Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200771
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200771.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: Eva Chmelanová TABAK PRESS
LM, s miestom podnikania Železničiarska 402, Topoľčany, IČO: 33 129 797, zastúpená Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému:
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0995/99/2013 zo dňa 1. júla 2014,
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. júla 2014 č. SK/0995/99/2013 podľa § 192 ods. 2

písm. c/ Správneho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. V preskúmavanej veci z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že inšpektori SOI v Nitre
vykonali dňa 18. 07. 2013 v prevádzkarni žalobkyne Stánok TABAK PRESS LM, Železničná stanica, M.
Rázusa, Topoľčany kontrolu, počas ktorej bol vykonaný kontrolný nákup cigariet zn. PETRA á 2,90 eur.

Pri predmetnej kontrole bolo zistené, že prítomná predavačka nevydala spotrebiteľovi doklad o kúpe
daného výrobku, čím zo strany žalobkyne ako predávajúcej došlo k porušeniu povinnosti podľa ust. §
16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný spotrebiteľovi vydať doklad
o kúpe výrobku, v ktorom sú uvedené náležitosti v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č.
250/2007 Z. z.

2. Písomným oznámením zo dňa 04. 10. 2013 bolo voči žalobkyni začaté správne konanie podľa §

18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok"), o uložení pokuty
podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K tomuto oznámeniu o začatí správneho konania sa
písomným podaním zo dňa 20. 10. 2013 vyjadrila žalobkyňa, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s postupom
inšpektorovasospísanýminšpekčnýmzápisompokiaľsavňomuvádza,žedokladokúpebolvystavený
až po preukázaní sa služobnými preukazmi kontrolórmi. Ďalej uviedla, že pred samotným predajom
bol vykonávaný nákup predávajúcim zákazníkom a predavačka bola v tom dojme, že sa jedná o jeden

nákup,pričomosobaoznačovanáakoB.pristúpilakvýdajnémumiestuzpravejstranyaradazákazníkov
bola z ľavej strany do pravej, čo potvrdzuje domnienku, že sa jednalo o jeden nákup. B. si vypýtala
spomínané cigarety, predavačka si ich nachystala na pult a pokračovala v predaji, pričom tieto cigarety
uvedená B. zobrala ešte z nepredajného miesta a uskočila preč, na čo sa vrhli na predajňu kontrolórkySOI,ktorénebolivčasepokusuopredajnamiestepredaja.Podľazápisnicenieje jasnéakopostupovala
maloletá osoba, pričom podľa vyjadrenia predavačky to bolo účelové a spravené tak, aby nemala
čas na kontrolu veku osoby. Ďalej uviedla, že maloletá osoba mala 17 rokov, pri takejto osobe je

ťažké určiť vek najmä pri ženskom pohlaví a vyspelosti B., žiaden zákon neoprávňuje predavačku ku
kontrole dokladov totožnosti. Kontrolórky tvrdili, že predavačka si mala vyžiadať doklad totožnosti, ale
pri spôsobe, ako bol vykonaný kontrolný nákup, to nebolo možné. Uviedla, že dokladom totožnosti
je občiansky preukaz prípadne cestovný pas, ktoré nie je možné nahradiť iným dokladom, ale podľa
zákona o ochrane osobných údajov, sú údaje týkajúce sa určitej alebo určiteľnej fyzickej osoby chránené

a podľa jej názoru by musela vedome porušiť zákon, ak by takýto doklad žiadala. Ďalej poukázala na
tú skutočnosť, že ak bol vykonaný kontrolný nákup osobou mladšou ako 18 rokov (zápisnica uvádza
meno B.), je zrejmé, že kontrolný nákup mal byť vykonaný osobou B. bez prítomnosti inšpektorov SOI,
avšak táto osoba Ivana nie je inšpektorom SOI, ktorá bola navádzaná na spáchanie priestupku. V ďalšej
časti poukázala na ust. § 3 a § 18 Správneho poriadku a uviedla, že pokiaľ sa konanie začína na podnet
správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon,

a v jej prípade dokumenty boli spísané 04. 10. 2013, následne doručené 15. 10. 2013 a prvý úkon, ktorý
vykonala SOI bola vykonaná kontrola dňa 18. 07. 2013. S poukazom na § 49 citovaného zákona ku dňu
podania vyjadrenia nebolo vo veci rozhodnuté, hoci podľa jej názoru, išlo o jednoduchú vec, o ktorej má
správny orgán rozhodnúť bezodkladne.

