Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/213/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201135
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013201135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: K. D., O. XXX/XX, S., práv.
zast.: JUDr. Bartolomej Kaščák, advokát, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu
proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.07.2013 č. 1100902/238170/2013/BK takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o

správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Michalovce zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2013, ktorým tento uznal
žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z.
a uložil mu za správny delikt podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č. 563/2009 Z.z. pokutu vo
výške 468,50 eur. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že pri vydávaní platobného výmeru zo
dňa 20.12.2007 zn. XXXXX/XXXX-XXXX, ktorým bola žalobcovi vyrubená spotrebná daň z liehu vo
výške 3.674,89 eur, určená podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 02.02.2007, vychádzal colný úrad

zo zisteného skutkového stavu veci, zo spisového materiálu a najmä z protokolu o určení dane podľa
pomôcok zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 07.12.2007. Tento platobný výmer nadobudol dňa 08.03.2011
právoplatnosť, čím sa stal pre všetky strany záväzným, vznik daňovej povinnosti je preukázaný, daň
je vyrubená a už nemôže byť predmetom dokazovania v daňových konaniach vedených na základe
tohto rozhodnutia. Odvolateľ - žalobca už musí túto spotrebnú daň zaplatiť. Skutkové okolnosti vzniku
daňovej povinnosti preto žalovaný ďalej neposudzuje, nakoľko tieto boli predmetom dokazovania v
konaní vo veci vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný poukazuje, že vznik daňovej povinnosti bol riadne

preukázaný, nakoľko u žalobcu bol zistený lieh, ktorého pôvod ani spôsob nadobudnutia nevedel tento
preukázať. Okrem toho žalovaný považuje nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie na spotrebnú
daň z predmetného liehu v zákonnej lehote za riadne preukázané, pretože zákonná lehota uplynula
žalobcovi dňa 07.02.2007 a lehota určená colným úradom vo výzve zn. XXXXX/XXXX-XXXX dňa
09.05.2007.Odvolateľ-žalobcasimalbyťvzmysleust.§2zákonač.1/1993Z.z.vedomývznikudaňovej
povinnosti a na ňu nadväzujúcej povinnosti podať v zákonnej lehote daňové priznanie a v rovnakej
lehote zaplatiť spotrebnú daň. Žalobca naviac nepreukázal ani žiaden dôvod, na základe ktorého by sa

zbavil zodpovednosti za správny delikt. Colný úrad bol v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č.
563/2009 Z.z. povinný uložiť žalobcovi pokutu. Skutočnosť na uplatnenie základnej úrokovej sadzby
nastala dňa 31.12.2007 - kedy bol doručený platobný výmer, nakoľko platobný výmer je rozhodnutím
vydaným vo vyrubovacom konaní. Colný úrad použil základnú úrokovú sadzbu platnú v tento deň - 4,25%. Trojnásobok základnej úrokovej sadzby je potom 12,75 % a colný úrad pokutu vypočítal vo výške
12,75 % z dane určenej colným úradom. Výsledná suma pokuty je potom 468,55 eur a po zaokrúhlení
je to 468,50 eur.

Žalobou zo dňa 07.08.2010 (správne malo byť 07.08.2013), doručenou na Krajský súd v Košiciach
dňa 14.08.2013 (rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2013,
teda žaloba bola podaná včas), žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie
žalovaného zo 16.07.2013 č.k. 1100902/238170/2013/BK a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň

žiadal od žalovaného náhradu trov konania.

Vžalobeuviedol,ženiejeodôvodnenýpostupdaňovéhoorgánu,keďskutok,ktorýmalnapĺňaťskutkovú
podstatu správneho deliktu spáchaného za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. kvalifikuje podľa zákona č.
563/2009Z.z..Prechodnéustanovenieuvedenévnovelektomutozákonuodkazujeibanato,žekonania
začaté za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. sa dokončia podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Ide však o

procesný postup a nie o stíhaný skutok kvalifikovaný v zákone č. 511/1992 Zb.. Trestnosť skutku sa vždy
posudzuje podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, iba ak by novšie znenie bolo pre páchateľa
priaznivejšie. Ustanovenie § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo k 01.01.2012 novelizované tak, že
rozšírilo rozsah zisťovania aj na výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane. Ak daňový orgán odmietol uznať kupujúcim predložené nákupné bločky, bol povinný zistiť u

predávajúceho skutočný stav veci a vyvodiť proti predávajúcemu príslušné daňové opatrenia. Takéto
nedostatky nemožno preniesť na kupujúceho a ešte ho aj sankcionovať. Kupujúci nemá žiadnu možnosť
takéto šetrenia u predávajúceho vykonať. „Z doteraz vykonaného dokazovania je preukázané, že ako
fyzická osoba - kupujúci som nemohol ovplyvniť konanie predávajúceho pri vydávaní pokladničných
dokladov.“ Táto skutočnosť nebola v daňovom konaní zohľadnená, hoci v zmysle § 154 ods. 2 zákona

