Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/117/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898596
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1202898596.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa:

Š. Š., H. XXXX, Y. XXX XX, zast.: JUDr. Štefan Baláž, advokát, Hviezdoslavova 473, Senica 905 01,
proti odporcovi: Ing. Marián Hrebenár - KURY - SLOVAKIA, Mesačná 2, Bratislava 821 02, IČO: 17 362
466, zast.: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova 9, Bratislava 821 08, o zaplatenie 9.342,89 EUR
(281.464,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu

v sume 2.630,97 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2002 domáhal zaplatenia sumy 281.464,- Sk
(9.342,89 EUR) s prísl., titulom neuhradenia zostatku ceny za zhotovenie diela.

Návrh odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo (bez vyznačenia dátumu jej uzavretia)
realizoval pre odporcu v časovom období od mája 2000 do júl - august 2001 stavebné práce na
akcii „prestavba a prístavba sídla firmy KURY - Slovakia v Jablonici, na kľúč“. Stavebné práce
boli navrhovateľom realizované v rozsahu: predloženého projektu stavby a položkového rozpočtu

(stavebného rozpočtu), ktorý tvoril prílohu číslo 1 a bol neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy
o dielo. V uvedenom časovom období realizoval pre odporcu stavebné práce podľa predloženého
projektu stavby a položkového rozpočtu (stavebného rozpočtu) v objeme cca 6 mil. Sk. Uvedené práce
boli z jeho strany odporcovi priebežne fakturované v zmysle ustanovenia článku 6 bod 6.5 zmluvy o dielo
a odporca hodnotu stavebných prác riadne navrhovateľovi uhrádzal. V súlade s týmto ustanovením, t.j.
po vykonaní a odsúhlasení realizovaných stavebných prác, ktoré preberal
v mene odporcu Z.. G.. U., vyfakturoval odporcovi daňovým dokladom - faktúrou č. 17/2001 zo dňa

4.7.2001 zo splatnosťou 14.7.2001 prevedené stavebné práce v rátane dodávky materiálov v čiastke
281.464,- Sk. Odporca do dnešného dňa napriek odsúhlaseniu a riadnemu prevzatiu realizovaných
prác fakturovanú čiastku neuhradil a to napriek skutočnosti, že neskôr realizované stavebné práce na
uvedenej akcii vo výške 78.259,50 Sk fakturované daňovým dokladom č. 21/2001 uhradil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím Právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu
odporcu, výsluchom svedkov Z.. G.. J. U. a J. A., znaleckým posudkom znalca Dipl. Ing. H. N., oboznámil

sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný
skutkový stav veci.Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o dielo (pozn. súdu: bez uvedenia dátumu), predmetom
ktorejbolzáväzokzhotoviteľadodaťobjednávateľoviprestavbuaprístavbusídlafirmyKURY-SLOVAKIA
v Jablonici na kľúč v rozsahu predloženého projektu stavby a položkového rozpočtu /Stavebného

rozpočtu/. Časť ceny za dielo navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 17/2001 zo dňa 4.7.2001 na
sumu 281.464,- Sk so splatnosťou dňa 14.7.2001.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril zmluvu o vykonaní
diela zo dňa 30.5.2000, podľa ktorej sa tento zaviazal vykonať prestavbu a prístavbu sídla firmy

KURY - Slovakia v Jablonici na kľúč. Podľa bodu 6 citovanej zmluvy, nebola medzi nimi dohodnutá
pevná suma za vyhotovenie diela. Bolo však medzi nimi dohodnuté to (bod 6.4 zmluvy), že po
riadne vykonaných čiastkových prácach odsúhlasených stavebným dozorom, resp. ním potvrdených,
má potom navrhovateľ ako zhotoviteľ právo fakturovať tieto vykonané práce a dodávky. V danom
prípade sa tak nestalo. Vykonané práce, ktoré fakturoval navrhovateľ, a na základe ktorých sa domáha
zaplateniasumy281.464,-Sksprísl.,nebolipotvrdenéstavebnýmdozoromataktiežpočasvykonávania

