Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/117/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898596
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1202898596.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Š.

Š., H. XXXX, Y. XXX XX, zast.: JUDr. Štefan Baláž, advokát, Hviezdoslavova 473, Senica 905 01, proti
žalovanému: Ing. Marián Hrebenár - KURY - SLOVAKIA, Spoločenská 12, Bratislava 821 04, IČO: 17
362 466, zast.: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova 9, Bratislava 821 08, o zaplatenie 9.342,89
EUR (281.464,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2002 domáhal zaplatenia sumy 281.464,- Sk (9.342,89

EUR) s prísl., titulom neuhradenia zostatku ceny za zhotovenie diela.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo (bez uvedenia dátumu jej uzavretia)
realizoval pre žalovaného v časovom období od mája 2000 do júl - august 2001 stavebné práce na
akcii „prestavba a prístavba sídla firmy KURY - Slovakia v Jablonici, na kľúč“. Stavebné práce boli
žalobcom realizované v rozsahu: predloženého projektu stavby a položkového rozpočtu (stavebného
rozpočtu), ktorý tvoril prílohu číslo 1 a bol neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy o dielo.

V uvedenom časovom období realizoval pre žalovaného stavebné práce podľa predloženého projektu
stavby a položkového rozpočtu (stavebného rozpočtu) v objeme cca 6 mil. Sk. Uvedené práce boli z
jeho strany žalovanému priebežne fakturované v zmysle ustanovenia článku 6 bod 6.5 zmluvy o dielo
a žalovaný hodnotu stavebných prác riadne žalobcovi uhrádzal. V súlade s týmto ustanovením, t.j. po
vykonaní a odsúhlasení realizovaných stavebných prác, ktoré preberal v mene žalovaného Z.. G.. U.,
vyfakturoval žalovanému daňovým dokladom - faktúrou č. 17/2001 zo dňa 4.7.2001 zo splatnosťou
14.7.2001 prevedené stavebné práce

v rátane dodávky materiálov v čiastke 281.464,- Sk. Žalovaný do dnešného dňa napriek odsúhlaseniu a
riadnemu prevzatiu realizovaných prác fakturovanú čiastku neuhradil a to napriek skutočnosti, že neskôr
realizované stavebné práce na uvedenej akcii vo výške 78.259,50 Sk fakturované daňovým dokladom
č. 21/2001 uhradil.

3. Súd rozsudkom č. k. 25Cb/117/2002-210 zo dňa 23.6.2011 žalobu zamietol. Po odvolaní žalobcu

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/433/2011-236 zo dňa 15.1.2013 uvedený rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, výsluchom svedkov Z.. G.. J. U. a J. A., znaleckým posudkom znalca Dipl. Ing. H. N.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil

nasledovný skutkový stav veci.

5. Medzi sporovými stranami bola uzavretá Zmluva o dielo (pozn. súdu: bez uvedenia dátumu),
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa dodať žalovanému ako objednávateľovi
prestavbu a prístavbu sídla firmy KURY-SLOVAKIA v Jablonici na kľúč v rozsahu predloženého projektu

stavby a položkového rozpočtu /Stavebného rozpočtu/. Časť ceny za dielo navrhovateľ odporcovi
vyúčtoval faktúrou č. 17/2001 zo dňa 4.7.2001 na sumu 281.464,- Sk so splatnosťou dňa 14.7.2001.

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o vykonaní
diela zo dňa 30.5.2000, podľa ktorej sa tento zaviazal vykonať prestavbu a prístavbu sídla firmy KURY -
Slovakia v Jablonici na kľúč. Podľa bodu 6 citovanej zmluvy, nebola medzi nimi dohodnutá pevná suma

