Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111223383
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4111223383.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyňa: H. Q., bytom K. U. XXX/XX, XXX XX D. - C. C., zastúpená:

JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, Farská 28, Nitra, proti žalovaným : 1. K. F., bytom K. rad XX/XX, XXX
XX D., 2. H. F., bytom K. rad XX/XX, XXX XX D., zastúpení: JUDr. Libor Hetmer, advokátska kancelária,
ul. Turecká č. 49, Nové Zámky, v konaní o vypratanie nehnuteľností, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti novovytvorenej parcely reg. C KN parc.
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 128 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely
reg. C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 984 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz.:

D., podľa geometrického plánu č. 16C/154/2011 zo dňa 18.05.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť novovytvorenú parcelu reg. C KN parc. č.
XX/X - zastavané p1ochy a nádvoria o výmere 128 m2 ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely reg.
C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 984 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz.: D.,
podľa geometrického plánu č. 16C/154/2011 zo dňa 18.05.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto

rozhodnutia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu v sume 1.051,80 eura
Okresnému súdu Nitra do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobkyni súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 03.08.2011 domáhala, aby žalovaní vypratali časti parc. č. XX a č. XX
kat. úz. D. špecifikované v geometrickom pláte, ktorý bude vyhotovený v súdnom konaní. Uviedla, že

je vlastníčkou uvedených parciel. Žalovaní sú vlastníci parc. č. XX a č. XX kat. úz. D.. V roku 2010
vyhotovili žalovaný nové oplotenie, keď odstránili pôvodné oplotenie a nové vyhotovili tak, že zabrali
časť jej nehnuteľnosti. Nové oplotenie žalovaní neodstránili ani po rokovaní za účasti zástupcov obce v
roku 2011. V prípade, že boli nehnuteľnosti pôvodne zle zamerané vzniesla námietku vydržania, pretože
sporné nehnuteľnosti nadobudla od svojej nebohej matky, ktorá ich nadobudla v roku 1956 kúpnou
zmluvou, v nezmenenom stave. Zabraté nehnuteľnosti užívala spolu s jej právnymi predchodcami viac
ako 55 rokov. Po vyhotovení znaleckého posudku upravila žalobkyňa dňa 22.01.2013 petit tak, že sa

domáhala, aby žalovaní vypratali časť z parcely č. XX kat. úz. D. znázornenú v grafickom náčrte - prílohe
č. 1 znaleckého posudku Ing. I., označenú žltou farbou o výmere 128 m2.2.Okresný súd rozsudkom zo dňa 10.04.2014 návrhu vyhovel, keď plochu ktorú mali žalovaní vypratať
špecifikoval geometrickým plánom. Podľa listu vlastníctva z katastra nehnuteľností je navrhovateľka
výlučnou vlastníčkou parc. č. XX o výmere 235 m2 a parc. č. XX o výmere 297 m2 v kat. území D..

Nehnuteľnosti nadobudla v dedičskom konaní sp. zn. D 1842/99 od H. J.j, rod. K. a K. Q., rod. J.. H. J.
rod. K. nadobudla vlastníctvo v podiele 1 / 2 -ička k celku na základe dedičského konania sp. zn. D 39/81
od S. J., ktorý nadobudol tento podiel v dedičskom konaní sp. zn. D 1913/75. K. Q., rod. J. nadobudla
podiel 1 / 2 -ičke k celku v dedičskom konaní sp. zn. D 689/81. Žalovaní podľa listu vlastníctva z katastra
nehnuteľností sú vlastníci parcely č. XX. o výmere 181 m2 a parcely č. XX o výmer 984 m2. Žalovaní v

1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiel 1 / 2 -ička k celku a žalovaná v 2.rade je vlastníčkou
v podiele 1 / 2 -ička k celku. Žalovaní nadobudli vlastníctvo od F. J. a K. S. na základe darovacej a
kúpnej zmluvy z r. 1990. K. S. nadobudla podiele v 1 / 2 -ičke k celku od O. Q., rod. A. v dedičskom
konaní sp. zn. D 1195/90. F. J. a O. Q. rod. A. nadobudli podiel, každý v 1 / 4 -ine k celku na základe
druhej etapy zakladania právnych vzťahov v r. 1987. F. J. ďalší podiel v 1 / 4 -ine k celku nadobudol na
základe dedičského konania sp. zn. D 1502/81. O. Q. rod. A. nadobudla ďalší podiel v 1 / 4 -ine k celku

na základe dedičského konania sp. zn. D 378/83. Pôvodne mali parcela č. XX výmeru 700 m2 a parcela
č. XX výmeru 462 m2. Na základe geometrického plánu z r. 1999 mala parcela č. XX - XXX m2 a parc. č
XX - 981 m2. Na základe geometrického plánu z r. 2010 má parcela č. XX - 984 m2. Hranice pozemkov
účastníkov sa nachádzali medzi parcelami č. XX, XX a XX. Na základe geometrického plánu z r. 1999
bez posunu v katastrálnej mape, hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov bola medzi parcelami č.

