od 28.07.2017 do zaplatenia v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd
určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 6.4 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička,
podľaktorej:„Vprípade,aksaúverstanepredčasnesplatnýmvzmyslebodu6.2OP,bankajeoprávnená
úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do
úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vo
zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol (tretia výroková veta) a štvrtou výrokovou vetou rozhodol o
trovách konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že nebolo sporným, že právny predchodca
žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 13.04.2011 zmluvu o úvere, pričom je
nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 129/2010 Z.z.“) a zmluvu o úvere je potrebné podriadiť aj pod právny režim Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej

inštancieustálil,žezmluvaobsahujevšetkypodstatnénáležitostiuvedenévustanovení§9ods.2zákona
č. 129/2010 Z.z. a nezistil také skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť niektorého z ustanovení
zmluvy pre jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Okresný súd v tomto smere uzavrel, žezmluva o úvere je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, spĺňa
náležitosti písomnej formy a bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi.

1.2 Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že žalovaný bol povinný čerpaný úver vo výške 1.500,-
Eur splácať v 60 mesačných splátkach po 50,-Eur, počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 13.05.2011.
Žalovanýúverriadneavčasnesplácal,ďalšieplatbynaúvernepoukázal.Žalobcapretodôvodnevyhlásil
predčasnú splatnosť úveru v súlade s článkom 6 bodu 6.2 Obchodných podmienok, mohol tak urobiť už
po nezaplatení jednej splátky v lehote splatnosti. Žalovaný pristúpil k zosplatneniu úveru až listom zo dňa

24.07.2014 a okresný súd mal preukázanú existenciu záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi nesplatenú
sumu poskytnutého úveru vo výške 647,62 Eur, spolu s úrokmi z úveru do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 24.07.2014 vo výške 65,92 Eur a tiež bankové poplatky vo výške 39,28 Eur.
Žalovaný v konaní žalobcom tvrdené a preukazované skutočnosti nenamietal. V časti o zaplatenie sumy
752,82 Eur (zosplatnená istina 647,62 Eur, úrok z úveru do zosplatnenia vo výške 65,92 Eur a bankové
poplatky vo výške 39,28 Eur) súd uznal žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Aktívnu legitimáciu žalobcu

mal okresný súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, na základe ktorej
pôvodný veriteľ previedol svoju splatnú pohľadávku na žalobcu.

1.3 Vzhľadom k omeškaniu so splnením peňažného dlhu zo strany žalovaného, okresný súd prisúdil
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy istiny úveru vo výške 647,62 Eur odo dňa

28.07.2017. Žalobcovi by prináležal úrok z omeškania odo dňa splatnosti úveru, okresný súd však bol
viazaný uplatneným nárokom žalobcu. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania okresný súd
aplikovalustanovenie§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1vspojenís§10cNariadeniavlády
SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobcovi tak priznal ním uplatnený úrok z omeškania, nakoľko tento je uplatnený
v nižšej výške ako by mu z kogentnej právnej úpravy vyplývalo.

1.4 Súd prvej inštancie návrh žalobcu v časti vyúčtovaného úroku zo zmlúv vo výške 25,5% ročne
zamietol ako nedôvodný a súčasne zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6.4 Obchodných podmienok,
podľa ktorej má žalobca právo úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou až do
úplného splatenia zmluvného záväzku, vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Uvedené zmluvné dojednanie sa síce nachádzalo v samotnom texte zmluvy, táto však bola
koncipovaná na niekoľkých husto popísaných stranách malými písmenami. Zo samotného koncipovania
zmluvy, ako aj jej obšírnosti vyplýva, že ide o formulárové znenie zmluvy, do ktorého obsahu nemal
žalovaný ako spotrebiteľ možnosť nejakým spôsobom zasiahnuť a vymeniť si v prípade zmenu obsahu
tejto zmluvy. Zmluva obsahovala celý rad neprehľadných zmluvných podmienok zásadného charakteru,