č. 563/2009 Z.z. by daňový orgán skutočnosti o tejto situácii z jeho obrany zistil. Povinnosť pre takýto
postup vyplýva pre daňový orgán aj zo znenia § 3 ods. 2 cit. zákona. Podľa § 35 ods. 17 zákona č.
511/1992 Zb. v znení účinnom v roku 2007, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca v
ktorom došlo k porušeniu zákona. Z uvedeného textu teda vyplýva, že mal iné znenie, než došlo k ďalším
zmenám. Pri určení dane podľa pomôcok malo k porušeniu zákona dôjsť dňom 06.11.2007, kedy

daňový orgán vyhotovil protokol o určení spotrebnej dane podľa pomôcok. Daňový orgán nesprávne
posunul túto lehotu až na dni právoplatnosti rozhodnutia platobného výmeru. Nerozlišuje - v neprospech
žalobcu - okamih určenia dane podľa pomôcok od okamihu, keď na takto určenú daň bol vydaný daňový
výmer. K porušeniu zákona malo dôjsť v roku 2007 a nie je preto rozhodujúca právoplatnosť rozhodnutia.
V neprospech daňového subjektu nie je možné vyložiť ani to, že daňový výmer zo dňa 20.12.2007

nadobudol postupom daňového orgánu právoplatnosť až 02.03.2011. Je to v rozpore s platnou zásadou
spravodlivého konania a právom na rozhodnutie v primeranej lehote. Ide o platnú zásadu podľa noriem
EÚ. Vo veci preukázania nadobudnutia tovaru nákupnými bločkami od predávajúceho neboli vypočuté
ako svedkovia osoby predávajúceho, ktoré kupujúcemu vydali pokladničné bloky. Ak by sa ukázalo, že
tieto osoby porušili predpisy, nemožno ich dôsledky preniesť na kupujúceho. Podľa predpisu o predaji

veci v obchode podľa spotrebiteľskej zmluvy, zodpovednosť za správnosť vydaného dokladu dopadá na
predávajúceho. „Nedopustil som sa žiadneho colného priestupku a ako fyzická osoba nemám žiadnu
povinnosť strpieť bez súdneho rozhodnutia domovú prehliadku a odňatie veci, ktoré som nadobudol
zákonným spôsobom.“

Následne žalovaný vyjadrením zo dňa 24.10.2013 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vydal rozsudok,
ktorým žalobu žalobcu zamietne v plnom rozsahu. Z jeho obsahu vyplýva, že colný úrad postupoval
v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z., a to s § 165b prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012,
pretože podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992
Zb. sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Ustanovenie § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.

v znení účinnom do 31.12.2011 upravovalo výpočet uloženia sumy pokuty. Skutkové podstaty podľa §
35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. a § 154 ods. 1 písm. h) sú totožné, takže uznaním žalobcu za
vinného zo správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. nedošlo k ukráteniu
žalobcu na jeho právach. Pri ukladaní výšky pokuty colný úrad opäť v súlade s § 165b ods. 2 uložil za
správny delikt sankciu. V čase kedy správca dane vyhotovil protokol o určení spotrebnej dane podľa

pomôcok, t.j. dňa 06.11.2007 už platilo novelizované ust. § 35 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré
rovnako ako ustanovenie § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. upravuje, že pokutu podľa
ods. 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane
o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť. Z toho vyplýva, že až po5 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane/platobného výmeru zaniká zodpovednosť za
správny delikt. Smerodajným dátumom na uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty je
v oboch prípadoch deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane/platobného výmeru. Vzhľadom na to

je námietka žalobcu, že žalovaný nesprávne posunul túto lehotu až na dni právoplatnosti rozhodnutia
- výmeru irelevantná. Päťročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty začala plynúť dňa 01.01.2012
a uplynie dňa 31.12.2016. Žalovaný ďalej uvádza, že neexistenciu relevantného dokladu o pôvode a
spôsobe nadobudnutia zabezpečeného spotrebného balenia liehu potvrdil aj sám žalobca, ktorý do
zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 02.02.2007 okrem iného uviedol, že predmetný alkohol nakúpil na

