Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221397
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3113221397.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu : E., právne
zastúpeného A., proti žalovanej: V. právne zastúpenej Q. (do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej B.), o zaplatenie 3.171,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.marca 2017, č.k. 14C/90/2014-174, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.171,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 3.171,10 eur od 16.08.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

výrokom II. rozhodol, že žalobca má proti žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi (intervenientovi) právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.08.2013 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.171,10 eur spolu s 8,50% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3.171,10 eur od 16.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil, že

dňa 13.06.2006 uzatvorila žalovaná so M. (ďalej "M..") so sídlom v A. zmluvu k bežnému
účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného
prečerpania k bežnému účtu žalovanej. Žalovaná podpisom zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými
obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Pôvodný veriteľ sa podpisom zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej povolené prečerpanie
tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti z

účtu žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu
žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej alebo
vkladu v hotovosti. Zároveň sa žalovaná zaviazala povolené prečerpanie pôvodnému veriteľovi splácať
formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to vždy v
momente vzniku pohľadávky žalovanej z jeho účtu v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Na
základezmluvyzodňa14.08.2012 opostúpenípohľadávkyuzatvorenejmedzipôvodnýmveriteľom

a žalobcom ako novým veriteľom podľa ust. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu
pohľadávky na nového veriteľa. Žalovaná využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle
zmluvy, avšak svoj záväzok zo zmluvy v rámci povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas a ku
dňu 14.05.2013 evidoval žalobca voči žalovanej pohľadávku vo výške 4.261,16 eur. Žalobca si žalobou
uplatňuje len zaplatenie istiny v sume 3.171,10 eur a zákonných úrokov z omeškania o výške
8,50% ročne z dlžnej istiny až do zaplatenia vo výške stanovenej § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka

a § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.3. Okresný súd Trenčín vydal pod č.k. 12Ro/400/2013-51 zo dňa 05.09.2013 platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny 3.171,10 eur s príslušenstvom, proti ktorému podala
žalovaná včas odpor, v ktorom uviedla, že u M. mala vedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý

zrušila v roku 2008 a nie je si vedomá dlhu voči banke. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dňa
04.09.2014 do konania na strane žalovanej vstúpilo ako vedľajší účastník B., ktoré žiadalo o doručenie
žaloby s prílohami. Žalobca považoval odpor za nedôvodný, pretože žalovaná svoje tvrdenia v odpore
nepodporila nijakým relevantným dôkazom a jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta
prvá a ods. 2 Obč. zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d/, § 708 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 497 Obch.
zákonníka účinného v čase poskytnutia flexidebetu, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, čo podľa jeho názoru
vyplýva z postúpenej pohľadávky a dohodnutého zmluvného vzťahu zo dňa 13.06.2006, kedy uzatvorila
žalovaná s M. zmluvu k bežnému účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX., predmetom ktorej bolo

okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovanej, čo v praxi znamenalo
uzavretiezmluvyoúvere.Záväzokztejtozmluvymánapriektomu,žeboluzatváranýpodľaObchodného
zákonníka spotrebiteľský charakter, pretože ho uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ,
konajúci pri výkone podnikateľskej činnosti a fyzická osoba, nepodnikateľ. Súd v danom prípade nezistil
existenciu žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi, ani to, že

by nárok bol premlčaný. Žalovaná podpisom zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými
podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Pôvodnýveriteľsapodpisomzmluvyzaviazalposkytnúťžalovanejpovolenéprečerpanietýmspôsobom,
že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovanej aj
vtedy, ak nebude existovať odporcova pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovanej, ktorá

vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej alebo vkladu v hotovosti.
Zároveň sa žalovaná zaviazala povolené prečerpanie pôvodnému veriteľovi splácať formou započítania
pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to vždy v momente vzniku
pohľadávky žalovanej z jej účtu v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Žalovaná svoj záväzok
zo zmluvy v rámci povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas a jej tvrdenia, že kontokorentný úver

nečerpala, mal súd za účelové. Žalobca listinnými dôkazmi nepochybne preukázal, že to bola samotná
žalovaná, ktorá žiadala banku o poskytnutie povoleného prečerpania, ktorý jej
bolo schválené v ňou požadovanej výške (1.991,64 eur / 60.000,- Sk) a tento úver od 05.01.2007 aj
využívala. Okrem svojho tvrdenia, že svoj bežný účet u M. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX zrušila, toto
nijakýmspôsobomnepreukázala,tedakedykzrušeniuúčtumalozjejstranydôjsť,anisakýmzostatkom