uvedené ustanovenie nebolo žalovaným individuálne dojednané, a preto nemôže požívať právnu
ochranu. Okresný súd predmetné ustanovenie (bod 6.4 Obchodných podmienok) preto vo výroku svojho
rozhodnutia vyhlásil za neprijateľné, a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka
neplatné. Ustálenou súdnou praxou je záver, že dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku
dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, v dôsledku omeškania s ich platením je zo zákona

vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Platí zásada „úroky do splatnosti úveru,“ po splatnosti
nastupuje režim sankčných úrokov z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii negatívneho
postihu dlžníka ako spotrebiteľa, požadovalo by sa zaplatenie úrokov z úveru a tiež úrokov z omeškania.
Predmetnú zásadu je potrebné aplikovať v spotrebiteľských vzťahoch a je aj v súlade s ustanovením §
497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti.

Konštrukcia uplatneného nároku nepochybne indikuje zámer žalobcu dosiahnuť vyššiu sankciu, než
predstavujú úroky z omeškania a z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu na zaplatenie úrokov z úveru
uznal za dôvodnú len čo do úrokov z úveru vyčíslených do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Vo zvyšnej časti žalovaných úrokov z úveru, uplatnených po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru,
okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.5 O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania,
nakoľko ich úspech v konaní je približne rovnaký.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazalna náhradu trov konania. Odvolaním napadol výroky II., III., IV. rozsudku okresného súdu . Uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku.

2.1 V konkrétnosti namietal, že žalobca nemal možnosť procesne sa v konaní brániť, keď okresný
súd svojim postupom mu znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku
posúdenia prejudiciálnej otázky a posúdení neprijateľných zmluvných podmienok. Ak okresný súd
žalobcu nevyzval na vyjadrenie sa k otázke neprijateľnosti zmluvnej podmienky, postupoval v rozpore
s § 129 C.s.p., nakoľko mal možnosť žalobcu vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo

veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak to bolo účelné pre ďalší priebeh konania. Súd
prvej inštancie pritom žalobcu nevyzval ani podľa ustanovenia § 157 C.s.p.; za účelom rýchleho a
hospodárneho konania mohol vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú
používa právny predchodca žalobcu a nie žalobca. Súd tak neprimerane zasiahol do práv pôvodného
veriteľa, keď ho zároveň nevyzval na vyjadrenie sa k možnému posúdeniu uvedenej neprijateľnej

podmienky. Takýmto postupom súd prvej inštancie odňal žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi
možnosť konať pred súdom a vôbec poznať právne posúdenie veci, s ktorým sa oboznámil až na
základedoručenéhoprekvapivéhorozsudkuvovecisamej.Priposúdení,činiektorézmluvnédojednanie
v spotrebiteľskej zmluve je prijateľná podmienka, spôsobujúca v neprospech spotrebiteľa značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je potrebné vychádzať z kvality a kvantity

práv a povinností oboch zmluvných strán; o ich nerovnovážne postavenie ide vtedy, keď povinnosti
jednej strany nezodpovedá kvalitatívne ekvivalentná povinnosť druhej strany. Podľa názoru žalobcu
sporné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy nie je nejasné alebo nejednoznačné, nezakladá bez ďalšieho
neprijateľnosť dodávateľom naformulovaného ustanovenia. Aj spotrebiteľská zmluva je prejav vôle
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností spájaných právnymi predpismi s takýmto

prejavom, súd nemôže, a to ani v spotrebiteľských sporoch, nahrádzať pasivitu žalovaného spotrebiteľa.
V tomto smere mal žalobca za to, že postup súdu nebol v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti
konania, nastala situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie,
čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na odvolací súd, čo nie je žiadúce. Vo vzťahu k
vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozhodnutia, žalobca poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/337/2015 zo dňa 16. apríla 2016.

