Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010032
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718010032.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphyovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09. mája 2018 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného N. Z., R.. XX.XX.XXXX, stíhaného
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. Z., nar. XX.XX.XXXX v Detve, trvale bytom J., S. C. XXX, živnostník

j e v i n n ý , ž e

aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/20/2013-38 zo dňa 02.10.2013,
právoplatným dňa 13.11.2013 zaviazaný prispievať na výživu mal. O. Z., R.. XX.XX.XXXX od 01.10.2013
mesačne sumou 80,- €, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy
do 10-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poukazuje do rúk matky dieťaťa A. Č., nar. XX.XX.XXXX,

si túto svoju zákonnú povinnosť v obci J., okres Detva a na iných miestach v období od 01.03.2016
do 09.05.2018 riadne a včas úmyselne neplnil, hoci podnikal ako živnostník s dostatočným príjmom
na úhradu výživného, čím mu voči oprávnenej A. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX vznikol dlh na
výživnom vo výške 1.020,- €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr.
zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov

nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i eProkurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1Pv 476/17/6611 dňa 18.01.2018 obžalobu na obv.
N. Z. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový
stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi,
a to výpoveďou obžalovaného, svedkyne - poškodenej, čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
trestného spisu.

Obžalovaný N. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2018 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm.
a) Tr. poriadku, že je nevinný. Vypovedal, že výživné platil za celé obdobie a svedkyňa - poškodená
ho dostávala do ruky každý mesiac, buď v práci alebo u nej doma. Niekedy platil výživné aj po 10.
dni v mesiaci, odovzdával jej 80,- až 100,- €. Takto matke dieťaťa platil výživné od právoplatnosti
rozsudku, t.j. od novembra 2013, nikdy mu nepodpisovala žiadne potvrdenie o prevzatí peňazí. Výživné

platil aj bankovým prevodom, resp. hotovostným vkladom na účet poškodenej, pričom niekedy požiadal
kamaráta aby vložil peniaze na jej účet, nakoľko obž. nemal občiansky preukaz. Zhruba od mája 2017,
kedy sa vzťahy s poškodenou zhoršili a nechcela mu dávať syna, jej platil výživné len 20,- € s tým, že
ho doplatí, keď mu dá syna. Keďže jej výživné krátil z dôvodu, že mu nedávala syna, je pravdou, že
výživné v plnej výške do podania obžaloby uhradené nemá. Pokiaľ uvádzal osoby, ktoré za neho vkladali

výživné na účet poškodenej, jedná sa o S. D. O. K. T., avšak ak to nevyplýva z výpisov z bankového účtu
poškodenej, tak sa zrejme jednalo o obdobie pred žalovaným obdobím. Nesúhlasil so sumou dlžného
výživného, podľa neho dlhuje len sumu vo výške 500 - 600 €, nejaké peniaze jej dával aj v hotovosti, čo
však nevie preukázať. Uviedol, že je slobodný, okrem mal. O. má so súčasnou priateľkou, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti, dcéru, ktorá sa narodila 19.08.2017. Je stále živnostník, aj keď skrachovaný,

pracuje ako lesný robotník s mesačným príjmom cca 400,- €. Priateľka je na materskej dovolenke, ich
príjmy im nestačia na živobytie.

Svedkyňa - poškodená A. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý partner a
otec ich syna. Syna obžalovanému odmietla vydať len raz, keď pre neho prišiel pod vplyvom alkoholu,

viackrát sa tiež stalo, že si po syna neprišiel. Inak sa obž. o syna zaujíma, keď si ho zoberie, tak sa
o neho postará, nakúpi mu aj nejaké oblečenie, výbavu do školy alebo hračky. Čo sa týka výživného,
všetky platby boli za žalované obdobie realizované na jej účet, čo požadovala aby to bolo v poriadku. Je
pravdou, že v období 3-4 roky dozadu, keď pracovala v reštaurácii Podháj vo Vígľaši, jej dával výživné
aj do rúk, avšak bolo to v čase pred žalovaným obdobím. Svedkyňa je zamestnaná, žije s priateľom,