za vyhotovenie diela. Bolo však medzi nimi dohodnuté to (bod 6.4 zmluvy), že po riadne vykonaných
čiastkových prácach odsúhlasených stavebným dozorom, resp. ním potvrdených, má potom žalobca
ako zhotoviteľ právo fakturovať tieto vykonané práce a dodávky. V danom prípade sa tak nestalo.
Vykonané práce, ktoré fakturoval žalobca, a na základe ktorých sa domáha zaplatenia sumy 281.464,-
Sk s prísl., neboli potvrdené stavebným dozorom a taktiež počas vykonávania diela zistil, že tento

nedodržal kvalitu stavby v zmysle schváleného a žalobcom bez pripomienok prevzatého projektu. Ďalej
sa žalobca vážne odchýlil a nerešpektoval schválený projekt pri konštrukcii krovu, vikierov a strechy,
čím došlo k následným škodám na vykonávanej stavbe. Ďalej žalobca neviedol riadne stavebný denník,
čím stavebný dozor nemohol kontrolovať objem vykonaných prác a dodávok na stavbe, pričom sa často
stalo, že žalobca fakturoval práce aj dodávky, ktoré skutočne nevykonal, čo zistil až následne. Navyše

podľa zmluvy o dielo obidve zmluvné strany sa zaviazali, že objednávateľ diela má právo zadržať sumu
150.000,- Sk ako kolaudačnú zábezpeku (v zmluve je označená ako kolaudačná rata v bode 6.4), ktorá
má slúžiť na zabezpečenie nedorobkov a závad.

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že u žalovaného vykonával prestavbu a prístavbu sídla firmy. Práce boli

riadne vykonané, všetko bolo riadne zachytené v stavebnom denníku. Počas realizácie sa vyskytol iba
jediný problém, ktorý sa týkal strechy, a to konkrétne vikierov. Po konzultácii s Z.. U. ako projektantom
a pánom A., ktorý bol subdodávateľom a v podstate realizoval krov uvedenej strechy, bol problém s
krovom odstránený. S opravou a odstránením uvedenej závady bol spokojný aj žalovaný, nakoľko sa

následne pokračovalo v ďalšej realizácii stavby. Po odstránení uvedenej závady bol krov zo strany
žalovaného v plnom rozsahu zaplatený. Následne prišiel žalovaný s požiadavkou na ukončenie prác
s tým, že zostávajúce práce si dokončí svojpomocne. Podľa zmluvy ako aj rozpočtu mal tieto práce
vykonať on. Ako dôvod ukončenia prác uviedol nedostatok finančných prostriedkov. Od dokončenia
krovu na stavbe pokračovali ešte asi dva mesiace. Po uhradení faktúry za zhotovenie krovu mu bola

uhradená iba posledná faktúra, pričom predposledná faktúra znejúca na žalovanú sumu uhradená
nebola. Na uhradenie tejto faktúry žalovaného viackrát vyzýval, pričom ten mu sľúbil, že uvedenú faktúru
zaplatí. Žalovaný nemal proti nej žiadne námietky.

8. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že realizácia stavby zo strany žalobcu bola vykonávaná podľa

projektovej dokumentácie po začatie osadenia konštrukcie krovu. Dovtedajšia stavba, a to múry ako
aj strop, bola vykonaná v poriadku. Realizácia a zhotovenie samotného krovu nebolo v súlade s
projektovou dokumentáciou. Vykazoval značné vady a to jednak nedodržaním veľkosti vikierov, dĺžky
krokievakoajpresnostiichosadenia.Anijednastýchtozávadnebolazostranyžalobcuodstránená.Keď
ho žiadal o odstránenie uvedených chýb, uviedol, resp. firma, ktorá realizáciu krovu vykonávala uviedla,