3. V ten istý deň (18. 07. 2013 o 13,00 h) bol spísaný ďalší inšpekčný záznam z rovnako zameranej
kontroly vykonanej v ďalšej prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM na ul. Cyrila Metoda
v Topoľčanoch za prítomnosti predavačky pracujúcej v tomto stánku. Predmetom kontroly bolo opäť
dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a

dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, najmä dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším
ako 18 rokov. Kontrolný nákup tak opätovne vykonala osoba mladšia ako 18 rokov B. K. (vek 17 rokov)
a jeho predmetom bol balíček cigariet značky PETRA, ktoré predavačka v stánku tejto osobe predala.
Prítomným inšpektorom uviedla, že podľa jej zdania mala osoba, ktorá cigarety kupovala viac ako 18

rokov (vec vedená na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 11S/144/2014, č. l. 58 spisu). Aj v tejto veci
správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04. 10. 2013 oznámenie o začatí správneho konania, z ktorého
vyplýva, že proti žalobkyni sa začína správne konanie o uložení pokuty podľa ust. § 10 ods. 2 zák.
č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
II.

4. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013 zamietol odvolanie
žalobkyne a podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej

obchodnejinšpekcievNitrepreNitrianskykrajč.P/0162/04/13zodňa14.11.2013,ktorýmprvostupňový
správny orgán podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil
žalobkyni pokutu vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007
Z. z., v zmysle ktorého predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, nakoľko v

čase kontroly dňa 18. 07. 2013 bol v prevádzke žalobkyne (Stánok TABAK PRESS LM, Železničná
stanica, M. Rázusa, Topoľčany) vykonaný kontrolný nákup cigariet zn. PETRA v celkovej hodnote 2,90
eur, pri ktorom nebol vydaný doklad o kúpe.

5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na zistené skutočnosti a priebeh administratívneho

konania a dospel k záveru, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by spochybnili zistený skutkový stav a zakladali by zrušenie napadnutého rozhodnutia, či
prehodnotenia výšky sankcie v odvolacom konaní. K námietke žalobkyne, že inšpektori SOI musia pri
kontrole postupovať takým spôsobom, aby samotným výkonom nevytvárali nebezpečenstvo porušenia
zákona, žalovaný uviedol, že pri predmetnej kontrole bolo pozorovacou činnosťou inšpektorov SOI

zistené, že došlo k predaju cigariet PETRA á 2,90 eur, pričom za predmetný nákup nebol spotrebiteľke
vydaný doklad o kúpe. Účelom kontroly bolo preverenie dodržiavania uvedeného zákona, ale aj
preverovanie dodržiavania povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, teda samotný priebeh
kontroly iba zodpovedal situáciám, ktoré môžu v praxi bežne nastať, a odmietol tvrdenie žalobkyne oúmyselnom vnášaní nebezpečenstva porušenia zákona do prevádzkarne účastníka konania. Poukázal
na spísaný záznam z kontroly, samotný popis skutku, z čoho vyplýva, že kupujúca osoba samostatne
požiadala prítomnú predavačku o predmetný výrobok a samostatne zaň tiež zaplatila. Odmietol

zdôvodnenie žalobkyne resp. predavačky uvedený do záznamu, keďže žalovaný nevidel dôvod, pre
ktorý by mal spotrebiteľ čakať na vydanie dokladu o kúpe až do obslúženia ďalšieho zákazníka.
Zdôraznil, že naopak, je to účastník konania ako predávajúci, ktorý je povinný zabezpečiť vykonávanie
svojej podnikateľskej činnosti takým spôsobom, aby k porušovaniu povinností stanovených právnou
úpravou nedochádzalo. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že doklad o kúpe nebol

