Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/371/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115222284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu W.. D.

Q., L.. XX. S. XXXX, J. XXX XX O., Ž. Q. XXXX/X, zastúpenému JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK,
s.r.o., 026 01 Dolný Kubín, M.R.Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti žalovanej Slovenskej republike,
zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, 812 85 Bratislava, Štúrova 2, o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 168,95 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 22. augusta 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný m á p r á v o na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada súd s poukazom na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“)
uložiť žalovanej nahradiť mu (s príslušenstvom) škodu v sume 1 168,95 Eur predstavujúcej odmenu jeho
obhajcu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby pre prečin zneužívania právomocí verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č. k. 2To/118/2013 - 320 zo dňa 12. februára 2014. Uvádza, že žalovaná jeho žiadosť o predbežné
prerokovanienárokuonáhraduškodyzodňa16.mája2015odmietlalistomzodňa17.augusta2015ako

nedôvodnú tvrdiac, že uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nebolo zrušené alebo zmenené
ako nezákonné, čo je podmienka úspešného uplatnenia náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

2. Žalovaná žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namieta svoju procesnú spôsobilosť zastupovať
štát v konaní s odôvodnením, že uznesenie o vznesení obvinenia v tomto prípade vydal vyšetrovateľ
polície a poškodený proti nemu sťažnosť nepodal. Tvrdí, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno

považovať za nezákonné rozhodnutie, lebo bolo vydané v súlade s Trestným poriadkom a to, že
obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby sám osebe neznamená nezákonnosť trestného stíhania.
Navyše, podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu je podmienkou úspešného uplatnenia
práva na náhradu škody podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým mala byť
spôsobená škoda, čo žalobca neučinil. Žalovaná tiež namieta, že právny poriadok nepozná ustanovenie,
podľa ktorého by bolo možné oslobodenému spod obžaloby priznať právo na náhradu trov obhajoby,
lebo § 553 ods. 1 Trestného poriadku to priamo vylučuje a uplatnenie náhrady škody podľa zákona o

zodpovednosti za škodu toto ustanovenie Trestného poriadku obchádza. Namieta i výšku uplatnenej
náhrady škody, lebo nebolo preukázané, že jednotlivé úkony právnej služby vo vyúčtovaní boli skutočne
realizované a obhajca si vyúčtoval úkon zo dňa 13. marca 2013 „prevzatie a príprava zastúpenia“ a úkon
zo dňa 14. marca 2013 „štúdium spisu a porada s klientom“ ako dva úkony právnej služby, hoci podľaVyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2003 Z.z. (ďalej len „vyhlášky“) ide o
jeden úkon právnej služby bez ohľadu na to, či ich advokát vykoná v jeden deň alebo nie.

3. Právny zástupca žalobcu reagoval na námietku absencie procesnej spôsobilosti žalovanej zastupovať
štát v tomto konaní poukazom na rozhodovaciu prax súdov i zákon č. 412/2012 Z. z., ktorý od 1. januára
2013 stanovil jej oprávnenie konať v mene štátu v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím i keď nezákonné rozhodnutie nevydal prokurátor. Pritom podotkol, že žalovaná pri
odmietnutí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody absenciou svoje procesnej

spôsobilosti neargumentovala a žiadosť inému orgánu nepostúpila. Na námietku, že uznesenie o
vznesení obvinenia nebolo zrušené a žalobca proti nemu nepodal sťažnosť, uviedol, že zákon o
zodpovednosti za škodu zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, a preto sa neposudzuje správnosť
rozhodnutia orgánu štátu, či porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim kritériom je výsledok
konania. I keď jedným z predpokladov zodpovednosti štátu podľa prvej vety § 6 ods. 1 zákona o
zodpovednosti za škodu je zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, podľa

právneho zástupcu žalobcu treba mať na zreteli, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu je, aby
každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Zákon
výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, no
judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba analogicky vychádzať z úpravy zodpovednosti za škodu