2.2 Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, nie je zrejmé,
z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Rozhodnutie, na ktoré poukazoval okresný

súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98) nevyhovuje potrebám súčasného právneho
stavu, po jeho vydaní došlo k vstupu SR do Európskej únie a k implementácie relevantných smerníc
do nášho právneho poriadku, ako aj k vydaniu nových právnych predpisov. V tomto smere poukázal na
ustanovenie § 16 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. a argumentoval, že v prípade, ak dôjde k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať

rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do
okamihu splatenia úveru. Skutočnosť, že rozhodovacia prax súdov v otázkach priznávania zmluvných
úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom
je vytvorenie právnej istoty. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy, takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný

zmluvnýúrokakoformaodplatyveriteľazaposkytnutiepredmetnéhoúveru.Spoukazomnaustanovenie
§ 503 ods.3 Obchodného zákonníka žalobca zdôraznil, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia
úveru, zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Ak by veriteľ úver
nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Odporuje logickému výkladu, ak by bol dlžník
oslobodený od povinnosti platiť zmluvné úroky v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky

z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný
platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote
alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv zosplatnenie úveru.

2.3 Žalobca poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok a považoval za nepochybné, že úročenie

úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia, bolo úmyslom žalobcu
a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. S obchodnými podmienkami úveru
sa žalovaný oboznámil, vyjadril s nimi súhlas, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. K vráteniu celej
poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmyslektorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Ad absurdum, v prípade nepoctivého
dlžníkabytentozošpekulatívnychdôvodovmoholbezprostredne počerpaníúverupristúpiťkneplateniu
dohodnutých splátok, spôsobil by tým predčasnú splatnosť úveru, vyhol by sa tak plateniu dohodnutých

zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by bol tak viazaný iba
na platenie výhodnejších úrokov z omeškania. Žalobca vyjadril nesúhlas s konštatovaním súdu, že
súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Ide
o odlišné právne inštitúty sledujúce iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie dlžníka. Dohodnuté
úroky totiž predstavujú odmenu za požičanie peňazí, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie

povinností.

2.4 Žalobca tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Poukázal na niektoré
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRaNajvyššiehosúduSRvovzťahukobsahuprávanaspravodlivýproces

a preskúmateľnosť rozhodnutia. Tvrdil tak, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia
okresný súd porušil práva žalobcu vychádzajúce z článku 46 ods.1 Ústavy SR.

2.5 Žalobca tiež zdôraznil, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, je nevyhnutné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko zákonodarca až s účinnosťou od 01.04.2015

určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na
ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka sa tak vzťahuje zákaz retroaktivity, toto ustanovenie nie
je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu
základných princípov právneho poriadku.

2.6 S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (23Cdo/1201/2009) žalobca zdôraznil, že
aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti
a nezodpovednosti. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, ochrana
spotrebiteľa má svoje medze, nie je možné ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve súdu nevyjadril.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie

spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a

zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah,založený zmluvou o úvere, je okrem ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasledujúce) potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný

len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia OZ je potrebné použiť na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občiansko-právny alebo obchodno-
právny vzťah. K odvolacej námietke že na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka novelizovaného zákonom
č. 102/2014 Z.z. sa vzťahuje zákaz retroaktivity, preto nie je možné jeho aplikácia na právne vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015 odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.

apríla2015,vzmyslektorého„Ustanovenie§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktorého
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. Najvyšší súd konštatoval, že uvedené ustanovenie
nadobudloúčinnosť01.mája2014aprávnypredpis,súčasťouktoréhoje,nemáprechodnéustanovenia.
To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

8.1 V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
úver vo výške 1.500,-Eur, čerpanie úveru bolo preukázané. Okresný súd mal tiež za preukázané, že
ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti záväzok žalovaného predstavoval sumu vo výške 752,82 Eur,
z toho nesplatená suma poskytnutého úveru predstavovala sumu 647,62 Eur, úroky z úveru do dňa

predčasnej splatnosti úveru sumu 65,92 Eur a bankové poplatky sumu 39,28 Eur. Tieto skutkového
zistenia okresného súdu žalovaný v podanom odvolaní nenamietol.