vydaný ani predchádzajúcemu spotrebiteľovi, nakoľko aj jeho nákup bol zaevidovaný na doklade o
kúpe z ERP, ktorý bol vydaný až inšpektorom SOI po preukázaní sa služobnými preukazmi. Z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľov je nepodstatné, či došlo alebo nedošlo k zaevidovaniu predmetnej tržby do
elektronickej registračnej pokladnice, nakoľko účelom predmetnej právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri
kúpe obdržal doklad so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami slúžiaci jednak na identifikáciu
predávajúceho, miesta a času kúpy, ako aj predmetu kúpy a jeho ceny, a to bez toho, aby na jeho

vydanie musel osobitne čakať, alebo oň žiadať. V dôsledku nevydania dokladu o kúpe má spotrebiteľ
výrazne sťaženú dôkaznú situáciu, nakoľko nemá k dispozícii žiadny písomný doklad preukazujúci s
kým, kedy a kde vstúpil do záväzkového vzťahu, ani čo bolo jeho obsahom. Žalovaný poukázal na
ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v
súlade so zákonom a v jeho medziach, a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti

boli podkladom na vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol vedený, pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s
vyjadrením účastníka konania k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ ide o výšku pokuty, uviedol, že žalovaný
ako odvolací orgán prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu, v súlade s § 24 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa a sankciu uložil v spodnom pásme rozmedzia pre jej uloženie stanoveného v § 24

ods. 1 zákona, pričom zohľadnil najmä charakter zisteného protiprávneho konania, jeho rozsah ako aj
možné nepriaznivé následky pre spotrebiteľa a z nich vyplývajúcu závažnosť skutku. Rozhodujúcim pre
posúdenie daného prípadu je skutkový stav zistený v čase kontroly vykonanej na prevádzke účastníka
konania, ktorou sa preukázateľne zistilo porušenie zákona vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku.

III.

6. Žalobkyňa s rozhodnutím žalovaného nebola spokojná a v lehote stanovenej zákonom podala na
tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia
mu veci na nové konanie. Alternatívne navrhla, že v prípade, že ak by súd nezrušil rozhodnutie

žalovaného navrhla, aby súd s využitím zásady plnej jurisdikcie zmenil rozhodnutie tak, že uloží
žalobkyni pokutu vo výške 100,- eur a žalovaného zaviaže na úhradu trov konania žalobkyni.

7. Namietala, že žalovaný si v odvolacom konaní nezadovážil dostatok podkladov pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, nezistil skutočný stav veci, nekonal v súčinnosti s účastníkom konania,

nevydal rozhodnutie v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré by obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, t. j. nevydal rozhodnutie v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi
predpismi. Žalobkyňa sa cítila byť rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátená na svojich právach a
žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné v celom rozsahu.

8. Uviedla, že zo zápisnice (spisu) jednoznačne vyplýva, že predavačka zaevidovala kontrolný nákup
v pokladni spolu s predajom tovaru predchádzajúcemu zákazníkovi. Vzhľadom ku konaniu prizvanej
osoby, ktorá nepočkala na vydanie dokladu a bez ďalšieho sa vzdialila od výdajného miesta, nemala
predavačka možnosť reagovať na vzniknutý stav a odovzdať doklad o kúpe výrobku kupujúcej do
ruky. Uvedeným konaním sa predavačka mala podľa žalovaného dopustiť porušenia povinnosti vydať

spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku podľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., s čím žalobkyňa
nesúhlasí. Poukázala na to, že i zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že doklad ERP bol
vydaný (zaregistrovaný v ERP a vytlačený), avšak predmetný doklad nebol prevzatý spotrebiteľom,
pričom spotrebiteľ nemá v zákone ustanovenú povinnosť takýto doklad skutočne odobrať. Namietala,
že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k úteku prizvanej osoby od predajného okienka,

napríklad výsluchom prizvanej osoby k priebehu predaja alebo výsluchom osôb, ktoré boli v tom
čase v rade pred prevádzkou, ale vychádzal len zo stavu zaznamenanom v zápisnici z kontroly ako
jediného dôkazu v predmetnom konaní a na základe nespoľahlivo zisteného stavu veci rozhodnutieprvostupňového orgánu potvrdil. Mala za to, že takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so základnou
zásadou správneho konania - zásadou materiálnej pravdy.