XX, XX a XX. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú hranicu tvoril plot, ktorý tam bol už viac ako 55 rokov.
Z vyjadrenia účastníkov ako aj z ohliadky na mieste samom, že medzi nehnuteľnosťami účastníkov bol
betónový múr, za ktorým pokračoval pletivový plot s betónovými základmi. Žalovaná v 1.rade uvádzala,
že betónový múr robil jej otec alebo starý otec. Obaja žalovaní potvrdili, že toto pôvodné oplotenie sa
tam nachádzalo minimálne od r. 1975. Žalovaná v 2.rade uvádzala, že v minulosti jej rodičia hovorili, že

plot by mal byť posunutý smerom k žalobkyni. Vo veci sa však nič neriešilo. V r. 2010 si dali žalovaní
zmerať parcely podľa stavu v katastri nehnuteľností, na základe čoho odstránili pôvodné oplotenie
medzi účastníkmi a vybudovali nové, na inom mieste, smerom do nehnuteľnosti, ktoré dovtedy užívala
žalobkyňa. Predmetný spor riešil aj stavebný úrad v r. 2011, kde sa starosta Obce Branč vyjadril, že
medzi účastníkmi existuje oplotenie, ktoré môže mať viac ako 10 alebo aj 20 rokov a nebolo menené

ani počas výstavby domu odporcov. Za ostatných 21 rokov na obecnom úrade nebola spochybnená
hranica medzi pozemkami účastníkov. Súd vo veci ustanovil znalca za účelom vymedzenia parcely,
ktorúžalovanívybudovanímnovéhooploteniazabraliodpôvodneexistujúcehooplotenia.Znalkyňamala
taktiež určiť súčasné výmery predmetných parciel, resp. reálne výmery nehnuteľností, ktoré užívajú
účastníci konania. Podľa grafického náčrtu - prílohy č. 1 znaleckého posudku Ing. G. I. č. 1/2014 žalovaní

vybudovanímnovéhooplotenianainommiestezabraliplochuovýmere128m2,ktoréužívalažalobkyňa.
Žalobkyni po zabratí tejto pôdy ostala plocha 360 m2. Žalovaní bez zabratej plochy užívajú plochu
1037 m2. Z grafického náčrtu dokázateľne vyplýva, že v minulosti došlo k nesprávnemu zameraniu
hraníc nehnuteľností na ulici, kde účastníci žijú. Nesprávne sú hranice aj ďalších pozemkov na druhej
strane nehnuteľností žalobkyne. Podľa existujúceho oplotenia vedľajší vlastník zaberá 172 m2 plochy,

ktorá by mala podľa katastrálnej mapy patriť žalobkyni. Žalovaní uvádzali, že aj z ich druhej strany
bola nesprávne zameraná hranica, ktorú si upravil susediaci vlastník na ich druhej strane nehnuteľnosti.
Podľa katastra nehnuteľností by mala mať žalobkyňa 532 m2 a žalovaní 1165 m2. Zo zabratou pôdou
podľa aktuálneho oplotenia by mali žalovaní 1165 m2 a žalobkyňa by mala len 360 m2. So zabratou
pôdou by mala žalobkyňa celkovo 488 m2 a žalovaní bez nej 1037 m2. Žalobkyňa by tak podľa stavu

z katastra nehnuteľností chýbalo 44 m2 a žalovaným 129 m2. Vzhľadom na vypracovaný znalecký
posudoksažalobkyňadomáhala,abyžalovanívyprataličasťparcelyč.XXovýmere128m2znázornenú
v grafickom náčrte žltou farbou, keď mala za to, že dobromyseľným vydržaním predmetnú nehnuteľnosť
nadobudla do vlastníctva so započítaním držby jej právnych predchodcov. Výmera 128 m2 sa nachádza
medzi pôvodne existujúcim oplotením a novým oplotením žalovaných. Žalovaní s podaným návrhom