ku dňu jeho zrušenia. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal poskytnutie povolené čerpanie k
tomuto bežnému účtu. Žalovaná však finančné prostriedky z kontokorentného úveru
nevrátila, čo malo za následok vypovedanie Zmluvy predchodcom žalobcu dňa 17.01.2011, čo vyplýva
z riadku 1939 stĺpca z názvom " Dátum zaslania výpovede". V dôsledku výpovede zmluvy sa stal celý
záväzok žalovanej splatným ku dňu 18.01.2011. Žalovaná záväzok neuhradila napriek výzvam, čím

žalobcovi vzniklo právo
požadovať popri plnení zostatku nevrátenej istiny úveru 3.171,10 eur aj úrok z omeškania v
zákonnej výške podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. účinnéhood01.02.2013.Výškaúrokovzomeškaniakprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažného
dlhu predstavovala 9% ročne (základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením

dlhu teda k 18.01.2011 bola 1% + 8 percentuálnych bodov, spolu 9%). Z týchto dôvodov súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie dlhu 3.171,10 eur s úrokom z omeškania 8,50% ročne (uplatneného v žalobe v
sadzbe platnej v čase podania žaloby, teda v nižšej než zákonnej výške) od 16.08.2013 do zaplatenia,
pretože súd nemôže prisúdiť viac, než čoho sa strana domáha. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi, keďže bol úspešný

v predmetnej veci s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti konania vyšší súdny úradník.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a následné
zastavenie konania s tým, že žalobcovi bude uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania

žalovanej v rozsahu 100%. Namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
g/, h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu
prvej inštancie, existencia tzv. inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a v konečnom dôsledku, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) dôvodila, že až po nahliadnutí
dospisudňa04.05.2017(tedapotom,akojejbolodoručenénapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie,

k čomu došlo dňa 24.04.2017), mala zistiť, že súd ju vyzýval, aby sa vyjadrila k vyjadreniam žalobcu a
uviedlasúduďalšieskutočnostinasvojuobranu,ktorávýzvajejvšaknikdyneboladoručenádovlastných
rúk, hoci zo súdneho spisu vyplýva, že mala byť takto adresovaná. Keďže ide o listinu adresovanú do
vlastných rúk, ktorú teda mohla prevziať len ona, jej doručenie je predpokladom ďalšieho postupu súdu
a vyjadrenia prejavu jej vôle v tomto súdnom konaní. Poukázala na to, že aj príslušnou judikatúrou

súdu bolo potvrdené, že aj prípadné splnomocnenie osoby na prijímanie zásielok za adresáta podľa
poštových podmienok k službám, ktoré poskytuje B., nie je zastupovanie podľa procesných prepisov
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 122/2015 zo dňa 25.02.2015). Ďalej namietala, že súd
prvej inštancie sa mal z úradnej povinnosti zaoberať tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre to,
aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktoré predpoklady sú dané ustanovením
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, pretože v

prípade ich nesplnenia, keďže v danom prípade došlo k postupovaniu pohľadávky bankou, to má za
následok, že zmluva o postúpení pohľadávok je z hľadiska ust. § 39 OZ neplatným právnym úkonom,
keďže by svojím obsahom alebo účelom odporovala tomuto zákonu, tento obchádzala, prípadne sa
priečila dobrým mravom. Predpokladom platného postúpenia vzhľadom k uvedenému ustanoveniu, je
totiž možnosť postúpenia pohľadávky bankou inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo bez takéhoto

súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala a tento aj napriek tejto výzve bol v omeškaní so
splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V posudzovanej veci však žalobca nepreukázal, že by s postúpením
pohľadávky žalovaná súhlasila. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bola vyzývaná, prípadne že by žalobca
bol relevantným spôsobom preukázal, že jej bola výzva odoslaná a bola ňou aj riadne prevzatá. Ak
by aj bola pravda, že nejaká pohľadávka voči nej vznikla, nebola spôsobilá na postúpenie, z ktorých