9. Poukázala na čl. 1 ods. 2 Ústavy SR a na Odporúčanie výboru ministrov č. R (91). Konštatovala,
že správny orgán pri rozhodovaní o povinnosti právnickej osoby platiť sankciu za správny delikt v
odbore verejného práva (tzv. zodpovednosť za správny delikt) sa (ak zákon neustanoví niečo iné)
riadi obdobnými princípmi ako súd v odbore súkromného práva pri rozhodovaní o ich všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Základným predpokladom pre uloženie sankcie tak bude predovšetkým

skutočnosť, že poškodenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu nastalo prevádzkovou
činnosťou osoby alebo vtedy, ak tento dôvod vznikol pri činnosti osoby, konaním alebo opomenutím
osôb, ktoré osoba k tejto činnosti použila. Zodpovednosť za správny delikt má objektívny, ale nie
absolútny charakter, nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. Mala
za to, že zodpovednosti za správny delikt je možné sa zbaviť buď z liberačných dôvodov alebo vtedy,
ak bol delikt vyvolaný vlastným konaním poškodenej osoby (správneho orgánu).

10. Zdôraznila, že nie je možné považovať za delikt skutkový stav, ak správny orgán (prizvaná osoba)
úmyselnespôsobísituáciupripomínajúcudelikttým,žeutečiezmiestavýdajablokuanásledneuvedené
konanie voči predávajúcemu sankcionuje. Poznamenala, že jej konaniu sankcionovanému v zmysle
napadnutého rozhodnutia chýbala protiprávnosť, a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu

v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., preto napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Ďalej namietala neprimeranú výšku uloženej pokuty v sume 600,- eur, ktorá bola v príkrom rozpore
so zásadou primeranosti, pričom žalovaný opomenul skutočnosť, že ukladanie sankcií má význam tak

represívny, ako aj preventívny. Ponechaním sankcie v pôvodnej výške sa preventívny význam sankcie
stratil a zostali iba represívne účinky sankcie, ktoré sú s prihliadnutím na všetky okolnosti veci likvidačné
pre podnikanie žalobkyne.

12. V závere žaloby požiadala žalobkyňa o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ktorej žiadosti bolo vyhovené uznesením na č. l. 49.

IV.

13. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že inšpektori SOI vykonali dňa 18. 07.

2013 v prevádzkarni žalobkyne STÁNOK TABAK PRES LM, Železničná stanica, M. Rázusa, Topoľčany
kontrolu, počas ktorej bol vykonaný kontrolný nákup cigariet zn. PETRA á 2,90 eur. Pri predmetnej
kontrole bolo zistené, že prítomná predavačka nevydala spotrebiteľovi doklad o kúpe daného výrobku,
čím zo strany žalobkyne ako predávajúcej došlo k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 zák. č.
250/2007 Z. z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný spotrebiteľovi vydať doklad o kúpe výrobku,

v ktorom sú uvedené náležitosti v zmysle § 16 ods. 1 písm. a/ až e/ citovaného zákona. Na základe
zistení pri kontrole bolo voči žalobkyni začaté správne konanie a dňa 14. 11. 2013 vydané rozhodnutie
správnym orgánom prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti v zmysle
§ 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podala žalobkyňa
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj výšku pokuty.

14. Žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou
úpravou, v súlade so zásadami správneho konania, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne
posúdeného skutkového stavu veci, pričom mal tiež za to, že námietkami predloženými žalobkyňou sa

správne orgány prvého aj druhého stupňa pri rozhodovaní podrobne zaoberali a svoje skutkové, ako aj
právne závery v odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili.