spôsobenej nezákonným rozhodnutím. S poukazom na § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu
právny zástupca žalobcu argumentuje, že v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú
v tom, že žalobca bol po zadržaní ihneď vzatý do väzby a obhajcu si zvolil až po týchto úkonoch,
v čase, keď uplynula trojdňová lehota na podanie riadneho opravného prostriedku (sťažnosti) proti
uzneseniu o vznesení obvinenia. Navyše mu škoda vznikla i podaním obžaloby, proti ktorej nemožno

podať opravný prostriedok. Tvrdenie žalovanej, že oslobodenému obžalovanému nemožno priznať
náhradu trov obhajoby právny zástupca žalobcu odmietol s poukazom na § 18 zákona o zodpovednosti
za škodu a ustálenú judikatúru. Na námietku týkajúcu sa vyúčtovaných úkonov reagoval tvrdením, že
úkon zo dňa 14. marca 2013 „porada s klientom“ vyčíslil len ako ? úkonu podľa § 14 ods. 4 vyhlášky,
tento bol realizovaný po prevzatí obhajoby dňa 13. marca 2013 v štádiu, keď sa rozhodovalo o väzbe

žalobcu. Podotkol, že medzi týmito úkonmi bol úkon „výsluch agenta“ a úkon zo dňa 15. marca 2013
vyčíslil tiež len vo výške ?.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vypočutím právneho zástupcu žalobcu, zástupcov
žalovanej a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, so spisom Okresného súdu Ružomberok

sp. zn. 1T/79/2013 (obsahujúceho o.i uznesenie ČVS: SKIS -36/OISS-V-2013 zo dňa 28. februára 2013,
obžalobu č.k. 2 Pv/67 /13 - 33 zo dňa 19. júna 2013, rozsudok č.k. 1T/79/2013 - 289 zo dňa 9. októbra
2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 2To/118/2013 - 320 zo dňa 12. februára 2014), so žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16. mája 2015 a odpoveďou žalovanej na
žiadosť zo dňa 17. augusta 2015, vyčísleniami trov právneho zastúpenia zo dňa 18. februára 2014 a

zo dňa 11. apríla 2016, faktúrami - číslo 2013292 zo dňa 11. septembra 2013 a číslo 2015184 zo dňa
28. mája 2015, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 11. septembra 2013, potvrdením o vklade
hotovosti zo dňa 27. mája 2015, a zistil nasledovné:

5. Niet sporu o tom, že

- uznesením ČVS: SKIS-36/OISS-V-2013 vzniesol dňa 28. februára 2013 vyšetrovateľ policajného zboru
žalobcovi obvinenie za prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona,
- žalobca bol dňa 28. februára 2013 zadržaný s obmedzením osobnej slobody, dňa 1. marca 2013 podal
prokurátor návrh na vzatie žalobcu do väzby, ktorému sudca Okresného súdu Ružomberok uznesením

zo dňa 2. marca 2013 nevyhovel,
- dňa 13. marca 2013 poveril žalobca svojím zastupovaním (obhajobou) v trestnom konaní advokátsku
kanceláriu JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o.,
- dňa 19. júna 2013 podala Okresná prokuratúra Ružomberok na žalobcu obžalobu pre prečin
zneužívania právomocí verejného činiteľa,

- Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 1T/79/2013 - 289 dňa 9. októbra 2013 uznal žalobcu vinným
z prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody,
´- Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 2To/118/2013 - 320 dňa 12. februára 2014 žalobcu spod obžaloby
oslobodil s odôvodnením, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný,- dňa 16. mája 2015 adresoval právny zástupca v mene žalobcu žalovanej žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške trov obhajoby v sume 1 168,95 Eur,
- žalovaná listom zo dňa 17. augusta 2015 túto žiadosť ako nedôvodnú odmietla bez toho, aby ju

postúpila inému orgánu.

6. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia v trestnej veci sp. zn. 1T/79/2013 zo dňa 18. februára 2014
súd konštatuje výpočet trovy v celkovej sume 1 168,95 Eur. V prípade úkonov sporných v konaní súd
konštatuje, že obhajca vyčíslil ako prvý úkon „prevzatie a príprava zastúpenia“ dňa 13. marca 2013,

v tento deň aj „výsluch agenta“ v rozsahu dvoch úkonov, dňa 14. marca 2013 úkon „štúdium spisu a
porada s klientom“ vyčíslený vo výške ? a dňa 15. marca 2014 úkon „žiadosť o prešetrenie postupu
povereného príslušníka - uloženie pokynov“ vo výške ?.

7. Z vyšetrovacieho spisu ČVS SKIS-36/OISS-V-2013 (súčasť spisu sp. zn. 1T/79/2013) súd konštatuje,
že obhajca žalobcu prevzal obhajobu dňa 13. marca 2013 a dňa 13. marca 2013 sa zúčastnil výsluchu

agenta, ktorý trval od 13.30 h. do 15.45 h.

8. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia v trestnej veci sp. zn. 1T/79/2013 zo dňa 11. apríla 2016
reagujúceho na námietku žalovanej o nesprávne určenej výške tarifnej odmeny súd konštatuje, že pri
zachovaní jednotlivých úkonov obhajoby a rozsahu náhrady, sa pri použití novej tarifnej odmeny zvýšili

celkové trovy obhajoby na sumu 1 182,42 Eur (napriek tomu žalobca zotrval na žalobe a žiada pôvodnú
- nižšiu - sumu).

9. Faktúrami číslo 2013292 zo dňa 11. septembra 2013 (na sumu 100 Eur) a číslo 2015184 zo dňa
28. mája 2015 (na sumu 1 068,95 Eur) má súd preukázané vyfakturovanie trov obhajoby žalobcovi,

príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 11. septembra 2013 úhradu sumy 100 Eur, a potvrdením
banky o vklade hotovosti zo dňa 27. mája 2015 vklad sumy 1 068,95 Eur na účet obhajcu.

10. Sporným v konaní je, či - je žalovaná procesne spôsobilá zastupovať štát v tomto konaní
- má žalobca nárok na náhradu škody, keď proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť a

bol spod obžaloby oslobodený,
- má právo na náhradu škody vo forme trov obhajoby,
- je uplatnená výška náhradu trov obhajoby vyčíslená v súlade s vyhláškou v prípade úkonov zo dňa
13. marca 2013 a 14. marca 2013.

11. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) má každý právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa č. 51 ods. 2 Ústavy domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36, 37 ods. 4, 38-42, 44-46 tejto
Ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

12. Podľa § 1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovaného zákona zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f), 3 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občiansko-súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
v správnom konaní. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci
konať podľa ods. 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorýrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania

sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

13. Pasívna vecná legitimácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej procesná spôsobilosť

zastupovať v tomto konaní štát je podľa názoru súdu daná novelizáciou § 4 ods. 1 písm. f) zákona o
zodpovednosti za škodu zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 1. januára 2013, ktorý zastupovanie
Slovenskej republiky upravuje. Toto ustanovenie je procesného charakteru a súd je povinný aplikovať
procesné práva účinné v čase jeho rozhodovania. Navyše je nesporné, že žalovaná nepostúpením
žiadostižalobcuopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyinémuorgánuštátusvojuprocesnú

spôsobilosť zastupovať štát v tomto prípade akceptovala.

14. Pri rozhodovaní o základe nároku žalobcu vychádzal súd z toho, že primárnou podmienkou
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je samotná existencia rozhodnutia
zasahujúceho do práv žalobcu, sekundárnou jeho nezákonnosť. Zákon (a ani ustálená súdna prax)

výslovne nevyžaduje, aby príslušný orgán nezákonnosť daného rozhodnutia v každom prípade výslovne
konštatoval. Podľa názoru súdu sa štát zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia nemôže zbaviť v prípade, že sa pôvodný predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným napokon nenaplní. Oslobodzujúci rozsudok súdu v trestnom
konaní má nesporne rovnaké dôsledky ako prípadné zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a

vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Preto formálne zrušenie konkrétneho (nezákonného) rozhodnutia
nemôžebyťnevyhnutnýmpredpokladomúspešnéhouplatňovanianárokunanáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Je nesporné, že právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku sa trestné
konanie žalobcu skončilo a žiadny právny predpis nevytvára priestor pre samostatné formálne rušenie
rozhodnutívydanýchpočastrestnéhostíhania,nezákonnosťktorýchjedanáfaktom,žepoprávoplatnom

oslobodení spod obžaloby sa na žalobcu hľadí ako na nevinného.

15.Ústavnoprávnyzákladnárokujednotlivcananáhraduškodyvprípadetrestnéhostíhaniaskončeného
oslobodzujúcim rozsudkom je daný nielen čl. 46 ods. 3 Ústavy, ale všeobecne čl. 1 ods. 1 Ústavy. Ak má
byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie

svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát nemá slobodnú vôľu, ale
je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní nesporne je vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, no štát sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za ich činnosť, ak sa ukáže ako mylná, zasahujúca do základných práv človeka.
V takej situácii nie je dôležité, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale

to, či sa ich podozrenie napokon potvrdilo. Súdna judikatúra dospela k záveru, že ak bol obžalovaný
oslobodený spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,
že čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť ani začaté. Preto sa v takom prípade nárok
na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenejnezákonným rozhodnutím, a preto je uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru ČVS: SKIS-36/OISS-
V-2013 zo dňa 28. februára 2013 nezákonným rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda.
Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť,

dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade vidí súd v tom, že žalobca sa po zadržaní ocitol v
strese, bez obhajcu, ktorého si zvolil až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Tým je základ
uplatnenéhonárokužalobcudanýa súdsavďalšomzaoberaloprávnenosťouuplatnenejnáhradyškody
vo forme trov obhajoby.

16. Podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, 3 zákona o zodpovednosti za škodu sa uhrádza skutočná škoda.
Žalobca si ako skutočnú škodu uplatnil trovy obhajoby v trestnom konaní. Zvoliť si obhajcu v trestnom
konaní bolo nesporným právom žalobcu, ktorý sám právnické vzdelanie nemá. Účelnosť obhajoby
podčiarkuje oslobodenie spod obžaloby. Úhradu trov obhajoby navrhovateľ dokázal vyúčtovaním,
faktúrami, príjmovým pokladničným dokladom i potvrdením banky o vklade na účet. Po prepočítaní
trov na námietku žalovanej o hodnote úkonu bolo zistené, že takto upravená suma je vyššia ako

žalobou pôvodne uplatnená, no žalobca zotrval na žalobe v pôvodnom rozsahu (a žalovaná už výšku
trov z hľadiska hodnoty nespochybňovala). Spochybňuje však uplatnenie úkonov „prevzatie a príprava
zastúpenia“ dňa 13.marca 2013 a „štúdium spisu a prvá porada s klientom“ ako dvoch samostatných
úkonov s tým, že tieto sú podľa § 14 ods.1 písm.a) vyhlášky jedným úkonom. Hoci táto argumentácia
zneniu citovaného ustanovenia vyhlášky zodpovedá, súd pri rozhodovaní zohľadnil fakt, že úkon

„štúdium spisu a porada s klientom“ realizoval obhajca po absolvovaní úkonu „výsluch klienta“ dňa
13.marca 2013 čo podčiarkuje účelnosť spochybneného úkonu, i to, že tento úkon obhajca vyčíslil len v
rozsahu ?. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, a pretože sa žalovaná dostala
dňom 22. augusta 2015 (po odmietnutí žiadosti o predbežné prerokovania nároku a náhradu škody) do
omeškania, priznal žalobcovi i príslušný úrok z omeškania (§ 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky

č. 87/1995 Z. z.)

17. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd (§ 255 CSP) priznal plnú náhradu trov konania, o jej
výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.