Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Miroslava Šúleková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/635/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608207407
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4608207407.3
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776
005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, E. Q., XXX XX
Q. o vymoženie sumy 49,79 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman
Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec konajúci prostredníctvom
zastupujúceho exekútora JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920
01 Hlohovec pod sp. zn. EX 4968/2008, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského
úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec konajúci prostredníctvom zastupujúceho exekútora JUDr.
Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec voči povinnému
nárok na náhradu trov exekúcie.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca oprávneného (Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Trnave) podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák proti povinnému návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Pohotovostnej motorizovanej jednotky OR PZ
v Trnave - blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo konania AA 1455390 zo dňa 16.3.2006, pre
vymoženie sumy 49,79 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti -
Exekučného poriadku (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník
nenamietne.
8. Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie o priestupku (ďalej len rozhodnutie), ktorým správny orgán
rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením zákona
č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
sa mu ukladá sankcia - pokuta a ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy konania s tým, že pokutu aj
trovy konania bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2006 a vykonateľnosť dňa 03.04.2006. Zákon o
priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a
začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného
do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto
jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov
bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel
byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj
keď to dlžník nenamietne.
9. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch
účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia
vyplýva, že pokutu aj trovy konania mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia (16.03.2006), t. j. do 03.04.2006. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať,
sa potom skončila dňa 03.04.2009.
10. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia§
88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo
prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred
uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého
odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do
súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo
iné, ako vymáhanie iných pokút.
11. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch
upravujúcichprávosúkromnénemôžeprávnanormapôsobiťspätne,pokiaľvzákonejejspätnáúčinnosť
nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej
účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava
upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje,
že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa
teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia
vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.
12. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže
sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje(vo
svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za
následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl.50 ods.
6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne
delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby ajsúd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na
skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnostir
ozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V
tomtoprípadezákonč.298/2008Z.z.,ktorýmbolsúčinnosťouod1.9.2008zrušenýods.1§-u88zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto
sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.
13. Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia
premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo
Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa
predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu,
platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho
predpisu pre účastníka výhodnejšia.“
14. Uvedené závery tiež vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu
Českej republiky, podľa ktorých:„ Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s
predpisom, na základe ktorého bol vydaný (pričom rozhodné je znenie predpisu účinné v dobe vydania
rozhodnutia), je potrebné tiež lehotu, do uplynutia ktorej možno rozhodnutie vykonať ako vlastnosť
exekučného titulu, posudzovať podľa týchto predpisov (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa
30.10.2008, uznesenie NS ČR20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011).„Vzhľadom na absenciu prechodných
ustanovení všeobecné súdy postupovali podľa základného pravidla o časovej pôsobnosti právnych
noriem, ktoré zásadne nepôsobia naspäť. Lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vykonať, ako vlastnosť
exekučného titulu, bolo preto správne posúdiť podľa právneho predpisu, podľa ktorého bolo vykonávané
rozhodnutie vydané (uznesenie ÚS ČR II. ÚS3391/11 zo dňa 15.11.2011).“
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku),
ktorejúčinnosťnastúpilaažvpriebehuplynutiaprekluzívnejlehoty,obsahujeprávnuúpravu,podľaktorej
je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88
ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008.
16. Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného
titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci
sa stal v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie
(vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58
ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 zastavil.
17. Exekučný titul na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia nadobudol vykonateľnosť
dňa 03.04.2006 a 3-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 03.04.2009. Vychádzajúc z vyššie
konštatovaného uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť, preto súd exekúciu v celom
rozsahu zastavil.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
21. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov exekúcie
voči povinnému s poukazom na § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vyšší súdny
úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).22. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
23. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.