15. K tvrdeniam žalobcu, že osoba vykonávajúca nákup sama svojím konaním zapríčinila uvedenú
situáciu, keď jednak vytvorila dojem, že nakupuje spoločne s predchádzajúcim zákazníkom a od

predajného okienka po vydaní výrobku a jeho zaplatení doslova utiekla, čím znemožnila prítomnej
predavačke vydať jej doklad o kúpe, uviedol, že pri predmetnej kontrole bolo pozorovacou činnosťou
inšpektorov SOI zistené, že došlo k predaju cigariet zv. PETRA á 2,90 eur, pričom z inšpekčného
záznamu z vykonanej kontroly vyplýva, že za predmetný nákup nebol spotrebiteľke vydaný doklado kúpe v žiadnej forme. Účelom predmetnej kontroly bolo preverenie dodržiavania zákazu v zmysle
zákona o ochrane nefajčiarov, ako aj preverenie dodržiavania povinností podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa; samotný priebeh kontroly teda iba zodpovedal situáciám, ktoré môžu v praxi bežne nastať,

a teda odvolací orgán odmieta tvrdenia o úmyselnom vnášaní nebezpečenstva porušenia zákona do
prevádzkarne žalobcu zo strany správneho orgánu.

16. K tvrdeniu žalobkyne, že kupujúca vytvorila dojem, že nakupuje spoločne s predchádzajúcim
zákazníkom, žalovaný uviedol, že sa jednalo o subjektívne vnímanie situácie prítomnej predavačky,

nakoľkokupujúcaosobasamostatnepožiadalaprítomnúpredavačkuopredmetnývýrobokasamostatne
zaň tiež zaplatila. Nemohol sa stotožniť s názorom žalobkyne, že inšpektori SOI mali počkať, či po
položení objednaného tovaru na pult, jeho naúčtovaní, odovzdaní kúpnej ceny a jej vložení do pokladne
a obslúžení ďalšieho zákazníka, bol spotrebiteľovi odovzdaný doklad o kúpe. Nevidel dôvod, pre ktorý
by mal spotrebiteľ čakať na vydanie dokladu o kúpe až do obslúženia ďalšieho zákazníka. Naopak, je to
žalobca ako predávajúci, ktorý je povinný zabezpečiť vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti takým

spôsobom, aby k porušovaniu povinností stanovených právnou úpravou nedochádzalo. Stotožnil sa s
názorom žalobkyne, že predávajúci nie je povinný doklad o kúpe spotrebiteľovi akýmkoľvek spôsobom
vnútiť, či zabezpečiť jeho skutočné prevzatie spotrebiteľom, avšak mal za to, že jeho povinnosťou je
vydať tento doklad spotrebiteľovi, t. j. poskytnúť ho do dispozičnej sféry spotrebiteľa, a to v primeranom
čase, čo v danom prípade podľa obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly nebolo splnené,

nakoľko doklad o kúpe nebol spotrebiteľovi vydaný v žiadnej forme.

17.Poukázalnaust.§8ods.1zákonač.289/2008Z.z.opoužívaníelektronickejregistračnejpokladnice
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je

podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu
pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici.

18. Pre posúdenie protiprávnosti konania žalobkyne, t. j. či v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti
podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, je podstatné zistenie, či doklad o kúpe za vykonaný

nákup bol vydaný spotrebiteľovi (nepostačuje, ak nákup bol zaevidovaný prostredníctvom elektronickej
registračnej pokladnice). Zdôraznil, že zo skutkového stavu zisteného pri predmetnej kontrole vyplýva,
že táto povinnosť nebola splnená, a teda k porušeniu predmetného ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa nepochybne prišlo. Poznamenal, že žalobkyňa správne tvrdí, že z predmetnej kontroly
nebol vykonaný audiovizuálny záznam, avšak vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-

zvukových záznamov na zdokumentovanie zistených nedostatkov je len jedným z oprávnení inšpektorov
SOI, a teda sa nejedná o ich povinnosť, či podmienku riadneho zistenia skutkového stavu. V rámci
predmetnej kontroly bol spísaný inšpekčný záznam, v ktorom bol zrozumiteľne a jasne popísaný zistený
skutkový stav; s jeho obsahom bola oboznámená jednak prítomná predavačka, ako aj žalobkyňa, pričom
jeho čitateľnosť ani jedna z uvedených osôb priamo pri kontrole nijakým spôsobom nespochybnila a

žalobkyňa o prípadný prepis inšpekčného záznamu nepožiadala ani vo svojich následných vyjadreniach.