že sa to nedá. Závady sa snažili určitým spôsobom odstrániť, avšak výsledok nezodpovedá projektovej
dokumentácii. Projektová dokumentácia bola zhotovená podrobne, žalobcovi bola odovzdaná za účelom
realizácie celej stavby podľa tejto dokumentácie. Cenu stavby platil priebežne asi v 150 až 300 tisícových
splátkach v zmysle žalobcom predkladaných faktúr. V prípade ceny za zhotovenie krovu žalobcu
upozornil, že z dôvodu jeho nekvalitného zhotovenia mu strhne časť ceny za vykonané dielo. Stavebný

denník zo strany žalobcu vôbec vedený nebol. Pokiaľ aj bol z jeho strany do spisu založený nejaký
stavebný denník, určite sa v ňom nenachádza jeho podpis ani podpis stavebného dozoru. Pokiaľ chcel
stavebný dozor zaznamenať nejaké veci, urobil to na vlastný papier, ktorý žiadal založiť do stavebného
denníka. Zo strany žalobcu mu taktiež nebola stavba vôbec protokolárne odovzdaná. Samotný materiálna krov nebol dodaný v požadovanej kvalite a už v čase dodania vykazoval závady. Jednotlivé trámy
boli pokrútené, alebo sa v nich vyskytovali veľké trhliny. V prípade, že by chceli krov opraviť v zmysle
projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícii, museli by celý krov rozobrať a postaviť nanovo. Všetky

závady, ktoré popísal, sú viditeľné aj v súčasnosti. Faktúry žalobcovi uhrádzal priebežne, na týchto bol
niekedy uvedený rozsah prác a na niektorých rozsah práv uvedených nebol.

9. Svedok Z.. G.. J. U. k veci uviedol, že pre žalovaného realizoval projektovú dokumentáciu na
rekonštrukciu a prístavbu uvedeného objektu. Žalovaný túto dokumentáciu prevzal a nevzniesol proti nej

žiadne výhrady. Následne vykonával aj autorský dozor za účelom posudzovania, či sa stavba realizuje
v súlade s urobeným projektom. So žalovaným sa dohodol, že pri dokončovaní určitej významnej
časti stavby sa osobne zúčastní jej preberania. Stavba prebiehala v podstate bez problémov až po
vybetónovania obvodového venca. Ten bol naprojektovaný v jednej výške, vybetónovaný však bol v
dvoch výškach s rozdielom cca 30 cm. Na tento stav bol žalovaným telefonicky upozornený a požiadal
ho, aby sa prišiel na stavbu pozrieť. Keďže bol v tom čase na služobnej ceste, na stavbu sa dostavil

až na tretí deň. Medzi tým však práce pokročili a v podstate boli vztýčené približne dve tretiny krokiev.
Vzhľadom na spomenutú nejednotnú výšku obvodového venca, bola jedna časť krokiev naklonená do
jednej strany a strecha z toho dôvodu nebola symetrická. Na to nadväzovali aj ďalšie chyby, z ktorých
dôvodov nemohla byť dodržaná výška krovu ako aj veľkosť okien a vikierov. Uvedené zistenie zapísal
do stavebného denníka. Návrh jeho

riešenia spočíval v tom, že bolo potrebné osadenú konštrukciu zvaliť a postaviť novú. Žalobcom
bol poprosený, aby nevolil takéto radikálne riešenie a aby navrhol iný spôsob, ako tento nedostatok
odstrániť. Po celkovom zvážení aj s investorom došli k rozhodnutiu, že jedna časť krokiev sa pomocou
fošní predĺži. Ani takto urobená oprava však neviedla k odstráneniu iných nedostatkov, ktoré sa vyskytli.

Znamená to, že nemohla byť zachovaná veľkosť vikierov, okien, ako aj samotný tvar strechy v zmysle
projektovej dokumentácie. Následne sa na zhotovenej streche vyskytli ďalšie chyby, spočívajúce v tom,
že latovanie strechy, na ktoré sa ukladá strešná krytina, nebolo rovné a neprebiehali v jednej výške okolo
roviny strechy. To znamená, že v častiach, kde sa jednotlivé latovania stretávali, bola krytina v rôznej
výške. Od tohto okamihu nebol k dispozícii na stavbe stavebný denník a nebolo možné do neho robiť