o mal. O. je postarané. Potvrdila, že obž. uhradil výživné vo výške po 80,- € v mesiacoch február až
apríl 2018. Pokiaľ vo výpisoch z jej účtu figuruje meno K. Z., ktorý vkladal peniaze na jej účet, to nemá
nič spoločné s výživným.
Matka dieťaťa A. Č. si na hlavnom pojednávaní v prípade, že obžalovaný bude súdom uznaný za
vinného, uplatnila dlžné výživné, ktoré ku dňu podania obžaloby predstavovalo 1.100,- €.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním
listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10P/20/2013 /č.l. 24-25/, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný je povinný prispievať výživným na maloletého O. Z., R.. XX.XX.XXXX, sumou
80,- € mesačne počnúc dňom 01.10.2013, a to vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky A. Č.. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2013. Ďalej sa súd oboznámil s rodným listom dieťaťa a potvrdením
o návšteve školy /č.l. 26, 27/, správami týkajúcimi sa osobných a majetkových pomerov obžalovaného /
č.l.28-54/,vrátanepotvrdeniaSociálnejpoisťovne,daňovéhopriznaniazarok2016,zoznamomvozidiel,
výpisom zo živnostenského registra, správami o priebehu exekúcií vedených proti obžalovanému /č.l.
55-57/, výpismi z katastra nehnuteľností /č.l. 58-62/, správou zamestnávateľa K.R. K. /č.l. 86/, tabuľkou

plnenia vyživovacej povinnosti /č.l. 88/, úradným záznamom /č.l. 96/. Tiež sa oboznámil so správami
ohľadom osoby obžalovaného, a to správa o povesti Obce J. /č.l. 90/, výpis z evidencie priestupkov /č.l.
91-92/, odpis RT /č.l. 105/ a trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/142/2014 zo dňa
06.08.2014 /č.l. 89/, právoplatným dňa 09.12.2014, ktorým bol obž. uznaný za vinného a bol mu uložený
podmienečný trest so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, pričom zo strany obžalovaného po ich prečítaní

námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd
zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj

subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, keďže v období od 01.03.2016 do 09.05.2018 vrátane úmyselne neplnil
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. Z., R.. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10P/20/2013 zo dňa 02.10.2013, zverený do osobnej starostlivosti matky
A. Č. s tým, že obžalovaný mal povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume
80,- € mesačne od 01.10.2013 vždy do 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2013. Je potrebné uviesť, že obžalovaný bol v rozhodnom období
a až dosiaľ stále je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani žiadne príspevky
poskytované úradom práce, podľa daňového priznania mal za rok 2016 základ dane vo výške 2.200,-
€ pri príjmoch zo živnosti 3.700,- € a výdavkoch 1.480,- €. V období od 09.01.2017 do 05.05.2017 bol

zamestnaný u K.R. K., Suchá nad Parnou a dosahoval príjem 435,- € brutto. Na hlavnom pojednávaní
uviedol, že stále pracuje a dosahuje mesačný príjem cca 400,- €. Obžalovaný si napriek tomu
svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil, keďže neuhrádzal výživné vo výške stanovenej
právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že výživné úmyselne platil v nižšej než
stanovenej výške z dôvodu, že mu matka dieťaťa bránila v styku so synom, je potrebné uviesť, že takáto

okolnosť nemá nijaký vplyv na protiprávnosť jeho konania, keďže realizácie svojho práva na stretávanie
sa so synom sa môže domáhať zákonnými prostriedkami v civilnom súdnom konaní, v žiadnom prípade
však právny poriadok nepripúšťa svojvoľné obmedzenie výšky poskytovaného výživného zo strany
povinnej osoby.

