Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213578
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317213578.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. X. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená J. práce, sociálnych vecí a rodiny G., z rodičov: V. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G., K. XX/XX, v konaní zastúpená L.. L. D., advokátkou so sídlom G., V. XX
a G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XXX, v konaní zastúpený U.. B. F., advokátkou so sídlom G., Z.
X. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 40
Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 13.09.2017.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 13.09.2017 do 06.09.2018 vo výške 861,49 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc
výživným splatným po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu G. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-
XX vo výroku o výživnom pre mal. X..

IV. Mení sa rozsudok Okresného súdu G. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX tak, že otec je
p o v i n n ý mal. X. každý párny týždeň odovzdať v nedeľu matke o 14:00 hod.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 13.09.2017 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca zo
sumy 40 Eur na sumu 100 Eur mesačne a meniť styk otca s dieťaťom tak, že bude oprávnený mať mal.
u seba počas školského roka od soboty 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Dňa 12.01.2018 písomne

návrh doplnila a žiadala zmenu styku aj počas letných prázdnin tak, že otec bude oprávnený byť s dcérou
každoročne od 10.08. od 10:00 hod. do 25.08. do 18:00 hod. na pojednávaní dňa 16.01.2018 výživné
navrhla zvýšiť na sumu 140 Eur mesačne s tým, že sumu 40 Eur bude otec poukazovať na tvorbu úspor
pre dieťa. Na tejto výške výživného zotrvala i v záverečnom vyjadrení. Návrh na zvýšenie výživného
odôvodnila tým že sa zmenili pomery na strane dieťaťa, ktoré už nastúpilo na základnú školu. Otec síce
určené výživné uhrádza, navyše sa však na nákladoch ničím nepodieľa. Ak jej niečo kúpi na ošatenie,
ponecháva to vo svojej domácnosti. Mala tiež náklady so zakúpením okuliarov pre dieťa. S maloletou

bývajú u jej rodičov, ktorým prispieva pomernou časťou na náklady s bývaním. Síce sa jej príjem zvýšil,
ale v dôsledku toho, že pracuje na štyri zmeny. S poukazom na to, že otec je živnostníkom, má určené
nízke výživné, nakoľko i v minulosti svoj príjem zahmlieval. Otcovi ubudla vyživovacia povinnosť, ktoré
výživné bolo určené vo výške 80 Eur mesačne. Ako vyplýva z výpisu účtu otca len na rybárske potrebyv jednom mesiaci vynaložil 110 Eur. Styk žiadala zmeniť z dôvodu, že otec sa s dcérou do školy
nepripravuje a maloletá vyžaduje pri učení pomoc. V priebehu konania poukazovala na to, že dieťa k
otcovi nemá vybudovaný citový vzťah. Keď je dcéra u otca, tento popíja, dieťaťu sa nevenuje. Pre dcéru

chodí stará matka. Navrhla, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, nech sa odborník vyjadrí,
aký rozsah styku by bol najvhodnejší. O zmenu styku počas augusta žiadala z dôvodu, že v termíne
kedy má otec styk upravený, majú v práci celozávodnú dovolenku a vtedy by chcela byť s dieťaťom ona.
Komunikácia medzi nimi je problematická, pokiaľ je dcéra u otca neumožní jej, aby aspoň raz za dva -
tri dni dieťaťu zavolala. Na pojednávaní dňa 06.09.2018 netrvala na nariadení znaleckého dokazovania.

Navrhla, aby súd styk zmenil tak, že dieťa k otcovi pôjde až od soboty 09:00 hod., prípadne ak pôjde
od piatku, nech ju otec vráti v nedeľu do 14:00 hod., aby sa s dcérou mohla pripraviť do školy. Na
zmene úpravy styku v mesiaci august netrvala, keď otec jej tieto aj predchádzajúce prázdniny i napriek
rozhodnutiu súdu umožnil byť s dieťaťom v čase, keď má styk upravený on, za náhradný termín.