záznamy. Potom poradil investorovi, aby sa pokúsil závady strechy odstrániť sám v spolupráci so svojimi
ľuďmi. Napriek tomu sa nedostatky odstrániť nepodarilo a strecha vykazovala závady. Stavebný denník,
ktorý je založený v spise a ktorý mu bol daný na nahliadnutie, na stavbe nikdy nebol. Z jeho strany
boli do stavebného denníka vykonané asi 4 alebo 5 záznamov, pričom v uvedenom stavebnom denníku
sa ani jeden takýto záznam nenachádza. Zároveň sa nezhodujú dátumy niektorých činností, ktoré si

pamätá. Z uvedených zoznamov disponuje iba poslednými dvomi, v ktorých vytýkal zistené nedostatky.
Pri vykonávaní zápisu do stavebné denníka ohľadom zistených závad strechy, boli prítomní aj žalobca a
žalovaný ako aj robotníci, ktorí strechu realizovali. Stavba bola realizovaná podľa projektu až po vence
a strechu. Zhotovenie vencov a strechy nebolo vykonané v súlade s projektom.

10. Svedok J. A. uviedol, že je živnostník a zaoberá sa zhotovovaním striech. Taktiež vykonával aj
strechu na objekte žalovaného, ako subdodávateľ pre žalobcu. Strechu zhotovoval osobne, ešte asi s
piatimi jeho zamestnancami, a to v súlade s kópiou výkresu, ktorú im dal žalobca. Zároveň bol zameraný
skutočný stav na stavbe a potom sa napílilo všetko rezivo, ktoré sa na stavbe poskladalo. Po postavení
prvého páru krokiev zistili, že tieto nie sú symetrické, ale nakláňajú sa na jednu stranu. Preto bolo

pristúpené k dobetónovaniu venca na jednu vodorovnú úroveň. Na takto vyrovnaný veniec boli následne
osadné všetky krokvy. Vzhľadom na domurovanie jednej strany venca, boli krokvy na tejto strane krátke
a boli preto predlžené cca o 20 - 30 cm. Vikiere boli zhotovené v zmysle výkresu, ktorý im bol predložený,
nakoľko však neboli okótované, zhotovili sa podľa mierky, v akej bol výkres urobený. Keďže žalovaný
nebol s veľkosťou vikierov spokojný, boli na jeho žiadosť zväčšené. Je pravdou, že latovanie strechy

sa v spojoch nestretalo v jednej úrovni, to však nemá vplyv na samotnú funkčnosť strechy, ale sa jedná
iba o estetický nedostatok. Všetky vytknuté chyby odstránili ako aj iné veci, ktoré sa riešili za pochodu.
Či bol žalovaný spokojný uviesť nevie, nakoľko sa s nim nerozprával. Zhotovenie vstupu nebolo podľa
projektovej dokumentácie, tento bol zmenený po dohode s projektantom. Strecha sa zhotovovala podľa
projektovej dokumentácie, veľkosť vikierov však na nej nebola okótovaná. Tento projekt už v súčasnosti

nemá. Prečo vo výkrese nie sú jednotlivé rozmery okótované sa nikoho nepýtal, vychádzal z mierky, v
ktorej bol výkres zhotovený.11. Zo znaleckého posudku vyplýva, že projektová dokumentácia bola vypracovaná na veľmi dobrej
technickej úrovni. V stavebnom konaní bolo posúdená bez pripomienok, na základe čoho bolo vydané
stavebné povolenie a povolená realizácia stavby ako celku. Zhotoviteľ prevzal dokumentáciu bez

pripomienok. Projektová dokumentácia bola vypracovaná v realizačnej mierke 1:50, ktorá umožňuje
prakticky bez problémov čítať výkresy a riešiť detaily aj priemerne vzdelanému stavebnému technikovi.
Dodávateľ sa až po

ukončenie murovania nosných múrov a priečok držal odsúhlaseného projektu, preto je pomerne