dvakrát asi v apríli a v októbri minulého roku od toho istého jemu neznámeho dílera. Správca dane
preto ani nemohol vykonať dokazovanie tak, ako to tvrdí žalobca a zistiť u predávajúceho skutočný
stav veci. Ako účelová obrana potom vyznieva fakt, že žalobca dňa 22.06.2007 na ústnom pojednávaní
predložil doklad z registračnej pokladne od dodávateľa T., S..X..F... Colný úrad vykonal na tomto základe
dokazovanie a zistil, že spoločnosť T., S..X..F.. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri ani na
doklade z registračnej pokladne fyzicky nenachádza. Konateľ tejto spoločnosti sa vyjadril, že spoločnosť

nevlastní registračnú pokladňu, nepoužíva pečiatku a muselo dôjsť k ich zneužitiu. Okrem toho v čase
vydania registračného dokladu bol na ňom uvedený iný kód registračnej pokladne, než ten, ktorý jej bol
aktuálne pridelený. Colný úrad presne, jasne a nad všetky pochybnosti dokázal, že žalobcom predložený
doklad nie je relevantným dokladom, ktorým by v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. preukázal pôvod
a spôsob nadobudnutia predmetných spotrebných balení liehu, pričom žalobca jasne a jednoznačne

nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebných balení liehu u neho nájdených. Uvedené bolo
judikované aj v rozsudku KS v Košiciach zo dňa 07.10.2010 č.k. 6S/19683/2010-42. Colníci majú v
zmysle § 25 zákona č. 652/2004 Z.z. právo vstupovať do iných nebytových priestorov za účelom výkonu
kontroly dodržiavania daňových predpisov. V uvedenom prípade nešlo o domovú prehliadku, ale o vstup
do objektu, ktorý nebol súčasťou obydlia. Voči žalobcovi nebolo vedené priestupkové konanie, ako to

on uvádza v žalobe, ale daňové konanie. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že bolo
povinnosťou daňového orgánu upovedomiť žalobcu o vykonanom šetrení, najmä o výsluchu svedkov.
Žalobca uvádza, že nie je podstatné, či žalobca preukázal spôsob nadobudnutia veci, ale že daňový
orgán neuznal toto preukázanie za dostatočné. Žalovaný odôvodňuje uloženie pokuty postupom podľa
§165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom od 30.12.2012, avšak toto znenie priniesol až

zákon č. 440/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2013, s tou výnimkou, že u tohto ustanovenia
stanovil retroaktívne účinnosť od 30.12.2012, a teda daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992
Zb. sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Týmto postupom sa malo eliminovať ustanovenie §
165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré prikázalo uložiť sankciu podľa zákona č. 511/1992 Zb. v
znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011

a tak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V prípade ust. § 165b ods. 1 ide o neprípustný zásah do
predchádzajúceho začatého konania a je vyložene v neprospech daňového subjektu. Navrhol súdu
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť konanie a predložiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie
stanoviska. V ust. § 110h ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 289/2008 Z.z. sa uvádza,
že konanie o uložení pokuty podľa § 35 ods. 8 až 12, ktoré začalo, ale nebolo právoplatne ukončené k

28.02.2009 sa dokončí podľa zákona účinného k 28.02.2009. Záverom uvádza, že pozemok, na ktorom
stojí obytný dom a murovaná garáž, je riadne oplotený a ide o obydlie žalobcu.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p., postupom podľa § 250f
O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov dospel k
záveru, že žalobe žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej
uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických aleboprávnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,

uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť
ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať

činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba
vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je

výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou
a nerozhoduje vo veci samej.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Predmetom preskúmacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,
ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s končenou platnosťou o pokute, ktorú uložil
žalovanému vo výške 468,50 eur za správny delikt podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 z.z. v znení účinnom od 30.12.2012 daňové konanie začaté
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom od 30.12.2012, § 165 ods. 2 znenie pred
bodkočiarkou a § 165a sa od 30.12.2012 nepoužijú.

Ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. znenie za bodkočiarkou znie: „Sankcia sa uloží podľa

zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.“Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 správca dane
uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29

ods. 6).

Podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní
svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. citovaného zákona správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej
správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h).

Podľa § 155 ods. 11 písm. b) citovaného zákona pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od
konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil

správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).