dôvodov nemá žalobca v súdnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Má za to, že tento záver si mal súd
urobiť sám, rovnako ako súdy postupujú aj v iných obdobných prípadoch. Už len uvedená skutočnosť
je dostatočná na to, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že z opatrnosti namieta tiež
záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal listinnými dôkazmi nepochybne preukázať, že to bola ona, kto
žiadala banku o poskytnutie povoleného prečerpania, ktoré jej malo byť schválené v ňou požadovanej

výške 1.991,64 eur. Právne nie je možné, aby si žalobca prostredníctvom žaloby uplatňoval
a súd mu priznal výšku finančných prostriedkov, ktorá nezodpovedá povolenému prečerpaniu. Ak by sa
aj preukázalo platné postúpenie pohľadávky na veriteľa, žalobca je oprávnený domáhať sa len istiny v
rozsahu maximálneho prečerpania, ktorý bol pôvodne veriteľom povolený, keďže nebolo možné, aby
žalovaná svojimi výbermi tento limit presiahla. Z uvedeného dôvodu by mohla byť teda žalovaná aj v

prípadenímnamietanýchsplnenýchpodmienoktýkajúcichsaaktívnejlegitimáciezaviazanálennasumu
1.991,64 eur. S touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalobcovi priznal
právo zaplatenie aj finančnej čiastky, ktorá mu neprináleží a na ktorej zaplatenie by nemal právo ani v
prípade, ak by bolo preukázané, že žalovaná dosiahla a neuhradila ním tvrdené povolené prečerpanie
na bankovom účte. V konaní pred súdom prvej inštancie namietala, že si nie je vedomá žiadneho

neuhradeného prečerpania, nakoľko má vedomosť o zrušení bankového účtu bez akýchkoľvek dlžných
záväzkov voči pôvodnému veriteľovi. V spise absentuje akýkoľvek výpis z debetného účtu, ktorý by
preukazoval povolené prečerpanie. K tejto jej obrane súd uviedol len jediný argument, že ju považuje
za účelovú, pričom nevykonal žiadne dokazovanie, ani neuviedol dôvody, na základe ktorých považuje
jej obranu za účelovú. Z uvedeného dôvodu má za to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa

kritériá stanovené CSP, teda rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca na preukázanie čerpania uviedol
„svojutabuľku“bezrelevantnéhovýpisu,ktorýbyvierohodnepotvrdiljednotlivévýberyabezpochybností
vyvrátil ňou vznesené námietky. Súd sa nevysporiadal s tým, či táto listina je naozaj dôkazom, ktorý
jasne a zreteľne deklaruje jednotlivé výbery z bankového účtu. Keďže podľa jej názoru došlo v konaní
pred súdom prvej inštancie k viacerým pochybeniam, je napadnuté rozhodnutie neudržateľné.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť. Poukázal na vyjadrenie žalovanej obsiahnuté v jej
odporeprotivydanémuplatobnémurozkazu.Vychádzajúczust. §151ods.1CSPsvojimitvrdeniami
v odpore žalovaná vymedzila to, čo bolo v konaní medzi žalobcom a žalovanou sporné. Vychádzajúc

z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaná svoj záväzok zo
zmluvy v rámci povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas a jej tvrdenia, že kontokorentný úver
nečerpala mal súd za účelové. Listinným dôkazmi bolo preukázané, že to bola samotná žalovaná,
ktorá banku žiadala o poskytnutie povoleného prečerpania. V tomto smere žalobca dôkazné bremenouniesol. Keďže žalovaná finančné prostriedky z kontokorentného úveru nevrátila, malo to za následok
vypovedanie zmluvy právnym predchodcom žalobcu, v dôsledku čoho sa stal záväzok žalovanej
splatným ku dňu 18.01.2011. Žalovaná záväzok neuhradila napriek výzvam, čím žalobcovi vzniklo právo

popri zostatku nevrátenej istiny požadovať aj úrok z omeškania. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal
s tvrdeniami žalovanej, posúdil to, čo bolo medzi stranami sporné a na základe vykonaných dôkazov
zaviazal žalovanú napadnutým rozhodnutím správne k plneniu. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že
žalobca nepreukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách pre platné
postúpenie, a teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, ako aj tvrdenie žalovanej, že žalobca