nesúhlasili,malizato,žepredmetnápôdapatríim.Už24rokovzaňuplatiadaň. Vkonaníbolavykonaná
ohliadka hranice pozemkov začala u žalobkyne. Začiatok hranice približne za polovičkou vzdialenosti
pôvodne tvorí betónový múr o výške 1,8 m. Sporná plocha teraz predstavuje približne ostrý trojuholník.
Zo záhrady žalobkyne vidno v záhrade žalovaných ešte pozostatky pôvodného pletiva. Na druhej strane
od druhého suseda má žalobkyňa pletivo so železnými stĺpmi zabetónované. Plot je na pohľad dosť starý

a poškodený. Ohliadka ďalej pokračovala zo strany pozemku žalovaných, odkiaľ približne do polovičky
vidno betónový múr. Na konci betónového múru je bránka a prístavba drevenej šopy, za ktorou pokračuje
pôvodný plot. Pod pletivovým plotom vidno ešte betónové základy, či už pôvodným alebo novým plotommajú v zadnej časti oplotenú väčšiu časť ako im patrí. Keď v zadnej časti užívajú aj parcelu evidovanú
na Slovenský pozemkový fond (SPF).

3.Žalovaní podali odvolanie. Krajský súd v Nitre rozhodnutie Okresného súdu zrušil a vrátil mu ho na
ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danej veci sa žalobkyňa podaným návrhom
domáhala vypratania predmetnej nehnuteľnosti (časť parcely č. XX, zapísanej na LV č. XXX kat. úz.
D. v grafickom náčrte - v prílohe č. 1 znaleckého posudku Ing. G. I. č. 1/2014 zo dňa 03. 01. 2014,
označený žltou farbou vo výmere 128 m?), pričom súd prvého stupňa si ako predbežnú otázku v konaní

vyriešil otázku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a dospel k záveru, že vlastníčkou tejto
nehnuteľnosti je žalobkyňa na základe vydržania. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Napriek tomu však odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím
súdu prvého stupňa v danej veci o návrhu žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti, ako prostriedku
ochrany jej vlastníckeho práva, by nastal stav neistoty, keď napriek tomu, že vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti je žalobkyňa, doposiaľ sú ako jej vlastníci uvedení v katastri nehnuteľností žalovaní, na

čom by ani právoplatné rozhodnutie v tejto veci nič nezmenilo. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, keď netrval na doplnení znaleckého posudku
Ing. I. o označenie predmetnej nehnuteľnosti (časť parcely č. XX. zapísanej na LV č. 902 kat. úz.
Branč v grafickom náčrte - v prílohe č. 1 znaleckého posudku Ing. G. I. č. 1/2014 zo dňa 03. 01.
2014, označený žltou farbou vo výmere 128 m) parcelným číslom, na čo právna zástupkyňa žalobkyne

opakovane poukazovala a na čo by následne mohla reagovať prípadnou zmenou petitu, čo by odstránilo
neistotu v právnych vzťahoch účastníkov konania. K dôvodom odvolania žalovaných odvolací súd ešte
dodáva, že tým, že si otázku vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyriešil ako predbežnú otázku,
nerozhodoval nad rámec podaného návrhu. Ak po vykonaní znaleckého dokazovania žalobkyňa žiadala
pripustiť zmenu návrhu a súd mal podklady pre rozhodnutie o takto zmenenom návrhu, nebol dôvod

na nepripustenie zmeny návrhu a následne bol povinný už rozhodovať o zmenenom návrhu. To, akým
spôsobom si navrhovateľka bude riešiť vzťahy so susedom, ktorý užíva jej časť parcely č. XX, je výlučne
na nej a s týmto konaním nesúvisí. Žalobkyňa bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vypratanie
nehnuteľnosti, a keďže predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľnosti, povinnosťou súdu prvého
stupňa nebolo riešiť otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