diela navrhovateľ zistil, že tento nedodržal kvalitu stavby v zmysle schváleného a navrhovateľom
bez pripomienok prevzatého projektu. Ďalej sa navrhovateľ vážne odchýlil a nerešpektoval schválený
projekt pri konštrukcii krovu, vikierov a strechy, čím došlo k následným škodám na vykonávanej stavbe.
Ďalej navrhovateľ neviedol riadne stavebný denník, čím stavebný dozor nemohol kontrolovať objem
vykonanýchprácadodávoknastavbe,pričomsačastostalo,ženavrhovateľfakturovalpráceajdodávky,

ktoré skutočne nevykonal, čo zistil až následne. Navyše podľa zmluvy o dielo obidve zmluvné strany
sa zaviazali, že objednávateľ diela má právo zadržať sumu 150.000,- Sk ako kolaudačnú zábezpeku
(v zmluve je označená ako kolaudačná rata v bode 6.4), ktorá má slúžiť na zabezpečenie nedorobkov
a závad.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že u odporcu vykonával prestavbu a prístavbu sídla firmy. Práce boli
riadne vykonané, všetko bolo riadne zachytené v stavebnom denníku. Počas realizácie sa vyskytol iba
jediný problém, ktorý sa týkal strechy, a to konkrétne vikierov. Po konzultácii s Z.. U. ako projektantom a
pánomA.,ktorýbolsubdodávateľomavpodstaterealizovalkrovuvedenejstrechy,bolproblémskrovom
odstránený. S opravou a odstránením uvedenej závady bol spokojný aj odporca, nakoľko sa následne

pokračovalo v ďalšej realizácii stavby. Po odstránení uvedenej závady bol krov zo strany odporcu v
plnom rozsahu zaplatený. Následne prišiel odporca s požiadavkou na

ukončenie prác s tým, že zostávajúce práce si dokončí svojpomocne. Podľa zmluvy ako aj rozpočtu
mal tieto práce vykonať on. Ako dôvod ukončenia prác uviedol nedostatok finančných prostriedkov.

Od dokončenia krovu na stavbe pokračovali ešte asi dva mesiace. Po uhradení faktúry za zhotovenie
krovu mu bola uhradená iba posledná faktúra, pričom predposledná faktúra znejúca na žalovanú sumu
uhradená nebola. Na uhradenie tejto faktúry odporcu viackrát vyzýval, pričom mu sľúbil, že uvedenú
faktúru zaplatí. Odporca nemal proti nej žiadne námietky.

Odporca vo výpovedi uviedol, že realizácia stavby zo strany navrhovateľa bola vykonávaná podľa
projektovej dokumentácie po začatie osadenia konštrukcie krovu. Dovtedajšia stavba, a to múry ako
aj strop, bola vykonaná v poriadku. Realizácia a zhotovenie samotného krovu nebolo v súlade s
projektovou dokumentáciou. Vykazoval značné vady a to jednak nedodržaním veľkosti vikierov, dĺžky
krokiev ako aj presnosti ich osadenia. Ani jedna s týchto závad nebola zo strany navrhovateľa

odstránená. Keď ho žiadal o odstránenie uvedených chýb, uviedol, resp. firma, ktorá realizáciu
krovu vykonávala uviedol, že sa to nedá. Závady sa snažili určitým spôsobom odstrániť, avšak
výsledok nezodpovedá projektovej dokumentácii. Projektová dokumentácia bola zhotovená podrobne,
navrhovateľovi bola odovzdaná za účelom realizácie celej stavby podľa tejto dokumentácie. Cenu stavby
platil priebežne asi v 150 až 300 tisícových splátkach v zmysle navrhovateľom predkladaných faktúr. V

prípade ceny za zhotovenie krovu navrhovateľa upozornil, že z dôvodu jeho nekvalitného zhotovenia
mu strhne časť ceny za vykonané dielo. Stavebný denník zo strany navrhovateľa vôbec vedený nebol.
Pokiaľ aj bol z jeho strany do spisu založený nejaký stavebný denník, určite sa v ňom nenachádza jeho
podpis ani podpis stavebného dozoru. Pokiaľ chcel stavebný dozor zaznamenať nejaké veci, urobil to
na vlastný papier, ktorý žiadal založiť do stavebného denníka. Zo strany navrhovateľa mu taktiež nebola