nepochopiteľné, že pri prácach na vencoch a krove jednoznačne nedodržal projekt. Podľa bežnej
praxe si dodávateľ stavbu pred montážou krovu fyzicky odmeria čo do dĺžky murív, uhlov, a porovná s
projektom. Ak je k dispozícii v projekte výpis prvkov krovu, rezanie krovu sa z pohľadu postupu výstavby
koná aj 3 až 6 mesiacov pred montážou. V tomto sa dodávateľ krovu musí spoľahnúť na dodávateľa
stavby, že dodrží jednak projektovaný pôdorys rodinného domu, projektom navrhnutú výšku venca a
osadení kotviaceho systému pre pomúrnice. Pokiaľ sa v priebehu výstavby čokoľvek v tomto zmení, je

povinný dodávateľ stavby okamžite informovať výrobcu krovu, v čom je potrebné prvky krovu upraviť.
Dodávateľ stavby svojvoľne nedodržal projekt, nekoordinoval postup s poddodávateľom časti krovu,
ktorý začal improvizovať a tým spustil neodborné zásahy riešenia. Dodávateľ stavby nepostupoval pri
zhotovení krovu podľa schváleného projektu stavby. Podľa projektovej dokumentácie bola strecha, a
tým aj nosná časť navrhnutá ako jednoduchý symetrický krov. Projekt nie je dodržaný v časti krovu

v tom, že celé podkrovie ako celok, malo byť postavené v jednotnej výške pomúrnic, čo umožňovalo
vnútornúsymetriupriestoruastatickútuhosťkrovovejkonštrukcie.Dodávateľosadilpomúrnicevrozpore
s projektom, čím narušil aj navrhnuté sklony jednotlivých válb a sediel. Zmenilo sa osadenie vikierov z
pohľadu vonkajšieho vzhľadu a hlavne funkčnosti pod okenných priestorov, hlavne z vnútra. Vikiere majú
iné rozmery, ako boli navrhnuté projektantom a pri zmene krovu dodávateľom boli vyrobené tak, aby sa

prispôsobili jestvujúcemu stavu krovu. Toto malo za následok, že vikiere nemajú rovnaké rozmery. Jedna
strana má iný rozmer ako druhá, a tým je narušená ich funkčnosť. Každé svojvoľné obídenie projektu,
zmenyvytvorenédodávateľombezvážnehotechnickéhodôvodu,súvážnymporušenímprojektustavby.
Takýto krok vždy prinesie ďalšie negatívne javy, je potrebné improvizovať v technologických postupoch
a tým sa zväčšuje riziko porúch. Toto sa aj potvrdilo pri miestnom šetrení, kde systémové poruchy v

miestach nedodržania projektu sa prejavili v prasklinách v parapetných murivách podkrovia.
Zo záverov k doplneniu znaleckého posudku ďalej vyplýva, že na základe analýzy spôsobu realizácie
diela a vytvorenia spôsobu následnej fakturácie je hodnota realizovaných prác vytvorená súčtom
hodnôt jednotlivých faktúr vystavovaných žalobcom. Práce v hodnote 3.265.525,08 Sk boli fakturované
šestnástimi faktúrami. Pri miestnom šetrení počas roku 2014 bola urobená aj obhliadka detailov spojov

a kvality realizácie krovu. Potvrdili sa nedostatky zistené počas priebehu realizácie diela, aj užívania,
popísané Z.. G.. U.. Naviac prišlo k vzniku ďalších vád, spojených s posúdením kvality realizácie diela.
Jedná sa hlavne o odtrhávanie krokiev v klincovaných spojoch v mieste čapovania (spôsob spojenia
krokiev vo vrchole krovu, aj pri pomúrniciach). Podobná vada sa prejavuje aj v osadení niektorých
krokiev v uchytení na pomúrnicu. Vytvorené výrezy na kotvenie sú plytké a pri opakovaných cykloch

spôsobených striedaním tepla a chladu vetra na krov prichádza k pohybom, Krokvy sa od seba oddeľujú,
vyvliekajú sa z napojení, resp. sa vyťahujú klincové spojenia. Taktiež sa v miestach klincových spojov
objavili pozdĺžne praskliny v krokvách. Je to prejav pnutia vyplývajúceho s nekvalitných spojov a
oslabenia základného materiálu v mieste pribitia.

12. Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

13. Podľa § 324 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od
zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom,

ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

14. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.16. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

17. Podľa § 538 Obch. zák., zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo
z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby

dielo vykonával sám.

18. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

19. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak na mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

20. Podľa § 554 ods. 3 Obch. zák., ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa
odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo
vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom
objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať.

21. Podľa § 564 Obch. zák., pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie
je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

22. Podľa § 439 ods. 1 Obch. zák., nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou,
ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je
rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

23. Podľa § 439 ods. 2 Obch. zák., kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu;

ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi
dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.

24. Podľa článku 2. ods. 2.1. Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje, že dodá objednávateľovi prestavbu a
prístavbu sídla firmy KURY-SLOVAKIA v Jablonici na kľúč:
A to v rozsahu: predloženého projektu stavby a položkového rozpočtu /Stavebného rozpočtu/.
Presný objem prác je dokumentovaný v stav. Rozpočte - Príloha č. 1, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú
súčasť tejto ZoD.

25. Podľa článku 2. ods. 2.2. Zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje, že dielo prevezme a zaplatí za jeho
zhotovenie dohodnutú cenu a poskytne zhotoviteľovi dohodnuté spolupôsobenie.

26. Podľa článku 2 ods. 2.3. Zmluvy, zhotoviteľ stavbu zrealizuje podľa PD, ktorú mu dodá objednávateľ

spolu s platným stavebným povolením na túto stavbu.

27. Podľa článku 2. ods. 2.4. Zmluvy, zhotoviteľ sa k hore uvedenej PD záväzne a písomne vyjadrí
- dá svoj súhlas ešte pred podpisom tejto ZoD. Neskoršie pripomienky k PD nebudú objednávateľom
akceptované.

28. Podľa článku 3. ods. 3.1. Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje, že predmet zmluvy bude dodaný v zmysle
v zmysle bodu 2.1. tejto ZoD a podľa všeobecne platných a záväzných právnych predpisov a v zmysle
stavebného zákona.29. Podľa článku 3. ods. 3.2. Zmluvy, spôsob odovzdania bude formou dodacieho listu a kolaudačného
protokolu.

30. Podľa článku 4. ods. 4.3. Zmluvy, dielo bude vykonané v zmysle PD a v kvalite predpísanej a
dohodnutej s projektantom.

31. Podľa článku 6 ods. 6.1. Zmluvy, cena diela je stanovená dohodou podľa zákona č. 18/1996 Z.z.

o cenách.

32. Podľa článku 6. ods. 6.2. Zmluvy, za riadne zhotovené dielo zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi cenu
v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z o cenách v týchto čiastkach: (žiadna suma v zmluve nie je uvedená,
pozn. súdu)

33. Podľa článku 6. ods. 6.4. Zmluvy, právo fakturovať vzniká na základe riadneho vykonania predmetu
obstarania v lehotách:
Prvá splátka - záloha vo výške 200.000,- Sk bude uhradená ihneď po podpise tejto zmluvy.
Druhá splátka /a ostatné ďalšie/, bude uhradená podľa splátkového kalendára, ale len vtedy, ak
prevedené práce budú v súlade s PD, príslušnými normami a ich kvalita bude potvrdená architektom -

resp. stavebným dozorom objednávateľa. Konečná splátka vo výške 150.000,- Sk - t.j. kolaudačná rata
bude uhradená po odstránení všetkých kolaudačných závad a nedorobkov, a to najneskôr do 30 dní
po ich odstránení.

34. Podľa článku 6. ods. 6.5. Zmluvy, práce v priebehu celej výstavby budú uhrádzané až po ich vykonaní

a následnom odsúhlasení. Chyby a nedostatky vo výstavbe, budú zhotoviteľom opravené včas a bez
nároku na práce naviac.