2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100 Eur mesačne s tým, že by časť vo výške 30 Eur

uhrádzal pre dcéru na tvorbu úspor. Jeho podnikanie je nestabilné, určité mesiace nemá zákazky a
teda ani príjem. Niekedy je mesiac i dva v zahraničí. Má vyplatené faktúry neskôr a od toho sa odvíja
aj to, či v tom - ktorom mesiaci výživní uhradí. Vždy však zaostalosť uhradí. Svojej matke prispieva
200 Eur na náklady na domácnosť a ohľadne stravy, cestovného a ošatenia má náklady okolo 300 Eur
mesačne. Uviedol (čl. 73), že jeho príjem sa mesačne pohybuje od 500 - do 1.000 Eur. Má síce živnosť

na vykonávanie zváračských a zámočníckych prác, ale nemá platné zváračské osvedčenie, keďže toto
stojí cez 200 Eur. Prispel navyše sumou 140,16 Eur, ktorú sumu žiada započítať. Nakoľko má zdravotný
problém s pľúcami, uvažuje o obmedzení pracovnej činnosti, príp. ak sa zdravotný stav zhorší, živnosť
ukončí. So zmenou úpravy styku nesúhlasil. Potvrdil, že nie vždy bol styk realizovaný v zmysle súdneho
rozhodnutia, keďže pracovnej zvykne byť v zahraničí a po príchode domov mu matka náhradný termín

neumožní. Odmietol tvrdenie, že požíva nadmerne alkohol. Potvrdil, že pri dcére si zvykne dať pivo, ale
nebol pri nej nikdy opitý. Dieťa je matkou ovplyvnené. Matka dosiahla, že aj ich spoločný syn sa s ním
odmieta stretávať. Chodia spolu s dcérou na ryby, boli na jarmoku. Je pravdou, že s ním sa odmieta učiť,
v jeho domácnosti by sa len hrala. Napr. anglickému jazyku on nerozumie. Pre dieťa chodí jeho matka,
nakoľko pokiaľ sa on stretne s matkou dieťaťa, končí to hádkou. Kupuje dcére ošatenie, ktoré ponecháva

u seba, keďže matka mal. na styk v tomto smere riadne nepripraví, dáva jej staré ošatenie i obuv. V
záverečnom vyjadrení poukazujúc na to, že dieťaťu nevie poskytnúť primeranú pomoc na prípravu do
školy, súhlasil s tým, že dcéru matke odovzdá v nedeľu o 14:00 hod. Výživné navrhol zvýšiť na sumu
100 Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, keďže si je vedomý zvýšenia nákladov na dieťa. S
poukazom na svoje zdravotné problémy, výšku svojho príjmu, ktorý zdokladoval daňovým priznaním aj

výpisom z účtu a faktúrami, vo zvyšnej časti návrh žiadal zamietnuť. Pokiaľ by súd výživné zvýšil od
podania návrhu, žiadal započítať platby, ktorými prispel navyše ako i hodnotu nakúpených vecí. I keď
ošatenie zostáva v jeho domácnosti, slúži potrebám maloletej.

3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné od podania návrhu na sumu 140 Eur mesačne a súhlasil

so zmenou styku v nedeľu do 14:00 hod., za účelom prípravy dieťaťa na vyučovanie.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Naposledy o výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa XX.XX.XXXX, č.
k.XXP/XX/XXXX-XX,ktorýmrozsudkomboliupravenérodičovsképrávaapovinnostitak,žemal.X.bola

zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo výživné určené vo výške 40 Eur mesačne.
V tom čase matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške
240 Eur spolu s rodinnými prídavkami. Bývala u svojich rodičov, ktorým mesačne prispievala sumou
100 Eur. Otec bol už v tom čase živnostníkom. V spise (XXP/XX/XXXX) sa nachádza daňové priznanie
za rok 2011 v ktorého vyplýva, že otec príjem dosiahol 5.943,01 Eur, výdavky 773,74 Eur, základ dane

5.169,27. Podľa jeho výpovede v predchádzajúcom konaní (čl. 63) jeho príjem mesačne predstavoval
500 Eur. Rodičia mali tiež vyživovaciu povinnosť k spoločnému synovi G., nar. XX.XX.XXXX. U.. X. bola
v celodennej starostlivosti matky, bola zdravá.