stavba vôbec protokolárne odovzdaná. Samotný materiál na krov nebol dodaný v požadovanej kvalite a
už v čase dodania vykazoval závady. Jednotlivé trámy boli pokrútené, alebo sa v nich vyskytovali veľké
trhliny. V prípade, že by chceli krov opraviť v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícii,
muselibycelýkrovrozobraťapostaviťnanovo.Všetkyzávady,ktorépopísal,súviditeľnéajvsúčasnosti.Faktúry navrhovateľovi uhrádzal priebežne, na týchto bol niekedy uvedený rozsah prác a na niektorých
rozsah práv uvedených nebol.

Svedok Z.. G.. J. U. k veci uviedol, že pre odporcu realizoval projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu a
prístavbu uvedeného objektu. Odporca túto dokumentáciu prevzal a nevzniesol proti nej žiadne výhrady.
Následne vykonával aj autorský dozor za účelom posudzovania, či sa stavba realizuje v súlade s
urobeným projektom. S odporcom sa dohodol, že pri dokončovaní určitej významnej časti stavby sa
osobne zúčastní jej preberania. Stavba prebiehala v podstate bez problémov až po vybetónovania

obvodového venca. Ten bol naprojektovaný v jednej výške, vybetónovaný však bol v dvoch výškach s
rozdielom cca 30 cm. Na tento stav bol odporcom telefonicky upozornený a požiadal ho, aby sa prišiel
na stavbu pozrieť. Keďže bol v tom čase na služobnej ceste, na stavbu sa dostavil až na tretí deň.
Medzi tým však práce pokročili a v podstate boli vztýčené približne dve tretiny krokiev. Vzhľadom na
spomenutú nejednotnú výšku obvodového venca, bola jedna časť krokiev naklonená do jednej strany a
strecha z toho dôvodu nebola symetrická. Na to nadväzovali aj ďalšie chyby, z ktorých dôvodov nemohla

byť dodržaná výška krovu ako aj veľkosť okien a vikierov. Uvedené zistenie zapísal do stavebného
denníka. Návrh jeho riešenia spočíval v tom, že bolo potrebné osadenú konštrukciu zvaliť a postaviť
novú. Navrhovateľom bol

poprosený, aby nevolil takéto radikálne riešenie a aby navrhol iný spôsob, ako tento nedostatok

odstrániť. Po celkovom zvážení aj s investorom došli k rozhodnutiu, že jedna časť krokiev sa pomocou
fošní predĺži. Ani takto urobená oprava však neviedla k odstránenia iných nedostatkov, ktoré sa vyskytli.
Znamená to, že nemohla byť zachovaná veľkosť vikierov, okien ako aj samotný tvar strechy v zmysle
projektovej dokumentácie. Následne sa na zhotovenej streche vyskytli ďalšie chyby, spočívajúce v tom,
že latovanie strechy, na ktoré sa ukladá strešná krytina, nebolo rovné a neprebiehalo v jednej výške

okolo roviny strechy. To znamená, že v častiach, kde sa jednotlivé latovania stretávali, bola krytina v
rôznej výške. Od tohto okamihu nebol k dispozícii na stavbe stavebný denník a nebolo možné do neho
robiť záznamy. Potom poradil investorovi, aby sa pokúsil závady strechy odstrániť sám v spolupráci so
svojimi ľuďmi. Napriek tomu sa nedostatky odstrániť nepodarilo a strecha vykazovala závady. Stavebný
denník, ktorý je založený v spise a ktorý mu bol daný na nahliadnutie, na stavbe nikdy nebol. Z jeho

strany boli do stavebného denníka vykonané asi 4 alebo 5 záznamov, pričom v uvedenom stavebnom
denníku sa ani jeden takýto záznam nenachádza. Zároveň sa nezhodujú dátumy niektorých činností,
ktoré si pamätá. Z uvedených zoznamov disponuje iba poslednými dvomi, v ktorých vytýkal zistené
nedostatky. Pri vykonávaní zápisu do stavebné denníka ohľadom zistených závad strechy, boli prítomní
aj navrhovateľ aj odporca ako aj robotníci, ktorí strechu realizovali. Stavba bola realizovaná podľa

projektu až po vence a strechu. Zhotovenie vencov a strechy nebolo vykonané v súlade s projektom.