8.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol v časti uplatneného zmluvného úroku
z nesplateného úveru po splatnosti úveru, založil na právnom závere, že žalobcovi potom, ako vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru, neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti
úveru. Po termíne splatnosti úveru žalobcovi ako veriteľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru, ale iba právo na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko veriteľ po lehote splatnosti
peňažné prostriedky už ďalej neposkytuje.

8.3 Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca záver okresného súdu, na ktorom založil svoje
rozhodnutie, považoval za následok nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 222/2009, zo dňa 26. februára 2010).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného

práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 MCdo 4/2009).

8.4 Odvolateľ poukazoval na to, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ právo
ako na úrok z úveru, tak aj na úrok z omeškania. Jeho tvrdenie, že dlžník je povinný zaplatiť s vrátením
poskytnutého úveru okrem priznaných úrokov z omeškania aj dojednané úroky, a to do dňa úplného
vrátenia poskytnutých prostriedkov, vychádzajúce z druhej vety § 503 ods. 3 ObZ je však potrebné

posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods.
3 ObZ nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v
prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 ObZ), ak sa však má vrátiť

zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia
veta ObZ). Uvedené ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 ObZ) teda explicitne upravujú nielen
záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa
zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr
zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov,

napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016
zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015,
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 25Co/615/2015, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu vPrešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje
aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR, publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom

prípade do dňa predčasnej splatnosti.

8.5 Pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa odvolateľa porušením povinnosti získal výhodnejšie
postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa zbavil povinnosti plniť zmluvne
dohodnuté plnenie (úroky), je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná

(mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá
povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý
(zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce
stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne
niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania.

8.6 K argumentácii odvolateľa vo vzťahu k úroku odvolací súd dodáva, že úrok predstavuje cenu peňazí,
ktorý pokrýva absentujúci zisk veriteľovi a je splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na
úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania
budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania

úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie
úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov,
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom (zosplatnením
úveru) veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou

úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Teda nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie, smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu
po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky na vymoženie jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu

spotrebiteľ na výzvu nevrátil; de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, akoby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Tým by bola založená nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktorá nemôže požívať právnu ochranu, navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a domôcť sa

jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov od spotrebiteľa a nemusí strpieť nijaké obmedzenia
užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia; počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav, založený
jednostranným predčasným zosplatnením úveru (aj keď vyvolaným omeškaním spotrebiteľa s plnením

svojho záväzku). V tomto zmysle úroky sú cenou a nemožno ich zamieňať za úroky z omeškania. Cenu
(odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať. V zmysle vyššie
uvedeného, pokiaľ okresný súd uzavrel, že veriteľ po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá nárok
na úrok z úveru, ale iba na úrok z omeškania, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia.

8.7 V rozpore s vyššie uvedeným je preto i dojednanie obsiahnuté v bode 6.4 Obchodných podmienok
žalovaného (jeho právneho predchodcu), podľa ktorého: „v prípade, ak sa stave úver predčasne
splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou
úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči Banke“. Na základe

uvedeného zmluvného dojednania by inak mohol žalobca ako veriteľ požadovať od žalovaného
ako dlžníka úrok z úveru z celej dlžnej sumy popri sankčnom úroku z omeškania. Ako už bolo
uvedené, takýmto spôsobom by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,
čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Okresný súd v zmysleuvedeného potom správne uzavrel, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a preto neplatná,
čo vyhlásil aj vo výroku II. odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úrok je cenou úveru len do jeho
zosplatnenia, po zosplatnení úveru je veriteľovi patrí úrok z omeškania, ktorý je sankciou, plní funkciu

paušalizovanej náhrady škody vzniknutej veriteľovi so zabezpečovacím, sankčným a kompenzačným
účelom. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Niet pochybností, že zmluvná podmienka nebola
individuálne dohodnutá a mala umožniť veriteľovi inkasovať popri úrokoch z omeškania aj zmluvný
úrok, ktorý v zmysle vyššie uvedeného žalobcovi ako veriteľovi nepatril, a to na ťarchu žalovaného ako

spotrebiteľa. Ani v tomto smere nie sú závery súdu prvej inštancie výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia.