Podľa § 155 ods. 4 citovaného zákona, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa
10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5
% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom
priznaní podľa odseku 1 písm. g).

Podľa § 155 ods. 6 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného
vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania daňového priznania.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmé, že Colný úrad

Michalovce rozhodnutím XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11.04. 2013 uznal žalobcu vinným zo
správneho deliktu, ktorého sa dopustil tým, že svojím konaním zapríčinil určenie spotrebnej dane z liehu
za zdaňovacie obdobie 02.02.2007 podľa pomôcok. Na tomto skutkovom základe potom Colný úrad
Michalovce rovnakým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 468,50 eur. O odvolaní, ktoré proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR tak, že rozhodnutie Colného úradu

Michalovce potvrdilo. Následne na to, uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobným
návrhom, a preto je toto predmetom súdneho preskúmania.

V prvom rade treba uviesť, že v tomto konaní sa súd nemôže zaoberať skutkovými okolnosťami vzniku
daňovej povinnosti, pretože tieto boli predmetom iného správneho konania (ukončeného právoplatným

platobným výmerom), ale iba posúdením toho, či konanie žalobcu je správnym deliktom, ktorý je
postihovateľný obligatórnym uložením pokuty (§ 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. a v
nadväznosti na to § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č. 563/2009 Z.z. ), v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe.

Správne orgány dostatočne preukázali, že u žalobcu bol dňa 02.02.2007 zistený lieh, ktorého pôvod
alebo spôsob nadobudnutia nevedel tento preukázať, čím u neho vznikla dňom tohto zistenia daňová
povinnosť (§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. účinného ku dňu 02.02.2007). Na základe
uvedených skutočností sa žalobca stal daňovým dlžníkom (§ 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z.
v znení účinnom ku 02.02.2007) a vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie a daň v ňom uvedenú

zaplatiť (§ 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom ku 02.02.2007). Keďže žalobca tento
zákonný postup aj napriek výzve správneho orgánu odignoroval, správnemu orgánu vzniklo oprávnenie
podľa vtedy účinného zákona č. 511/1992 Z.z. (§ 42) určiť žalobcovi daň podľa pomôcok. Správny
orgán prvého stupňa následne po vyhotovení protokolu o určení dane podľa pomôcok sp.zn. XXXXX/
XXXX-XXXX dňa 06.11.2007 určil žalobcovi spotrebnú daň zo zisteného liehu vo výške 3.674,89 eur,

platobným výmerom sp.zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 20.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
08.03.2011.K podstatnej žalobnej námietke žalobcu súd uvádza, že ak zákonodarca určuje, že daňové konania
začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. sa dokončia podľa
doterajších predpisov, je zrejmé, že ide o konanie ako také, a preto diferencovať konanie na procesný

postup a na hmotnoprávnu kvalifikáciu skutku, ktorý je predmetom tohto konania, čo uvádza žalobca je
nedôvodné. V ustanovení § 165 ods. 2 veta druhá zákona č. 563/2009 Z.z. je určené, že sankcia sa
uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre
uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Z ustanovenia § 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 vyplýva, že pokutu
nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení
dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť
08.03.2011.

Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že daňový orgán nesprávne posunul túto
lehotu až na deň právoplatnosti rozhodnutia platobného výmeru, keď k porušeniu zákona malo dôjsť
v roku 2007 a nie je preto rozhodujúca právoplatnosť rozhodnutia, a to že platobný výmer nadobudol
právoplatnosť až v roku 2011, nemožno klásť za vinu správnemu orgánu ako to prezentuje žalobca,
keďže právoplatnosť platobného výmeru nastala po zákonne uskutočnenom konaní, výsledkom ktorého

bol platobný výmer z 20.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2011.

Na základe listinných dôkazov uvedených v administratívnom spise žalovaného sa súd stotožňuje s
právnymi závermi prvostupňového, ako aj žalovaného správneho orgánu. Tvrdenia žalobcu v žalobnom
návrhusvedčiaoichúčelovosti.Žalobcapočasceléhopriebehukonaniapredsprávnymorgánomprvého

a druhého stupňa nijakým spôsobom hodnoverne nevyvrátil skutkový stav zistený správnymi orgánmi.

Preto námietky žalobcu súd nepovažuje za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalovaného
rozhodnutia, a preto súd dňa 28.01.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1
O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe zamietol ako nedôvodnú, majúc za to, že rozhodnutia

a postup žalovaného boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.