Svedok J. A. uviedol, že je živnostník a zaoberá sa zhotovovaním striech. Taktiež vykonával aj strechu
na objekte odporcu, ako subdodávateľ pre navrhovateľa. Strechu zhotovoval osobne, ešte asi s 5
jeho zamestnancami, a to v súlade s kópiou výkresu, ktorý im dal navrhovateľ. Zároveň bol zameraný

skutočný stav na stavbe a potom sa napílilo všetko rezivo, ktoré sa na stavbe poskladalo. Po postavení
prvého páru krokiev zistili, že tieto nie sú symetrické, ale nakláňajú sa na jednu stranu. Preto bolo
pristúpené k dobetónovaniu venca na jednu vodorovnú úroveň. Na takto vyrovnaný veniec boli následne
osadné všetky krokvy. Vzhľadom na domurovanie jednej strany venca, boli krokvy na tejto strane krátke
a boli preto predlžené cca o 20 - 30 cm. Vikiere boli zhotovené v zmysle výkresu, ktorý im bol predložený,

nakoľko však neboli okótované, zhotovili sa podľa mierky, v akej bol výkres urobený. Keďže odporca
nebol s veľkosťou vikierov spokojný, boli na jeho žiadosť zväčšené. Je pravdou, že latovanie strechy
sa v spojoch nestretalo v jednej úrovni, to však nemá vplyv na samotnú funkčnosť strechy, ale sa jedná
iba o estetický nedostatok. Všetky vytknuté chyby odstránili ako aj iné veci, ktoré sa riešili za pochodu.
Či bol odporca spokojný uviesť nevie, nakoľko sa s nim nerozprával. Zhotovenie vstupu nebolo podľa

projektovej dokumentácie, tento bol zmenený po dohode s projektantom. Strecha sa zhotovovala podľa
projektovej dokumentácie, veľkosť vikierov však na nej nebola okótovaná. Tento projekt už v súčasnosti
nemá. Prečo vo výkrese nie sú jednotlivé rozmery okótované sa nikoho nepýtal, vychádza z mierky, v
ktorej bol výkres zhotovený.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že projektová dokumentácia bola vypracovaná na veľmi dobrej
technickej úrovni. V stavebnom konaní bolo posúdená bez pripomienok, na základe čoho bolo vydané
stavebné povolenie a povolená realizácia stavby ako celku. Zhotoviteľ prevzal dokumentáciu bez
pripomienok. Projektová dokumentácia bola vypracovaná v realizačnej mierke 1:50, ktorá umožňujeprakticky bez problémov čítať výkresy a riešiť detaily aj priemerne vzdelanému stavebnému technikovi.
Dodávateľ sa až po ukončenie murovania nosných múrov a priečok držal odsúhlaseného projektu, preto
je

pomerne nepochopiteľné, že pri prácach na vencoch a krove jednoznačne nedodržal projekt. Podľa
bežnej praxe si dodávateľ stavbu pred montážou krovu fyzicky odmeria čo do dĺžky murív, uhlov, a
porovná s projektom. Ak je k dispozícii v projekte výpis prvkov krovu, rezanie krovu sa z pohľadu postupu
výstavby koná aj 3 až 6 mesiacov pred montážou. V tomto sa dodávateľ krovu musí spoľahnúť na

dodávateľa stavby, že dodrží jednak projektovaný pôdorys rodinného domu, projektom navrhnutú výšku
venca a osadení kotviaceho systému pre pomúrnice. Pokiaľ sa v priebehu výstavby čokoľvek v tomto
zmení, je povinný dodávateľ stavby okamžite informovať výrobcu krovu, v čom je potrebné prvky krovu
upraviť. Dodávateľ stavby svojvoľne nedodržal projekt, nekoordinoval postup s poddodávateľom časti
krovu,ktorýzačalimprovizovaťatýmspustilneodbornézásahyriešenia.Dodávateľstavbynepostupoval
pri zhotovení krovu podľa schváleného projektu stavby. Podľa projektovej dokumentácie bola strecha,