19. Tvrdenia žalobkyne, že inšpekčný záznam je nečitateľný, teda žalovaný považoval za
neopodstatnené. Konštatoval, že prvostupňový i druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní
vychádzali z obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly, v ktorom je jednoznačne

zaznamenané, že kontrolný nákup síce bol zaevidovaný do elektronickej registračnej pokladnice (spolu
s predchádzajúcim nákupom), ale kupujúcej osobe doklad o kúpe výrobku nebol vydaný.

20. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcich sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty žalovaný
uviedol, že pri určovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté na všetky okolnosti daného prípadu v súlade

s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a sankcia bola uložená v spodnom pásme rozmedzia
pre jej uloženie stanoveného v § 24 ods. 1 citovaného zákona, pričom ako vyplýva z odôvodnení
rozhodnutí prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, bol zohľadnený najmä
charakter zisteného protiprávneho konania, jeho rozsah, spôsob porušenia povinnosti, ako aj možné
nepriaznivé následky pre spotrebiteľa a z nich vyplývajúca závažnosť skutku, a to v súvislosti s

konkrétnymi okolnosťami prejednávaného prípadu.

21. Žalovaný mal za to, že v danom prípade prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán
postupovali na základe zákona a v jeho medziach, pričom postupovali v súlade s ust. 32 ods. 1Správneho poriadku, keď presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné
podklady pre rozhodnutie, s § 46 citovaného zákona, nakoľko napadnuté rozhodnutie považoval za
vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, a to orgánom na to príslušným, pričom

toto vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti, ako aj v súlade
s § 47 ods. 3 citovaného zákona, keď v odôvodnení napadnutých rozhodnutí správne orgány uviedli,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov,
ako použili správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa
vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobkyne a jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V.

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 01. 07. 2014, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k

záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné podľa § 192 ods. 2 písm. c/ , v spojení s § 491
Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo veci súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania a rozsudok dňa 27. 07. 2016 verejne vyhlásil podľa § 137 Správneho súdneho
poriadku.

Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

23. V preskúmavanej veci krajský súd prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 28. 01. 2015 č. k.
11S/145/2014-65 tak, že zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Na odvolanie žalovaného správneho orgánu odvolací súd uznesením zo dňa 31. 03. 2016
č. k. 8Sžo/149/2015-91 zrušil rozhodnutie krajského súdu pre procesné pochybenie a vec mu vrátil
na nové konanie z dôvodu, že krajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku uviedol dôvod
zrušenia podľa vtedy platného zákona § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (účinný
do 30. 06. 2016) a v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia citoval ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP

a rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

24. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správneho
orgánu pri rozhodovaní o uložení pokuty žalobkyne podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko

žalovaný rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 14. 11. 2013.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vykonania kontroly,

orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej
činnosti je nezávislá.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa
§ 2 a podľa osobitných predpisov.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie povinností
ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa

§ 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží
pokutu do 166 000 eur. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania,
závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti (ods. 5).

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo

o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené: a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto
podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku
alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva
spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Za priestupok
podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje

všeobecný predpis o priestupkoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

Podľa § 9 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, kontrolu dodržiavania tohto zákona sú povinné
vykonávať tieto kontrolné orgány: a/ Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 10 ods. 2, 11 vyššie citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331
eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo

obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
podľa § 6.
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom
konaní.

25. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 182 SSP, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť
žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí
ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania

rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

26. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej

moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

27. V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať,
či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

28. Krajský súd v intenciách citovaných zákonov a ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný ako správny
orgán neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. V administratívnom konaní, predmetom

ktorého je zisťovanie priestupku (správneho deliktu) a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či
účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok
(správny delikt) spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu priestupku (deliktu) došlo, ako aj následky
ním vzniknuté, ktoré môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie
správneho deliktu. Zodpovednosť za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti,

ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

29. Z ust. § 23 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že pokiaľ nie je ustanovené inak,
vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní, čo je zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán kontroly

vnútorného trhu, vykonáva svoju pôsobnosť podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
tiež podľa zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov. Preto správny orgán je povinný rešpektovať
základné pravidlá správneho konania zakotvené v ust. § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov. Základným pravidlom správneho konania je zásada materiálnej pravdy, vzmyslektorejrozhodnutiesprávnychorgánovmusívychádzaťzospoľahlivozistenéhostavuveci,pričom
správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania a na jej vybavenie použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