35. Podľa článku 7. ods. 7.4. Zmluvy, na stavbe bude raz za tri týždne konaný kontrolný deň za účasti
všetkých dotknutých strán a zápis o ňom bude vykonaný do stavebného denníka, ktorý musí byť denne
vedený na stavbe.

36. Podľa článku 7. ods. 7.5. Zmluvy, ak bude kvalita stavebných prác a dodávok nedostatočná alebo

ak sa nebude zhodovať s PD, nemusí objednávateľ takéto práce a dodávky uhradiť, a naopak si bude
nárokovať patričné nápravy zo strany zhotoviteľa.

37. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 9.342,89 EUR s prísl. titulom zaplatenia
zostávajúcej časti ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 17/2001

38. Pre určenie časového okamihu zaplatenie ceny diela je rozhodujúca dohoda zmluvných strán.
Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela. Ak zmluva neobsahuje
dohodu zmluvných strán, platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť za dielo po jeho vykonaní a v
nadväznosti na jeho prevzatie. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o platení a fakturácii.

Je vecou dohody strán, aby si dohodli náležitosti faktúr, priebežného účtovania preddavkov a jeho
formy. Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj otázky splatnosti faktúr. Pokiaľ sa na nich nedohodnú,
platí ustanovenie zákona, ktorý určuje povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu v nadväznosti na splnenie
- vykonanie diela. Zhotoviťeľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo, ak bolo vykonané riadne.
Vykonaním diela sa rozumie splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením,

ale aj odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom
Obchodným zákonníkom.

39. „Predovšetkým platí, že pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela (§ 548 ods. 1). Vykonaním diela v zmysle § 554 ods. 1 je splnený záväzok zhotoviteľa. Pritom

za vykonanie diela toto ustanovenie považuje jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela
objednávateľovi. Ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, má vady (§ 560 ods. 1) a takéto
dielo nie je riadne ukončené. Za riadne ukončené dielo nepovažuje Obchodný zákonník dielo vadné.
Ak má dielo vady, hoci aj drobné, ktoré nebránia užívaniu diela, nie je riadne ukončené. Preto, pokiaľsa strany nedohodnú o čase plnenia ceny diela inak, nie je možné v zmysle § 548 ods. 1 viazať
povinnosť zaplatiť cenu diela na vadné plnenie. Fikciu, že aj dielo s vadami je riadne ukončeným dielom,
môžu vytvoriť len strany zmluvnou úpravou. Nemožno ju však vyvodiť z právnej úpravy Obchodného

zákonníka.
Niekedy sa stretávame aj s názorom, že ak dielo, hoci aj s drobnými vadami, objednávateľ prevezme,
akoby konvalidoval kvalitu diela na riadne ukončené dielo, ale len vo vzťahu k splneniu povinnosti
objednávateľa zaplatiť cenu. Ani takéto riešenie nemá oporu v právnej úprave. Aj keď objednávateľ
prevezme dielo s vadami, nemožno ho považovať za riadne ukončené. V tomto zmysle judikoval aj

Najvyšší súd Českej republiky: "Zhotoviteľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením
aodovzdanímpredmetudielaobjednávateľovi.Akmádielovady(zjavnéaleboskryté),niejedieloriadne
ukončené, a to aj v prípade, že dielo bolo objednávateľom prevzaté. Povinnosť riadne vykonať dielo
trvá aj naďalej, pričom obsah záväzku zhotoviteľa sa mení tak, že zodpovedá nárokom objednávateľa,
ktoré vznikli z vadného plnenia (§ 324 ods. 3 ObZ) a záväzok zaniká až uspokojením práva z vadného
plnenia." (33 Cdo 894/98)