a tým aj nosná časť navrhnutá ako jednoduchý symetrický krov. Projekt nie je dodržaný v časti krovu
v tom, že celé podkrovie ako celok, malo byť postavené v jednotnej výške pomúrnic, čo umožňovalo
vnútornúsymetriupriestoruastatickútuhosťkrovovejkonštrukcie.Dodávateľosadilpomúrnicevrozpore
s projektom, čím narušil aj navrhnuté sklony jednotlivých válb a sediel. Zmenilo sa osadenie vikierov z
pohľadu vonkajšieho vzhľadu a hlavne funkčnosti pod okenných priestorov, hlavne z vnútra. Vikiere majú

iné rozmery, ako boli navrhnuté projektantom a pri zmene krovu dodávateľom boli vyrobené tak, aby sa
prispôsobili jestvujúcemu stavu krovu. Toto malo za následok, že vikiere nemajú rovnaké rozmery. Jedna
strana má iný rozmer ako druhá, a tým je narušená ich funkčnosť. Každé svojvoľné obídenie projektu,
zmenyvytvorenédodávateľombezvážnehotechnickéhodôvodu,súvážnymporušenímprojektustavby.
Takýto krok vždy prinesie ďalšie negatívne javy, je potrebné improvizovať v technologických postupoch

a tým sa zväčšuje riziko porúch. Toto sa aj potvrdilo pri miestnom šetrení, kde systémové poruchy v
miestach nedodržania projektu sa prejavili v prasklinách v parapetných murivách podkrovia.

Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo

hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.

Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením
a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste,

inak na mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v
odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 3 Obch. zák., ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa
odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo

vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom
objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať.Podľa článku 2. ods. 2.1. Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje, že dodá objednávateľovi prestavbu a prístavbu
sídla firmy KURY-SLOVAKIA v Jablonici na kľúč:
A to v rozsahu: predloženého projektu stavby a položkového rozpočtu /Stavebného rozpočtu/.

Presný objem prác je dokumentovaný v stav. Rozpočte - Príloha č. 1, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú
súčasť tejto ZoD.

Podľa článku 2. ods. 2.2. Zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje, že dielo prevezme a zaplatí za jeho
zhotovenie dohodnutú cenu a poskytne zhotoviteľovi dohodnuté spolupôsobenie.

Podľa článku 2 ods. 2.3. Zmluvy, zhotoviteľ stavbu zrealizuje podľa PD, ktorú mu dodá objednávateľ
spolu s platným stavebným povolením na túto stavbu.

Podľa článku 2. ods. 2.4. Zmluvy, zhotoviteľ sa k hore uvedenej PD záväzne a písomne vyjadrí -
dá svoj súhlas ešte pred podpisom tejto ZoD. Neskoršie pripomienky k PD nebudú objednávateľom

akceptované.

Podľa článku 3. ods. 3.1. Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje, že predmet zmluvy bude dodaný v zmysle v
zmysle bodu 2.1. tejto ZoD a podľa všeobecne platných a záväzných právnych predpisov a v zmysle
stavebného zákona.

Podľa článku 3. ods. 3.2. Zmluvy, spôsob odovzdania bude formou dodacieho listu a kolaudačného
protokolu.

Podľa článku 4. ods. 4.3. Zmluvy, dielo bude vykonané v zmysle PD a v kvalite predpísanej a dohodnutej

s projektantom.

Podľa článku 6 ods. 6.1. Zmluvy, cena diela je stanovená dohodou podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o
cenách.

Podľa článku 6. ods. 6.2. Zmluvy, za riadne zhotovené dielo zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi cenu
v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z o cenách v týchto čiastkach: (žiadna suma v zmluve nie je uvedená,
pozn. súdu)

Podľa článku 6. ods. 6.4. Zmluvy, právo fakturovať vzniká na základe riadneho vykonania predmetu

obstarania v lehotách:
Prvá splátka - záloha vo výške 200.000,- Sk bude uhradená ihneď po podpise tejto zmluvy.
Druhá splátka /a ostatné ďalšie/, bude uhradená podľa splátkového kalendára, ale len vtedy, ak
prevedené práce budú v súlade s PD, príslušnými normami a ich kvalita bude potvrdená

architektom - resp. stavebným dozorom objednávateľa. Konečná splátka vo výške 150.000,- Sk -
t.j. kolaudačná rata bude uhradená po odstránení všetkých kolaudačných závad a nedorobkov, a to
najneskôr do 30 dní po ich odstránení.