Táto zásada je zakotvená nielen v ust. § 3 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ale je premietnutá i v jeho
ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu tejto zásady vyplýva, že správny
orgán (prvostupňový i odvolací) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené
všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a aby skutkové zistenia
vyplývajúce z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za

účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci sú správne orgány povinné obstarať si
potrebné podklady pre rozhodnutie a tieto podklady i náležite (jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti)
vyhodnotiť. K hodnoteniu dôkazov však možno pristúpiť len potom, ako boli vykonané všetky úkony s
cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle
ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj
druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.

30. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil a nie je sporné, že jeho súčasťou je
i inšpekčný záznam spísaný dňa 18. 07. 2013 z kontroly vykonanej o 10,50 h v prevádzke žalobkyne -
v stánku TABAK PRESS LM (železničná stanica) na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch, pri ktorej bolo
zistené, že predavačka predala cigarety zn. Petra osobe mladšej ako 18 rokov (B. K. vo veku 17 rokov)

a zároveň jej nevydala ani doklad o kúpe. Výsledkom správneho konania bolo vydanie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a následne žalovaného zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj zo dňa 14. 11. 2013 č. P/0162/04/13, o uložení pokuty
žalobkyni vo výške 600,- eur za porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, to je za porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku.

31. Z ďalšieho inšpekčného záznamu spísaného dňa 18. 07. 2013 (teda v rovnaký deň) z kontroly
vykonanej o 13,00 h v ďalšej prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM na ulici Cyrila Metoda

v Topoľčanoch vyplýva zistenie, že iná predavačka opätovne predala cigarety značky PETRA osobe
mladšej ako 18 rokov (B. K. vo veku 17 rokov). Následne správny orgán prvého stupňa začal správne
konanie proti žalobkyni za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda za porušenie zákazu predaja
tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 12.

2013 rozhodnutie č. F/0161/04/13, ktorým uložil žalobkyni pokutu 2.000,- eur za porušenie ust. § 6
ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2014 č. SK/0106/99/2014 (vo veci vedenej
pod sp. zn. 11S/144/2014) toto rozhodnutie potvrdil.

32. Z vyššie uvedeného potom vyplýva a je nepochybné, že správny orgán prvého stupňa vydal vo
vzťahu k žalobkyni dve rozhodnutia, ktorými jej uložil dve pokuty. Jedná sa o rozhodnutie zo dňa 14.
11. 2013 o uložení pokuty v sume 600,- eur za porušenie ust. § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní a rozhodnutie zo dňa 13. 12.

2013 o uložení pokuty v sume 2.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane
nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákaz predávať
tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov), ktoré je predmetom súdneho prieskumu na základe
žaloby vedenej pod sp. zn. 11S/144/2014. Žalobkyňa (resp. jej zamestnankyne v kontrolovaných
prevádzkach, za ktoré zodpovedá) sa týchto porušení zákona mala dopustiť v jeden deň a na ich

prejednanie bol oprávnený ten istý správny orgán prvého stupňa.

33. V predmetnej veci sa súd prioritne zaoberal zákonnosťou postupu oboch správnych orgánov, ktorí
zvolili pri ukladaní sankcií (tzv. správnom trestaní) žalobkyni za nimi tvrdené a zistené viacnásobné
porušenie vyššie citovaných zákonov. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za

protispoločenské konanie označuje trestné činy, priestupky a iné správne delikty. Deliktom je len také
porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom iné
správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť
tzv. správneho trestania, o postih zo strany správneho orgánu za určité nedovolené konanie (resp.opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania,
tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho

trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú
mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.

34. Priestupky a správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v

oblasti správneho trestania treba aplikovať pravidlá pre ukladanie trestov podľa trestného zákona (napr.
rozsudok NS SR č. 8Sž/18/2011, č. 8Sž/22/2011).

