Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Ivana Jaďuďová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213148
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216213148.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 v konaní
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova
13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: S. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, F., občan
SR, o zaplatenie 4936,76 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 013,85 Eur, úroky vo výške 438,17 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4 013,85 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia, to všetko v
pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc
mesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku aždoúplnéhozaplateniastým,žeomeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V časti o zaplatenie 240 Eur súd konanie zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu istiny vo výške 4936,76 Eur, zmluvného úroku vo výške 2624,75 Eur, úrokom z omeškania
vo výške 3,28 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny 19 % zo sumy 4936,76 Eur od 1.5.2016 do
zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4936,76 Eur od 1.5.2016
do zaplatenia a náhradu trov konania. Dňa 13.6.2017 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení medzi
pôvodným veriteľom (Poštová banka a.s.) a žalobcom. Dňa 16.6.2017 žalobca oznámil, že po podaní
žaloby žalovaná uhradila sumu 190 Eur v splátkach a v časti vyčíslených úrokov prevyšujúcej sumu
vo výške 2438,03 Eur zobral žalobu späť a v tejto žiadal konanie zastaviť. Dňa 1.12.2017 žalobca
oznámil, že žalovaná uhradila sumu 50 Eur dňa 21.7.2017, ktorú započítal do úrokov a tieto znížil
na sumu 2388,03 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovým tvrdením, že jeho právny predchodca so
žalovanou dňa 4.7.2013 uzavrel zmluvu o úvere č. 1374184856, na základe ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 5000 Eur. Tento sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po
123,85 Eur počas 72 mesiacov. Keďže po čerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti,
poskytnutý úver riadne a včas nesplácala ku dňu 15.5.2014 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne
splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu vo výške 5379,35 Eur pozostávala z
dlžnej istiny vo výške 4936,76 Eur, úroku vo výške 438,17 Eur a bankových poplatkov vo výške 4,42
Eur. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov
právneho zastúpenia.2. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila, uviedla, že ju nahovoril Florián Oláh, aby úver zobrala,
dostala 5.000Eur a vonku pred bankou tieto peniaze Oláh zobral. Rozsudkom Okresného súdu
Komárno11T/53/2014 bola odsúdená za zločin úverového podvodu. Dodala, že by vedela žalovanú
sumu splácať mesačne po 100 Eur.
3. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov a to
zmluvouoúvere,obchodnýmipodmienkami,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výzvounaúhradu
spolu s doručenkou, rozsudkom OS Komárno 11T/53/2014, výpisom z úverového účtu a ostatnými
listinnými dôkazmi ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Dňa 4.7.2013 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 1374184856. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 5000 Eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných
splátkachpo123,85Eurvobdobíod25.8.2013.Úrokovásadzbabolavzmluvedojednanávovýške19%
ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 20,73 % pri priemernej RPMN vo výške 19,47 %.
Celková výška nákladov spotrebiteľa bola určená sumou 3462,60 Eur. Dátum konečnej splatnosti úveru
bol stanovený na deň 25.7.2019. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky účinné od 10.6.2013. Žalovaná zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne
neplnila, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a ku dňu
15.5.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru za splatnú (list žalobcu zo dňa 15.5.2014, ktorú listinu
vychádzajúc z predloženej kópie doručenky žalovaná si v odbernej lehote prevzala dňa 22.5.2014).
Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil na sumu vo výške 5379,35
Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4936,76 Eur, úroku vo výške 438,17 Eur a bankových
poplatkov vo výške 4,42 Eur. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia
výzvy. Žalovaná dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradila, keď z predloženého
výpisu z úverového účtu mal súd preukázané realizované transakcie na tomto účte. Po podaní žaloby
žalovaná uhradila sumu 682,91 + 190 + 50 Eur. Rozsudkom OS Komárno 11T/53/2014- 126 zo dňa
19.6.2014 bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom a Poštová
banka a.s. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
6. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I
keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
12. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa
vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré žalovaná
ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí
zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správne údaje.
13. Žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5000 Eur, pričom žalovaná vychádzajúc zo
žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom úveru uhradila len časť. Z listiny o
zosplatnení ku dňu 15.5.2014 vyplýva, že zosplatnená suma vo výške 5379,35 Eur, pozostávala z dlžnej
istiny vo výške 4936,76 Eur, úroku vo výške 438,17 Eur a bankových poplatkov vo výške 4,42 Eur.
14. Preto súd žalobcovi priznal sumu 4013,85 Eur titulom istiny (zosplatnená istina 4936,76 mínus
922,91 Eur zaplatené žalovanou 682,91Eur - čl. 33 v spise a po podaní žaloby zaplatila 190+50 Eur),
úrokyvovýške438,17Eur(úrokdovyhláseniasplatnosti).Včastiozaplateniesumy240Eursúdkonanie
zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2388,03 Eur (upresnené
dňa 1.12.2017) nebolo jasné ako boli tieto vypočítané, z akej sumy, za aké obdobie. Súd priznal úroky
len vo výške 438,17 Eur (určené v oznámení o zosplatnení), po zosplatnení úroky žalobcovi nepatria.
Čo sa týka zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4936,76 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia
súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči
spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do
času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení
záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným
právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na
účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti
úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil
žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnúnerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru
a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto
súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné
dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.
Spoukazomnauvedenésúd(postupujúcpodľa§5bzákonač.250/2007Z.z.)žalobuvčastiuplatneného
zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd
dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho
záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej
argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012,
sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia
krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov
z úveru.
16. Taktiež súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny 4013,85 Eur od
1.5.2016, ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením dlhu. Žalobcom uplatnený úrok z
omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
17. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100 Eur pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú
výšku splátky súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej,
výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu
na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho
majetkovú sféru.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca žiadal zaplatiť sumu 4936,76 Eur, úroky 2388,03
Eur a zmluvný úrok vo výške 19%, priznané bolo 4013,08 + úroky 438,17 Eur, takže každá zo strán bola
úspešná takmer v polovici.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.