Podľa článku 6. ods. 6.5. Zmluvy, práce v priebehu celej výstavby budú uhrádzané až po ich vykonaní

a následnom odsúhlasení. Chyby a nedostatky vo výstavbe, budú zhotoviteľom opravené včas a bez
nároku na práce naviac.

Podľa článku 7. ods. 7.4. Zmluvy, na stavbe bude raz za tri týždne konaný kontrolný deň za účasti
všetkých dotknutých strán a zápis o ňom bude vykonaný do stavebného denníka, ktorý musí byť denne

vedený na stavbe.

Podľa článku 7. ods. 7.5. Zmluvy, ak bude kvalita stavebných prác a dodávok nedostatočná alebo ak
sa nebude zhodovať s PD, nemusí objednávateľ takéto práce a dodávky uhradiť, a naopak si bude
nárokovať patričné nápravy zo strany zhotoviteľa.

Pre určenie časového okamihu zaplatenie ceny diela je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie sa
môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela. Ak zmluva neobsahuje dohodu
zmluvných strán, platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť za dielo po jeho vykonaní a v nadväznostina jeho prevzatie. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o platení a fakturácii. Je vecou dohody
strán, aby si dohodli náležitosti faktúr, priebežného účtovania preddavkov a jeho formy. Zmluvné
strany si môžu dohodnúť aj otázky splatnosti faktúr. Pokiaľ sa na nich nedohodnú, platí ustanovenie

zákona, ktorý určuje povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu v nadväznosti na splnenie - vykonanie diela.
Zhotoviťeľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo, ak bolo vykonané riadne. Vykonaním diela
sa rozumie splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením, ale aj odovzdaním
predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom Obchodným
zákonníkom.

„Predovšetkým platí, že pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela (§
548 ods. 1). Vykonaním diela v zmysle § 554 ods. 1 je splnený záväzok zhotoviteľa. Pritom za vykonanie
diela toto ustanovenie považuje jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi.
Ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, má vady (§ 560 ods. 1) a takéto dielo nie je riadne
ukončené. Za riadne ukončené dielo nepovažuje Obchodný zákonník dielo vadné. Ak má dielo vady,

hoci aj drobné, ktoré nebránia užívaniu diela, nie je riadne ukončené. Preto, pokiaľ sa strany nedohodnú
o čase plnenia ceny diela inak, nie je možné v zmysle § 548 ods. 1 viazať povinnosť zaplatiť cenu diela
na vadné plnenie. Fikciu, že aj dielo s vadami je riadne ukončeným dielom, môžu vytvoriť len strany
zmluvnou úpravou. Nemožno ju však vyvodiť z právnej úpravy Obchodného zákonníka.

Niekedy sa stretávame aj s názorom, že ak dielo, hoci aj s drobnými vadami, objednávateľ prevezme,
akoby konvalidoval kvalitu diela na riadne ukončené dielo, ale len vo vzťahu k splneniu povinnosti
objednávateľa zaplatiť cenu. Ani takéto riešenie nemá oporu v právnej úprave. Aj keď objednávateľ
prevezme dielo s vadami, nemožno ho považovať za riadne ukončené. V tomto zmysle judikoval aj
Najvyšší súd Českej republiky: "Zhotoviteľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením

aodovzdanímpredmetudielaobjednávateľovi.Akmádielovady(zjavnéaleboskryté),niejedieloriadne
ukončené, a to aj

v prípade, že dielo bolo objednávateľom prevzaté. Povinnosť riadne vykonať dielo trvá aj naďalej, pričom
obsah záväzku zhotoviteľa sa mení tak, že zodpovedá nárokom objednávateľa, ktoré vznikli z vadného

plnenia (§ 324 ods. 3 ObZ) a záväzok zaniká až uspokojením práva z vadného plnenia." (33 Cdo 894/98)

Predbežne môžeme uzavrieť, že Obchodný zákonník nepovažuje za riadne splnenie záväzku splnenie
vadné. Potvrdzuje to tak všeobecná úprava splnenia záväzkov v Obchodnom zákonníku (§ 324 - 343),
ako aj osobitná podrobná úprava splnenia v rámci úpravy zmluvy o dielo (§ 554, § 555, § 537 ods.