35. Konanie žalobkyne, ktorého sa podľa zistení správneho orgánu mala dopustiť dňa 18. 07. 2013
vykazuje znaky viacerých správnych deliktov, resp. priestupkov. Právne predpisy, ktoré zakotvujú
skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri sankcionovaní za

spáchanie viacerých deliktov. Preto pri ich spáchaní (napr. v jednočinnom súbehu, viacčinnom súbehu
alebo ako pokračujúci delikt), resp. i pri spáchaní správneho deliktu a priestupku je pri nedostatku
špeciálnej úpravy potrebné pri právnom postihu týchto konaní formou ukladania pokút postupovať v
súlade so zásadou analógie legis podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v
ukladaní len jedného trestu. Trestanie za správne delikty (resp. priestupky a správne delikty fyzických

osôb - podnikateľov) podlieha teda obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Uvedený názor
vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž
85/2007, 8Sžo 28/2007 a 8Sžo 147/2008.

36.Správnyorgánprvéhostupňasatýmitozásadamivpredmetnejveciprisvojomrozhodovaníouložení

sankcie žalobkyni neriadil. Konanie, ktorého sa mala dopustiť dňa 18. 07. 2013 a ktoré malo spočívať
v tom, že predavačka v jej prevádzke nevydala doklad o kúpe týchto cigariet osobe mladšej ako 18
rokov a toto konanie správny orgán prvého stupňa klasifikoval ako priestupok (ust. § 23 ods. 1 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov - porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 tohto zákona

vydať kupujúcemu doklad o kúpe), za ktorý žalobkyni uložil pokutu 600,- eur a v ten istý deň v druhej
prevádzke predavačka predala cigarety osobe mladšej ako 18 rokov, správny orgán prvého stupňa
klasifikoval ako správny delikt (ust. § 10 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - nerešpektovanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším
ako 18 rokov) a žalobkyni uložil pokutu 2.000,- eur. Správny orgán prvého stupňa teda uložil žalobkyni

dve pokuty za zbiehajúce sa delikty, resp. za správny delikt a priestupok, hoci podľa vyššie uvedených
zásad platných pre správne trestanie mal uložiť len jednu pokutu podľa názoru súdu.

37. Toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný v odvolacom správnom
konaní, ktorého povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

preskúmať v celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo), prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Z dikcie ust. § 59 od s. 1, 2
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalovaný ako
odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu
k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona, ktorý sa vzťahuje i na

konanie v predmetnej veci, je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je
zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového
správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie
možnostirozhodovaťvrámciodvolaniaoveci,ktoránebolapredmetomrozhodovanianaprvostupňovom
orgáne.Odvolacíorgánnepreskúmavaibazákonnosťrozhodnutí,aleijehosprávnosť. Zákonmuukladá

povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania.

38. Žalovaný ako odvolací správny orgán pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2014 potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobkyne zamietol. Postup, ktorý zvolil
žalovaný (zamietnutie odvolania a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) je možný

len v prípade, ak odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové
rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. Podľa názoru súdu sa však o tento prípad nejedná a
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na bod 34
tohto rozsudku ako i na rozsudok NS SR č. 2Sžp 16/2011, ktorý sa zaoberal touto otázkou a uviedol:,že "Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny
orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho
konania, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie,

ale aj preventívny účel".

39. S poukazom na uvedené sa potom i súd musel zaoberať postupom správneho orgánu pri ukladaní
sankcií žalobkyni, pričom dospel k záveru, že tento nepostupoval správne, ani v súlade so zákonom a
zásadami platnými pre správne trestanie, keď žalobkyni uložil dve pokuty.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

40. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného uvedeného v záhlaví tohto

rozsudku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. § 192 ods. 2 písm. c/ a ust. §
491 Správneho súdneho poriadku.

41. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust.
§ 191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiam správneho orgánu

prvého stupňa v intenciách zásad za zbiehajúce sa delikty, resp. za správny delikt a priestupok, vyššie
uvedených (bod 35 rozsudku), nakoľko má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust.
§ 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobkyni

ktorá mala v konaní plný úspech priznal právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods.
1, 2 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.