5. V súčasnosti matka naďalej býva u svojich rodičov v rodinnom dome v ich vlastníctve. Podľa

predložených dokladov mesačné náklady pre dve osoby v súvislosti s energiami predstavujú 87,50 Eur
(celkové náklady plyn 67 Eur, voda 8 Eur, elektrina 100,-). V spoločnej domácnosti žije i plnoletý syn
rodičov, ktorý je zamestnaný a v 1/5 - ine sa na nákladoch podieľa. Rodičia matky sú dôchodcovia.
Matka je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 819,18 Eur a poberá rodinné prídavkyvo výške 23,52 Eur. Uhrádza splátky úveru mesačne vo výške 217,32 Eur. K 30.11.2017 mala na účte
7.504 Eur (čl. 22).

6. Otec za rok 2017 dosiahol príjmy 16.459 Eur, výdavky 12.377,51 Eur, základ dane 4.081,49 Eur
a daňová povinnosť bola vo výške 52.85 Eur. Podľa predloženého výpisu z účtu mu od 01.01.2018
spoločnosť E. s.r.o. vyplatila vo februári 1.053 Eur, apríl 1.219 Eur a 812 Eur, jún 560 Eur, júl 1.520
Eur, august 540 Eur a v mesiaci január mal na účet vklad v hotovosti 400 Eur, v máji 660 Eur. Je
vlastníkom garáže, ktorú nadobudol ešte v roku 2008 kúpou. Žije v spoločnej domácnosti s matkou,

ktorá je dôchodkyňa. Mesačne uhrádza mobilnému operátorovi okolo 18 Eur, Slovak Telecom 22,22
Eur, Soc. poisťovni 151,16 Eur, zdravotnej poisťovni 63,84 Eur. Polročne PZP auta 56,75 Eur. Matke
mesačne prispieva sumou 200 Eur, pričom predložil ohľadne celkových nákladov na bývanie len poštovú
poukážku - preddavky na elektrinu 24 Eur.

7. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

8. V čase začatia konania mal. X. navštevovala 1. ročník a od 01.09.2018 navštevuje 2. ročník základnej
školy. Poplatok za obedy v školskej jedálni predstavuje 20 Eur, za školský klub 10 Eur mesačne.
Príspevok do ZRPŠ 20 Eur ročne. Je zdravá, nosí okuliare. Osobitné záujmy nemá.

9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa§ 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

13. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne- vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
14. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie

výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

15. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti

k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli
uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

16. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný

skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery,
ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti
podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho
dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehlo päť rokov, za
ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. U..
X. započala školskú dochádzku, v ktorej súvislosti pribudli náklady s učebnými pomôckami, poplatkami
do školy. Dieťa oproti stavu v čase ostatného rozhodnutia fyzicky vyspelo, zvýšili sa náklady na ošatenie,

stravovanie, pribudli náklady na okuliare. Matke dieťaťa, ktorá je už v pracovnom pomere sa podstatným
spôsobom zvýšil príjem, teda i ona sa môže už na výžive dieťaťa podieľať vyššou sumou, čo i nesporne
robí. Otec dieťaťa je naďalej živnostníkom, pričom porovnajúc daňové priznania došlo k nárastu jeho
príjmov a ako živnostník je povinný regulovať si svoje výdavky tak, aby v prvom rade bol schopný plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Je evidentné, že otec má evidentne vyšší mesačný príjem ako vyplýva