4.Právny zástupca žalobkyne uviedol, že momentálne nemá čo by k veci uviedol, návrh na doplnenie
dokazovania nemá.
Právny zástupca žalobkyne v záverečnom návrhu uviedol, že žiada návrhu vyhovieť podľa upraveného
petitu, keď okresný súd vo veci už rozhodol a krajský súd sa s právnymi závermi stotožnil, teda aj

ohľadne otázky naliehavého právneho záujmu ako aj nadobudnutia nehnuteľnosti. Vec bola zrušená len
z dôvodu potreby vypracovania geometrického plánu. Čo sa týka vykonaného dokazovania, poukazuje
na listinné vyjadrenia ako aj ústne vyjadrenia pred súdom. Vo veci bola vykonaná obhliadka aj obec
písaladňa22.062011zápisnicuostaveužívanianehnuteľností.Ďalšienávrhynadoplneniedokazovania
nie sú potrebné. Čo sa týka orecha tento je na parcele žalovaných a teda ak plody padali na pozemok

žalobkyne na tieto plody v zmysle zákona majú žalovaní nárok.

5.Právny zástupca žalovaných uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť majúc za to, že žalobkyňa
nepredložila žiadne dôkazy a neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by žalovanú parcelu nadobudla do
vlastníctva, že by ju dobromyseľne užívala, alebo, že by jej vznikol akýkoľvek právny titul na základe

ktoréhobybolavdobromyseľnejdržbe.Konštatovanieteda,žežalovanúparceluvydržalajepredčasnéa
nepreukázané.Chýbaakýkoľvekhmotnoprávnydôvodprevyhovenienávrhu,taktiežmázato,ženebolo
správne procesne postupované, keď bola pripustená zmena petitu ku ktorému žalobkyňa nepredložila
žiaden dôkaz. Má za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanom návrhu podľa §
137 CSP ani podľa pôvodného § 80 písm. c/ O.s.p.. Právny predchodca žalobkyne nadobúdal susednú

nehnuteľnosť od právnych predchodcov žalovaných kúpnou zmluvou, z tohoto nevyplýval žiadny právny
nárok na predmetnú parcelu, tak isto nie z dedičského rozhodnutia, založeného v spise. Má za to,
že nie je možné nadobudnúť vydržaním vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti.
Poukazuje na rozhodnutie NS ČSSR R 65/72 Zbierka rozhodnutí. Žalovaní užívali predmetnú parcelu
ako svoju, o tomto nemali žiadne pochybnosti, zberali úrodu, platili daň z nehnuteľnosti a to aj ich právni

predchodcovia. Žalobkyňa neoznačila právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti ani naliehavý právny
záujem. A tieto ani nepreukázala. Žalovaní vedia preukázať svoje tvrdenia.
Právny zást. žalovaných navrhoval vypočuť žalovaných, O. Z., D., R. ul. XXX, D. S., R., N. XX, N. D., X.
pri R., J. XXXX/XXX, K. J., D., R. ulica XXX, S. J., D., R. ul. XXX, W. J., D., R. XXX/XXA, N. J., D., R.11X/XXB, K. F., D., K. rad XX/XX. Zároveň navrhuje vyžiadať správu od obecného úradu o pomeroch
užívania predmetnej parcely, hoci takýto dôkaz už mala predložiť žalobkyňa.
Právny zástupca žalovaných v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť z dôvodu, že

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a priznať náhradu trov konania. Poukazuje na všetky doterajšie
vyjadreniažalovanýchaichprávnychzástupcov.Žalobkyňanepreukázaladobromyseľnývstupdodržby,
oprávnenú držbu, dobu držby predmetných nehnuteľností, právny titul nadobudnutia, keď len raz sa
vyjadrila, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť, ktorú má ona na LV, čo ani nebola pravda. Krajský súd v
Nitre vo svojom uznesení išiel nad rámec odvolania, a teda nebol správny postup, že bola umožnená

zmena petitu žalobkyňou, keď táto sa ani určení vlastníctva nedomáhala, na čo ani nemala naliehavý
právny záujem. Toto nikde nevyhlásila ani písomne ani ústne.

6.Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia právneho zástupcu. Opakovane sa stávalo, že
cez plot hovorili so žalobkyňou a jej príbuznými, že užívajú ich pozemok. Až to nakoniec museli riešiť
tak, že si to dali sami zamerať.