Predbežne môžeme uzavrieť, že Obchodný zákonník nepovažuje za riadne splnenie záväzku splnenie
vadné. Potvrdzuje to tak všeobecná úprava splnenia záväzkov v Obchodnom

zákonníku (§ 324 - 343), ako aj osobitná podrobná úprava splnenia v rámci úpravy zmluvy o dielo
(§ 554, § 555, § 537 ods. 1). Vyplýva to už z predchádzajúceho výkladu predovšetkým § 324, ktorý

jednoznačne ustanovuje, že záväzok zanikne, ak je splnený včas a riadne. Toto kogentné ustanovenie
platí aj v prípade splnenia záväzku uskutočniť dielo. Pokiaľ absentuje zmluvná úprava o platení ceny
za dielo, ktorá ustanovuje inak, vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela vykonaním diela;
pokiaľ má dielo čo i len jedinú vadu, nie je riadne ukončené, a teda nie je naplnený jeden z dvoch
atribútov pojmu vykonanie diela ustanovených v § 554 (riadne ukončenie; odovzdanie predmetu diela

objednávateľovi). Ani zhotoviteľovi preto nevzniká nárok na zaplatenie ceny diela, a to ani vtedy, keď
objednávateľ vadné dielo prevezme, pretože dielo v zmysle Obchodného zákonníka (§ 554) nebolo
vykonané. Objednávateľ, ktorému bolo plnené vadne, má právo odmietnuť zaplatiť buď celú cenu
zhotoveného diela alebo zostávajúcej časti ceny, ak bolo dohodnuté platenie na splátky.“ (prof. JUDr.
Oľga Ovečková, DrSc., Splnenie povinnosti vykonať dielo a splnenie povinnosti zaplatiť cenu na základe

zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, článok uverejnený v systéme ASPI)

40. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalobca predmet diela nevykonal riadne a tým nedošlo
ani k jeho odovzdaniu. Vyplýva to jednak z výpovedí žalobcu a žalovaného, svedeckých výpovedí
ako aj zo záverov znaleckého posudku. Z posudku ďalej vyplýva, že dielo od určitého okamihu

(od zhotovovania obvodového venca a strechy) nebolo vykonávané s náležitou starostlivosťou podľa
predloženej projektovej dokumentácie a nebolo ani riadne dokončené. Sporové strany si podmienky
zaplatenia ceny diela v zmluve presne neurčili, preto žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniká nárok na
zaplatenie ceny diela až jeho riadnym zhotovením a odovzdaním, k čomu však nedošlo. Všeobecne boli
určité podmienky upravené v článku 6. ods. 6.4. Zmluvy. Čo je však jednoznačné, nárok na zaplatenie

ceny diela (resp. určitej časti) bol viazaný na riadne vykonanie diela, t.j. podľa projektovej dokumentácie
a bez vád. Sporové strany túto podmienku deklarovali vo viacerých ustanoveniach zmluvy (čl. 2. ods.
2.3., čl. 3. ods. 3.1., čl. 4. ods. 4.3., čl. 6. ods. 6.4. a ods. 6.5., čl. 7. ods. 7.2. a 7.5.). Najmä ustanovenie
odseku7.5.umožňujeobjednávateľovinezaplatiťzataképráce,ktorýchkvalitabudenedostatočnáalebo
sa nebude zhodovať s projektovou dokumentáciou. Aj po neskoršej obhliadke za účelom doplnenia

znaleckého posudku znalec opätovne konštatoval pretrvávanie vád a dokonca aj výskyt vád nových. Z
uvedených dôvodov preto žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť cenu takéhoto diela.

41. Okrem toho, žalovaný mohol znížiť cenu diela o zľavu. Nárok na zľavu z ceny diela zodpovedá
rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád, a hodnotou, ktoré malo dielo dodané s vadami.

Aj zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že nezaplatená časť ceny diela, ktorá je predmetom žaloby,
primerane zodpovedá výške zľavy za realizované dielo. Okrem toho bol žalovaný oprávnený zadržať
časť ceny diela v sume 150.000,- Sk, a to až do odstránenia všetkých závad a nedorobkov. Ako je
zrejmé, závady odstránené neboli a preto ani na túto časť ceny diela žalobcovi nevznikol nárok.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné a zmluvné ustanovenia, súd návrh ako
nedôvodný zamietol.43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.