je údajne oprávnený sa domáhať len istiny v rozsahu maximálneho prečerpania, v rozsahu povoleného
prečerpania predchodcom žalobcu, ide v odvolacom konaní o nové prostriedky procesnej obrany, ktoré
vzhľadom na ust. § 296 CPS nie sú prípustné. Poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. g/, § 364, § 388,
§ 366 CSP. Uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ CSP nie je možné vnímať
ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu veci.
Vychádzajúc totiž z princípu kontradiktórnosti konania povinnosťou súdu je posúdenie toho, čo je medzi

stranami sporné a nie skúmať a zisťovať skutkový stav veci nad rámec predmetu sporu. Pokiaľ vyššie
uvedené tvrdenia žalovaná predkladá v odvolacom konaní, bolo jej povinnosťou v zmysle § 364 CSP
uviesť, v čom spočíva prípustnosť novôt. Pokiaľ nepreukáže odôvodnenosť prípustnosti novôt platí, že
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Keďže žalovaná svoje
odvolanie zakladá výlučne len na novotách v odvolacom konaní, resp. na neprípustných prostriedkoch

procesnej obrany, pričom podľa jeho názoru v odvolaniach absentujú odvolacie dôvody, je dôvod na
odmietnutie jej odvolania.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

12. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP) je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám
odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom
a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť

o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k
dokazovaniu, k právnej stránke veci, tiež k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom,
reagovať na intencionality dokazovania podľa právneho názoru súdu tým, že budú mať možnosť pokúsiť
sa tento predbežný právny názor vyvrátiť, alebo naopak potvrdiť, právo naň reagovať prostredníctvom
označenia nových dôkazných prostriedkov, či v neposlednom rade právo zodpovedajúcim spôsobom

argumentovať proti rozhodnutiu v prípadnom odvolacom konaní, k porušeniu ktorého dochádza v
prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.13. Odvolateľka o.i. namietala, že súd prvej inštancie porušil vo vzťahu k nej právo na spravodlivý
proces, keď výzvu súdu, ktorú jej adresoval v priebehu konania, v zmysle ktorej sa mala vyjadriť k
podaniam žalobcu a uplatniť prípadné ďalšie skutočnosti na svoju obranu, jej nedoručil do vlastných rúk

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 19.09.2016 (č.l.
168 spisu) vyzval žalovanú, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila k vyjadreniu žalobcu doručeného
súdu dňa 15.10.2014, uviedla ďalšie skutočnosti, predložila resp. označila dôkazy na svoju obranu,
pričom ju súčasne poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí

prihliadnuť. Bola teda poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 167 ods. 4 CSP).
Súčasne s touto výzvou realizovanou prostredníctvom uznesenia bola súčasne oboznámená žalovaná
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na jej stranu a boli jej doručené poučenia o možnosti
zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach (§ 292 CSP, na č.l. 169 spisu).
Z obsahu pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že zásielka adresovaná žalovanej, obsahujúca vyššie
uvedené dokumenty, jej bola doručovaná do vlastných rúk s tým, že túto prevzal splnomocnenec dňa

27.09.2016. Následne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na 15.03.2017, predvolanie na
ktoré pojednávanie, ako vyplýva z doručenky adresovanej do vlastných rúk žalovanej, táto prevzala dňa
08.02.2017. Ako vyplýva z obsahu zápisnice na č.l. 173, táto sa na pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavila, napriek tomu, že bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania na jej strane (§ 178
ods. 2 CSP), svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, preto súd pojednával a rozhodol v jej

neprítomnosti. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že vyjadrenie žalobcu doručené
súdudňa15.10.2014,ktorébolozasielanénavyjadreniežalovanejdotknutouvýzvou,súdprvejinštancie
už predtým žalovanej doručoval spolu s poučením( v tom čase podľa § 120 ods. 1- 4 O.s.p.) a ako
vyplýva z pripojenej doručenky na č.l. 122 spisu, s adresovaním tejto zásielky do jej vlastných rúk s tým,
že žalovaná túto zásielku prevzala osobne dňa 06.05.2015.

15. Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu, pretože
súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že strany dostali všetky písomnosti,
prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku,
prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo

súdom ustanovenej lehote. Ako vyplýva z ust. § 107 ods. 1 písm. a/ CSP, doručujúcim orgánom je tiež
poštový podnik. Ust. § 106 ods. 2 CSP umožňuje zvoliť si zástupcu na doručovanie písomností, na ktoré
ustanovenie nadväzuje § 109 CSP, ktorý vymedzuje osoby, ktoré sú oprávnené preberať písomnosti
namiesto adresáta (v odseku 1 tiež osobu, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo
poverená). Tak uznesenie podľa § 273 písm. c/ CSP o povinnosti vyjadriť sa písomne v určenej

lehote k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť
listiny, na ktoré sa protistrana odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle §
273 písm. a/ CSP, tiež vyjadrenie žalobcu k replike podľa § 167 ods. 3 CSP sú písomnosti, ktoré je
potrebné v zmysle § 111 ods. 2 CSP doručovať do vlastných rúk. Písomnosti určené do vlastných rúk
sa doručujú prostredníctvom doručenky (§ 111 ods. 1 CSP), pričom doručenka je listinou, ktorá má

povahu verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný
opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Osoby, ktoré adresát splnomocnil, aby za neho prijímali jemu
adresované zásielky (§ 109 ods. 1 CSP), nie sú oprávnené preberať za adresáta zásielky s doplnkovou
službou „do vlastných rúk“ len v prípade, ak ich vydané splnomocnenie na preberanie týchto zásielok
k tomuto neoprávňuje, čo znamená, že takáto možnosť preberania zásielok nie je v splnomocnení

konkrétne definovaná (doručovanie písomností súdom prostredníctvom poštového podniku je upravené
v Poštových podmienkach). Pri doručovaní prostredníctvom B. sa miesto, deň a spôsob doručenia
preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená
doručenka zachytávajúca postup pri doručení osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie
je preukázaný opak.

16. Ako vyplýva zo zistených skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, v posudzovanej veci
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nepochybil, keď vychádzajúc z údajov na dotknutej doručenke
žalovanej doručované listiny (výzvu na vyjadrenie, samotné vyjadrenie žalobcu, ako aj príslušné
poučenia) posúdil ako účinne žalovanej doručené. Z poštovej doručenky totiž vyplýva, že táto zásielka

bola doručovaná žalovanej prostredníctvom jedného z doručujúcich orgánov v zmysle CSP, a to B. a z
údaju na doručenke vyplýva, že túto za žalovanú prevzala splnomocnená osoba, pričom išlo o zásielku
adresovanú do vlastných rúk žalovanej. Keďže žalovaná v odvolaní nenamietala, že by osoba, ktorá
za ňu zásielku prevzala, nebola k tomuto splnomocnená, pričom doručovanie písomností určených vzmysle zákona aj do vlastných rúk tej ktorej strane prostredníctvom splnomocnenej osoby umožňuje
ust. § 107 ods. 1 CSP, nepochybne vo vzťahu k nej nastali účinky doručenia a žalovanou produkovaná
odvolacia námietka, že v tomto smere ňou tvrdeným nesprávnym procesným postupom súd prvej

inštancie mal porušiť jej právo na spravodlivý proces, nie je dôvodnou. Naviac poučenie už v zmysle
predchádzajúceho procesného kódexu (§ 120 ods. 4 O.s.p.) o sudcovskej a zákonnej koncentrácii
konania, ako aj vyjadrenie žalobcu k žalovanou podanému odporu, boli žalovanej doručované už v
časovom slede predtým, ktoré písomnosti táto prevzala osobne, mala možnosť na vyjadrenie žalobcu
reagovať produkovaním ďalších skutkových tvrdení, či dôkazných návrhov, čo však nevyužila a v

konečnom dôsledku to nevyužila ani priamo na súdom prvej inštancie nariadenom pojednávaní, na
ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavila, na ktorom súd prvej inštancie všetky rozhodujúce listinné
dôkazy, ako aj vyjadrenia oboznamoval. Nedôvodne v tomto smere v konečnom dôsledku poukazuje
žalovaná v spojitosti s ňou namietaným nedostatkom účinnosti doručenia dotknutých listín na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/2015 zo dňa 25.02.2015, keďže predmetom posudzovania v
danej veci boli účinky doručenia platobného rozkazu, osobitná úprava doručovania ktorého je uvedená

v ust. § 266 CSP. Keďže teda žalovaná netvrdila, že osoba označená na doručenke ako splnomocnenec
nebola osobou, ktorú by splnomocnila na preberanie zásielok v jej mene určených tiež do vlastných
rúk, predmetná zásielka sa považuje za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta,
pretože to bola žalovaná ako adresát, ktorá nesie zodpovednosť aj za následky spojené s prevzatím
zásielky prostredníctvom splnomocnenca.