7.Žalovaná v 2. rade uviedla, že jej otec jej vždy hovoril, že hranica medzi pozemkami je tam, kde je
studňa a teda, že pol studne je u žalobkyne a pol studne je u žalovaných. V reáli keď sa pozrela od
cesty sa točila hranica doprava, podľa máp, však mala ísť doľava. Tiež hovorila žalobkyni, aby si dala
pozemok zamerať, čo odmietala. Tak isto odmietala ho odkúpiť, pričom žalovaní vždy za tento pozemok

platili dane. Matka žalobkyne vedela, že bola nesprávna hranica, lebo aj orech, ktorý bol u žalovaných
presahoval pôvodne k žalobkyni, avšak matka žalobkyne im dávala orechy, ktoré tam padali, alebo ich
prehodila cez plot.
Žalovaná v 2.rade v záverečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení škoda, že sa
nedožili jej rodičia, mohli by vo veci svedčiť, aké boli pomery užívania, takto to vedia len navrhovaní

svedkovia. Žalovaná v 2.rade v záverečnom návrhu uvádza, že sa pridržiava doterajších vyjadrení
škoda, že sa nedožili jej rodičia, mohli by vo veci svedčiť, aké boli pomery užívania, takto to vedia len
navrhovaní svedkovia.

8.Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to:

odvolaním žalovaných zo dňa 13.06.2014, vyjadrením k odvolaniu zo dňa 01.07.2014, potvrdením obce
zo dňa 07.07.2014, vyjadrením žalovaných zo dňa 07.08.2014, prípisom žalobkyne zo dňa 08.09.2014,
uznesením KS č.k. 9Co/698/2014-229 zo dňa 12.03.2015, geometrickým plánom Ing. G. I., znaleckým
posudkom č. 1/2014, podaním žalobkyne zo dňa 29.06.2016 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny
stav :

9.Po zrušení prvého rozhodnutia prvostupňového súdu bol vo veci vypracovaný znalecký posudok -
geometrický plán, ktorý predmetnú nehnuteľnosť označil parcelným číslom. Následne žalobkyňa navrhla
úpravu petitu, a okrem vypratania sa domáhala určenia vlastníctva k parcele č. XX/X o výmere 128
m2, kat. úz. Branč. Okresný súd návrhu na úpravu petitu vyhovel. Otázku vlastníctva tak už neriešil len

ako otázku predbežnú, ale ako samotný predmet sporu. Žalobkyňa sa pridržiavala doterajších podaní.
Žalovaní namietali, že žalobkyňa neuviedla, aký má naliehavý právny záujem na podanom návrhu,
nešpecifikovala právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, že by ju dobromyseľne užívala.

10.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11.Podľa § 129 ods. 1 O.z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

12.Podľa § 130 ods. 1 O.z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

13.Podľa § 132 ods. 1 O.z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14.Podľa § 133 ods. 1 O.z. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Aksa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákone neustanovuje inak.

15.Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

16.Podľa § 134 ods. 3 O.z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

17.Podľa § 865 ods. 3 O.z. do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods.
1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom
1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

18.Podľa § 868 O.z. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

19.Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. vlastníkom veci, ktorá

môžebyťpredmetomosobnéhovlastníctva,sastaneobčan,ktorýmánepretržitevdržbe(§132aods.1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

20.Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. do doby podľa odsekov

1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

21.Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22.Okresný súd mal za to, že nedošlo k právnej zmene zdôvodnenia pôvodného rozhodnutia s ktorým
sa stotožnil aj odvolací súd. Na pôvodné zdôvodnenie súd poukazuje. V zmysle cit. zák. ust. vzhľadom
na horeuvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že v

minulosti reálne došlo k posunu hraníc pozemkov strán. Nebolo preukázané, že k takémuto posunu
došlo protiprávnym konaním niektorého zo strán, či jeho právneho predchodcu. Na tvorbe pôvodne
existujúceho oplotenia sa podieľali aj právni predchodcovia žalovaných. Podľa listov vlastníctva by
mala mať žalobkyňa výmer 532 m2. Reálne však do r. 2010 užívala 488 m2 s presvedčením, že
ide o pôdu, ktorá jej podľa listu vlastníctva patrí. Žalobkyňa tvrdila, že tento stav trvá minimálne 55

rokov. Žalovaní potvrdili, že daný stav bol minimálne od r. 1975. Súd mal za to, že daná skutočnosť
je dostačujúca pre rozhodnutie vo veci, bez toho, aby bolo potrebné skúmať vec ďalej do histórie.
Nepovažoval súd za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, majúc za to, že
doterajšie dokazovanie bolo dostatočné pre dané rozhodnutie, čo konštatoval aj odvolací súd, a preto
ako nadbytočné navrhované dokazovanie zamietol. Všeobecne sa stávalo , že v reálnom teréne prišlo