z jeho daňového priznania za rok 2017, keď podľa neho by priemerný mesačný čistý príjem bol 340,12
Eur, čo je však v rozpore s otcom zdokladovanými pravidelnými mesačnými výdavkami, ktoré uhrádza.
Podľa názoru súdu výživné vo výške 120 Eur mesačne, spolu s výživným, ktoré je i matka povinná
dieťaťu poskytovať a rodinnými prídavkami je plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby mal.
dieťaťa, je primerané možnostiam a schopnostiam rodičov a rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o

rodine v zmysle ktorej, má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd pri zvýšení
výživného prihliadol i nato, že obom rodičom ďalšia vyživovacia povinnosť ubudla.

18. Výživné súd v súlade s 77 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil od 13.09.2018, t.j. odo dňa začatia konania.
Od tohto dátumu ku dňu rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 861,49 Eur

(mal zaplatiť september 2017 120 Eur: 30 dní = 4 Eur x 17 dní + 11 mesiacov x 120 Eur; zaplatil: 40 Eur:
30 dní = 1,33 Eur x 17 dní + 11 mesiacov x 40 Eur) pričom súd od zručného výživného odpočítal sumu
60 Eur, keď otec v dvoch mesiacoch uhradil o 30 Eur viac ako i hodnotu náušníc, ktoré dcére zakúpil
39,90 Eur. Na ostatné výdavky otca so zakúpením ošatenia pre dieťa súd neprihliadol resp. tieto od
zročného výživného neodpočítal, keď tieto dieťa má k dispozícií len v jeho domácnosti. Zročné výživné

súdu otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur popri bežnom výživnom s tým, že ak čo
i len jednu splátku nezaplatí na čas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz. V danej
veci nebol dôvod pre určenie, že časť výživného otec bude poukazovať na tvorbu úspor dieťaťa, keď
tvorbe úspor nenasvedčujú majetkové pomery otca.

19. Styk otca s mal. X. bol upravený rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/
XXX/XXXX-XX tak, že otec je oprávnený byť s maloletou každý párny týždeň od piatku 15,30 hod. do
nedele 18,00 hod., každoročne od 15,30 hod. Zeleného štvrtku do Veľkonočnej nedele do 9,00 hod.,
každoročne od 1.7. od 10,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 10,00 do 15.8. do 18,00 hod.,každý nepárny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod., a od 31.12. od 10,00 hod. do
4.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod., každý párny rok od 23.12. od 10,00 hod. do 25.12. do 10,00
hod., a od 1.1. nasledujúceho roka od 10,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod. V priebehu konania nebolo

preukázané tvrdenie matky o tom, že by maloletá k otcovi nemala citový vzťah, resp. že sa jej otec
nevenuje. Naopak, súd má za to, že medzi otcom a dieťaťom je citová väzba, ktorá skutočnosť vyplýva i
zo samotného výsluchu dieťaťa pred súdom, ktoré sa spontánne vyjadrovalo k tomu, ako s otcom chodia
na ryby, ako prežili čas na jarmoku. Je evidentné, že dieťa vníma vzájomný nepriateľský postoj rodičov
a svoje správanie v domácnosti každého z nich prispôsobuje predstavám a očakávaniam toho-ktorého

rodiča. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že jedine rodičia sú zodpovední za riadny a priaznivý vývoj
svojho dieťaťa, len rodičia svojim láskavým prístupom nadradiac záujmy maloletej nad svoje urazené
ego, môžu zabezpečiť radostné a šťastné detstvo pre svoju dcéru. S poukazom na konečný návrh matky
ohľadne zmeny úpravy styku, ktorý otec dieťaťa akceptoval, súd zmenil pôvodné rozhodnutie o úpravu
styku, avšak len v čase, ktorý je otec povinný dieťa matke v nedeľu vrátiť, t.j. do 14:00 hod., že účelom
zabezpečenia riadne prípravy maloletej na vyučovanie.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa svojho
procesného práva výslovne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa
maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).

Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).