17.Žalovanávychádzajúczobsahuodvolaniaokremnámietokprotinesprávnostiskutkovýchaprávnych
záverov súdu prvej inštancie, naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu vzhliadala aj v tom, že
súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal otázkou prioritnou s poukazom na skutkové tvrdenie žalobcu,
že pohľadávku voči žalovanej nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z pôvodného

veriteľa, ktorým bola M.., teda že neskúmal naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska § 92 ods. 8
zák. o bankách za účelom zistenia, či žalobca má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Otázkou
danosti vecnej legitimácie na strane žalobcu, sa odvolací súd musel z úradnej povinnosti zaoberať, a
to aj bez toho, aby jej prípadný nedostatok tá ktorá strana v odvolacom konaní namietala, a teda je bez
právneho významu tvrdenie žalobcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že v tomto smere ide o novoty

v odvolacom konaní, ktoré nie sú v zmysle ustanovenia § 366 CSP spôsobilé k odvolaciemu prieskumu.

18. Súd prvej inštancie žalobe na zaplatenie žalovanej sumy vyhovel z dôvodu, že dospel k záveru o
jej dôvodnosti, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva z akých skutkových zistení
súd prvej inštancie vychádzal, resp. ako tieto posúdil vo vzťahu k danosti vecnej aktívnej legitimácie

na strane žalobcu, teda či mal za splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči
žalovanej na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže ako vyplýva zo žalobcom
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2012, postupcom dotknutej pohľadávky bola
banka (M.).

19. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecnú
legitimáciu má teda tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom
subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom
súdnom konaní, skúma súd ex offo, t.j. predbežne aj bez návrhu strán sporu, teda aj bez toho, aby

jej nedostatok tá-ktorá strana namietala (a to či v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
v odvolacom konaní). Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, napr. preto, že mu neprináleží
konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od žalovaného a napriek tomu takúto žalobu podá, súd mu
ju bez ďalšieho prejednania veci zamietne práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v spore.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo

pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

20. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca (vychádzajúc zo skutkových tvrdení v žalobe), danosť aktívnej
vecnej legitimácie v konaní odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanej uzatvorenej s

pôvodným veriteľom (M..

21. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpipôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami

s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

22. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

23. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom
v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

25. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky

savyžadujezdôvodu,žepopostúpenípohľadávkyrôznymsubjektom(mimobanky)užniejezachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

26. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

27. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva

veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

28. V sporovom konaní, o ktoré ide tiež v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia,
ale aj povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých
svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca.

29. Vychádzajúc z dikcie vyššie uvedených zákonných ustanovení, bolo preto povinnosťou súdu prvej

inštancie prioritne ex offo skúmať (o to viac, že uplatňovaný nárok má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu,
teda ide o spor s ochranou slabšej strany) a vyhodnotiť, či žalobca uniesol dôkazné bremeno o
danosti vecnej aktívnej legitimácie na jeho strane z hľadiska určujúcich zákonných predpokladov platné
postúpenie pohľadávky bankou určujúcich, t.j. či preukázal, že sa stal veriteľom pohľadávky žalovanej,
nakoľko pre prípad neunesenia dôkazného bremena žalobcom v tomto smere, je bez ďalšieho dôvod na

zamietnutiežalobyprejejnedostatok.Keďžesúdprvejinštanciedôkaznéprostriedky sohľadom
na tento aspekt nevyhodnotil, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti
súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom, jeho rozhodnutie je predčasné, ktorá
skutočnosť nemohla mať za následok iné, ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391

ods. 1 CSP), pričom s poukazom na dôvody, ktoré viedli k zrušujúcemu rozhodnutiu, sa odvolací súd
ďalšími (vecnými) námietkami uvedenými v odvolaní, nezaoberal.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude odstrániť zistené nedostatky tak, ako ich
odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, teda prioritne ex offo vyhodnotiť dokazovanie

týkajúce sa existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pričom až pre prípad kladného
záveru o jej danosti, bude možné sa zaoberať základom uplatňovaného nároku a jeho výškou.
Pred novým rozhodnutím vo veci bude postupovať v súlade s prípadnými procesnými návrhmi strán
sporu, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených v ust. § 191 ods. 1 CSP, pričom savysporiada so všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní
a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so
zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).

31. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).