1). Vyplýva to už z predchádzajúceho výkladu predovšetkým § 324, ktorý jednoznačne ustanovuje, že
záväzok zanikne, ak je splnený včas a riadne. Toto kogentné ustanovenie platí aj v prípade splnenia
záväzku uskutočniť dielo. Pokiaľ absentuje zmluvná úprava o platení ceny za dielo, ktorá ustanovuje
inak, vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela vykonaním diela; pokiaľ má dielo čo i len jedinú
vadu, nie je riadne ukončené, a teda nie je naplnený jeden z dvoch atribútov pojmu vykonanie diela

ustanovených v § 554 (riadne ukončenie; odovzdanie predmetu diela objednávateľovi). Ani zhotoviteľovi
preto nevzniká nárok na zaplatenie ceny diela, a to ani vtedy, keď objednávateľ vadné dielo prevezme,
pretože dielo v zmysle Obchodného zákonníka (§ 554) nebolo vykonané. Objednávateľ, ktorému bolo
plnené vadne, má právo odmietnuť zaplatiť buď celú cenu zhotoveného diela alebo zostávajúcej časti
ceny, ak bolo dohodnuté platenie na splátky.“ (prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., Splnenie povinnosti

vykonať dielo a splnenie povinnosti zaplatiť cenu na základe zmluvy o dielo podľa Obchodného
zákonníka, článok uverejnený v systéme ASPI)

Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že navrhovateľ predmet diela nevykonal riadne a tým nedošlo
ani k jeho odovzdaniu. Vyplýva to jednak z výpovedí oboch účastníkov, svedeckých výpovedí ako

aj zo záverov znaleckého posudku. Z posudku ďalej vyplýva, že dielo od určitého okamihu (od
zhotovovania obvodového venca a strechy) nebolo vykonávané s náležitou starostlivosťou podľa
predloženejprojektovejdokumentácieaneboloaniriadnedokončené.Účastnícisipodmienkyzaplatenia
ceny diela v zmluve presne neurčili, preto navrhovateľovi ako zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie
ceny diela až jeho riadnym zhotovením a odovzdaním, k čomu však nedošlo. Všeobecne boli určité

podmienky upravené v článku 6. ods. 6.4. Zmluvy. Čo je však jednoznačné, nárok na zaplatenie ceny
diela (resp. určitej časti) bol viazaný na riadne vykonanie diela, t.j. podľa projektovej dokumentácie a
vád. Účastníci túto podmienku deklarovali vo viacerých ustanoveniach zmluvy (čl. 2. ods. 2.3., čl. 3. ods.
3.1., čl. 4. ods. 4.3., čl. 6. ods. 6.4. a ods. 6.5., čl. 7. ods. 7.2. a 7.5.).Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné a zmluvné ustanovenia, súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu
trovy konania v sume 2.630,97 EUR (zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 14.070,- Sk /467,04
EUR/, náklady za znalecké dokazovanie v sume 238,22 EUR, trovy právneho zastúpenia v sume
1.925,71 EUR [podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z., 4 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia

dňa 5.5.2003, účasť na pojednávaní v dňoch 13.5.2003, 18.9.2003 a 11.11.2003 - á 247,75 EUR, 1
krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 19.6.2003 - á 61,93 EUR, 5 krát režijný
paušál 4,24 EUR/, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., 3 úkony právnej pomoci - písomné vyjadrenie zo dňa
5.5.2008, účasť

na pojednávaní v dňoch 17.4.2008 a 23.6.2011 - á 253,93 EUR, 1 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní
dňa 4.3.2008 - á 63,48 EUR/, 3 krát režijný paušál 6,30 EUR, 1 krát 7,41 EUR]).

O vrátení nespotrebovanej časti preddavkov na znalecké dokazovanie bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.