8.8Neobstojíaniodvolacianámietkažalobcu,ktorýtvrdil,ženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľné
a arbitrárne, nakoľko nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľ nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Naopak, z

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie poukázal na zásadu „úroky do splatnosti
úveru“, ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že v prípade požadovania úrokov po
splatnosti a úrokov z omeškania by došlo ku kumulácii negatívneho postihu dlžníka ako spotrebiteľa.
Podľa názoru okresného súdu konštrukcia uplatneného nároku indikuje zámer žalobcu dosiahnuť vyššiu
sankciu, než akú predstavujú úroky z omeškania. V zmysle uvedeného nemožno konštatovať, že súd

prvej inštancie svoje konštatovanie o neprípustnosti zmluvného úroku z úveru po vyhlásení predčasnej
splatnosti dostatočne neodôvodnil.

8.9 Žalovaný tiež aj vo všeobecnosti, osobitnou odvolacou námietkou namietal nepreskúmateľnosť
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia vyšších

súdov, prípadne Ústaveného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. V
konkrétnostiach v rámci tejto námietky však neuviedol, z akých dôvodov považuje napadnuté
rozhodnutie za nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku súdu patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Z napadnutého rozsudku tieto skutočnosti
vyplývajú. Je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil dôvodnosť uplatneného nároku okrem nároku na
úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a jednotlivé výroky napadnutého rozhodnutia riadne
odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je súladné s jeho výrokmi tak ako boli vyhlásené, v
rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd nezistil ani žiaden vnútorný rozpor. Nemožno tak dôvodne

tvrdiť, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľným.

8.10 Žalobca napokon tvrdil, že nemal možnosť procesne sa v konaní brániť, nakoľko okresný súd
bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky a posúdení neprijateľných
zmluvných podmienok, vo veci samej rozhodol. Pokiaľ sa žalobca domáhal aplikácie ustanovenia § 129

ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní), toto upravuje postup súdu v
prípade neúplného alebo nezrozumiteľného podania vo veci samej. Súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by žaloba mala byť čo len z časti neúplná, resp.
nezrozumiteľná. Ak okresný súd nezistil vady žaloby, nebol dôvod pre postup v zmysle citovaného
ustanovenia C.s.p.. Neobstojí ani poukaz na ustanovenie § 157 C.s.p. (podľa ktorého „(1) Súd postupuje
v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s
prihliadnutím na povahu konania. (2) Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa

týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude
sa predpokladať, že nemá námietky“). V danom prípade bol žalobca v konaní nečinný, nepodal žiaden
návrh, ktorý by sa do dispozície žalobcu nedostal. Súd môže aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. V konečnom dôsledku súdprvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2017, na ktoré strany sporu
riadne predvolal, žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) bolo predvolanie doručená dňa 09.10.2017.
Predvolanie bolo žalobcovi zasielané spolu s výzvou, akú sumu žalovaný na úver poukázal. Žalobca

výzve vyhovel, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nemôže tak dôvodne namietať, že mu súd prvej
inštancie svojím postupom znemožnil účasť v konaní.

8.11 Žalobca odvolaním napadol aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý však

argumentačne ostal nedotknutý. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd považoval rozsudok
okresného súdu pokiaľ ide o uplatnený nárok za vecne správny, a to aj vo vzťahu k pomeru úspechu a
neúspechu strán sporu vo veci samej, nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia
vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. v napadnutom rozsahu, výroku II., ktorým okresný súd vyhlásil zmluvnú podmienku za
neprijateľnú, výroku III., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a závislom výroku o trovách konania
(výrok IV), odvolaním argumentačne nedotknutým, ako vecne správne potvrdil. Odvolaním nenapadnutý
výrok súdu prvej inštancie (výrok I.) ostal týmto rozsudkom nedotknutý.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V

predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).