k posunu hraníc, avšak vlastníci nevyužívali pôdu vo väčšej výmere ako mali na liste vlastníctva. V
prípade, že takto užívali pôdu minimálne 10 rokov a to sami alebo prostredníctvom svojich právnych
predchodcov, malo sa za to, že dobromyseľne vydržali aj pôdu, ktorá im podľa katastra nehnuteľností
nepatrila. Treba však dodať, že rovnako stratili pôdu, ktorá im naopak patrila. V prípade, že takýmto
spôsobom vlastník nezabral väčšiu výmeru ako mu podľa listu vlastníctva prináležala, je potrebné

daný reálny stav rešpektovať a vychádzať z neho. Súd teda mal za to, že žalobkyňa je vlastníčkou
na základe vydržania časti parc.č. XX o výmere 128 m2 vyznačenú žltou farbou v grafickom náčrte
Ing. Strhanovej, dodatočne označenou ako parcela XX/X o výmere 128m2 kat. úz. Branč. K vydržaniu
došlo po ubehnutí 10 rokov od roku 1975, od kedy pôvodná hranica nebola medzi stranami sporná.Pôvodne ako predbežnú, teraz ako samotný predmet konania si súd vyriešil, že žalobkyňa je vlastníčkou
danej nehnuteľnosti. Rozhodol teda o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XX/X a žalovaní
sú povinní vypratať danú nehnuteľnosť, teda umožniť ju užívať žalobkyni. Nie je potrebné, aby sa

žalobca vyslovene vyjadroval k naliehavému právnemu záujmu, že " má naliehavý právny záujem".
Podstatne aby to vyplýva z podaní strán. Spor strán vyplýval aj zo zápisnice obce z 22.06.2011. V tomto
prípade naliehavý právny záujem vyplýval zo samotných vyjadrení žalobkyne, ktorá chcela vyporiadať
súdnou cestou stav neistoty medzi stranami, ktorú práve žalovaní neoprávnene narušili. Aj Krajský
súd konštatoval, že po špecifikácii parcely by žalobkyňa mohla reagovať prípadnou zmenou petitu čo

by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán. Bez vyriešenia veci súdom by sa právne vzťahy
strán nevyriešili. Žalobkyňa tak mala naliehavý právny záujem na podanom návrhu podľa posledného
znenia petitu. Nesprávne sa žalovaní zamerali na otázku právneho titulu nadobudnutia len parcely. č.
XX/X. Na vec bolo potrebné nazerať zo širšieho kontextu. V tomto prípade obe sporené strany, resp.
ich právny predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti doteraz zapísané na listoch vlastníctva ( uvádzané
v pôvodnom skutkovom stave). Ako už bolo konštatované došlo k posunu hraníc, čo bolo dlhodobo

rešpektované. Tieto skutočnosti ako to už bolo konštatované ak odvolacím súdom sú odpoveďou na
tvrdenia žalovaných ohľadne nadobúdacieho právneho titulu, vstupu do držby, oprávnenosti držby a
dobromyseľnosti. Nové tvrdenia žalovaných závery pôvodného dokazovania nezmenili. Na základe
oprávnenej držby žalobkyňa nadobudla parcelu č. XX/X, keď túto pôdu považovala dobromyseľne za jej
podľa listu vlastníctva. K postupu žalovaných súd dodáva, že v minulosti nepostupovali správne, keď bez

ďalšieho akceptovali posunutie hraníc na ich druhej strane nehnuteľnosti od vedľajšieho suseda a na
strane žalobkyne vybudovali nové oplotenie, bez toho, aby počkali na vyriešenie sporu medzi stranami,
kde by sa mala reálne hranica medzi ich nehnuteľnosťami nachádzať. Žalovaní sú povinní vypratať
predmetnú parcelu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

23.Podľa § 259 CSP súd zaviazal žalovaných zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu za
vypracované znalecké posudky v sume 1.051,80 eura. Spolu trovy štátu predstavovali sumu 901 eur za
prvý posudok a 340,80 eura za druhý. Na preddavkoch žalobkyňa uhradila sumu 20 eur a žalovaný v 1.
rade sumu 20 eur a 150 eur, ktoré budú použité na úhradu trov štátu, súd ho tak zaviazal na doplatok
trov štátu v sume 1.051,80 eur.

24.Úspešným žalobcom súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.