V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný,
aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako
nový skutok, čo však neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom
prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo
pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené, súd upravil

obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j.
do dňa 09.05.2018. S poukazom na uvedené súd upravil aj dlžnú sumu výživného a to na sumu
1.020,- €, keď súd vychádzal z vyčíslenia dlžného výživného na podklade zabezpečených výpisov z
bankového účtu matky dieťaťa A. Č., z ktorých je zrejmé v ktorých dňoch a v akej výške obžalovaný
hradil výživné. Poškodená pritom potvrdila, že za obdobie február až apríl 2018 obžalovaný výživné

uhradil v stanovenej výške v zmysle rozsudku. Tvrdenia obžalovaného o tom, že platil výživné aj nad
uvedený rámec v hotovosti k rukám poškodenej súd nemal preukázané, rovnako ako jeho tvrdenie, že
v niektorých mesiacoch v rámci žalovaného obdobia od 01.03.2016 za neho uhradili výživné vkladom
na účet poškodenej iné osoby.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje

Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že
obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred

neplnením si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.Obžalovaný je slobodný, má dve maloleté deti, žije s priateľkou - matkou spoločného dieťaťa v spoločnej
domácnosti na adrese trvalého bydliska v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s bratom.
Komisiou ochrany verejného poriadku v obci J. nebol riešený. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen

poskytla orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že aktuálne ho vo svojej evidencii neevidujú,
naposledy do 05.05.2017, nepoberá žiadnu dávku nimi vyplácanú. Je evidovaný ako živnostník, uviedol,
že pracuje ako lesný robotník s príjmom cca 400,- €. Je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v
k.ú. Klokoč, v súčasnosti je proti nemu vedených viacero exekučných konaní.
Obžalovaný bol v minulosti v Slovenskej republike jedenkrát súdne trestaný, a to trestným rozkazom

Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/142/2014 zo dňa 06.08.2014, právoplatným dňa 09.12.2014, kedy
muboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodysoskúšobnoudoboudo09.12.2015,pričomnásledne
bolo rozhodnuté o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺžení skúšobnej doby do
21.11.2017. Zo správy o priestupkoch vyplýva, že obžalovaný sa v období od 01.01.2014 dopustil
viacerých priestupkov, a to v štyroch prípadoch aj počas plynutia skúšobnej doby vyššie uvedeného
odsúdeniaOkresnýmsúdomLučenec,jednaknaúsekycestnejdopravy,aleajpriestupkovspočívajúcich

v drobnom ublížení na zdraví a poškodení cudzieho majetku.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovanému priťažovalo, že bol už za
trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).

U obžalovaného pri prevahe priťažujúcich okolností bolo potrebné v súlade s § 34 ods. 4 a ods. 8 Tr.

zákona vychádzať zo zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby a súd mohol ukladať trest odňatia slobody
vo výmere od 8 mesiacov do 2 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného posúdenia osoby obžalovaného, ako aj všetkých okolností prípadu a
vzhľadom k následku jeho konania, tiež s poukazom na opakované protiprávne konanie obžalovaného

v podobe páchania priestupkov, najmä však s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný si z
predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Lučenec sp. zn. 2T/142/2014, ktorým mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody, nezobral ponaučenie, pričom v priebehu plynúcej skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy, keďže úmyselne si neplnil
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, súd dospel k záveru, že na jeho

prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie, s poukazom i na ustanovenie §
49 ods. 2 Tr. zákona, je potrebné pôsobiť represívne, pretože režim predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia nemal na obžalovaného prevýchovný vplyv a nebol z hľadiska ochrany spoločnosti a nápravy
páchateľa dostačujúcim. Súd preto obžalovanému ako druh trestu ukladal trest odňatia slobody, a to
nepodmienečný, vo výmere 8 mesiacov, čo je trest uložený na samej spodnej hranici v danom prípade

sa aplikujúcej zákonom upravenej trestnej sadzby. Pre výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods.
2 písm. a) Tr. zákona). Takto uložený trest súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný tak
okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaného.

Súd dodáva, že napriek tomu, že A. Č. na hlavnom pojednávaní predniesla žiadosť, aby v prípade,
že obžalovaný bude uznaný za vinného, mu bola uložená povinnosť dlh na výživnom jej uhradiť,
čo predniesla ako nárok na náhradu škody, súd jej požadovanú náhradu škody nemohol priznať
samostatným výrokom rozsudku, pretože u matky maloletého dieťaťa sa v danom trestnom konaní

nejedná o škodu spôsobenú trestným činom v pravom slova zmysle. V danom prípade sa jedná o
povinnosť obžalovaného vyplývajúcu zo zákona (nie povinnosť zmluvnú).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.